Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/479/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208719 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811208719.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovanej B. I., C.. XX.X.XXXX, U., S. X, o zaplatenie 484,48 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 9C/8/2012-146 z 30.6.2016 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 2. O trovách konania rozhodol, vychádzajúc z § 150 dos. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a v súlade s právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyslovenými v jeho uznesení (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach 3Co/295/2013 - 116 z 26.11.2013) . Opätovne pristúpil k preskúmaniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (výnimočných okolností danej veci, ako aj na strane účastníkov konania) odôvodňujúcich aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Lustráciou žalovanej v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že žalovaná je od X.X.XXXX zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti W. V. O..U..L.., má pravidelný príjem. Z predmetnej odpovede na lustráciu žalovanej mal tiež za zrejmé, že vymeriavací základ žalovanej bol za mesiace január až apríl 2016 mesačne - 4,66 eur, že v súčasnosti nie je poberateľkou dávok sociálneho poistenia. Po oboznámení sa s výsledkami preskúmavania sociálnej situácie žalovanej dospel k záveru, že jej majetkové a zárobkové pomery je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p, a preto v danom prípade nezaviazal žalovanú k náhrade trov konania úspešnému žalobcovi. Prihliadol predovšetkým na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej (poukazujúc najmä na výšku jej mesačného zárobku) ako okolnosť výnimočnú a aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňujúcu. Zároveň v dôležitej miere zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaná žalobcom uplatnený nárok uznala v celom rozsahu , čo do dôvodu a výšky a , že majetková sféra žalobcu nepriznaním náhrady trov konania nebude vážnym spôsobom dotknutá. 3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nie sú dané dôvody. Zastával názor, že súd nedostatočne zisťoval a nesprávne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, že lustrácia v databáze Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorej má žalovaná nízky príjem a nie je poberateľkou dávok sociálneho poistenia, ešte nemusí hodnoverne preukazovať jej reálny príjem a reálne majetkové pomery žalovanej, resp. jej sociálny status. Vytýkal súdu, že vôbec neskúmal majetkové pomery žalovanej (poukazuje iba na výšku jej mesačného zárobku), takisto v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, že takisto neskúmal, či je žalovaná napr. vlastníčkou nehnuteľnosti, príp. nejakých aktív, poberateľkou výživného. Podľa jeho názoru, žalovaná nie je osobou v hmotnej núdzi, resp. z ničoho nevyplýva, že by mala byť v zlej sociálnej alebo finančnej situácii. Dodal, že jeho nárok vznikol z dôvodu zjavne nezodpovedného prístupu žalovanej, a to tým, že v čase škodovej udalosti viedla nepoistené motorové vozidlo, ktorým spôsobila ujmu na zdraví poškodenej, že spôsobila škodu požičanou štvorkolkou. Poukázať na to, že je dosť neštandardné, aby si niekto v nepriaznivej sociálnej situácii požičiaval motorové vozidlá, a to aj vzhľadom k cene pohonných látok. Mal za to, že v konaní pred súdom nebol dôvod na nepriznanie ním požadovaných a uplatnených trov konania za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zast., ktoré boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 prvá veta O. s. p. predstavuje výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu, že z uvedeného vyplýva, že na aplikáciu rozoberaného ust. nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu (citoval z judikátu R 34/1982). V súlade s právom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasti základného práva na spravodlivý proces, poukázal na povinnosť súdu zdôvodniť aj spomínanú výnimočnosť, čo však súd v danom prípade neurobil. Žiadať zmeniť rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobcom napadnuté uznesenie považuje za zákonné a vecne správne, že súd sa dostatočným spôsobom v rozhodnutí vysporiadal s predloženými dôkazmi, na základe ktorých dospel k vydanému rozhodnutiu a zároveň ho aj náležite odôvodnil. 5. Čo sa týka samotného odvolania žalobcu, domnieva sa, že neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa preukázalo, že napadnuté rozhodnutie vykazuje akékoľvek nedostatky, resp., že by nebolo v súlade so zákonnými požiadavkami na jeho vydanie. Vzhľadom k tomu, že žalobca poukazuje na ceny pohonných hmôt, keďže k uplatneniu nároku došlo z dôvodu utrpených drobných zranení spolujazdkyne pri nehode na požičanej štvorkolke, uviedla, že zo strany majiteľa štvorkolky (jedná sa o rodinného priateľa) došlo k jej požičaniu „na jedno kolo", za čo pochopiteľne, mu nemusela zaplatiť žiadne finančné prostriedky, dokonca ani za pohonné hmoty. Uviedla, že svoje majetkové pomery v rámci tohto súdneho konania opakovane preukazovala, pričom k žiadnym zmenám v tejto sfére od tej doby nedošlo. Všetky predložené listinné dôkazy o jej príjmoch, o jej majetku sú zároveň súčasťou súdneho spisu, na základe ktorých si myslí, že k inému rozhodnutiu súd ani nemohol dospieť. Opakovala, že je slobodná matka, bez relevantného príjmu, že t. č. je vedená na ÚPSVa R v U. v evidencii uchádzačov _o zamestnanie, že na základe dohody o vykonaní práce sa snaží privyrábať, avšak jedná sa len o „drobné" t. j. cca 4,50 eur za mesiac (Potvrdenie z UPSVaR v U.).Ďalej poukázala na predpoklady použitia § 150 O.s.p. Dodala, že z jej strany došlo k uznaniu žalobcom uplatneného nároku, tak aby nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania. Navrhla uznesenie potvrdiť. Zároveň predložila Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za r. 2016 z 31.8.2016. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. 15. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust. dotknutá. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a to pokiaľ ide o výrok uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanej vzhľadom na § 150 ods. 1 O.s.p. 17. Súd správne prihliadol na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná je t.č. vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v U., je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, na základe Dohody o vykonaní práce sa snaží privyrábať za odmenu 4,50 eur za mesiac, poberá dávky v hmotnej núdzi, od januára až do júla 2016 jej bolo vyplatených celkom 638,90 eur. Na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivých majetkových a sociálnych pomeroch. Priznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, by malo nepriaznivé dôsledky na jej životnú situáciu a znamenalo by ohrozenie zabezpečovania jej základných životných potrieb. Je potrebné vziať do úvahy aj jej postoj v konaní, že nárok žalobcu pred súdom uznala. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uznesenie potvrdiť ako vecne správne. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).