Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200723 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200723.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: T.. Ľ. R., B.. XX.X.XXXX, X. J. X, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30872-2/2017-BA zo dňa 24.5.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou do podateľne správneho súdu 20.7.2017 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.5.2017 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. 2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.5.2017 zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka W. č. 700-3410287117-GC04/17 zo dňa 23.1.2017, ktorým predpísala žalobkyni poistné v celkovej sume 6.273,71 Eur za obdobie október 2005 až december 2005, január 2006 až december 2005, január 2006 až december 2006, a január 2007 až jún 2007. 3. Sociálna poisťovňa, pobočka W. rozhodnutie č. 700-3410287117-GC04/17 zo dňa 23.1.2017 odôvodnila s poukazom na právne posúdenie podľa ust. § 128 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. c/ a ods. 3 písm. c/, §128 ods. 11 písm. b/, § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení do 31.12. 2008 a § 20 ods. 1 písm. b/ a § 21 zákona o starobnom dôchodkovom poistení, vychádzajúc z príjmov žalobkyne zistených Finančným riaditeľstvom SR za rok 2004, ktorý presiahol 78. 000,- Sk a v roku 2005 dosiahol sumu 80.800,- Sk. 4. Žalobkyňa namietala v odvolaní zo 6.2.2017 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka W., že je nezákonné, lebo správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a vec následne nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyňa v roku 2017 podala čestné prehlásenie, že jej príjem z podnikateľskej činnosti bol nižší, ale nedopatrením pôvodne uviedla nesprávne do svojich príjmov z podnikateľskej činnosti aj príjmy z prenájmu. 5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí z 24.5.2016 stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi Sociálnej poisťovne pobočka W. č. 700-3410287117-GC04/17 zo dňa 23.1.2017, uvedených v rozhodnutí, tieto doplnil po skutkovej i právnej stránke, keď konštatoval, že žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 zákona o sociálnom poistení a podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 310/2006 Z. z., lebo bola držiteľkou licencie L1A/KE/0294/05 zo dňa 28. júna 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v obore pediatria, dorastové lekárstvo, ktorý jej vydala Slovenská lekárska komora a mala tak oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorej vykonávala zárobkovú činnosť. Licencia L1A/KE /0294/05 zo dňa 28. júna 2005 bola zrušená až 21.9.2016. Žalobkyňa tiež bola od 1.10.1997 do 1. júla 2007 členkou verejnej obchodnej spoločnosti Javor, IČO: 36 177 39 a mala tak právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. d) zákona o sociálnom poistení. 6. Žalovaný konštatoval, že Sociálna poisťovňa pobočka W. 5.9.2005 prevzala od žalobkyne registračný list - odhlášku z poistenia, podanú na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z 10.8.2005, ktorým oznámila zánik povinného sociálneho poistenia k 31.8.2005. Žalovaný však pokladal tento zánik povinného poistenia na základe jej odhlásenia u žalobkyne za nesprávny. Konštatoval, že označeným rozhodnutím Košického samosprávneho kraja bolo zrušené povolenie vydané žalobkyni jeho rozhodnutím z 13.7.1995 na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Uviedol, že Sociálna poisťovňa pobočka W. 11. 7. 2016 rozhodla pod č. 81347-1/2016-KEM, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo 30. 6. 2005, ale zaniklo až 30.6.2007. Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola od 1.10.1997 do 1. júla 2007 členkou verejnej obchodnej spoločnosti Javor, IČO: 36 177 39 a mala tak právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. d) zákona o sociálnom poistení a bola držiteľkou licencie L1A/KE /0294/05 zo dňa 28. júna 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v obore pediatria, dorastové lekárstvo a ž považoval ju za osobu samostatne zárobkovo činnú podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení 7. Žalovaný pokladal žalobkyňu za osobu samostatne zárobkovo činnú pre vznik povinného sociálneho poistenia podľa § 21 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení, lebo dosiahla hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.1 a 2 zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2010. Vychádzal z príjmov žalobkyne za rozhodné obdobie, pre rok 2005 z príjmov roku 2004 a pre rok 2006 z príjmov v roku 2005 a pre rok 2007 z príjmov v roku 2006, vždy do 30. júna toho ktorého roku. V roku 2004 vykázala príjem z podnikania 1.510.303,- Sk a podiel spoločníka v.o.s. v sume 341.347,00 Sk a príjem z prenájmu 806.462,- Sk. Samotná žalobkyňa v daňovom priznaní za rok 2004 v súčte uviedla príjem z podnikania 1.851.650,- Sk ako spoločníčka verejnej obchodnej spoločnosti. V roku 2005 žalobkyňa vykázala príjmy z podnikania 2.903 479,- Sk a za rok 2006 príjmy z podnikania 8.500,- Sk, príjmy z prenájmu 1.475.955,- Sk. Žalovaný konštatoval takú výšku zárobkov žalobkyne, na základe ktorých bola zaradená do okruhu osôb povinných odvádzať nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a bola pokladaná žalovaným za samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmami, ktoré zakladajú jej povinnosť platenia nemocenského i dôchodkového poistenia. Žalovaný podľa § 138 ods.16 zákona o sociálnom poistení konštatoval maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného za obdobie 07/2005 až 06/2006 a v kontrolovanom období presiahol základ pre platenie poistného. 8. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania proti označenému rozhodnutiu žalovaného, ktorý Generálny riaditeľ žalovanej z 28.11.2017 zamietol s odkazom na ust. § 221 ods.1 a 2 a § 222 ods.1 a 3 zákona o sociálnom poistení a s odkazom na výšku jej príjmov za rok 2004, 2005 a 2006 dosiahnutých v podnikaní žalobkyňou, ktoré boli zistené z jej daňových priznaní ako príjmy spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa napadla rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej z 28.11.2017 i žalobou na Krajskom súde v Košiciach, ktorú správny súd rozsudkom sp. zn. 7Sa/8/2018 dňa 27.7.2018 zamietol. Vo veci nebola podaná kasačná sťažnosť. 9. Žalobkyňa v správnej žalobe napádala nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové i právne závery a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Žalobkyňa tvrdila, že týmto sa dotkol jej práv a právom chránených záujmov a žiadal zrušiť rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/, e/ Správneho súdneho poriadku zák. č. 162/2015 Z. z. - (ďalej len SSP). Mala za to, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, vychádzajúc zo žalobkyňou podaných daňových priznaní, že v roku 2004 vykázala príjmy 1.510.303,- Sk, príjmy z podielov spoločníkov v.o.s. v sume 341.347,00 Sk a príjmy z prenájmu nehnuteľností v sume 806.462,00 Sk. Žalovaný tak vychádzal z toho, že žalobkyňa v roku 2005 mala príjem z podnikania 2.903.479,00 Sk a že trvanie jej povinného poistenia zaniklo 30.6.2007. 10. Žalobkyňa naopak tvrdila, že údaj o tom, že dosiahla v roku 2005 príjmy z podnikania 2.903.479,00 Sk, sa nezakladajú na pravde, lebo chybou účtovníčky do týchto príjmov boli zahrnuté aj jej príjmy z prenájmu, ktoré nepodliehali tejto povinnosti. V tejto súvislosti 11.5.2017 podala u správcu dane opravné daňové priznanie za rok 2005, kedy jej príjem z podnikania činil 1.384.187,- Sk a príjem z prenájmu nehnuteľností 1.519.292,- Sk. Tvrdila tak, že vymeriavací základ, z ktorého prvostupňový správny orgán a tiež žalovaný pri rozhodovaní vychádzali, bol nesprávny pre výpočet poistného. 11. Preto podľa žalobkyne, správny orgán prvého stupňa nesprávne uzavrel, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo žalobkyni predpísané poistné a príspevky, ktoré neodviedla za hore uvádzané obdobie, vychádzajúc z jej daňových priznaní z príjmov fyzických osôb poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, tvrdiac, že jej príjem za rok 2004 presiahol zákonom stanovenú hranicu 78.000 Sk a za rok 2005 sumu 82.800 Sk. Žalovaná postupovala nezákonne, ak jeho rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdila. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 4.4.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako zákonné a ktorým boli predpísané žalobkyni sumy poistného za tam uvedené poistné obdobie. Vychádzal z právnej úpravy, na základe ktorej podľa § 5 písm. c/ a d/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 pokladal žalobkyňu na základe existujúcej licencie L1A, vydanej Slovenskou lekárskou komorou 28.5.2005 č. L1A/KE /0294/05, za podnikateľku. Rovnako tak ju pokladal za podnikateľku a zárobkovo činnú osobu ako spoločníčku verejnej obchodnej spoločnosti JAVOR, v.o.s., ktorou bola od 1.10.1997 do 1.7.2007. Z uvedeného mal za to, že zisťujúc jej príjmy, ktoré spĺňali zákonné predpoklady pre povinnosť platiť poistné v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, z obidvoch týchto dôvodov mala povinnosť platiť povinné poistenie do nemocenského a dôchodkového poistenia. Zopakoval, že od 1.7.2005 samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá dosiahla príjmy podľa § 6 ods.1 a 2 za rok 2004, patrí povinnosť odvádzať z dosiahnutých príjmov, ktoré boli u žalobkyne 78.000,- Sk, poistné ako je hore uvedené. Toto poistné bola povinná odvádzať od 1.7.2005 do 30.6.2006. Rovnako tak konštatoval, že v období od 1.7.2006 do 31.6.2007 vychádzal z jej príjmov za rok 2006, ktoré dosiahla a ktoré činili 82.800,- Sk. Išlo o príjmy z jej samostatne zárobkovo činnej osoby z hore uvedených titulov podľa § 5 písm. c/ a d/ zákona o sociálnom poistení. Žalovaný konštatoval zistené príjmy z podkladov Daňového riaditeľstva SR, ktoré vychádzalo z daňových priznaní žalobkyne. 13. Konštatoval ďalej vo vyjadrení, že 10.7.2017 po právoplatnom skončení konania vo veci predpísania poistného za obdobie 2005 až 2007, žalobkyňa podala dodatočné daňové priznanie za rok 2005 a tvrdila, že jej príjem z podnikania bol 1.384.187,- Sk. Žalobkyňa podľa žalovaného až v žalobe namietala nesprávny vymeriavací základ pre platenie poistného od 30.6.2005 do 30.6.2007 a to na základe jej dodatočného daňového priznania, kedy si znížila sumy rozhodné pre výpočet poistného tým, že označila príjmy pôvodne určené ako z podnikania za príjmy z prenájmu za rok 2005. 14. Žalovaný hodnotil dodatočné daňové priznanie k príjmu žalobkyne za rok 2005 podané 10.7.2017 tak, že ho nemožno považovať za relevantné pre zmenu hranice pre výpočet poistného. Takýto vplyv má len na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, vtedy keď sa zmena poistenia vykonala prvého dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po dni, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Zjednodušene povedané žalovaný spochybnil možnosť znížiť vymeriavací základ do minulých období na základe súčasného zmeneného dodatočného daňového priznania a mal za to, že takto zmenený výmer by mal vplyv len na platenie poistného od 1.7.2006 do 30.6.2007. 15. Žalovaný odkázal na § 21 ods.3 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dodatočného daňového priznania a ust. § 142 zákona o sociálnom poistení , ktoré ustanovuje postup pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie za predpokladu, že sa vymeriavací základ povinnej osoby na základe dodatočného daňového priznania zmenil. Preto žalovaný nemohol postupovať inak ako nezohľadniť dodatočné daňové priznanie podané v roku 2017 na povinnosti, ktoré vyplývali pre samostatne zárobkovo činnú osobu z jej príjmov za rok 2006 v roku 2007. 16. Žalovaný v uvedenej súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013 sp.zn. 9Sžso/1/2012. S právnym názorom Sociálnej poisťovne pri aplikácii ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú zohľadnenie dodatočného daňového priznania (§ 21 ods. 3 a § 142 ods. 4) sa stotožnil aj „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/1/2012, zo dňa 27. marca 2013, v ktorom skonštatoval, že dodatočné daňové priznanie za kalendárny rok 2005 by mohlo ovplyvniť vznik poistenia len vtedy, ak by bolo podané v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Dodatočné daňové priznanie za rok 2005 bolo podané až 25. februára 2010, teda v období, v ktorom bolo aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 a toto aktuálne poistenie už vychádza z príjmov žalobkyne za kalendárny rok 2008. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podanie dodatočného daňového priznania za kalendárny rok 2005 z februára 2010 už nemá vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne. Ak sa teda zmenila výška príjmu žalobkyne za rok 2005 na základe dodatočného daňového priznania podaného dňa 25. februára 2010, táto okolnosť už nemá vplyv na skutočnosť, že žalobkyni od 1. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie na základe daňového priznania za rok 2005, podaného v marci 2006 s výškou príjmu 94 273 Sk.“ 17. V prerušenom konaní o podanej správnej žalobe správny súd pokračoval, po predchádzajúcom prerušení konania 19.9.2017 nariadením pojednávania vo veci. Z pojednávania konaného dňa 14.8.2018 vyplynulo z predložených listín, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka W. č. 81347-1/2016 z 11.7.2016, ako je uvedené v bode 6 tohto odôvodnenia, žalobkyňa podala odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka W. potvrdil 15.11.2016. Žalobkyňa podala podnet v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 15.11.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka W. zo dňa 11.7.2016, vo veci zániku postavenia žalobkyne ako SZČO a platenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Podstatou argumentácie žalobkyne je opäť nesprávne hodnotené postavenia žalobkyne ako osoby samostatne zárobkovo činnej z titulu držiteľky Licencie L1 A a z tohto vyvodené závery o jej povinnosti odvádzať poistné. Konanie bolo zaregistrované na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod č. Kd 346/19/1100. 18. Z priebehu pojednávania nariadeného na 14.8.2019 tiež vyplynulo z obsahu súdneho spisu, že žalobca podal podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave 10.7.2019 vo veci v tomto konaní preskúmavaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka W. z 24.5.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.11.2017 vo veci predpísania poistného, vedené na Krajskej prokuratúre sp.zn. Kd 345/19/1100. Podstatou argumentácie žalobkyne je opäť nesprávne hodnotené postavenia žalobkyne ako osoby samostatne zárobkovo činnej z titulu držiteľky Licencie L1 A a z tohto vyvodené závery o jej povinnosti odvádzať poistné s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2019. Poukázala na ust. § 21 ods.3 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dodatočného daňového priznania a ust. § 142 zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovuje postup pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie za predpokladu, že sa vymeriavací základ povinnej osoby na základe dodatočného daňového priznania zmenil. 19. Po nariadení pojednávania žalobkyňa podaním zo 16.7.2019 pripojila Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 4. 2019, ktorým Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zaujal záväzné stanovisko k nejednotnému rozhodovaniu senátov Najvyššieho súdu SR k otázke § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v súvislosti s vydávaním licencií L1A podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení. Konštatoval, že je povinnosťou sociálnej poisťovne pri vzniku, zániku povinností na nemocenské a dôchodkové poistenie u takéhoto lekára v zmysle § 178 ods.1 písm. a/, bod 1. v spojení s § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení posudzovať príjmy zamestnanca osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmy lekára považovaného za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa trvala na podanej správnej žalobe. 20. V zmysle uvedeného odôvodnenia, podľa § 178 ods.1 písm. a/, bod 1. zákona o sociálnom poistení v konaniach začatých z podnetu organizačnej zložky v zmysle § 184 ods.8 a § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, sociálnu poisťovňu nezbavujú povinnosti zabezpečiť žalobcovi konkrétnu ochranu ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods.1 Ústavy SR, vrátane práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa § 48 ods.2 Ústavy SR priznané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle článku 7 ods.5 Ústavy SR. 21. Krajský súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby podľa § 182 ods.1 písm. e/ SSP a v právnom režime konania o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 99 až § 205 SSP, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba v preskúmavanej právnej veci nie je dôvodná. 22. Pre vymedzenie obsahu súdneho preskumávacieho konania v uvedenej veci považuje správny súd za zásadnú otázku, či základné hmotnoprávne podmienky možnosti predpísania poistného u žalobkyne za obdobie október 2005 až jún 2007 na základe rozhodnutia žalovaného z 24.5.2007, sú založené skutočne na postavení a príjmoch žalobkyne ako SZČO v rozhodujúcom období. Správny súd uzavrel, že skutkové tvrdenia o týchto otázkach bolo žalovaným uzavreté správne a aj správne a dostatočne právne odôvodnené žalovaným. 23. Vychádzajúc z obsahu návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.5.2017, žalobkyňa žiadala posúdiť zákonnosť rozhodnutí o otázkach, či mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v postavení držiteľky Licencie L1A a spoločníčky verejnej obchodnej spoločnosti JAVOR a či jej príjmy zakladali jej povinnosť na platenie povinného poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie za toto obdobie do 30.6.2007 i vzhľadom na dodatočné daňové priznanie, ktoré podala 10.7.2017 za rok 2005. 24. Správny súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutí nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala postavenie SZČO ako držiteľka Licencie L1A, lebo v zmysle uvedeného právneho názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí z 30.4.2019 nebolo preukázané žalovaným, že žalobkyňa prax aj vykonávala a mala z tejto v dotknutom období príjem. 25. Pre posúdenie správneho súdu o trvaní poistného vzťahu žalobkyne ako držiteľky Licencie L1A rozhodujúcim nie je rozhodnutie Košického samosprávneho kraja z 10.8.2005, ktorým bolo zrušené povolenie vydané na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyni dňa 10.7.1995. Správny súd podčiarkuje, že aj keď bola žalobkyňa naďalej držiteľkou Licencie L1A vydanej Slovenskou lekárskou komorou žalobkyni pod č. L1A/KE/0294/05 dňa 28.6.2005 na vykonávanie zdravotníckej praxe povolanie lekár v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, pre otázku zániku jej postavenia SZČO by to bolo rozhodujúce vzhľadom na jej príjmy, čo nebolo preukázané. 26. Správny súd hodnotil žalobkyňou do sociálnej poisťovne doručený registračný formulár, ktorým sa 10.9.2005 odhlásila sa zo sociálneho poistenia, ako nedôvodný pre zánik jej postavenia SZČO. Konštatuje, že rozhodovanie Sociálnou poisťovňou, pobočka W., o otázke, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie už dňa 30.6.2005 a postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby mala do 30.6.2007 bolo dôvodné. 27. Správny súd konštatuje, že postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vyplýva z existencie právneho subjektu JAVOR, v.o.s., ktorá vyplynula a bola potvrdená z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I., preto ak žalobkyňa bola spoločníčkou spoločnosti JAVOR, v.o.s. od 12.7.2007 do 12.10.2007 a bola tak zapísaná v obchodnom registri, postavenie SZČO mala, ak možno vychádzať aj z jej príjmov. 28. V dotknutých rozhodnutiach žalovaného došlo k pochybeniam pri charakterizovaní postavenia žalobkyne, pokiaľ ide o závery týkajúci sa jej Licencie L1A. Otázka existencie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, ako držiteľky Licencie L1 A bola vyriešená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, pre účely v tomto konaní, v jej prospech. 29. Pre postavenie žalobkyne ako spoločníčky verejnej obchodnej spoločnosti JAVOR žalovaný tak podľa súdu dôvodne tvrdil, že postavenie SZČO u žalobkyne trvalo až do 30.6.2007. Otázka preskúmania rozhodnutia o postavení žalobkyne ako SZČO je významnou v prejednávanej veci predpísaného poistného len ako spoločníčky v.o.s.. 30. Ďalej správny súd poukazuje na to, že sa v administratívnom spise nachádzajú zostavy o finančných príjmoch žalobkyne, ako je to uvedené v rozhodnutiach žalovaného. Teda pokiaľ ide o výšku príjmov žalobkyne, rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či žalobkyňa mohla s právnymi účinkami do minulosti dodatočným daňovým priznaním podaným 10.7.2017 zvrátiť výšku svojej daňovej povinnosti v rokoch 2005 tak, aby jej nevznikla povinnosť platiť poistné v roku 2006, vzhľadom na výšku jej príjmov z činnosti samostatne zárobkovej činnej osoby a trvala povinnosť zaplatenia poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, vzhľadom na zistenie jej postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. d/ zákona o sociálnom poistení. 31. K splneniu zákonnej požiadavky výšky príjmu za rozhodujúce obdobie pre platenie povinného poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie za rok 2005 a 2006 z príjmov z roku 2004 a 2005 a 2006, vzhľadom na opravu dodatočného daňového priznania žalobkyne súd dodáva, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o právnu argumentáciu a o vysvetlenie skutkových záverov, zistených z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou a spĺňala príjmový cenzus pre platenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. 32. K otázke postavenia žalobkyne ako osoby spĺňajúcej príjem za obdobie 2004, 2005 a 2006 pre plnenie povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby vyplývajúce z § 5 písm. c/ ako držiteľky licencie L1A, správny súd uzatvára, že jej posúdenie sa nenachádza v rozhodnutiach žalovaného a došlo k pochybeniam pri zisťovaní príjmov z licencie L1A. 33. K otázke postavenia žalobkyne ako osoby spĺňajúcej príjem za obdobie 2004, 2005 a 2006 pre plnenie povinnosti žalobkyne samostatne zárobkovo činnej osoby vyplývajúce z § 5 písm. d/ a jej postavenie v zmysle spoločníčky verejnej obchodnej spoločnosti JAVOR, správny súd dodáva, že niet pochybností o tomto jej postavení ani relevantných príjmov. 34. Podľa názoru správneho súdu napriek tomu, že žalobkyňa podala opravné daňové priznanie dňa 11.5.2017 u správcu dane k daňovému priznaniu za rok 2005 a znížila príjem z podnikania zvýšením príjmu z prenájmu nehnuteľností na 1.519.292,- Sk, a vychádzajúc z tohto vykázala preplatok na dani z príjmov 55.686,- Sk, to nespôsobuje dopad na jej povinnosť odvádzať poistné do zániku tohto jej postavenia, ktoré trvalo do zániku jej postavenia spoločníčky v.o.s. Javor. 35. Z tohto ohľadu pokladá správny súd za významnú argumentáciu uvedenú žalovaným k jeho vyjadreniu zo dňa 4.4.2018, ktorý odkazujúc na závery k § 21 ods.3 a § 142 ods.4 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s účinkami dodatočného daňového priznania na kalendárny rok, za ktoré bolo daňové priznanie prijaté a tam uvedenú judikatúru. V obdobných právnych veciach bolo uzavreté, že daňové priznanie podané v neskoršom období môže byť podkladom pre zmenu aktuálneho nemocenského a dôchodkového poistenia vzhľadom na dátum jeho opravy, t.j. na poistenie účinné alebo platné od 1.7.2009 do 30.6.2010. Samotný Najvyšší súd SR vychádza z toho, že ak bolo podané dodatočné daňové priznanie za kalendárny rok 2005, mohol ovplyvniť poistenie iba vtedy, ak by bolo podané od 1.7.2006 do 30.6.2007, za ktoré obdobie sa práve z tohto vychádza. „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/1/2012, zo dňa 27. marca 2013. Dodatočné daňové priznanie za kalendárny rok 2005 by mohlo ovplyvniť vznik poistenia len vtedy, ak by bolo podané v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Dodatočné daňové priznanie za rok 2005 bolo podané až 25. februára 2010, teda v období, v ktorom bolo aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 a toto aktuálne poistenie už vychádza z príjmov žalobkyne za kalendárny rok 2008. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podanie dodatočného daňového priznania za kalendárny rok 2005 z februára 2010 už nemá vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne. Ak sa teda zmenila výška príjmu žalobkyne za rok 2005 na základe dodatočného daňového priznania podaného dňa 25. februára 2010, táto okolnosť už nemá vplyv na skutočnosť, že žalobkyni od 1. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie na základe daňového priznania za rok 2005, podaného v marci 2006 s výškou príjmu 94 273 Sk.“ 36. V posudzovanom prípade dodatočné daňové priznanie žalobkyňa podala až v roku 2017, pričom sa týka roku 2005. Ako také, by mohlo ovplyvniť len povinnosti poskytovania poistenia na nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie od 1.7.2006 do 30.6.2007 vtedy, ak by bolo bývalo podané v období do 30.6.2007. Preto ak podala žalobkyňa daňové priznanie až v roku 2017, takéto priznanie nemôže mať v zmysle § 21 ods.3 a § 142 ods.4 účinky mu tam priznané. Postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia SZČO na základe dodatočného daňového priznania sa ustanovuje postup pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie za predpokladu, že by sa vymeriavací základ povinnej osoby na základe dodatočného daňového priznania zmenil. 37. Správny súd uzatvára pokiaľ ide o postavenie žalobkyne, že bola povinná platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie do 30.6.2007 z dôvodu výšky jej príjmov ako spoločníčka v.o.s. Javor. V tomto aj súd odkazuje na závery Najvyššieho súdu SR, uvedené v bode 35 tohto odôvodnenia. Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 21 ods.3 a § 142 ods.4 zákona o sociálnom poistení je možné konštatovať, že dodatočné daňové priznanie má vplyv na výšku povinností platenia poistného iba vtedy, ak je podané v období, za ktoré sa príjmy berú za základ platenia poistného v nasledujúcom období. Pretože daňové priznanie za rok 2005 žalobkyňa opravila v roku 2017, jej oprava už nemala vplyv na jej daňové povinnosti nasledujúce a vychádzajúce z jej príjmov v nasledujúcom období. 38. Súd zvýrazňuje, že oprava daňového priznania za rok 2005 je rozhodnou pre obdobie platenia poistného za rok 2006. Predmetom napadnutého rozhodnutia sú obdobia od roku 2005 do júna 2007. Za rok 2006 bol základom pre platenie poistného príjem žalobkyne, ktorý dosiahla v roku 2005, kedy vykázala žalobkyňa príjmy z podnikania 2.903.479 Sk. /V opravenom daňovom priznaní sa však uvádza príjem z podnikania 1.384.187,- Sk/. Žalovaný tvrdil, že aj v roku 2004 mala príjmy z podnikania z podielov spoločníkov 341.347,00 Sk, z prenájmu 806.462,00 Sk a príjmy z podnikania 1.510.303,- Sk. Súčet jej príjmov bol potom 1.851.650,00 Sk. Z týchto príjmov mala platiť poistné od 1.7.2015 do 30.6.2016. Pokiaľ ide o poistné od 1.7.2006 do 30.6.2007, to vychádzalo z príjmov žalobkyne za rok 2005, ktoré je nepochybným a zakladal dôvod vyúčtovať nemocenské a dôchodkové poistenie napadnutým rozhodnutím žalovaného. 39. Žalovaný ustálil otázku o statuse SZČO žalobkyne rozhodnutím z 11.7.2016, ktoré nie je konštitutívnym rozhodnutím, avšak platí čo bolo uvedené v bode 35 a ž 38 tohto odôvodnenia. Povinnosť žalobkyne platiť poistné do zániku jej postavenia nie sú ovplyvnené opravným daňovým priznaním podaným v roku 2017 a sú závislé od jej príjmov preukázaných jej pôvodným daňovým priznaním. 40. Podnety na Krajskú prokuratúru v Bratislave 10.7.2019 v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 24.5.2017, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23.11.2017 vo veci predpísania poistného, ktoré má na Krajskej prokuratúre sp. zn. Kd 345/19/1100, ako aj podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 15.11.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka W. zo dňa 11.7.2016, vo veci zániku postavenia žalobkyne ako SZČO, ktoré je na Krajskej prokuratúre v Bratislave vedené pod č. Kd 346/19/1100, sa týkajú argumentácie žalobkyne, ktorú správny súd pokladá za vyriešenú prijatím rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 30.4.2019 o vplyve Licencie L1A na povinnosť sociálnej poisťovne skúmať relevanciu tohto faktu na povinnosť platenia poistného jej držiteľom. Preto závery o podnetoch nie sú pre rozhodovanie správneho súdu v tejto situácii prekážkou rozhodovania o podanej správnej žalobe žalobkyne. 41. Vzhľadom na hore uvedený skutkový a právny rozbor veci súd žalobu posúdil ako nedôvodnú s poukazom na body 5,6,7,15,16 tohto odôvodnenia, s ktorými sa stotožňuje a preto túto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola bola úspešná, nepriznal právo na trov konania. Žalovanému, ktorý odôvodnené trovy konania nežiadal, tieto preto nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.