Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201044 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: C.. M. G., bytom E. R. X, XXX XX L., práv. zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2017 a vec v r a c i a na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústrediu. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2017. Žalovaný citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ustanovenia § 65 ods. 1 a 2, § 60 ods. 1, 2 a 10, § 255 ods. 5, § 274 ods. 1 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej argumentoval nasledovne: „Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júla 2017, ktorým pánovi C.. M. G. (ďalej len „účastník konania“) žiadosť o starobný dôchodok k X. K. XXXX zamietla, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nazvané ako „Žalobný návrh na priznanie starobného dôchodku“, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 30. augusta 2017 a následne na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/27/2017 zo dňa 6. septembra 2017 bolo postúpené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 6. októbra 2017, v ktorom namieta, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) nevylučuje, aby obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore alebo v ozbrojených silách bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Účastník konania uvádza, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok, pretože bol dôchodkovo poistený dlhšie ako 15 rokov a splnil dôchodkový vek. Taktiež uviedol, že v napadnutom rozhodnutí mu nebolo zohľadnené obdobie získané podľa osobitného systému, hoci bol prostredníctvom svojho zamestnávateľa až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. aktívne zapojený do všeobecného dôchodkového systému. Účastník konania ďalej namieta, že Sociálna poisťovňa, ústredie v napadnutom rozhodnutí neaplikovala Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor č. 128“) a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/11/2011, č. 9So/138/2011, č. 1So/15/2015, č. 9So/187/2014, č. 10So/11/2015 a č. 10So/18/2015, ktoré uvedený dohovor aplikovali. Účastník konania žiada, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júla 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júla 2017 je potrebné potvrdiť. Účastník konania žiadosťou spísanou dňa 19. júna 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od X. K. XXXX, t. j. odo dňa dovŕšenia veku 62 rokov. Správnosť údajov na žiadosti potvrdil svojim podpisom. Účastník konania v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňa X. K. XXXX, dosiahol dôchodkový vek. Účastník konania k X. K. XXXX získal 3 199 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 279 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z obsahu spisového materiálu, najmä z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 18. novembra 2003 a z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 14. augusta 2015 vyplýva, že účastník konania je od X. N. XXXX poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu 31 rokov a 142 dní, t. j. doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 17. júla 1972 do 2. októbra 1972, t. j. 78 dní, od 1. októbra 1974 do 5. decembra 2003, t. j. 29 rokov a 66 dní, doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rovnakom rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobre jej výkonu od 3. októbra 1972 do 30. septembra 1974, t. j. 1 rok a 363 dní. Celková doba výkonu štátnej služby účastníka konania je 31 rokov a 142 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v uvedenom období zaradená do I. alebo II. kategórii funkcií. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Nakoľko doba výkonu služby colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu výkonu štátnej služby hodnotiť s prihliadnutím na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Podľa súčasného právneho stavu dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok účastník konania dovŕšil dňom X. K. XXXX, avšak k uvedenému dátumu účastník konania nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. N. X. K. XXXX získal 3 199 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a pre nárok pre tento dôchodok bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe, v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. uvedené doby na nárok na starobný dôchodok nie je možné zhodnotiť. Námietka účastníka konania, že Sociálna poisťovňa, ústredie v napadnutom rozhodnutí neaplikovala Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 nie je dôvodná z nasledovného dôvodu. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade účastníka konania takýto postup však neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie výkonu profesionálnej služby colníka nie je zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Námietka účastníka konania, ktorou poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/11/2011, č. 9So/138/2011, č. 1 So/15/2015, č. 9So/187/2014, č. 10So/11/2015 a č. 10So/18/2015 nie je dôvodná, pretože právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Sociálna poisťovňa je povinná zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, z ktorého vyplýva, že dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. V prípade účastníka konania bol zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 06.11.2017. 2. Žalobca vo včas podanej žalobe doručenej súdu dňa 28.11.2017 dôvodil v ďalej uvedených bodoch I. až IV. žaloby, že: „I. Žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalovaný, ktorý bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konal v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zák. č. 461/2003 Z. z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovaného aj prvostupňového orgánu je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmieta v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. II. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z. z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia. III. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z. z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa XX.XX.XXXX a jeho celková doba poistenia je 40 rokov a 56 dní (8 rokov a 279 dní + 31 rokov a 142 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 8 rokov a 279 dní. Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Tento záver žalovaného a aj prvostupňového orgánu, vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti je nevyhnutné pripomenúť, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám). Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnuté poukázať na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. Z rozsudku NS SR 7So/138/2011, citujem „Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli ovplyvniť.“ IV. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán, vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Žalobca si dovoľuje odcitovať z rozsudku 7So/138/2011 „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výška dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“ Žalobca poukazuje tiež na rozsudok 10So/59/2014, z ktorého cituje: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšší súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“ „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.“ Tieto rozsudky (ale aj ďalšie) vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Z vyššie uvedeného rozsudku ďalej citujem: „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. ...... zo dňa..... priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“ V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Žalobca dáva do pozornosti rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prejednávaná vec a to: napr. 10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So 16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, môžeme zaradiť rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline: 26 Sd/93/2015 BB 14.04.2016, 2 Sd/34/2016 PO 29.07.2016, 19 Sd/211/2015 NR 29.03.2016, 23Sd/56/2016 NR 06.06.2016, 23Sd/63/2016 NR 20.06.2016, 19Sd/21/2016 NR 03.05.2016, 23Sd/13/2016 NR 21.03.2016, 23Sd/177/2016 NR 18.07.2016, 23Sd/158/2016 NR 11.07.2016, 20Sd/224/2014 BB 18.02.2015, 9Sd/292/2013 NR 18.02.2014, 4Sd/88/2014 PO 27.05.2015, 2Sd/88/2014 PO 05.12.2014, 23Sd/101/2014 NR 30.06.2014, 23Sd/123/2016 NR 18.07.2016, 6Sd/16/2016 PO 14.09.2016, 8Sd/45/2015 KE 26.01.2016, 23Sd/31/2015 NR 13.06.2016, 6Sd/149/2015 BB 02.06.2016, 4Sd/26/2014 PO 29.01.2015, 23Sd/216/2016 NR 12.09.2016, 23Sd/217/2016 NR 12.09.2016, 23Sd/60/2014 PO 06.10.2015, 23Sd/416/2016 NR 06.06.2016, 6Sd/8/2014 KE 10.07.2014, 23Sd/16/2016 NR 21.03.2013, 10Sd/62/2014 BA 21.11.2014, 10Sd/112/2015 KE 15.02.2016, 19Sd/56/2016 NR 16.08.2016, 23Sd/14/2016 NR 13.06.2016 a ďalšie desiatky ktoré boli žalovanému ako účastníkovi súdnych konaní doručované. IV. (zrejme správne má nasledovať bod „V.“, poznamenáva súd) Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom 10 So/59/2014 z 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný cituje tiež ustanovenie § 60 ods. 2 a 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené. Žalovaný neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia , ktorá je za spojkou: „a nebol mu priznaný, invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok....“ V tejto súvislosti si opäť dovolím odcitovať z rozsudku NS SR 7So/138/2011 „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“ Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný a prvostupňový orgán odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného nie je správny, čo potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok, ktorý potvrdzuje názor žalobcu, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Ako bolo už uvedené, nie je v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi stav, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov, žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. V rozsudku sp.zn. 7 So/138/2011 súd uviedol, citujem: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 1. novembra 2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“ Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi na ktoré poukazuje v žalobe, jeho vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke a preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozhodnutí a posúdení veci, vydal tento rozsudok. Krajský súd v Košiciach podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) Správneho súdneho poriadku zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2017 a vec vracia na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet JUDr. Ondrej Krempaského, advokáta, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.“ 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu doručenom súdu dňa 10.01.2018 zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu uviedol, že: „Námietka žalobcu, že žalovaná, ústredie v napadnutom rozhodnutí neaplikovala Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 nie je dôvodná z nasledovného dôvodu. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu takýto postup však neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie výkonu profesionálnej služby colníka nie je zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Námietka žalobcu, ktorou poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. č. 1So/15/2015 zo dňa 18. novembra 2016, č. 9So/187/2014 zo dňa 30. marca 2016 a č. 10So/18/2015 zo dňa 30. marca 2016, nie je dôvodná, pretože právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. V žalobe žalobca opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaná nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalovaná trvá na tom, že predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nebolo možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaná je povinná zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, z ktorého vyplýva, že dôvodu v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Žalovaná trvá na tom, že v prípade žalobcu žalovaná nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Inak rozhodla len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.“ 4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.02.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej žalobnej argumentácii a ďalej k vyjadreniu žalovaného uviedol, že: „Žalobca v súvislosti s jeho argumentáciu dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavky, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06). Ak NS SR v rozsudku 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 (okrem iného rieši dôchodkový vek) nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto, diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.“ 5. Žalovaný sa k replike žalobcu doručenej mu súdom dňa 14.03.2018 už nevyjadril. 6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), z dôvodov uvedených v žalobe, nebol však viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a ani rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a ust. § 106 ods. 1 SSP, s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že žalobe žalobcu je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že: „My sa pridržiavame všetkých tvrdení, ktoré sme uvádzali v žalobe, teda skutkové tvrdenia aj právne podložené tým, že žalovaný vec nesprávne posúdil po právnej stránke a dávame do pozornosti súdu posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018, v ktorom právny názor žalovaného súd jednoznačne odmietol, keď uviedol, že celá judikatúra, ktorá je doteraz používaná a ktorá bola vydaná Najvyšším súdom SR, sa vzťahuje bez výnimky na všetkých výsluhových dôchodcov, to znamená, že zaradenie pracovných kategórií nemá žiadny právny význam ani skutkový pre posúdenie nároku žalobcu. A preto žiadame, aby súd rozhodol v zmysle petitu, obe rozhodnutia zrušil, priznal plnú náhradu trov a to je aj náš záverečný návrh.“ 8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla že: „Trváme na našom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.01.2018, doručené súdu 10.01.2018.“ 9. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § ust. 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 653 a § 274 neustanovuje inak. Podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ktorý ČSSR ratifikovalo 11. januára 1990 a bol vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 10. Predmetom preskúmacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia (pozri bod 1 tohto rozsudku) v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2017 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol z dôvodu, že žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. 11. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zákon č. 328/2002 Z.z. upravuje nároky z osobitného systému sociálneho poistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobných veciach týkajúcich sa poistencov zo všeobecného a osobitného systému sociálneho poistenia opakovane vyslovil, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia. 12. Z napadnutého rozhodnutia a obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalobca vek 62 rokov dosiahol XX.XX.XXXX. Nebolo sporné, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od XX.XX.XXXX, ktorý mu bol priznaný podľa ust. § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., ako to vyplýva z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 18.11.2003. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 18.11.2003 je tiež zrejmé, že z celkovej doby poistenia (31 rokov 142 dní), ktorá bola žalobcovi braná do úvahy, nebola celá započítaná pre výsluhový dôchodok, keďže bola započítaná len doba 30 rokov. Žalovaný pre účely posudzovania nároku na starobný dôchodok žalobcovi nezapočítal ani dobu rozhodnú pre výšku výsluhového dôchodku v rozsahu 30 rokov. Žalobca získal mimo služobného pomeru colníka ako samostatne zárobkovo činná osoba dobu zamestnania v rozsahu 8 rokov 279 dní. Žalovaný žalobcovi nezapočítal do doby starobného dôchodku doby zamestnania, s odôvodnením, že neboli dobou, v ktorej by bol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14.08.2015 tiež vyplýva, že funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v rezortných zoznamoch zaradená ani v I. a ani v II. kategórie funkcií. 13. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd je toho názoru, že žalovaný mal pre posúdenie prípadného nároku žalobcu na starobný dôchodok hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, a teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme (6 rokov a 261 dní), ako aj dobu poistenia v osobitnom systéme (31 rokov a 142 dní), ktorú doposiaľ žalovaný žalobcovi nehodnotil a nezohľadnil pre účely starobného dôchodku žalobcu. Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia bolo potrebné vypočítať teoretickú výšku dôchodku zohľadňujúcu celkovú dobu dôchodkového poistenia, ktorý dôchodok by žalobcovi patril, ak by všetky doby získal len vo všeobecnom systéme bez ohľadu na zaradenie do I. alebo II. kategórie funkcií. Následne žalovaný mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá výška by žalobcovi patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej po zohľadnení celej doby poistenia. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno potom sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, v zmysle vyššie citovaného čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, podľa ktorého je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Až takto vypočítaná dávka (starobný dôchodok) môže zachovať všetky oprávnené nároky žalobcu ako poistenca aj z osobitného systému a nebude poškodzovať ani žalovaného na jeho výdavkoch. 14. Podľa uvedeného názoru súdu, ktorý vychádza z prevažnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú správne poukázal aj žalobca (pozri bod 2 tohto rozsudku), neobstojí poukaz žalovaného na skutočnosť, že v rámci služobného pomeru v colnej správe žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Pracovné kategórie definoval totiž ešte zákon č. 100/1988 Zb. v ust. § 14 - § 16. S výkonom zamestnania (služby) v I. a II. pracovnej kategórii bol v zmysle ust. § 174 zákona č.100/1988 Zb. spojený možný skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení tiež ustanovuje, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú (§ 274 ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že výkon služby v I. a II. kategórii má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku a je bez významu pre podstatnú otázku, ktorá je meritom veci, a teda, že doba dôchodkového poistenia žalobcu v osobitnom systéme nebola vôbec zohľadnená pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku v spojení s dobou zamestnania vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia žalobcovi, ktorá doba zamestnania ale má byť riadne zohľadnená pre vznik nároku na dávky podmieneného dosiahnutím veku, alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Osobitné právne úpravy obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov (výsluhových príspevkov), sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov. Tieto sú založené len na hodnotení doby výkonu služby poistenca, nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. Z tejto skutočnosti vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, nie však v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský alebo vdovský dôchodok. Osobitný systém sociálneho poistenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje len užší okruh dávok dôchodkového poistenia (§ 30 zákona č. 328/2002 Z.z.) v porovnaní so všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia (zákon č. 461/2003 Z.z.) a zároveň zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitná právna úprava neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, jednak v osobitnom systéme, jednak aj vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 vyslovil právny názor, podľa ktorého „...priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (v preskúmavanom prípade colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že „...vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.“ V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp.zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je vec žalobcu a z ktorého právnej vety, že: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“ a „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“ vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby sa tento právny názor nevzťahoval aj na výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. 16. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval a žalobcovi nezohľadnil dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, podľa zákona č. 328/2002 Z.z., vec nesprávne právne posúdil, a preto z vyššie uvedených dôvodov (bod 10 až 12 tohto rozsudku), opierajúc sa o v bode 9 citované zákonné ustanovenia, súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3) za použitia ust. § 199 ods. 3 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústrediu. 17. V ďalšom konaní konajúci orgán verejnej správy opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, ktoré žalobca získal ku dňu XX. XX.XXXX, kedy dovŕšil vek 62 rokov. Zohľadní tak dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorý by žalobcovi patril, pokiaľ by bol poistený za celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého: „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ Pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.