Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/425/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201152 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615201152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Y. - Z. Y. N., s.r.o., O. trh X/A, Bratislava, IČO: 35886013, právne zast. Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47232773, proti žalovanému: F. N., D. o zaplatenie 106,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6. mája 2015, č. k. 11C/52/2015-34 r o z h o d o l : Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 106,36 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 4. augusta 2011 uzavrel postupca H. Z. s.r.o. N. so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby v rámci programu služieb O2 Fér. Žalovaný sa zaviazal riadne uhrádzať za tieto služby, čo však neučinil napriek tomu, že za poskytnuté elektronické komunikačné služby mu postupca vyúčtoval cenu samostatnými faktúrami. Podaním zo 16. decembra 2011 ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 68,36 Eur, na ktorú však žalovaný nereagoval. Preto pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o pripojení ku dňu 2.2.2012 písomným podaním z 3. januára 2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 26. januára 2012. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ust. § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, platného v čase uzavretia zmluvy, ďalej na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a uzavrel, že zmluva o pripojení uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z odôvodnenia návrhu za použitia dôkazných listín k nemu žalobcom predložených, a to zmluvy o pripojení zo 4. augusta 2011, faktúr právneho predchodcu žalobcu a odstúpenia od zmluvy z 3. januára 2012, súd vzal za preukázané, že na základe predmetnej zmluvy boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, za ktoré tento neuhradil hovorné v lehotách splatnosti. Žalobca tak žalobou dôvodne uplatnil sumu neuhradeného hovorného 106,36 Eur. 3. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ust. § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 OZ, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, súd sa prioritne zaoberal najmä otázkou premlčania. Žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je súd v súlade s vyššie citovaným novelizovaným ustanovením § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadať na premlčanie nároku ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka domáhal. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné ho aplikovať prednostne v prípadoch uplatnených zo spotrebiteľskej zmluvy, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Z odstúpenia od zmluvy z 3. januára 2012 vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, platne odstúpil od zmluvy o pripojení uzavretej so žalovaným, a to ku dňu 2. februára 2012 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 26.1.2012. Odstúpením od zmluvy o pripojení sa táto zrušila, došlo k zániku práv a povinností zo záväzkového vzťahu, preto žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia nezaplatené hovorné, za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Žalobca síce vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že odstúpenie od zmluvy je osobitným inštitútom ukončenia zmluvného vzťahu, na ktorý sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od 3.2.2012 a teda jeho nárok by sa premlčal až dňa 3.2.2015. Súd sa však s touto argumentáciou nemohol stotožniť. V tomto prípade po platnom odstúpení od zmluvy dňa 2.2.2012 vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nezaplateného hovorného vo výške 106,36 Eur. Začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby sa pri bezdôvodnom obohatení viaže k okamihu, kedy oprávnený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil, t.j. v tomto prípade tak bolo najneskôr 3. februára 2012. Tento časový moment bol i tomto prípade dôležitý z hľadiska premlčania nároku a to pre stanovenie začatia plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby. Po uplynutí tejto lehoty sa nárok žalobcu premlčal a keďže žaloba bola podaná až 3. februára 2015, nebolo možné žalovanú čiastku žalobcovi z dôvodu jej premlčania priznať. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Avšak aj za predpokladu, že by nedošlo k platnému odstúpeniu o zmluvy by bol nárok žalobcu premlčaný, pretože faktúry, ktorými bolo fakturované hovorné - faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná do 14.11.2011, faktúra č. XXXXXXXXXX do 19.12.2011 a faktúra č. XXXXXXXXXX do 16.1.2012. Keďže žaloba bola žalobcom podaná až 3.2.2015, všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynúca od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr u týchto nárokov uplynula. Jedine u faktúry č. 1031034366, vystavenej na sumu 3,50 Eur za zaslanú upomienku so splatnosťou 12.3.2012, by nárok žalobcu premlčaný nebol, avšak uvedenú čiastku by súd žalobcovi nepriznal, pretože na jej priznanie neexistuje právny podklad. 4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, ich náhradu nežiadal. 5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 2.2.2012, z čoho vyplýva, že premlčacia doba začala plynúť dňa 3.2.2012 a jeho právo sa premlčalo dňa 3.2.2015. Na základe uvedeného mal za to, že názor súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku nebol správny. 6. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, žalobca žiadal o prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp. zn. RVP 12672/2015 o súlade ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. 7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 12. apríla 2017 o 12,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 11. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu prezentovanom v podanom odvolaní, bolo nutné prikročiť k otázke posúdenia prerušenia konania, a to až do času rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. 12. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet. 13. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je upravené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP, účinného od 1. júla 2016, predtým v ustanovení § 109 ods. 1 OSP. Ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov. Táto povinnosť nie je obmedzená. Súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP. 14. Ak žalobca predloží ústavnú argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, je povinnosťou súdu sa takouto argumentáciou zaoberať a v prípade, ak aj sám dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Takýto záver je v súlade s Ústavou SR, ktorá takúto povinnosť súdu upravuje v čl. 144 ods. 2 a je vyjadrená slovami „ak sa súd domnieva“. Aj toto postavenie súdu podlieha príkazu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Súd aplikuje čl. 144 ods. 2 Ústavy SR v spojení § 162 ods. 1 písm. b) CSP podľa prezumovaného súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, a preto nemá povinnosť prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na základe akejkoľvek námietky strany sporu o nesúlade právnej normy, ktorú má v jeho spore uplatniť, s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) alebo písm. b). 15. Nová právna úprava, rovnako ako doterajšia úprava, rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod prerušovať odvolacie konanie zo žalobcom uplatneného dôvodu podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP [predtým do 30. júna 2016 ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.], nakoľko neboli splnené podmienky pre takéto prerušenie. Odvolací súd procesnému návrhu žalobcu nevyhovel ani pokiaľ išlo o ustanovenie § 164 CSP [predtým do 30. júna 2016 ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.], ktoré formuluje len možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že nález, ktorý bude vydaný v konaní na Ústavnom súde SR pod sp.zn. RVP12672/2015 bude mať účinky do budúcna. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jeho aplikácie, preto má súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Tieto právne závery zaujal aj Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 14/2014, 8MCdo 13/2014, 4MCdo 17/2014. 18. Zároveň odvolací súd prihliadol i na fakt, že tak závery súdu prvej inštancie, ako aj závery krajského súdu vyslovené v prejednávanej veci, nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv sporových strán, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavnoprávnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 397 a nasl. CSP, ktorá skutočnosť znamená ochranu práv dotknutého účastníka a zároveň neexistenciu nevyhnutnosti postupu navrhovaného žalobcom. 19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom namietaný odvolací dôvod nie je naplnený. 20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 22. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie v preskúmavanej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani sporovými stranami neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 23. Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom odvolaní. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz (§101 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda v stave actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, lebo o svojom práve nevedel, lebo mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V danom prípade samotný žalobca deklaroval tak v návrhu, ako aj predloženými faktúrami, splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Ich splatnosť nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli nijako zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba; podanie návrhu po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie ex offo. Právny úkon žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv. 24. Zároveň odvolací súd nad rámec odvolacích dôvodov aj s poukázaním na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014, považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sa správny a zákonný, nakoľko súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ a bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).