Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/61/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202888902 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7202888902.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. Z., S.. X.X.XXXX, S. M. Z. XXXX/XX, XXX XX Z., C. U. X.XX.XXXX, o vymoženie 82.765,09 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom, Exekútorský úrad Košice, Žižkova 6, Košice, pod EX 28/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.5.2019, č. k. 1Er/712/2002-35, takto r o z h o d o l : I. O d m i e t a odvolanie. II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 trovy exekúcie vo výške 63,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, č. 5013-9-6023/2001-379 zo dňa 16.3.2001 a č. 5013-10-6023/2001-379 zo dňa 16.3.2001 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 5.3.2002 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 82.765,09 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 30.6.2016 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 24D/748/2015 zastavené pre nemajetnosť. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 83,46 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 235 ods. 2, § 243h, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 63,54 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 63,54 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny v sume 29,88 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 23,06 eur + 20 % DPH (z odmeny 52,94 eur) vo výške 10,60 eur. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd z dôvodu preklúzie exekúciu zastaví a náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi neprizná. Súd prvej inštancie mal podľa názoru oprávneného exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Poukázal na to, že vykonateľnosť exekučných titulov nastala dňa 23.4.2001, na základe toho uplynula možnosť vymáhať poistné a penále dňa 23.4.2004. Z uvedeného dôvodu je daný postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť podľa zákona zaviazaný povinný. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právne predpisy, ktoré upravujú sociálne poistenie, na Správny poriadok a na judikatúru súdov Slovenskej republiky. 4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 19.12.2019. 5. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 21.2.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017. Na základe podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. K odvolaniu oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odvolací súd udáva: 10. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti navrhol, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 13.5.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 13. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd udáva: 14. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. 15. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 13.5.2019 t.j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 22.5.2020. 16. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 17. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 18. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II. t.j. proti výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné. 19. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 20. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli. 22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).