Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/146/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514219675 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514219675.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Marščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: IURISDIGNITY s.r.o., Ľudovíta Kukorelliho 167/3, 071 01 Michalovce, IČO 44 518 781, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosíto Zrt., slovenský názov: Groupama Garancia poisťovňa a.s. so sídlom Október 6.u.20, Budapest 1051, Maďarská republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO 47 236 060, zastúpenému JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava v konaní o zaplatenie 748,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15.3.2016, č.k. 10Cb/78/2015-88 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok čo do istiny 748,- eur. Z r u š u j e rozsudok v rozsahu priznaného príslušenstva - 5,25% úroku z omeškania ročne zo sumy 748,- eur odo dňa 31.5.2014 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 748,- eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania z istiny 748,- eur od 31.5.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť mu trovy konania v sume 44,50 eur na účet žalobcu a na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 358,66 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 30.10.2013 došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom H.G. R.-XXXHA vo vlastníctve Ing. Juraja V. - HYTEGA so sídlom podnikania Kysucká 12, 040 11 Košice, IČO: 35 474 882 a Ing. Miroslavom P. s vozidlom H. R.-XXXGM, ktorý mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla so žalovaným. Dopravnú nehodu zavinil Ing. Miroslav P.. V dôsledku dopravnej nehody a následnej nepojazdnosti vozidla Ing. Juraj V. uzatvoril dňa 19.11.2013 so spoločnosťou HELP CAR s.r.o. so sídlom Radlinského 1716,026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 186 298 zmluvu o poskytnutí náhradného motorového vozidla. Bolo mu poskytnuté vozidlo zn. J. Q. H. Z.-XXX E., ktoré užíval v čase od 19.11.2013 do 23.12.2013, teda celkom 34 dní. Za používanie osobného motorového vozidla a za jeho nájom v uvedenom čase spoločnosť HELP CAR s.r.o. faktúrou č. 2014/003A vyúčtovala istinu 1.107,60 eur vrátane DPH. Uvedenú čiastku poškodený uhradil. 3. Ďalej mal za preukázané, že dňa 13.1.2014 sa poškodený dozvedel o skutočnosti, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla sa oprava neodporúča, nakoľko predpokladané náklady na opravu presahujú všeobecnú hodnotu vozidla. Preto bola škoda posúdená ako totálna. Žalovaný dňa 15.5.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 05655605 a odmietol uhradiť poškodenému náklady na zapožičanie náhradného vozidla s odôvodnením absencie príčinnej súvislosti a nevyhnutnosti používania vozidla ako následku škodovej udalosti. 4. Ďalej zistil, že dňa 23.10.2014 poškodený uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej poškodený svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu v sume, rovnajúcej sa fakturovanej sume za užívanie náhradného vozidla. Za nájom náhradného vozidla v čase od 19.11.2013 do 23.12.2013 vystavila spoločnosť J. F. C..B..W.. právnemu predchodcovi žalobcu faktúru č. XXXX/ XXXA v sume 1.101,60 eur vrátane DPH. Žalobca z tejto sumy odpočítal istinu 170,- eur, ako ušetrené náklady za neužívanie vlastného motorového vozidla a 183,60 eur DPH. Od žalovaného teda požaduje istinu 748,- eur. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vypožičaním motorového vozidla právny predchodca žalobcu túto preukázal tým, že pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva a je logické, že motorové vozidlo je preňho nevyhnutnosťou a dennodennou potrebou, pričom ho nemal požičané hneď po dopravnej nehode, ale až od 19.11.2013 do 23.12.2013; pričom až 13.1.2014 sa dozvedel, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla sa jeho oprava neodporúča. Za čas prenájmu najazdil žalobca 1137 km. Náklady na jeden deň požičania vozidla podľa uzavretej zmluvy predstavovali 27,- eur bez DPH, s DPH 32,40 eur, čo za 34 dní predstavovalo 1.101,60 eur. 5. Uplatnený nárok posúdil podľa zák. č. 381/2001 Z.z., § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že je dôvodný. 6. Dospel k záveru, že následkom dopravnej nehody vznikla poškodenému škoda tým, že neužíval svoje motorové vozidlo, ale vynaložil náklady za nájom náhradného motorového vozidla. Účelnosť a nevyhnutnosť prenajatia je daná tým, že bol živnostníkom s nutnosťou používať motorové vozidlo na pracovné ako aj osobné účely, čím disponoval istým štandardom jemu vlastným, o ktorý bol ukrátený v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Došlo teda k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, ktorú spôsobil subjekt, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla s odporcom. Žalobca nadobudol pohľadávku od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, preukázal výšku nákladov vynaložených na zapožičanie motorového vozidla, pričom z celkovej úhrady za faktúru 1.101,60 eur odpočítal DPH 183,60 eur, keďže túto čiastku uplatnil voči štátu a čiastku 170,- eur, t.j. 5,- eur za každý deň, keďže túto čiastku by poškodený znášal aj pri používaní svojho vlastného motorového vozidla. Pokiaľ ide o uvedenú sumu súd mal za to, že ide o primeranú sumu podľa ustálenej súdnej praxe. Preto návrh na prešetrenie výpočtu týchto nákladov nevykonal. Keďže dospel k záveru, že je daná príčinná súvislosť medzi následkami dopravnej nehody a nájmom motorového vozidla a vznikom škody, žalobe vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia č. 87/1995 Z.z.. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi. 8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. 9. Má za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to predloženie cestovných príkazov, z ktorých by bolo zrejmé, kedy, kam, aké pracovné cesty vykonal právny predchodca žalobcu, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, či vypožičanie a používanie náhradného motorového vozidla bolo nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter. Namietal aj skutočnosť, že súd sa v svojom odôvodnení nezaoberal tým, prečo sa daný dôkaz nevykonal, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. 10. Odvolateľ ďalej uvádza, že nepovažuje za sporné, že I. M.a.s. oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že opravu motorového vozidla neodporúča, listom zo dňa 13.1.2014, avšak zdôraznil, že náhrada škody nie je viazaná na vyjadrenie poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Je viazaná na objektívne skutočnosti, t.j. či v danom prípade bolo motorové vozidlo objektívne opraviteľné alebo nie. Odvolateľ tvrdí, že v prejednávanej veci motorové vozidlo nebolo objektívne opraviteľné, teda poisťovateľovi ani nevznikla povinnosť nahradiť náklady spojené s vypožičaním motorového vozidla. Skutočnosť, že I. M. oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že opravu neodporúča listom zo dňa 13.1.2014 nemôže byť na ťarchu žalovaného. Je teda zrejmé, že ku škode, resp. jej navyšovaniu došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou zo dňa 30.10.2013 a nemá ani svoju príčinu v protiprávnom konaní poisteného u žalovaného. Odvolateľ teda opätovne poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti. Opakovane zdôraznil absenciu preukázania nevyhnutnosti používania náhradného motorového vozidla ako následku škodovej udalosti a spochybnil aj priznané príslušenstvo odo dňa 31.5.2014 do zaplatenia, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca úhrady za zapožičanie motorového vozidla vykonával čiastočne (11.4.2014 v sume 170, -eur, 20.10.2014 v sume 254,99 eur a dňa 23.10.2014 v sume 676,61 eur). Nemohol žalobcovi teda vzniknúť nárok na náhradu škody a zaplatenie poistného plnenia od žalovaného za zapožičanie náhradného vozidla skôr, ako on sám vykonal úhrady za zapožičanie motorového vozidla. 11. Na základe uvedeného sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 12. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 7.6.2016 (doručené súdu prvej inštancie), t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdi odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. 16. Dôvodom uvedeného postupu je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo sa za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že je sčasti dôvodné. 18. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. c), t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností./V CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f), h) e)/. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. 19. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (zo zisteného skutkového stavu podradeného pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 20. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p.. 21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, a to najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné s tým, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 22. Odvolací súd - (pokiaľ ide o priznanú istinu) sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v svojom odôvodnení obmedzuje na skonštatovanie jeho správnosti. K odvolacím námietkám a na zdôraznenie jeho správnosti navyše udáva: 23. V konaní bolo preukázané, že došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu. Bolo preukázané, že túto nehodu spôsobil subjekt, ktorý mal so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla. Žalobca v konaní preukázal nadobudnutie pohľadávky, preukázal dĺžku doby, po ktorú bolo vozidlo zapožičané, preukázal výšku nákladov za toto zapožičanie. Bolo preukázané, že poisťovňa Union a.s. až listom zo dňa 13.1.2014 právnemu predchodcovi žalobcu oznámila, že opravu poškodeného vozidla neodporúča, nakoľko predpokladané náklady na opravu presahujú všeobecnú hodnotu vozidla. 24. Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. má vinník dopravnej nehody právo, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením alebo zničením veci. 25. Základnou podmienkou zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Za škodu je teda považovaná každá ujma v majetkovej sfére poškodeného za splnenie zákonných predpokladov vzniku škody. Vzhľadom k tomu, že ide o zodpovednosť objektívnu, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá, ani jej zavinenie. Odvolateľ namieta, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu spôsobil. K uvedenému odvolací súd udáva: 26. Je nepochybné, že poškodený motorové vozidlo užívať nemohol a uvedené bolo spôsobené dopravnou nehodou zavinenou osobou, s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Odvolaciemu súdu nie je dosť dobre jasné, aký iný dôkaz by mal žalobca predložiť na preukázanie skutočnosti, že uvedená dopravná nehoda bola príčinnou, prečo bol právny predchodca žalobcu nútený si motorové vozidlo vypožičať. Žalobca preukázal, že jeho právny predchodca je živnostníkom, že na vozidle bolo najazdených 1 137 km, predložil príslušnú faktúru, výpis z účtu dokladujúci jej zaplatenie. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo potrebné preukázať, či 1 137 km bolo najazdených len za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného, povedené inak, na úhradu tejto sumy by mal právny predchodca nárok pri používaní motorového vozidla aj na osobnú potrebu. 27. Pokiaľ ide o priznanie uplatneného nároku aj napriek skutočnosti, že vozidlo bolo objektívne neopraviteľné (teda mu ako poisťovateľovi nemala vzniknúť povinnosť nahradiť náhrady spojené s vypožičaním vozidla) je potrebné uviesť, že z ustálenej praxe všeobecných súdov a napokon aj z usmernenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplýva, že do času, kedy sa poškodený dozvie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti objektívne nemá vedomosť ako postupovať pri odstraňovaní poistnej udalosti, preto mu tento nárok prináleží. 28. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o príslušenstve pohľadávky - žalobcom uplatnených úrokoch z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nie je totiž zrejmé, prečo súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania odo dňa splatnosti predmetnej faktúry aj napriek skutočnosti, že právny predchodca žalobcu ju platil v splátkach. 29. Na základe vyššie uvedeného bol rozsudok pokiaľ ide o uplatnenú istinu 748,- eur potvrdený ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), zrušený pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo 5,25% úrok z omeškania od 31.5.2014 až do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b); § 391 ods. 1 CSP). 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).