Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/129/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200546 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7718200546.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. I. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov: F. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. č. X a M. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na Kuzmányho č. X zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivatom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Kpt. Nálepku č. 8 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 27.2.2018 č.k. 15P 20/2018-19 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením z 27.2.2018 č.k. 15P 20/2018-19 vydal neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 15 P/20/2018 o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. M. I. nar. XX.XX.XXXX, je matka maloletého F. R. nar. X.X.XXXX bývajúca v V. č. X oprávnená stretávať sa s mal. M. I. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v I. na Kuzmányho č. X každý víkend v párnom kalendárnom týždni od piatku od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 10.30 hod. do 18.00 hod., a v nedeľu od 10.30 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska otca M. Molnára nar. XX.X.XXXX v I. na Y. č. X s tým, že matka maloletého M. prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska otca a v stanovenom čase maloletého M. otcovi vráti v mieste bydliska otca. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 20.9.2016 č.k. 23P 86/2015-234 bola schválená dohoda rodičov o úprave styku matky s maloletým M. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7 a 1.8. do 15.8. od 10.00 hod. prvého dňa do 18.00 hod. posledného dňa styku, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. do 27.12 a každý nepárny rok od 28.12. do 2.1 vždy od 10.00 hod. prvého dňa styku do 14.00 hod. posledného dňa styku, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od veľkonočnej soboty od 10.00 hod. do nasledujúceho utorka do 14.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka predchádzajúceho pondelku, kedy začínajú jarné prázdniny od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod. v týždni, v ktorom končia prázdniny s tým, že matka si prevezme maloletého syna v stanovenom čase v mieste bydliska otca a v stanovenom čase mu dieťa vráti na tom istom mieste. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.10.2016. 3. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk matky s mal. M. v mieste bydliska dieťaťa, zistil, že mal. M. v rámci referovania zážitkov z pobytu u matky porozprával, že boli v baroch, resp. krčmách v obci V. a nepáči sa mu, že s matkou musí chodiť do týchto podnikov, kde sa fajčí a pije, nakoľko stále smrdí za cigaretami a matka konzumuje alkoholické nápoje. Situácia sa vyhrotila počas víkendového pobytu maloletého u matky od 12.1. do 14.1.2018, kedy ho kontaktovala jeho známa z obce V., že matka, ktorá sa v neskorších večerných hodinách 13.1.2018 vracala k sebe domov aj s mal. M. a svojím údajným priateľom, vykazovala známky požitia alkoholických nápojov vo väčšom rozsahu a došlo ku situácii, že pred bytovým domom, v ktorom býva, spadla, utrpela poranenie brady a motorický stav jej nedovoľoval postaviť sa bez pomoci priateľa. Rovnako od tejto osoby si vypočul, že táto situácia mala u maloletého vyvolať zľak, obavu a strach a začal plakať. Maloletý mu tento incident potvrdil a dodal, že matka ho nechala v čase okolo obeda u svojej známej, ktorú volá „teta Y.“ a vyzdvihla ho až vo večerných hodinách vykazujúc znaky požitia alkoholických nápojov vo väčšom rozsahu. Túto skutočnosť oznámil ÚPSVaR v Michalovciach 18.1.2018, o čom bol vyhotovený úradný záznam. V záujme objektívneho zistenia priebehu daného incidentu a jeho dopadu na maloletého navštívili so synom klinického psychológa PhDr. S. Korpovú, ktorá na základe maloletým opísaných udalostí prijala záver, že pobyt u matky je pre dieťa traumatizujúci a stresujúci a nepriaznivo pôsobí na jeho psychický stav a osobnostný vývoj. V návrhu tiež zistil, že matka v predchádzajúcom konaní deklarovala stabilizovanie svojej situácie s tým, že stretávanie sa s maloletým jej psychicky veľmi pomohlo, upokojila sa a začala žiť pre spoločné chvíle s maloletým synom, ale realita je zjavne taká, že počas tých 6 dní, ktoré môže stráviť s maloletým, necháva ho po celý deň u svojej známej, resp. kamarátky, vyzdvihne ho vo večerných hodinách a pod vplyvom alkoholických nápojov, teda svoj harmonogram a osobný život neprispôsobila tomu, aby mohla tráviť čas s maloletým synom, zdržala sa požívania alkoholických nápojov, prípadne iných omamných a psychotropných látok. Takýto prístup matky je v priamom rozpore so záujmami dieťaťa a má nepriaznivý dopad na jeho psychický stav a osobnostný vývoj tak, ako to vyplýva aj zo správy psychológa. Má opodstatnenú obavu, že matka nie je spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloletého v čase, kedy je v jej opatere. Na tieto problémy matky, najmä s požívaním alkoholických nápojov, resp. iných omamných, či psychotropných látok poukazoval aj v predchádzajúcich konaniach. Okrem toho nie je v záujme maloletého, aby dvakrát do mesiaca absolvoval presun z miesta svojho bydliska z Michaloviec do bydliska matky v V., čo predstavuje cca 600 km za jeden víkend, čo je pre dieťa fyzicky vyčerpávajúce a zaťažujúce a navyše spojené s nestabilným správaním matky. V návrhu zdôraznil, že maloletý je žiakom I. ročníka základnej školy a prístup matky, ktorá ho „odloží“ u svojej známej, resp. kamarátky na celú sobotu, nedeľňajšie dopoludnie trávi so synom v miestnom podniku (krčma alebo bar) a odpoludnie je určené na cestovanie 300 km do Michaloviec, je ohrozená, resp. minimálne sťažená príprava maloletého na vyučovací proces. Má za to, že tieto okolnosti vyvolali potrebu zmeny úpravy styku rešpektujúc prioritný záujem dieťaťa, aby nedošlo k narušeniu jeho psychického stavu a osobnostného vývoja vychádzajúc zo záverov psychologičky PhDr. S. Y.. 4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 325 ods. 1 CSP. Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec dostatočným spôsobom osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia upraviť styk matky s maloletým v mieste bydliska dieťaťa, vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia, že dieťa odmieta ísť na návštevu k matke, ktorá pije a necháva ho samého u svojej známej, vodí ho do krčmy a zafajčených priestorov, počas styku ho necháva u cudzích ľudí a nevenuje sa mu, ktoré skutočnosti odôvodňujú zmenu úpravy styku v súlade s návrhom otca, pretože pri realizácii doterajšieho styku by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravého psychického vývoja a osobnostného vývinu dieťaťa. Je v záujme maloletého, aby sa naďalej rozvíjali vzťahy medzi ním a matkou, avšak v mieste bydliska dieťaťa aj vzhľadom k tomu, že začal navštevovať školu a absolvovanie presunov v dĺžke až 600 km počas víkendu je pre dieťa vyčerpávajúce a zaťažujúce. 5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila, ktorý neodkladným opatrením obmedzil jej styk s maloletým M., keď vychádzal z tvrdení otca uvedených v návrhu, ktoré nie sú pravdivé a preto sa so závermi súdu prvej inštancie ani nestotožňuje. Zdôraznila, že dlhú dobu nepožíva alkoholické nápoje, nevodí dieťa do barov alebo krčiem a nikde ho neodkladá. Chodievajú na detské ihrisko, ktoré patrí k Pohostinstvu v obci V. a ktoré navštevujú aj iné matky s deťmi, ale alkoholické nápoje tam nepožíva. Nesmierne si váži čas, ktorý môže stráviť s maloletým synom, neustále sa mu venuje, riadne sa o neho stará, pomáha mu s domácimi úlohami a s prípravou do školy na nasledujúci týždeň, chodievajú často na výlety a navštevujú spolu synových kamarátov na Orave, ako aj širšiu rodinu z jej strany. Rovnako ako ona, aj mal. M. si čas trávený s ňou užíva a „snaží sa zastaviť čas“, aby mohol byť s ňou čo najdlhšie. Sám viackrát pred ňou ako aj tretími osobami sa vyjadril, že by s ňou chcel bývať. Tieto skutočnosti vyplývajú z potvrdenia jej zamestnávateľa, Správy obce V. a z čestných prehlásení I. S., V.. N. D., I. R., U. F., I. C., Janky D. a Y. Y., ktoré prichádzajú do kontaktu s ňou, ale aj s maloletým M. a vidia, ako sa o neho stará, ako ho má veľmi rada a ako ju má maloletý syn veľmi rád. Poukázala na čestné prehlásenie Y. Y., ktorá uviedla, že 13.1.2018 prišla aj s mal. M. ku nej domov na návštevu, ale celý čas tam bola s ním a od neho neodišla, ako aj to, že nebola v ten deň pod vplyvom alkoholu, teda vyvracia tvrdenia otca uvedené v návrhu. Je pravdou, že keď sa spoločne so synom vracali domov spadla, ale tento pád bol spôsobený tým, že sa po ceste so synom hrali a naháňali a ona zakopla o prekážku, v dôsledku čoho spadla. Maloletý M. počas styku, ktorý sa po vydaní neodkladného opatrenia uskutočnil v Michalovciach povedal jej, že by chcel s ňou bývať, celý rozhovor zachytila na mobilný telefón a prepis zvukového záznamu tohto rozhovoru pripojila k odvolaniu. M. pripojila videozáznam, kde sa maloletý vyjadruje starej matke (stará matka zo strany matky), že matku má veľmi rád a chcel by ísť bývať k nej na Oravu. Tiež uviedla, že videozáznamy a fotodokumentácia potvrdzujú, že maloletý si spoločné chvíle s ňou užíva. Rovnako zdôraznila, že ani 13.1. a 14.1.2018 nepožívala alkoholické nápoje, ktoré už dlhú dobu nepožíva, a maloletého nezobrala do nijakej krčmy. Vo vzťahu k správe psychologičky uviedla, že maloleté deti, a to obzvlášť v M. veku preberajú vyjadrenia a názory toho rodiča, s ktorým sú v dennom kontakte. Považuje za veľmi nevhodné, aby sa otec o nej pred maloletým synom takto vyjadroval a to navyše, keď to nie je pravda. Poukázala aj na to, že psychologička PhDr. S. Y. vo svojej správe vychádzala len z vyjadrenia 7 ročného dieťaťa počas jedného psychologického sedenia a dieťa bolo zjavne ovplyvnené otcom. Zdôraznila, že neexistuje žiadny dôkaz, že by požívala alkoholické nápoje a o maloletého syna sa riadne nestarala. Ak boli v tomto nejaké pochybnosti, mal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny preveriť jej starostlivosť o dieťa, uvedené sa však nestalo a úrad ani nekonštatoval, že by nezabezpečovala riadnu starostlivosť o dieťa. Vyjadrila názor, že neodkladným opatrením bol upravený jej styk s maloletým synom takým spôsobom, že znemožňuje jeho realizáciu, pretože nemôže každý deň od piatka do nedele cestovať 250 km z Dolného Kubína do Michaloviec a späť. Poukázala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP 80/2015 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 34/2017, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 618/2005 a I.ÚS 153/2016. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, pretože neodkladným opatrením obmedzil jej styk s maloletým M. bez riadneho zistenia skutkového stavu veci, inak by dospel k záveru, že otcom navrhovaná úprava styku nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Tiež uviedla, že mal. M. je na dochádzanie na Oravu zvyknutý, má tam množstvo kamarátov aj veľkú časť svojej rodiny a teda úpravou styku len v mieste trvalého bydliska by došlo k narušeniu jeho väzieb s jeho rodinou a kamarátmi. Otec v čase posledného rozhodovania súdu o styku nenamietal, že by malo dochádzanie na Oravu nepriaznivo vplývať na maloletého a uzavrel rodičovskú dohodu, pri ktorej bola zohľadňovaná povinná školská dochádzka dieťaťa. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 363/2003, že školská dochádzka rozhodne nemôže byť sama o sebe dôvodom pre výrazné obmedzenie styku a z aktuálnej judikatúry súdov vyplýva, že veľká vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nie je dôvodom, ktorý by vylučoval vhodnosť zverenia dieťaťa dokonca do striedavej starostlivosti rodičov. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Otec maloletého vo vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami matky obsiahnutými v odvolaní, ktoré sú v rozpore s reálnym skutkovým a právnym stavom. Zdôraznil, že prihliadajúc na záujem maloletého M. a rešpektujúc jeho vyjadrenia ako osoby bezprostredne prítomnej pri styku s matkou, je neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie v záujme dieťaťa. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh vo veci samej podal rešpektujúc prioritný záujem maloletého a odôvodnil objektívnymi dôkazmi, konkrétne správou PhDr. S. Y., klinického psychológa z 24.1.2018, ktorá je výsledkom psychologického vyšetrenia maloletého, ako aj úradným záznamom spísaným na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach. Popiera, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval alebo manipuloval mal. M. za účelom zmeny jeho výpovede, resp. vyjadrení v rámci psychologického šetrenia uskutočneného 24.1.2018 a je toho názoru, že v prípade, ak by maloletý M. bol ním ovplyvnený, čo má v rámci psychologického šetrenia vypovedať, čo však výslovne popiera, klinický psychológ, teda osoba disponujúca odbornými znalosťami by tieto okolnosti zistila. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s tvrdením matky o možnosti ovplyvnenia dieťaťa pri jeho jednotlivých vyjadreniach, bolo by následne podľa jeho názoru možné konštatovať, že maloletý bol ovplyvnený aj matkou pri učinení vyjadrení, z ktorých má matka vyhotovený zvukový záznam, ktorá vyvoláva domnienku, že maloletý bol ovplyvňovaný matkou, resp. ďalšími osobami pri jeho z vyjadrenia dieťaťa. Z fotodokumentácie, na ktorú poukazuje matka, nie je možné reálne posúdiť vzťah a pôsobenie matky na dieťa, ako ani vplyv pravidelných presunov z miesta bydliska maloletého do Istebného, nakoľko táto fotodokumentácia zachytáva výlučne len určité momenty a časové útržky. Čestné prehlásenia, na ktoré poukazuje matka a o ktoré opiera pravdivosť svojich tvrdení, považuje za účelové a subjektívne, pretože ide o osoby, ktoré netrávia s matkou 24 hodín denne a nemôžu posúdiť jej správanie, ani vzťah k dieťaťu a prípadné požívanie omamných, či psychotropných látok. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu Y. Y. uviedol, že toto čestné prehlásenie nie je v rozpore s jeho vyjadrením, ale v rozpore s vyjadrením mal. M. obsiahnutým v správe klinickej psychologičky z 24.1.2018. V danom prípade teda dochádza k situácii, kedy subjektívne dôkazy predkladané matkou sú v priamom rozpore s bezprostredným vyjadrením samotného maloletého, ako osoby aktívne zapojenej do celej veci, ktoré vyjadrenia boli učinené pred osobou disponujúcou príslušnými odbornými znalosťami, a to pred klinickým psychológom. Zohľadňujúc osobu dieťaťa, ktoré má 7 rokov, má za to, že nie je možné predpokladať, aby vedel v rámci psychologického vyšetrenia u klinického psychológa úmyselne alebo účelovo učiňovať vyjadrenia, ktoré by neboli pravdivé, a nie je pravdepodobné, aby klinický psychológ v rámci psychologického vyšetrenia nezistil, že maloletý si vymýšľa a teda má sklony ku konfabulácii. Výsledky psychologického vyšetrenia klinickým psychológom neboli žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnené alebo vyvrátené. Osvojiť si subjektívne dôkazy, ktoré boli predložené zo strany matky by znamenalo popretie záverov, ku ktorým došlo v rámci objektívneho psychologického vyšetrenia vykonaného nezaujatou a nezainteresovanou osobou - klinickým psychológom a zároveň by to znamenalo prijatie záveru o tom, že maloletý ako 7 ročné dieťa dokáže úmyselne a účelovo uvádzať nepravdivé tvrdenia, a to takým spôsobom, že nepravdivosť týchto tvrdení nedokáže odhaliť ani človek s odbornými znalosťami a skúsenosťami. Takýto záver je podľa jeho názoru s ohľadom na okolnosti, a to najmä na mentálnu vyspelosť dieťaťa, neprijateľný. Poukázal aj na to, že v Michalovciach je dostatok ubytovacích možností, ktoré umožňujú matke za vynaloženia nepatrných finančných nákladov prenocovať z piatka na sobotu resp. nedeľu v Michalovciach, alebo v blízkom okolí a tým sa vyhnúť povinnosti denného dochádzania na styk s maloletým M.. Pre úplnosť poukázal na to, že poslednú spoločnú domácnosť viedli spolu práve v Michalovciach, kde od počiatku bol vytvorený domov pre dieťa a bola to práve matka, ktorá sa presťahovala do obce V., vplyvom čoho bol maloletý nútený cestovať na styk s matkou každý víkend v párnom kalendárnom týždni z Michaloviec do V. a späť. Je preňho zarážajúce, že matka namieta potrebu dochádzania na styk s maloletým M. do Michaloviec z Dolného Kubína a späť, keďže sama svojím odchodom z mesta Michalovce do Istebného zapríčinila situáciu, že maloletý bol nútený za účelom styku s matkou dochádzať minimálne dvakrát v mesiaci spolu 1200 km. K uzatvoreniu rodičovskej dohody pristúpil rešpektujúc záujmy dieťaťa tak, aby mu bol umožnený styk s matkou v rozsahu, ktorý sa v čase uzatvorenia rodičovskej dohody javil ako rozsah potrebný pre zabezpečenie riadneho vývoja a vývinu maloletého, pričom si uvedomoval, že až reálny výkon tohto styku vykreslí skutočný dopad týchto presunov na dieťa. Dopad takto upraveného styku podľa jeho názoru vyplýva zo správy klinickej psychologičky, v ktorej je uvedené „čas a aj spôsob, ktorý trávi s matkou je pre dieťa traumatizujúci, stresujúci a pôsobí nepriaznivo na jeho psychický stav a osobnostný vývoj. S poukazom na uvedené skutočnosti vyjadril názor, že nariadením neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie správne a zákonne, nakoľko bola a je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorým sa chráni záujem dieťaťa ako prioritný záujem. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 7. Kolízny opatrovník dieťaťa navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dôvodné s poukazom na záver psychologickej správy PhDr. S. Y. z 24.1.2018, ktorý záver je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tomto prípade boli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec dieťaťa dostatočným spôsobom osvedčil neodkladnú potrebu zmeny doterajšej realizácie styku matky s mal. M. so zreteľom na momentálne negatívne vnímanie dieťaťa osoby matky, ktorá skutočnosť vyplynula z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa psychologičkou PhDr. S. Y. z 24.1.2018. Zo záverov psychologickej správy (č.l. 17 spisu) vyplýva, že čas a aj spôsob, ktorý trávi dieťa s matkou, je pre mal. M. traumatizujúci, stresujúci a pôsobí nepriaznivo na jeho psychický stav a osobnostný vývoj. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí, za ktoré nie je možné považovať subjektívne predstavy rodičov o spôsobe výkonu ich rodičovských práv a povinností. Styk dieťaťa s rodičom je jeho právom, nie povinnosťou a tomu má byť podriadená aj realizácia styku rodiča s dieťaťom, to znamená, že sú to rodičia, ktorí sa majú podriadiť potrebám maloletých detí a vytvárať podmienky na vzájomný kontakt tak, aby maloleté deti neboli neprimerane zaťažované diskomfortom, ale plnohodnotne strávili čas v spoločnosti rodiča, naplnený komunikáciou, hrami, výchovným pôsobením a podobne. Z uvedeného pohľadu cestovanie maloletého dieťaťa vo veku 7 rokov z Michaloviec do miesta bydliska matky v Istebnom v dĺžke cca 600 km za jeden víkend nemožno považovať za súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a naplnením účelu styku matky s dieťaťom. Vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a bydliskom matky nepovažoval odvolací súd za relevantný dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov vzhľadom na krátky časový úsek do skončenia aktuálneho školského roku, ale rozhodne nemožno túto podstatnú okolnosť opomenúť pri rozhodovaní o úprave styku do budúcna, teda vo vzťahu k novému školskému roku 2018/ 2019. 14. Z § 324 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie nie len pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení a predpokladom pre jeho nariadenie je aspoň osvedčenie existencie skutočností, z ktorých vyplýva potreba bezodkladne upraviť pomery. Z uvedenej zákonnej úpravy však nie je možné vyvodiť, že neodkladným opatrením sa majú upravovať pomery, ktoré už boli upravené rozhodnutím súdu, teda na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bez toho, aby bolo aspoň osvedčené, že došlo k takým zmenám pomerov, ktoré je potrebné upraviť bezodkladne, pretože účastníkom hrozí konkrétna ujma na ich právach alebo právom chránených záujmov. V tomto prípade otec dieťaťa dostatočným spôsobom osvedčil bezodkladnú potrebu zmeny doterajšej realizácie styku matky s maloletým dieťaťom pre obavu o fyzické a duševné zdravie dieťaťa a nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje ochrana záujmov dieťaťa. 15. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že rizikové správanie matky, konkrétne požívanie alkoholických nápojov, omamných látok, jazdy pod vplyvom alkoholu a niekoľko priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, bolo preukázané v konaniach na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 15P 196/2013 a 23P 86/2015, ako aj neodkladným opatrením Okresného súdu Michalovce pod sp.zn. 15P 310/2013 a 2P 198/2013 (v tom čase predbežné opatrenie), pričom aj názor dieťaťa zistený v týchto predchádzajúcich konaniach sa zhoduje s jeho terajším názorom, že matka požíva alkohol, odkladá ho v čase styku k cudzím osobám a nevenuje mu dostatočnú pozornosť a rovnako aj znalecký posudok Mgr. J. Y. z 3.5.2016 vo veci 23P 86/2015 konštatuje, že dieťa sa v prítomnosti matky necíti bezpečne, má prejavy deprivácie v dôsledku nedostatku jej pozornosti a nevníma zo strany matky bezpečie a istotu. Komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností vyplývajúcich z predchádzajúcich konaní dovoľuje záver, že obavy otca o fyzické a duševné zdravie dieťaťa sú opodstatnené a osvedčujú potrebu bezodkladnej zmeny úpravy styku matky s mal. M.. V tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým obmedzil rozsah, frekvenciu a miesto styku je vhodnejším opatrením v rámci chránenia záujmov maloletého dieťaťa a nepochybne týmto rozhodnutím môže dôjsť k menším škodám na psychike maloletého dieťaťa ako v prípade ponechania doterajšej úpravy styku za okolností už hore uvedených. Pre úplnosť dodáva, že až na základe spoľahlivého zistenia skutočností relevantných pre rozhodnutie o návrhu otca na zmenu styku, bude môcť súd prvej inštancie konečným rozhodnutím rozhodnúť, či doterajší styk matky s maloletým skutočne ohrozuje jeho psychické a fyzické zdravie alebo ide o predstieraný stav vyvolaný inými okolnosťami. S poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez dôsledného vykonania dokazovania, odvolací súd konštatuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 30-dňovej lehote, neumožňuje súdu prvej inštancie a ani odvolaciemu súdu vykonať rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu, preto je bez právneho významu argumentácia matky, že skutkový stav neobstojí a nemohli byť uplatnené prostriedky procesnej obrany, resp. útoku. Odvolací súd tiež poznamenáva, že nič nebráni rodičom, aby v praktickom živote súdom upravený rámec styku neodkladným opatrením modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotných v odôvodnenom prípade (výlet, dovolenka), teda v širšom rozsahu ako rozhodol súd, pretože dohoda rodičov má vždy prednosť pred rozhodnutím súdu. Rovnako poznamenáva, že ak v priebehu konania vo veci samej budú preukázané nové skutočnosti a v tej súvislosti vznikne potreba naliehavého riešenia pomerov maloletého dieťaťa iným spôsobom, môže súd aj bez návrhu nariadiť ďalšie neodkladné opatrenie v záujme maloletého dieťaťa, ktorým sa nahradí doposiaľ účinné neodkladné opatrenie, a to aj bez návrhu podľa § 360 ods. 1 CMP, resp. ak v priebehu konania zistí, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, posúdi, či sú dané dôvody na zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 363 CMP. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP. 17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).