Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 11Co/16/2024 7620203399 22. 01. 2025 Mgr. Angelika Sopoligová ECLI:SK:KSKE:2025:7620203399.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. X, zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/40/2020-198 zo dňa 21. novembra 2023 rozhodol: I. P o t v r d z u j e
rozsudok vo výroku č. I. až III.
II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. III. M e n í rozsudok vo výroku č. V. tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves preddavkovo štátom uhradené znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to: - dom so súpisným číslom č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. XXX, o výmere 563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. XXX o výmere 563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 679 m2, druh pozemku záhrada, v podiele 1/1, zapísané G. H. F. I. J., C. G., G. F. I. J., obec F., k.ú. J. F., na LV č. XXX p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 v pomere k celku. II. Dlh - pôžičku vo výške 4.140,- eur voči K. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, D., súd prikazuje v celosti žalovanému. III. Na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14.850,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu trovy preddavkované štátom znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Predmetom konania je nárok žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) odôvodnený tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Pc/39/2017 zo dňa 21.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2018, bolo jej manželstvo so žalovaným E. B. rozvedené, čím zaniklo ich BSM. O vyporiadaní BSM sa so žalovaným mimosúdne nedohodli, a preto žalobkyňa žiadala o vyporiadanie súd podľa zásad § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej lne „OZ“). Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudla so žalovaným do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území J. F. - rodinný dom č. súp. XXX postavený na parc. č. XXX, a parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 563 m2, parc. č. XXX o výmere 679 m2 záhrada, to všetko v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2004. Do BSM ďalej patrí dlh voči bratovi žalovaného vo výške 4.000,00 eur, ktorý navrhla vyporiadať spolu s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. O mimosúdne vyporiadanie sa pokúšala písomnou výzvou zo dňa 14.11.2019, ale neúspešne. Žalobkyňa dom dlhodobo neužíva, nakoľko pracuje v zahraničí, v dome sa zdržiava výlučne žalovaný. Hodnotu domu odhaduje na sumu 34.000,00 eur, pričom pri dome sa nachádzajú aj hospodárske budovy. Počas manželstva došlo ku kompletnej rekonštrukcii detskej izby a kuchyne, pričom rekonštrukcia bola hradená z odstupného žalobkyne. K týmto tvrdeniam žalobkyňa nepredložila k žalobe žiadne listinné dôkazy. Navrhovala, aby z vecí patriacich do BSM súd prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území J. F., a dlh vo výške 4.000,00 eur voči bratovi žalovaného do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou 15.000,00 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že s prikázaním domu do výlučného vlastníctva súhlasí, keďže v dome od roku 2015 aj so synom J. býva a s jeho priateľkou, pričom reálne vyplatili kúpnu cenu vo výške 350.000,00 Sk s tým, že 170.000,00 Sk si zapožičali od jeho rodiny a ďalších 180.000,00 Sk od rodiny bývalej manželky, preto nesúhlasil s vyplatením sumy vo výške 15.000,00 eur žalobkyni, keďže navrhoval odpočítať pôžičku vo výške 170.000,00 Sk od jeho rodičov. Čo sa týka ceny rodinného domu s príslušenstvom navrhol vykonať súdnoznalecké dokazovanie, s ktorým ale žalobkyňa nesúhlasila. 4. Na základe vykonaného dokazovania v intenciách jeho doplnenia s odkazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/136/2022-153 zo dňa 9.6.2023, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/40/2020-112 zo dňa 27.4.2022 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru s odkazom na znalecký posudok L. M. N. č. 196/2021, že všeobecná hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je vo výške 43.700,00 eur, s ktorou žalovaná, aj keď nesúhlasila, dôkazy v tomto smere nenavrhovala a ani ich nepredložila a nakoľko žalovaný v predmetnom dome býva, bolo účelné, aby súd nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. J. F. v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, čím aj vyhovel návrhu žalobkyne, keďže žalovaný v predmetnom rodinnom dome býva aj so svojou priateľkou a jeho synovia využívajú dielňu a ostatné priestory – drobné stavby na príležitostné práce a opravy, s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu žalovaným vo výške 14.850,00 eur, po odpočítaní investícií vložených výlučne žalovaným do nehnuteľnosti vo výške 4.930,00 eur (pri použití disparity podielov a polovice pasív vo výške 2.070,00 eur), ktorú je povinný vyplatiť žalovaný v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku súdu, vychádzajúc z možností a schopností žalovaného, ktorý je od októbra 2023 zamestnaný ako skladník s priemerným mesačným príjmom vo výške 700,00 eur, zostatkom úveru z roku 2015 vo výške 15.000,00 eur, ktorý spláca sám vo výške 220,00 eur mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a v rodinnom dome žije s priateľkou, teda výdajmi na bývanie nie je tak zaťažený sám. Sumu 2.070,00 eur, ktorou sa vyporiadal finančný nárok titulom vyrovnania, ide o dlh žalovaného blízkemu príbuznému, ktorý je povinný žalovaný vrátiť a to titulom rekonštrukcie predmetného rodinného domu. Vychádzajúc tak zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola vypočítaná všeobecná hodnota popísaných drobných stavieb a ďalšieho príslušenstva rodinného domu na sumu 9.860,00 eur s odkazom na ust. § 150 OZ, súd pri zisťovaní výšky investícií vložených za trvania manželstva jedným z manželov do spoločnej veci, vychádzal z ceny vecí a prác vložených do spoločného majetku v čase, kedy boli vynaložené a to ku dňu 31.3.2022, t.j. ku dňu oceňovania príslušných stavieb k rodinnému domu. Preto súd pri zohľadnení výšky investícií použil metódu disparity podielov s odkazom aj na uznesenie NS SR zo dňa 26.6.2012 sp.zn. 6MCdo 10/2011 a zo dňa 27.3.2024 sp.zn. 1MCdo 12/2011. Vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vo výške 43.700,00 eur, by žalobkyňa mala nárok na vyplatenie jej polovičného podielu vo výške 21.850,00 eur, ale pri použití disparity, ktorá mala byť vložená žalovaným pri rekonštrukcii rodinného domu, v polovičnej výške znalkyňou určenej všeobecnej
hodnoty vo výške 4.930,00 eur (polovica zo všeobecnej hodnoty investícií vo výške 9.860,00 eur), po odpočítaní tejto sumy od sumy 21.850,00 eur, vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 16.920,00 eur. Súd zohľadnil disparitu podielov v znení miery pričinenia sa žalobkyne a žalovaného na nadobudnutí spornej nehnuteľnosti pri prvotnej rekonštrukcii nehnuteľnosti pred rokom 2015, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa na rekonštrukcii domu po období roka 2015 nezúčastňovala a ani o nich nemala vedomosť. V roku 2019 v znení vypracovaného znaleckého posudku sa vedľa rodinného domu nachádza už garáž, ktorá bola pristavená v roku 2019 za sumu 1.600,- eur, hodnota vo výške 2.952,19 eur je hodnotou senníka, prestrešený vstup do rodinného domu so začiatkom užívania v roku 2019 bol znalkyňou vyčíslený na sumu 1.171,48 eur a v roku 2016 bol postavený plot pred domom od ulice, ktorého všeobecnú hodnotu znalkyňa určila na sumu 2.753,37 eur, so začiatkom užívania kanalizačnej prípojky v roku 2015 so všeobecnou hodnotou vo výške 56,79 eur, po odpočítaní v prospech žalovaného vložených investícií do rodinného domu po roku 2015 a rovnako žumpy realizovanej v roku 2015 a v určenej všeobecnej hodnote vo výške 948,81 eur, so započítaním betónovej zámkovej dlažby pred vstupom do rodinného domu zrealizovanej v roku 2019 s určením všeobecnej hodnoty na sumu 239,67 eur so spevnenou plochou, so započítaním spevnenej plochy z monolitického betónu pred vstupom do garáže a maštale zrealizovanej v roku 2019 vo výške 137,36 eur a to po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 149 ods. 1, 3 OZ, ako aj § 150 OZ. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, vychádzal z procesného 100 % úspechu žalobkyne v konaní so zohľadnením správaním žalovaného, ktorý sa nechcel mimosúdne dohodnúť, a aj keď hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti závisela od znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný a z pôvodne preddavkovo uhradenej sumy štátom vo výške 229,87 eur, ktorú v polovici uhradil žalovaný vo výške 114,95 eur (po vyhlásení rozsudku zo dňa 27.4.2022), vychádzajúc z procesného úspechu žalobkyne v konaní, súd rovnako rozhodol aj o povinnosti žalovaného uhradiť štátom preddavkovo zaplatené znalečné vo výške 114,95 eur. 6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa proti výrokom pod č. I., II., III. napadnutého rozsudku. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, pričom podané odvolacie dôvody žalobkyňa odôvodňovala tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 28.2.2018 a preto je záver súdu o odpočítaní vlastných finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu vo výške 9.860 eur od roku 2015 a ďalej za roky 2019 a 2020 nesprávny, nedôvodný a nezákonný a to s odkazom na ust. § 143 OZ. Taktiež nebolo odôvodnené v danom prípade použite disparity podielu, keď z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké mimoriadne skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobkyňa nemôže byť zaťažená nečinnosťou žalovaného potvrdeného len v niektorých prípadoch výpoveďou syna J. o vložených investíciách vykonanej rekonštrukcie v zmysle § 8 CSP. Rovnako namietala aj dĺžku lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, keďže poskytnutý úver vo výške 2015 by mohol vyčerpať na vyrovnanie podielu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Navrhovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súd prvej inštancie a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaný v podanom odvolaní s tvrdenými skutočnosťami nesúhlasil a poukazoval na to, že práve žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Syn J. s ním ostal bývať v predmetom rodinnom dome a pomáhal mu. S priateľkou v rodinnom dome býva od roku 2019, ktorá je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo výške 240,- eur a má zdravotné problémy. Poprel tvrdenia žalobkyne o doručení nezrozumiteľnej výzvy pred podaním žaloby. Uviedol, že žalobkyni sa synovia vyhýbajú, netrávia svoj voľný čas s ňou, ale s ním. Apeloval na to, že žalobkyňa svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom súd nevzal do úvahy skutočnosť, že sa počas manželstva staral o rodinu, aj keď žalobkyňa bola nezamestnaná, zarábal peniaze, ktoré dával žalobkyni, ktorá s nimi disponovala a s nimi hospodárila, o čom svedčí aj výpoveď jeho matky ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.12.2023 medzi žalovaným a zamestnávateľom N. F.. C., berúc do úvahy aj špecifiká tohto konania. 8. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na tu skutočnosť, že odvolanie žalovaného neobsahuje náležitosti odvolania a preto takéto odvolanie je potrebné odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. d/ CSP s tým, že z manželstva pochádzajú štyri deti, s ktorými bola na materskej dovolenke a po skončení rodičovskej dovolenky brigádne pracovala v lese, neskôr si našla prácu v spoločnosti Panasonic s tým, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2022. Uviedla, že
domácnosť opustila pre správanie žalovaného a so žalovaným pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania sa snažila vždy dohodnúť, pričom žalovaný zo svojich finančných prostriedkov nevie žalobkyňu vyplatiť, aj keď predmetnú nehnuteľnosť užíva so svojou priateľkou, nemá dostatok finančných prostriedkov. 9. V ďalších podaných vyjadreniach žalobkyňa poukazovala na svoj nesúhlas s rozhodnutím vo veci a nakoľko skutočnosti uvádzané žalovaným sú právne irelevantné vo veci, trvala na odmietnutí podaného odvolania žalovaného podľa § 386 písm. d/ CSP. 10. Žalovaný v podanom vyjadrení opätovne poukazoval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a na to, že kúpna cena bola oveľa vyššia a požičané peniaze zo strany žalovaného a žalobkyne, ako aj titulom spoločných úspor tak tvoria rozdiel vo výške 27.000,00 Sk, pričom on sa o nehnuteľnosť stará, a to aj s poukazom na jeho ďalšie podania učinené v priebehu konania, ku ktorým sa už žalobkyňa nevyjadrila. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP, t.j. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II.p., s uverejnením dňa 8.1.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP. 13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní (s účinnosťou od 1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami účinného CSP), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol
vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali a pod. 15. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016). 16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí. 18. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranám sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP) malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnil a v konaní na súde prvej inštancie. 19. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 21. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie námietky žalobkyne v znení návrhu žalobkyne na odmietnutie odvolania žalovaného v zmysle § 386 písm. d/ CSP, že podané odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP teda, že pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, sú v spore právne irelevantné. Z podaného odvolania žalovaného je zrejmý nesúhlas žalovaného s meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, v znení vyhodnotenia skutkového stavu veci, ako aj učineného právneho posúdenia, keďže v podanom odvolaní žalovaný poukazuje na ním vložené investície, ako aj spornú hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti v znení ním učinenej procesnej
obrany v konaní. A nakoľko v rámci vykonaného dokazovania bol súdom prvej inštancie vecne správne ustálený predmet (masa BSM) a odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu, t.j. napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, pričom nie je viazaný odvolacím návrhom (§ 381 CSP), tak podané odvolanie žalovaného spĺňa náležitosti odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, keďže z jeho obsahu je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), čím nie sú podľa odvolacieho súdu naplnené zákonné predpoklady pre odmietnutie odvolania žalovaného v zmysle ust. § 386 písm. d/ CSP, pričom súd prvej inštancie svojím konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, keďže odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, a to čo sa týka vecnej správnosti vyhodnotenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci, okrem odôvodnenia disparity v spore v zmysle § 150 OZ. 22. Odvolací súd apeluje na to, že účelom vyporiadania BSM je komplexné vyporiadanie doterajších práv sporových strán z BSM a konštituovanie ich nových práv. Vychádzajúc z povahy sporu, je potrebné konštatovať, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, na ktoré sa uplatňujú všetky procesné pravidlá Civilného sporového poriadku s tým, predmetom preskúmania v odvolacom konaní sú všetky výroky napadnutého rozsudku v zmysle § 379 písm. c/ CSP, nakoľko predmetom konania je vyporiadanie BSM, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami. 23. Odvolací súd apeluje na to, že súd nie je viazaný pri zisťovaní predmetu BSM návrhmi strán sporu, ale „ex offo“ zisťuje jeho predmet, s odkazom na ust. § 143 OZ v zmysle ktorého je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci, získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 24. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 25. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 148 ods. 1 OZ právna úprava obsahuje niekoľko spôsobov zániku BSM, a to zo zákona, dohodou, alebo na základe inej právnej skutočnosti. V predmetnom prípade k zániku BSM došlo rozvodom (§ 23 zákona o rodine), t.j. dňom 28.2.2018, ktorý je zároveň aj rozhodným dátumom pre zistenie rozsahu (masy BSM). 26. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielového spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 27. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 28. Vychádzajúc z hore uvedenej citácie zákonných ustanovení, k odvolacím námietkam žalobkyne a žalovaného týkajúcich sa ust. § 150 OZ, odvolací súd konštatuje, že výnimočné priznanie (nepriznanie väčšieho podielu) pri vyporiadaní BSM možno odôvodniť iba v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných veci pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne (IV str. 499 - 500) s odkazom na judikatúru NS SR a ÚS SR (viď napr. rozsudok NS SR 7Cdo 288/2013, nález ÚS SR z 13.3.2013, 1 ÚS 537/2012-37, R 42/1992 str. 139 a nasl.), čo podľa odvolacieho súdu v danej veci nebolo z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané. 29. Súd prvej inštancie správne ustálil predmet vyporiadania BSM, ako aj jeho hodnotu, vychádzajúc správne zo sporných ako aj nesporných tvrdení strán sporu s tým, že čo sa týka vložených investícií zo strany žalovaného do vyporiadanej masy BSM treba uviesť, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a relevantne nespochybnila procesnú obranu žalovaného, berúc do úvahy aj vypracovaný znalecký posudok L. M. N. č. 196/2021 v konaní, ktorým bola určená všeobecná hodnota vyporiadávanej nehnuteľnosti a kde v jednotlivých bodoch sa znalkyňa zaoberala aj investíciami vloženými do predmetnej nehnuteľnosti v jednotlivých rokoch ich realizácie buď v roku 2015, prípadne 2016, 2019 ako aj všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v znení jej príslušenstva. Žalobkyňa ale žiadnymi procesnými návrhmi tieto preukázané skutočnosti relevantne nespochybnila, rovnako ani žalovaný. Preto súd mohol vychádzať len zo záverov znaleckého posudku znalkyne L. M. N. na určenie hodnoty vyporiadávanej nehnuteľnosti, ako aj vložených investícií. 30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne za disparitu považoval vložené investície a ich hodnotu preukázanú vypracovaným znaleckým posudkom obsiahnutým v spise, keďže treba súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne, že časť vykonaných prác do príslušenstva nehnuteľností v znení určenia ich všeobecnej hodnoty bola vykonaná buď až po zániku BSM strán sporu, teda po 28.2.2018, čím vložené investície citované v bode 32. vo výške 2.952,19 eur, 33. vo výške 1.171,48 eur a v bodoch 37. a 38. vo výške 239,67 eur a vo výške 137,36 eur nemožno považovať za disparitu podielov v zmysle ust. § 150 OZ. 31. Iné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o deti, prípadne opustenie žalobkyne spoločnej domácnosti v roku 2015 a nepodieľaní sa na zveľaďovaní predmetnej nehnuteľnosti do obdobia právoplatnosti rozhodnutia rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do dňa 28.2.2018, správne súd prvej inštancie zohľadnil v 1/2 pomere vložených investícií do nehnuteľnosti v zmysle § 150 OZ, čo ale v konečnom dôsledku finančného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nemalo značný vplyv na konečný záver súdu prvej inštancie o finančnom vyčíslení vyporiadania predmetu BSM v znení tretieho výroku napadnutého rozsudku. 32. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok strán sporu treba uviesť, že v konaní neboli preukázané a preto ani nemohli mať relevantný vplyv na konečné rozhodnutie súdu v merite veci a to aj čo sa týka lehoty 6 mesiacov titulom vykonateľnosti napadnutého rozsudku, keďže ide o sudcovskú lehotu, ktorú súd určil s odkazom na ust. § 232 ods. 3 CSP a zodpovedá rodinným, majetkovým ako aj sociálnym pomerom žalovaného, so zohľadnením aj potreby, aby žalovaný, ktorý je v zlej finančnej situácii mal čas na získanie peňažnej čiastky na reálne vyplatenie žalobkyne. 33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 34. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výrokoch pod č. I. až III. 35. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 36. V zmysle § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku č. IV. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, nakoľko vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu a teda so zreteľom na predmet konania a povinnosť súdu v každom štádiu konania „ex offo“ preukázať zákonné predpoklady v zmysle ust. § 257 CSP tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom skutočnosť, že žalovaný sa mimosúdne nevedel dohodnúť na vyporiadaní BSM, je len jeho procesným dôvodom nesúhlasu s podanou žalobou. Netreba ale zabúdať na to, že žalovaný po opustení spoločnej domácnosti zo strany žalobkyne, ostal spolu s deťmi v rodinnom dome bývať a tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní, predmetnú nehnuteľnosť aj zveľaďuje, dospelí synovia ho navštevujú, niektorí častejšie iní sporadicky, keďže tam majú možnosť vykonávať aj drobné práce v rámci svojich záľub, teda aj syn J.. 37. Netreba zabúdať ani na štátom preddavkovo vynaložené trovy konania v konaní na súde prvej inštancie, kde rovnako odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok aj vo výroku č. V. tak, že rovnako ako žalovaný v rovnakej výške aj žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves preddavkovo štátom uhradené znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a keďže žalovaný v rovnakej výške už trovy znalečného uhradil po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 27.4.2022 s tým, že preddavkovo uhradené sumy štátom boli celkom vo výške 229,87 eur a každá zo strán sporu s poukazom na predmet konania a záujem oboch strán sporu na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má z polovice znášať aj trovy konania, ktoré sú v danom prípade titulom znalečného. 38. Keďže odvolací súd zistil so zreteľom na predmet tohto konania, ktorým je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch strán sporu, výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v spore, o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a to aj čo sa týka nároku na náhradu trov odvolacieho konania s odkazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, ako aj § 262 ods. 1 CSP, nakoľko ide o konečné rozhodnutie vo veci a preto z rovnakých dôvodov nepriznal stranám sporu ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Ref. Mgr. Sopoligová Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predsedníčka senátu Rozmnož, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč 1 x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Prepísala: Mgr. Tóthová + J. M. Vantarová + Mgr. Vattaiová + M. Nemesová:3/2 Opravila: Nemesová 5/2/25 Koncept 3 opravila: J.M.Vantarová 10/2