Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/234/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514210307 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514210307.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému O. O., nar. X.XX.XXXX, S. L. XXX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Urbánkova 6, o zaplatenie 439,14 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/297/2014-74 z 24.10.2017 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5. Žalobcovi a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. konanie do výšky 415,67 eur s príslušenstvom zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23,47 eur s 9,25% úrokom ročne zo sumy 23,47 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, III. žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal a IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. 2. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca mal úspech len v nepatrnej časti, že zavinil zastavenie konania, a preto v súlade s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. vyslovil, že trovy konania žiadnej zo sporových strán nepriznáva, nakoľko žalovanému trovy nevznikli. Poukázal na to, že do konania na návrh zást. vstúpilo ako vedľajší účastník 4.11.2014 na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, že pripustil do konania na strane žalovaného toto združenie ako vedľajšieho účastníka, že Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/326/2015-65 z 30.5.2016 zrušil toto uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že ak súd bude rozhodovať o námietke žalobcu po 1.7.2016, bude potrebné účasť združenia Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v konaní posudzovať podľa ust. zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Súd vychádzajúc z § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., mal za zrejmé, že s účinnosťou od 1.7.2016 zaniklo Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ - postavenie vedľajšieho účastníka a vzhľadom na túto skutočnosť urobil záver, že zostalo právo na rozhodnutie trov vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na to, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a z toho možno vyvodiť záver o tom, že tento mal aj rovnaké právo na právnu pomoc pred súdmi, čo predstavuje základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom a advokátom. Konštatoval, že vedľajšiemu účastníkovi vzniká takto právo aj na náhradu trov konania podľa § 138 ods. 1 O.s.p., a to aj z titulu trov jeho právneho zast. Súd posúdil úkony vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené, išlo o návrh na vstup do konania a vyjadrenie vo veci. Dodal, že vedľajší účastník doručil návrh na vstup do konania 2.11.2014, teda do 31.12.2014 a nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania, že zást. vedľajšieho účastníka sa vyjadril podaním z 12.12.2014 vo veci samej, kde poukázal na neprijateľnosť zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňoval v tomto konaní žalobca a ktorý následne po tomto vyjadrení vzal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty späť. Dospel k záveru, že trovy právneho zast. vedľajšieho účastníka za tejto situácie je potrebné vyhodnotiť ako účelne vynaložené. Na základe toho mu súd priznal 100% trov tohto konania. 3. Proti rozsudku - výroku v rozsahu priznaných trov právneho zast. Združenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd“), obsiahnutom v súdnom rozhodnutí, vydanom pod sp.zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013, z § 251 C.s.p., mal za to, že predpokladom priznania trov právneho zast. niektorej zo strán sporu ako aj intervenientovi je v prvom rade účelnosť takto vynaložených trov. Rovnaké pravidlo sa uplatňovalo v súvislosti s posúdením oprávnenosti trov konania aj za účinnosti pôvodného procesného predpisu. V prípade priznania intervenientovi trovy právneho zast. a zaviazania ho na ich náhradu, poukázal na to, že je potrebné zaoberať sa účelnosťou takto vynaložených trov právneho zastúpenia. Poukázal na účelnosťou trov právneho zastúpenia deklaruje aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012. V súvislosti so samotnou účelnosťou trov právneho zastúpenia intervenienta resp. občianskeho združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľov, uviedol, že táto účelnosť je a bola problematická už dlhodobo a to najmä z dôvodu, že vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Z uvedeného dôvodu do konania neprináša žiaden prínos, ktorý by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. Poukázal na to, že od 12.6.2014 je účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ' týchto skutočností dovolával. Z uvedeného je zrejmé, že právna pomoc slabšej strane (spotrebiteľovi) bola delegovaná priamo na konajúci súd, ktorý je povinný nárok vyhodnotiť v rozsahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj premlčania atď. Právnej ochrany sa tak dostáva spotrebiteľovi automaticky zo zákona zo strany súdu. Pokiaľ sa v konaní okrem účastníkov nachádza aj intervenient (ktorý dokonca nie je spôsobilý právnu pomoc poskytnúť sám, ale musí využiť služby advokáta) jeho hodnota v konaní je bezvýznamná. Intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Ďalej uviedol, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napríklad Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.2.2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 4 000,- eur, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu: „Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi“, zverejnenej na webovom sídle Centrálneho registra zmlúv pod registračným číslom 126/2012-4220-4330. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdy vždy dôkladne preskúmajú účelnosť trov právneho zastúpenia intervenienta. Preskúmanie ich účelnosti malo za následok vydanie niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj krajských súdov, na ktoré poukázal (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo 9/2013 z 20. júna 2014, 6MCdo 5/2013 z 19. marca 2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave 9Co/375/2013 z 25.6.2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre 8Co/1054/2015-15 z 29.06.2016). Ďalej uviedol že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako účastník konania. Poukázal aj na závery rokovania občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.11.2014, kedy došlo k zjednoteniu praxe v rozhodovaní Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej rozhodujúci senát akceptuje väčšinové stanovisko občiansko-právnych senátov odvolacích súdov. Je teda zrejmé, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov nepriznáva, nie je ju možné ani dodatočne priznať vedľajšiemu účastníkovi. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia súdov, zastával názor, že súd v napadnutom rozsudku vec neprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Citujúc znenie § 388 a § 390 písm. b) C.s.p., navrhol napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi, resp. intervenientovi zrušiť. 5. Rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku na ktoré v celom rozsahu odkazuje. 8. Výhrady žalobcu ohľadom neúčelnosti trov právneho zastúpenia Združenia sú neopodstatnené. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie v procesnom postavení vedľajšieho účastníka vstúpilo do konania z vlastného podnetu podaním z 31.10.2014, došlým súdu prvej inštancie 4.11.2014, že vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo 12.12.2014, došlým súdu prvej inštancie 18.12.2014 (č.l. 36-38), v ktorom podaní vo veci samej namietal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, čo do základu aj výšky, pričom poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení, uplatňovanej v tomto konaní žalobcom a navrhol žalobu na zmluvnú pokutu zamietnuť. V dôsledku uvedeného vyjadrenia žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a súd konanie v tejto časti konanie zastavil. Vedľajší účastník vynaložil účelné trovy konania súvisiace so zast. advokátom, ktorého úlohou bola ochrana spotrebiteľa a aj v dôsledku jeho vyjadrenia bola žaloba žalobcom vzatá vo výške 415,67 eur istiny s prísl. späť. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť so záverom žalobcu, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené. 10. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením potvrdiť ako vecne správny. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 C.s.p.. 12. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a Združeniu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto žalobcovi a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. 13. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).