Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/124/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010760 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618010760.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2020, v trestnej veci proti T. T., obžalovaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. s použitím § 138 písm.h/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5T/137/2018 zo dňa 16.10.2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.e/, ods.2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por., obžalovanému T. T., W.. XX.X.XXXX U. V., bytom F. XX podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods.2 ods.3 Tr. zák. ukladá trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5T/137/2018 zo dňa 16.10.2019 bol obžalovaný T. T. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 12. augusta 2018 v čase okolo 19.47 h na štátnej ceste K., v smere jazdy od mesta L. U. H. I. F., okres L. W. U., viedol osobné motorové vozidlo značky U. T., anglického evidenčného čísla S., pričom v km 1,68, pred železničným priecestím, na úseku cesty s prerušovaným vodorovným dopravným značením, začal spolu s dvomi pred ním idúcimi osobnými motorovými vozidlami, predbiehací manéver osobného motorového vozidla F. XXXd evidenčného čísla L. XXX H., pričom po jeho predídení sa na rozdiel od v poradí prvých dvoch vozidiel, s vozidlom do svojho jazdného pruhu nezaradil, pokračoval v jazde v protismernej časti vozovky v úseku, kde už bolo vodorovným dopravným značením predbiehanie zakázané a kde približne 17 metrov pred horizontom stúpania z rýchlosti 122,8 až 135,7 km/h, reagujúc na oproti idúce vozidlá pribrzďovaním a zaradzovaním sa do svojho jazdného pruhu, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vyššej ako zákonom povolenej rýchlosti, ako aj nesprávnej korekcie riadenia, došlo k strate smerovej stability vozidla, s ktorým prešiel do protismeru a prednou časťou vozidla zrazil poškodenú C. J., idúcu na bicykli po okraji cesty vo svojom jazdnom pruhu v smere od obce F. a následne narazil do zvislej dopravnej značky „E.“, (návestná tabuľa ľavá) a zišiel mimo cestu, pričom poškodená následkom zrážky utrpela podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, tržné rany a kožné odreniny na hlave, horných a dolných končatinách, krvné podliatiny na bruchu, horných a dolných končatinách, obojstranné zlomeniny kostí dolnej časti predlaktí, otvorenú zlomeninu ľavej píšťaly, pomliaždenie prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok v pravej čelovej oblasti temenných lalokov a v oblasti mozgového kmeňa až predĺženej miechy, zakrvácanie komôr mozgu, rozsiahle ložisko pomliaždenia pravého čelového až spánkového laloka mozgu, zlomeninu 8. - 11. rebra vpravo v lopatkovej čiare a zlomeninu 4. a 5. rebra vľavo v primostíkovej čiare, zlomeninu pravej lopatky, pomliaždenie obidvoch pľúc, pasívne prekrvenie vnútorných orgánov, mechúrikový opuch pľúc ľahkého stupňa a akútne ložiskové mechúrikové rozdutie pľúc, pričom ťažký poúrazový opuch mozgu pri pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní bol bezprostrednou príčinou smrti poškodenej ku ktorej došlo dňa 27.8.2018 v čase o 11.40 h, čím takto konal v rozpore s ust. § 9 ods. 1, § 15 ods. 5 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods.2 ods.3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov. Podľa § 287 ods.1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému R. J., W.. X.X.XXXX, trvale bytom L. U., G.. U. Č.. XXX/XX náhradu vecnej škody vo výške 1.480,- €, náklady súvisiace s liečením poškodenej vo výške 250,- €, náhradu za účasť na úkonoch v trestnom konaní vo výške 100,- € a náklady spojené s pohrebom C. J. vo výške 1.400,- €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného R. J. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť U. A. T.Ť., E..L.. L. L. T. Z. X, XXX XX F. - Y. Č. T., K.: XX XXX XXX, náhradu škody vo výške 27.229,12 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť C. J.. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému L. Z. V. L. V., W.. Y. Y. X, V., náhradu škody vo výške 132,19 €. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný T. T.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol: Rozsudok okresného súdu, v časti výroku o treste odňatia slobody považuje za nesprávny, obžalovaný je toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uvedený vo výroku rozsudku o treste je v prípade obžalovaného T. T. neprimeraný a vzhľadom na jeho životnú situáciu neprimerane prísny. Proti zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 rokov obžalovaný nemá žiadne námietky, nakoľko si uvedomuje, že uvedený prečin, ktorý bol predmetom tohto trestného konania bol spáchaný v súvislosti s takouto činnosťou, a preto uložený trest zákazu činnosti je primeraný. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“ Okresný súd pri rozhodovaní o ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody správne prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorým bola smrť osoby, rovnako pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, v súvislosti s čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak obžalovaný zastáva názor, že niektoré citovaným ustanovením predpokladané hľadiská súd pri ukladaní trestu opomenul. Je zjavné, že súd pri svojom rozhodovaní úplne opomenul hľadisko osoby páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a to aj napriek tomu, že ich v odôvodnení rozsudku spomína. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pripomína, že zo správy obce F., kde má obžalovaný svoj pobyt vyplynulo, že v mieste bydliska nemá žiadne problémy, má dobrú povesť, nebol riešený komisiou verejného poriadku, žije usporiadaným životom spolu so svojou manželkou a tromi deťmi, ktorých starostlivosť riadne zabezpečuje. Z toho nepochybne vyplýva, že rodina obžalovaného je výživou odkázaná na jeho osobu a umiestnením obžalovaného T. T. do výkonu trestu odňatia slobody by sa jeho rodina dostala do zlej životnej situácie. K svojej osobe obžalovaný ďalej uviedol, že je bezúhonným občanom. Z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zistiteľné, že nemá evidované žiadne priestupky a trest uložený obžalovanému v roku 2012 mu bol amnestovaný a teda sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. K naplneniu účelu trestu v prípade obžalovaného by bolo vhodnejšie podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý je najúčinnejší trest vo vzťahu k jeho osobe. Už samotná hrozba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaného posilní v jeho rozhodnutí poučiť sa zo spáchaného trestného činu a naďalej viesť riadny život. Vyššie uvedené úvahy vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5To/78/2018 Krajského súdu v Trnave, v ktorom sa uvádza: ,,Trest odňatia slobody je najzávažnejšia trestnoprávna sankcia, ktorá v najvýraznejším spôsobom zasahuje do práva jednotlivca na osobnú slobodu. Preto je nevyhnutné, aby takáto trestnoprávna sankcia bola najkrajnejším riešením, ktoré je možné zvoliť.“ V uvedenom prípade išlo o prvopáchateľa trestnej činnosti, na čo Krajský súd Trnava pri rozhodovaní prihliadol: ,,Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je prvopáchateľ trestnej činnosti, je dôvodné predpokladať to, že na naplnenie účelu takzvanej individuálnej prevencie bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude odložený na dlhšiu skúšobnú dobu.“ Ďalej uvádza: ,,Povedomie o tom, že obžalovaný bol odsúdený na dlhší podmienečný trest odňatia slobody a že má uložené aj zákazy, ktoré sa viditeľne prejavujú v jeho osobnom živote, môžu rovnako účinne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, čím sa napĺňa aj účel takzvanej generálnej prevencie.“ (Rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 5To/78/2018). Závery predmetného rozsudku sú aplikovateľné aj na situáciu obžalovaného, nakoľko v dôsledku amnestovania jeho trestu z roku 2012 sa naňho hľadí tiež ako na prvopáchateľa trestnej činnosti. Ďalším dôvodom je aj tá skutočnosť, že okresný súd obžalovaného zaviazal nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Umiestnením obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody by došlo k znemožneniu túto povinnosť splniť. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s primeranou skúšobnou dobou. Vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného: Pokiaľ obžalovaný namieta, že prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery neprihliadal na niektoré hľadiska uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., najmä že opomenul hľadisko osoby prokurátor uviedol, že je nutné uviesť, že obžalovaný sa nezdržuje na území Slovenskej republiky, ale v zahraničí. To znamená, že podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel len sotva môže splniť účel predpokladaný zákonom, keďže trest zákazu činnosti, platí len na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd správne posúdil všetky okolnosti prípadu a to flagrantné porušenie viacerých pravidiel cestnej premávky, ktoré znamenalo nebezpečnú a arogantnú jazdu zo strany obžalovaného, ktorá vyústila do bohužiaľ nezvrátiteľného následku a to smrti poškodenej, ktorá na dopravnej nehode neniesla žiadnu zodpovednosť, či zavinenie a na základe týchto skutočností potom správne posúdil i osobu obžalovaného nezdržujúceho sa na území Slovenskej republiky, u ktorého podmienečný trest odňatia slobody by celkom zjavne nesplnil účel trestu a prakticky by nijakým spôsobom nezasiahol do jeho bežného života (aj naďalej môže viesť v zahraničí motorové vozidlá) a účel takého trestu by sa zjavne minul účinkom. Pri ukladaní trestu je nutné jednotlivé hľadiská posúdiť vo vzájomnej súvislosti a nemožno jedno hľadisko vyzdvihovať nad ostatné tak, ako to predostiera v písomnom zdôvodnení odvolania obžalovaný, pokiaľ ide o jeho osobu. Trest uložený rozsudkom prvostupňového súdu tak spĺňa kritériá ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. a pri ukladaní trestu nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany prvostupňového súdu. S poukázaním na vyššie prezentované právne úvahy vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, náležite odôvodnené, a teda súladné so zákonom, a preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaného T. T. v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. a v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. s použitím § 138 písm.h/ Tr.zák. a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a nároku na náhradu škody. Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval správne, ak uznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Nesprávne postupoval okresný súd pri určovaní výmery trestu. Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval síce správne, nakoľko mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom zníženej trestnej sadzby, avšak uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov by bolo podľa názoru krajského súdu neprimerane prísne vo vzťahu k osobe obžalovaného, na ktorého sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Taktiež aj na skutočnosť, že v minulosti sa nedopustil obdobného protiprávneho konania. Zároveň krajský súd pri znížení uloženého nepodmienečného trestu zohľadnil aj zaužívanú súdnu prax pri ukladaní trestu netrestaných páchateľov za rovnakú trestnú činnosť - usmrtenie poškodeného pri prekročení rýchlosti, bez vplyvu návykovej látky. S uložením výchovného trestu odňatia slobody tak, ako to navrhuje obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania sa rovnako nestotožnil ani krajský súd, nakoľko uloženie navrhovaného trestu obžalovaným by bolo v rozpore s individuálnou a generálnou prevenciou, t.j. zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť mu podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne iných odradiť od páchania trestných činov, čím nepodmienečný trest vo výmere dva a pol roka zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súlade s vyššie uvedenou prevenciou je uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov, ktorého dĺžku považuje krajský súd za dostatočnú. K písomným dôvodom odvolania obžalovaného konkrétne k argumentom, ktoré vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5To/78/2018 Krajského súdu v Trnave, krajský súd dodáva, že označený rozsudok bol vyhlásený síce u prvopáchateľa, ale pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm.a), § 139 ods.1 písm.c) Tr. zák., ktorým činom nedošlo k nezvrátiteľnému následku a to smrti poškodenej, ktorá na dopravnej nehode neniesla žiadnu zodpovednosť, či zavinenie. Výroky o náhrade škody, ktorými okresný súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému R. J. náhradu vecnej škody vo výške 1.480,- €, náklady súvisiace s liečením poškodenej vo výške 250,- €, náhradu za účasť na úkonoch v trestnom konaní vo výške 100,- € a náklady spojené s pohrebom vo výške 1.400,- €, ďalej povinnosť zaplatiť U. A. T. náhradu škody vo výške 27.229,12 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť C. J. a nakoniec povinnosť zaplatiť poškodenému L. Z. V. L. V. náhradu škody vo výške 132,19 €, zodpovedá ustanoveniu § 287 ods.1 Tr.por. Všetci traja poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Nakoľko súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku na náhradu škody, správne podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného R. J. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.