Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/137/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208599 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814208599.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu F.. P. U., Z.. X.X.XXXX, B. X., E. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Csákóm , advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti odporcovi H. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. A., R. XX, o zaplatenie 1.850 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 8C/331/2014-41 z 21.7.2015 r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a náhradu trov konania nepriznal, keď vychádzal z toho, že nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za žalobcu, a z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-296/PL-RV-2014 mu vyplynulo, že síce žalobca podal 7.4.2014 trestné oznámenie pre prečin podvodu, avšak uznesením zo dňa 8.8.2014 bolo trestné stíhanie voči odporcovi zastavené, lebo skutok, ktorého sa odporca mal dopustiť nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že trestné konanie nemôže byť prostriedkom na zabezpečenie uplatňovania nárokov zo záväzkových právnych vzťahov. Dôkazy vykonané pred súdom vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že žalobca odobral tovar od žalovaného v sume 300 €, keď citoval § 657 OZ. 2. Po podaní odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok ako vecne správny rozsudkom č. k. 5Co/697/2015-61 z 9.8.2016. Odvolací súd prijal záver, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátania a čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátania možno určiť, dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátania veriteľ možno určiť, dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôli dlžníka, žalobca stále tvrdil, že medzi účastníkmi išlo o ústnu dohodu o pôžičke a že žalovaný má v pláne kúpiť dve autá značky Mercedes v Nemecku. 3. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/30/2017 z 23.3.2017 bo rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Podľa najvyššieho súdu nebolo dostatočne preukázané, aby nárok žalobcu nebol opodstatnený a naviac vytkol odvolaciemu súdu, že sa nemal čo stotožňovať s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, lebo ide o nepresvedčivé rozhodnutie. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a z dôvodu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 6. S poukazom na § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. 7. Z rozsudku súdu prvej inštancie totiž nepochybne vyplynulo, že od žalovaného mal žalobca kúpiť tovar, pričom on od neho žiaden tovar nemal kúpiť a je absurdné, aby on po práci behal po Plešivci a okolí s nejakými príbormi, aby ich predal presne za 1.850 €. 8. Na základe uvedeného konštatovanie súdu prvej inštancie na strane 4, ods. tretí zhora odôvodnenia rozsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že odporcovi poskytol finančné prostriedky z titulu pôžičky, aj keď dôkazy svedčia o tom, že odporcovi poukázal žalovanú sumu peňazí na jeho účet, nesporne však nepreukázal, že tento obnos peňazí mu bol poukázaný z titulu pôžičky. Okrem iného záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ ako účastník konania neuniesol dôkazné bremeno v danej rovine, preto jeho návrh súd v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu o pôžičke, či už v písomnej forme, resp. ústnej a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby, je predčasný a preto aj súd prvej inštancie predčasne rozhodol, keď žalobu zamietol bez vykonania dôkazov . 9. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný vo svojej výpovedi zdôraznil, že nemal v úmysle vylákať od žalobcu finančné prostriedky a konať s ním nečestne, váži si ho ako lekára, keďže liečil jeho príbuzných, v súvislosti s kúpou Mercedesov bola reč, pretože mal záujem o kúpu áut, ale tento obchod mu nevyšiel a peniaze, ktoré dostal za tovar, mal použiť na kúpu áut, ale to mu nevyšlo. 10. Podľa § 150 ods. 1 CSP, zák. č. 160/2015 Z.z., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 11. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 12. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom z obsahu je zrejmé, že žalobca na pojednávaní dňa 21.7.2015 pred súdom prvej inštancie nemal otázky a ani návrhy na dokazovanie (č. l. 39). 13. Odvolací súd doplňuje, že po opätovnom výsluhu účastníkov konania žalobca má dokazovať pred súdom prvej inštancie skutkové okolnosti za akých došlo k pôžičke a súd v prípade potreby vykoná aj konfrontáciu účastníkov konania a až po návrhu žalobcu na výsluch svedkov, doplní dokazovanie o tento výsluch, v prípade potreby vykoná aj ďalšie dôkazy a až tak vyhodnotí dokazovanie a rozhodne vo veci. 14. Len po doplnení dokazovania možno vo veci rozhodnúť, keďže žalobca má dokázať tvrdenia uvedené v žalobe a opačne dôkazné bremeno na svojich tvrdeniach je na strane žalovaného pri skutkových okolnostiach ohľadne vrátenia pôžičky, resp. že k pôžičke vôbec nedošlo. 15. Okrem iného na č. l. 74 v dovolaní tvrdí žalobca, že nie je mu zrejmé, prečo bolo zastavené trestné konanie a je sporné, prečo by civilný nemal vykonávať konfrontáciu ak táto bola vykonaná aj v trestnom konaní. 16. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, zrušil rozsudok po jeho preskúmaní, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/30/2017 z 23.3.2017. 17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP, a neobstojí ani dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. 18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nevzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia sú neúplné, a preto aj nemohol urobiť právny záver. 19. V novom rozhodnutí potom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 262 CSP). 20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.