Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809201297 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7809201297.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Mäsokombinát NORD Svit s.r.o., so sídlom v Svite, Hlavná 5, IČO: 36 171 093 proti žalovanej: Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35776096, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.8.2016 č.k. 4C/28/2009-322 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k.ú. H. ako pozemky parc. U. Č.. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XX na parcele č. XXXX, popis stavby: L. Z., nie sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska 21 (predtým Záhradnícka 27), 814 99 Bratislava, IČO: 35776096. Priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Rozhodol tak o žalobe, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 16.6.2015 č.k. 4C/28/2009-233 a uznesením zo dňa 9.5.2016 č.k. 4C/28/2009-300, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, bližšie popísané vo výroku rozsudku, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že zmluvou o zriadení záložného práva, uzavretou medzi žalovanou ako záložným veriteľom na strane jednej a žalobcom ako záložcom na strane druhej dňa 5.12.2002 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. H. v prospech žalovanej (ďalej len „záložná zmluva“). Z čl. II záložnej zmluvy vyplynulo, že jej predmetom je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované v čl. I, na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči spoločnosti Saturn R.A.M. spol. s r.o., ktoré vznikli na základe úverových zmlúv č. 57/92 zo dňa 14.9.1992 a č. 18/93 zo dňa 13.7.1993. Záložná zmluva bola uzavretá ako príloha k notárskej zápisnici N 731/02, Nz 716/02, spísanej notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou dňa 19.12.2002. V bode II notárskej zápisnice je uvedené vyhlásenie žalobcu (záložcu), že uspokojí záložného veriteľa (žalovaného) v prípade, ak spoločnosť Saturn R.A.M. spol s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv špecifikovaných v záložnej zmluve z predaja založených nehnuteľností, že záložný veriteľ môže viesť exekúciu a pri výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti, presne uvedené v záložnej zmluve. 4. Súd prvej inštancie tiež zistil, že na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 19C/22/2010 sa vedie konanie na návrh žalobcu o určenie, že záložnými zmluvami č. 94/92 zo dňa 14.9.1992 a č. 20/93 zo dňa 13.7.1993 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. H. záložné právo zriadené nebolo. Na Okresnom súde Poprad sa viedlo aj konanie pod sp.zn. 15Er 397/2008 o návrhu oprávnenej Slovenskej konsolidačnej a.s. (žalovaná) proti žalobcovi o vymoženie 1.129.348,50 eur. Okresný súd Poprad rozhodol uznesením zo dňa 21.7.2014 v tejto exekučnej veci tak, že vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, Bratislava za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.11.2014 č.k. 2Co/101/2014-218 rozhodnutie Okresného súdu Poprad o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení, potvrdil. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo konštatovanie súdov, že v dôsledku námietky premlčania, ktorú vzniesol žalobca (v uvedenom konaní ako povinný), je pohľadávka Slovenskej konsolidačnej a.s. proti spoločnosti Saturn R.A.M. spol. s r.o. a tým aj proti žalobcovi premlčaná a premlčané je aj záložné právo zapísané v prospech oprávneného na LV č. XXX pre k.ú. H.. 5. S poukazom na § 100 ods. 1, 2, § 101, § 879e ods. 1, § 151a až 151 g, § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, 2, 4, § 151d ods. 2, § 151f ods. 1 a 2, § 151g Občianskeho zákonníka s na ustálenú súdnu prax (II.ÚS 250/2011-30 z 8.12.2011) uviedol, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne podlieha premlčaniu, keďže nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto zálohu, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (zhodne napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 25.4.2007 č.j. 29Cdo 1918/2005 a v rozsudku zo dňa 8.2.2007 č.j. 21Cdo 681/2006). 6. Z ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. V tej súvislosti súd prvej inštancie zistil, že listom zo dňa 21.1.1994 VÚB a.s., pobočka Rožňava oznámila spoločnosti Saturn R.A.M. spol. s r.o., že z dôvodu meškania so splátkami úverov odstupuje od úverových zmlúv č. 57/92 a 18/93, vyzvala ju na zaplatenie všetkých záväzkov do 1 mesiaca odo dňa doručenia listu a upozornila na uplatnenie záložného práva. Premlčacia doba pohľadávky žalovanej voči pôvodnému dlžníkovi Saturn R.A.M. spol. s r.o., na zaplatenie 1.129.348,00 eur titulom úverových zmlúv č. 57/92 a č. 18/93 začala plynúť 22.1.1994, teda deň potom, ako právny predchodca žalovanej VÚB a.s., pobočka Rožňava listom z 21.1.1994 oznámila žalovanej, že odstupuje od úverových zmlúv. 7. Vychádzajúc z ust. § 408 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona, sa skončí premlčacia doba najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala po prvýraz plynúť, čo znamená, že premlčacia doba pohľadávky zabezpečenej zmluvou o zriadení záložného práva z 5.12.2002 uplynula 22.1.204 (správne má byť 22.1.2004 - poznámka odvolacieho súdu). K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove, ako vyplýva z odôvodnenia bodu I. uznesenia zo dňa 27.11.2014 č.k. 2CoE/101/2014-218. 8. Súd prvej inštancie tiež zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 5.3.2002 č.k. 2K 350/97-24 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Saturn R.A.M. spol. s r.o., z dôvodu, že nie sú splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.4.2002 po zverejnení v Obchodnom vestníku. 9. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalovaná ako záložný veriteľ mohla uplatniť svoje záložné právo už 26.4.2002. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie záložného práva podľa názoru súdu prvej inštancie uplynula dňa 26.4.2005. Vychádzajúc z judikatúry súdov súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď premlčané právo pretrváva - ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho použiť aj na záložné právo. Ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno už úspešne uskutočniť tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, lebo speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už vykonať nemožno a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné. Na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, pri ktorých je možné prijatie „premlčaného dlhu“, u premlčaného záložného práva k tomu už z povahy veci dôjsť nemôže. Aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 21.12.2010 sp.zn. 21Cdo 2185/2009 vyslovil právny názor, podľa ktorého ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Týmto sú splnené podmienky pre určenie, že záložné právo tu nie je, resp. určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom, ak sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania a ak je na tomto určení naliehavý právny záujem. 10. Súd prvej inštancie bol v danej veci toho názoru, že záložné právo slúži k zabezpečeniu pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci, ktorá je predmetom zálohu. Záložné právo nie je, s výnimkou úpravy niektorých otázok záložného práva, obsiahnutých v ustanovení § 299 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, upravené v Obchodnom zákonníku a riešia ho predpisy občianskeho práva predovšetkým Občiansky zákonník. Záložné právo je vecným právom charakterizované ako právo k cudzej veci. Ak si záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky včas a pokiaľ sa záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to okrem iného za následok, že sa záložný veriteľ nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, pokiaľ však záložný dlžník vznesenie dôvodne námietku premlčania záložného práva, nie je možné vyvodiť, že tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti speňaženia zálohu na návrh záložného veriteľa možno uspokojiť. Už z povahy veci k tomu nemôže dôjsť na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov. 11. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre určenie, že záložné právo nie je zriadené v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., keďže sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania záložného práva a na takomto určení má aj naliehavý právny záujem. Tento je podľa názoru súdu prvej inštancie u žalobcu daný tým, že záložné právo je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. H., kde ako vlastník je vedený žalobca, pričom vlastník je oprávnený sa dožadovať, aby na doklade, ktorý preukazuje jeho vlastníctvo, nebol uvedený zápis, v danom prípade záložné právo v prospech žalovanej, keďže toto do budúcna nie je spôsobilé uspokojiť žalovanú v súvislosti so zabezpečenou pohľadávkou. V súvislosti s dispozíciou s týmito nehnuteľnosťami má ako vlastník žalobca záujem na tom, aby záložné právo na LV vyznačené nebolo. Pokiaľ sa záložný dlžník dovolá úspešne premlčania záložného práva, nepochybne už záložný veriteľ sa nemôže domôcť uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a tak sa premlčané záložné právo stáva nespôsobilým prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Iným spôsobom ako predmetnou určovacou žalobou žalobca nemôže dosiahnuť, aby okresný úrad, katastrálny odbor vymazal záložného veriteľa z listu vlastníctva. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel. 12. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a zásady úspechu vo veci. Preto priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná právo na náhradu trov konania alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel k záveru, že v prípade premlčania záložného práva záložné právo zaniká na základe čoho určil, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované vo výroku rozsudku nie sú zaťažené záložným právom. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2185/2009 (bod 22 rozsudku). Odvolateľka uviedla, že z teórie práva, ako aj inštitútu premlčania vyplýva, že právo premlčaním nezaniká, len sa oslabuje o tzv. nárok, čo sa prejavuje v tom, že podľa § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka nemožno premlčané právo, ak sa dlžník premlčania dovolá, veriteľovi priznať. Toto právo však v žiadnom prípade nezaniká, ale existuje ako tzv. naturálna obligácia. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, prečo by takýto všeobecne uznávaný záver nemal platiť aj v prípade premlčania záložného práva. Samotná skutočnosť, že záložné právo záložný veriteľ už nikdy (ani v budúcnosti) nemôže vykonať, nemôže mať za následok jeho zánik. Toto právo naďalej existuje ako tzv. naturálna obligácia, ktorá môže zaniknúť niektorým zo zákonných dôvodov zániku záväzku ako napr. započítaním alebo dobrovoľným plnením zo strany dlžníka, prípadne vzdaním sa zo strany veriteľa. Niet žiadneho rozdielu medzi premlčaním pohľadávky na zaplatenie a premlčaním záložného práva. Odvolateľka má za to, že k zániku záložného práva môže dôjsť len zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z ust. § 151md Občianskeho zákonníka alebo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. V každom prípade k zániku záväzku všeobecne, vrátane záložného práva, môže dôjsť len zo zákonom uvedených dôvodov, pričom medzi zákonné dôvody zániku záložného práva jeho premlčanie nepatrí. Dôvody a spôsoby zániku záväzkov nie je možné rozširovať ani výkladom. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalobcu v rozhodnutí nevyporiadal. Právny názor vyslovený v rozsudku spomínaného Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý si prvoinštančný súd osvojil, považuje žalovaná za nesprávny, nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, vychádzajúci výlučne z uhradzujúcej funkcie záložného práva. Záložné právo okrem uhradzovacej funkcie plní aj funkciu zabezpečovaciu. Vyslovený právny názor jednoznačne porušuje zásadu rovnosti strán a zásadu zákonnosti. Takýto záver je aj v rozpore s dobrými mravmi, keď sám žalobca požiadal o uvoľnenie pôvodne zriadeného záložného práva, pričom žalovaný ako záložný veriteľ jeho požiadavke vyhovel, čím mu umožnil čerpanie prostriedkov na jeho rozvoj prostredníctvom fondu SAPARD. Žalovaná nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní záložného práva, keďže vznesenie námietky premlčania žalobcom bolo uskutočnené v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na čo by podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka nemalo požívať právnu ochranu. Aj samotný záver súdu prvej inštancie o premlčaní záložného práva nie je správny. Záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade išlo o ručiteľský záväzok nie je správny. Z obsahu právneho úkonu (záložnej zmluvy zo dňa 5.12.2002 a notárskej zápisnice zo dňa 19.12.2002) jednoznačne vyplýva, že ide o samostatný záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému sumu získanú predajom založených nehnuteľností a nie ručiteľský záväzok. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie o premlčaní, uvedený v bode 12 rozsudku. Záložné právo v čase, kedy dospel súd prvej inštancie k záveru, že bolo premlčané ešte neexistovalo, keďže k jeho vzniku došlo až vkladom po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva dňa 5.12.2002. Rozsudok nie je relevantne odôvodnený, tak ako ukladá § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko z odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru, že záložné právo je skutočne premlčané a ako posúdil skutkové otázky vo vzťahu k premlčaniu záložného práva. Navyše aj výrok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške nie je správny. Žalobca najskôr podal žalobu o určenie neplatnosti záložných zmlúv a keď žalovaná poukázala na nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu, došlo k zmene žaloby, a to dvakrát. Žalobca by bol v pôvodne uplatnenej žalobe neúspešný, keďže nepodal právne perfektnú žalobu. 14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Zdôraznil podstatnú skutočnosť, že záver o tom, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. H. na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 5.12.2002 je premlčané, žalovaná v odvolaní nespochybnila. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v súlade so zákonom a odvolanie žalovanej nemožno považovať za opodstatnené. Námietky žalovanej sú vyvrátené presvedčivými dôvodmi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2185/2009, z ktorých záverov vychádzal aj súd prvej inštancie. Citované rozhodnutie nie je ojedinelé. Najvyšší súd ČR v tomto duchu rozhodol aj v iných veciach (rozsudok zo dňa 24.4.2012 sp.zn. 1Cdo 78/2011), pričom rovnaký záver vyplýva aj z odbornej literatúry, napr. č. 7/2002 Právní rozhledy, článok P. Baldiša, neskôr vydaný knižne ako Baudiš P. Kataster nemovitostí, 2. vydání, Praha: Nakladatelství C.H.Beck 2010 a rovnako aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 8.12.2011 sp.zn. II.ÚS 250/2011. Zo zmluvy o zriadení záložného práva možno dôjsť k záveru, že žalobca sa zaviazal splniť pohľadávku žalovanej ako ručiteľ. Jednoznačne to vyplýva z čl. II ods. 1 záložnej zmluvy. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 27.11.2014 sp.zn. 15Er 39/2008. K tvrdeniu žalovanej o tom, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi žalobca uviedol, že bola to práve žalovaná, ktorá v rozpore s dobrými mravmi uviedla žalobcu do omylu a využila jeho časovú tieseň pri zabezpečení prostriedkov nevyhnutných na rekonštrukciu podniku v súvislosti so vstupom SR do EÚ a doslova ho pritlačila k uzavretiu záložnej zmluvy. Spoločnosť Saturn R.A.M. spol. s r.o., pritom nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H. a teda ich nemohla ani dať do zálohu. Žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný ešte 2.9.2002 podal na Krajskom súde v Prešove návrh na určenie, že zmluva o predaji majetku štátu reg. č. 35/92 z 20.7.1992, ktorou FNM SR odpredal spoločnosti Saturn R.A.M. spol. s r.o., majetok bývalého štátneho podniku Mäsopriemysel Svit, je neplatná. Do omylu žalovaná uviedla žalobcu aj formuláciou v záložnej zmluve, že žalobca uspokojí záložného veriteľa, ak tak neurobí dlžník, aj keď žalovanej bolo dobre známe, že už 5.3.2002 Krajský súd v Košiciach zrušil konkurz na majetok spoločnosti Saturn R.A.M. spol. s r.o., pre nedostatok majetku. Žalovaná tak konala vedome, o čom svedčí zápisnica zo zasadnutia predstavenstva žalovanej z 15.11.2002. Zmluvu o zriadení záložného práva aj text notárskej zápisnice sformuloval žalobca. Aplikácia inštitútu vznesenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi je len výnimočná a nemala byť zhojovať neznalosť zákona. V tej súvislosti poukázal na rozsudky najvyššieho súdu pri aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na takýto prípad. Žalovaná dôvodne namieta, že záložné právo vzniklo až vkladom do katastra a že premlčacia doba môže byť počítaná až odo dňa nasledujúceho vo vklade do katastra. Rozdiel niekoľkých dní však v tomto prípade zákonnosť napadnutého rozsudku nemení. 15. Žalovaná vo vyjadrení zotrvala na svojej odvolacej argumentácii, pričom zdôraznila, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že záver súdu prvej inštancie o tom, že záložné právo je premlčané, v odvolaní nespochybnila. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu o tom, že bol zo strany žalovanej uvedený do omylu. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo na základe požiadavky žalobcu a išlo o ústretový krok zo strany žalovanej. Pri vznesenej námietke premlčania je potrebné zohľadniť postup žalobcu, ktorý v rozpore s dobrými mravmi požiadal o uvoľnenie pôvodne zriadeného záložného práva. 16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2018 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.2.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.. 19. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nedopustil sa ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane uplatňovať jej patriace procesné práva, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. 22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 23. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 24. K odvolacím námietkam žalovanej a na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva nasledovné: 25. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní záložného práva v danej veci. V tej súvislosti odvolací súd pripomína, že táto otázka už bola vyriešená rovnako v inom konaní, preto aj vzhľadom na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní v zmysle ust. § 228 ods. 1 C.s.p. nebol dôvod sa od už skôr vysloveného názoru o premlčaní záložného práva v inom konaní, odchýliť. 26. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie právoplatným uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 21.7.2014 č.k. 15Er/397/2008-169 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 sp.zn. 2CoE/101/2014 bola vyhlásená exekúcia oprávnenej Slovenskej konsolidačnej a.s. (v tomto konaní žalovaná) proti povinnému Mäsokombinát Nord Svit s.r.o. (v tomto konaní žalobca) za neprípustnú a súd exekúciu zastavil. Kľúčovou otázkou súdu v tomto exekučnom konaní bolo posúdenie, či došlo k premlčaniu hlavného záväzku dlžníka, pretože uplynutie premlčacej doby hlavného záväzku oslabuje pozíciu veriteľa aj vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý môže úspešne namietať premlčanie hlavného záväzku a tým aj záväzku ručiteľského. Zodpovedanie tejto otázky bolo podstatné, nakoľko pokiaľ by bol návrh na vykonanie exekúcie podaný s ohľadom na deň splatnosti ručiteľského záväzku pred uplynutím premlčacej doby, rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či bol takýto návrh podaný včas, je skutočnosť, či bol návrh podaný pred uplynutím premlčacej doby hlavného záväzku. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí premlčacej doby. Návrh bol totiž podaný dňa 9.10.2008. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že v exekučnom konaní sa vymáhalo plnenie povinností z ručiteľského vzťahu povinného voči oprávnenému, ktorý je vzťahom vedľajším a ktorého existencia je viazaná na existenciu hlavného záväzku. Premlčanie hlavného záväzku má za následok úspešné uplatnenie námietky premlčania ručiteľského záväzku, teda námietky povinného voči oprávnenému. Premlčacia doba hlavného záväzku podľa názoru súdu uplynula v predmetnom prípade najneskôr 8.4.2007, návrh na vykonanie exekúcie tak bol podaný až po jej uplynutí. Z týchto dôvodov námietku vznesenú povinným, že došlo k premlčaniu záväzku, súd považoval za dôvodnú. V súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku tak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž pokiaľ povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby, súd nemôže právo na plnenie uznať. 27. Nakoľko z hľadiska strán sporu a identity sporu ide o ten istý predmet konania, a teda o posúdenie otázky premlčania záložného práva, platí, že v exekučnom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok odvodzuje. Súd je preto vyriešením tejto otázky premlčania záložného práva viazaný a nie je žiaden dôvod vychádzať z iného záveru vyriešenia tejto otázky, ako o nej už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní. 28. Prekážku rozsúdenej veci (§ 230 C.s.p.) môže predstavovať aj právoplatné procesné rozhodnutie, tak ako v tomto prípade, ktorým je uznesenie exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie z dôvodu, že povinná osoba úspešne namietla premlčanie ručiteľského záväzku. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady „ne bis in idem“, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. 29. V nadväznosti na vyššie uvedené, vychádzajúc zo záveru o premlčaní záložného práva sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že záložný veriteľ stratil možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané, keďže záložcom bola námietka premlčania vznesená dôvodne a navyše o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, preto je vylúčené domáhať sa uspokojenia zo zálohu v exekučnom konaní opätovne. Tento záver súdu prvej inštancie sa opiera aj o rozhodnutie Ústavného súdu SR vyslovené v náleze zo dňa 8.12.2011 sp.zn. II.ÚS 250/2011, pričom toto rozhodnutie nie je ojedinelé. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovaného, že premlčané právo nezaniklo a naďalej pretrváva ako „naturálna obligácia“. 30. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto ju súd zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania úspešného žalobcu v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).