Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224202 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214224202.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne JUDr. K. L., K., so sídlom v Košiciach, L. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanému C.. B.. L. G., E. Y.F., E. E. H. L., G. XX, zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 6.513,04 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. októbra 2015 č.k. 28C/226/2015-98 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „len súd“) rozsudkom zo dňa 12. októbra 2015 č.k. 28C/226/2015-98 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 6.513,04 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23. júna 2014 do zaplatenia. Uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 390,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 824,13 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Ivety Rajtákovej. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosťou, ktorá je zrejmá aj z písomného plnomocenstva zo dňa 27. mája 2002), ktorým žalovaný splnomocnil žalobkyňu na zastupovanie pri právnych úkonoch i v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 22C/138/2000. Sporným nebolo ani to, že pri zastupovaní žalovaného v uvedenom konaní, žalobkyňa vykonala úkony právnej služby, (odmenu a náhradu hotových výdavkov), za ktoré vyúčtovala žalovanému faktúrou č. 2/2014 vystavenou dňa 22. mája 2014, splatnou ku dňu 6. júna 2014 (č.l. 4) až na úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 28. marca 2007, odmenu a náhradu hotových výdavkov, za ktorý dobropisovala žalobkyňa dobropisom č. 1/2014 zo dňa 19.6.2014 (č.l. 6) s odôvodnením, že k vyúčtovaniu tohto úkonu právnej služby došlo iba nedopatrením, keďže pojednávania dňa 28. marca 2007 sa nezúčastnila. Konštatoval, že žalobkyňa vychádzajúc z písomného podania (č.l. 43) vo vzťahu k súdu vyčíslila trovy konania žalovaného v rozsahu odmeny a náhrady hotových výdavkov spojených s jeho zastupovaním dňa 30. marca 2007. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. apríla 2007 sp. zn. 5Co/417/2006 (č.l. 52) bola na základe uvedeného vyčíslenia v tom čase procesne úspešnému žalovanému priznaná náhrada trov konania (v podstatnej časti). V ďalšom priebehu konania však boli rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania zrušené. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 9. júla 2010 (č.l. 54) žalovaný oznámil odvolanie plnomocenstva žalobkyni a zároveň uviedol, že svojim zastúpením v konaní splnomocnil iného advokáta. V prílohe emailovej správy zaslanej dňa 1. júla 2010 na emailovú adresu L..V. (č.l. 62) žalovaný zaslal písomné zrušenie plnomocenstva (čl. 69), z ktorého podľa zistenia súdu vyplýva, že ním žalovaný mienil odvolať plnomocenstvo, udelené žalobkyni na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 22C/138/2000. Toho istého dňa, žalovaný obdŕžal z emailovej adresy L..V. (čl. 61) správu v tomto znení: „B.. C.. L.K. G., beriem na vedomie zrušenie plnomocenstva na zastupovanie v označenej veci. S pozdravom C.. K. L.“. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, či v čase tejto elektronickej komunikácie používala emailovú adresu L..V., avšak potvrdila, že je tomu tak v súčasnosti. 4. Po citácii § 1 ods. 2, 3 veta prvá zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“), § 18 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z., § 22 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z., § 24 ods. 1 až 3 zák. č. 586/2003 Z.z., § 83 zák. č. 586/2003 Z.z., § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), § 13a ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 2 vyhl. č. 163/2002 Z.z. platnej do 31. decembra 2004, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 491 OZ, § 724 OZ, § 728 OZ, § 730 OZ, ako aj § 100 OZ, § 101 OZ dospel súd k záveru, že námietka premlčaná vznesená v konaní žalovaným je dôvodná, a preto súd na túto námietku musel prihliadnuť a v konaní uplatnený nárok žalobkyne nemohol priznať. 5. Pri rozhodovaní súd vyšiel z preukázanej existencie občianskoprávneho záväzkového vzťahu účastníkov, zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalobkyňou ako advokátkou a žalovaným v hmotnoprávnom postavení klienta, ktorý vo svojom obsahu zaväzoval žalobkyňu poskytnúť žalovanému právne služby advokáta pri jeho zastupovaní v konaní pred súdom, oproti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni za poskytnuté právne služby odmenu a nahradiť jej tiež s tým spojené hotové výdavky. Účastníci konania netvrdili, a súd ani nezistil vykonaným dokazovaním, aby medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k osobitnej dohode o odmene za poskytované právne služby, či už z pohľadu podmienok vzniku nároku na odmenu, jej výšky alebo splatnosti. Pretože ani právna úprava, či už zák. č. 586/2003 Z.z., vyhl. č. 655/2004 Z.z. alebo Občiansky zákonník v rámci úpravy príkaznej zmluvy (§ 724 a nasl. OZ), majúcej k záväzkovému vzťahu účastníkov najbližšie, tieto otázky neriešia, je treba podľa názoru súdu mať za to, že k vzniku nároku žalobkyne na odmenu a náhradu hotových výdavkov za každý úkon právnej služby pri zastupovaní v konaní pred súdom, došlo už okamihom vykonania toho-ktorého z úkonov právnej služby, vo výške tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov stanovenej vykonávacím predpisom, s tým, že pre splatnosť záväzkovej povinnosti žalovaného sa ďalej vyžadovalo, aby ho žalobkyňa o plnenie požiadala (§ 563 OZ), či už v podobe výzvy na plnenie, vyúčtovania, faktúry alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo ním žalobkyňa sledovala. 6. Súd vyslovil názor, že niet právneho ani ekonomického dôvodu, preto ktorý by v prípade uplatňovania tarifného odmeňovania, kedy je vykonávacím predpisom určená konkrétna výška odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta za konkrétny vykonaný úkon právnej služby v rámci zastupovania v konaní pred súdom, mal byť vznik nároku na odmenu viazaný na ďalšiu právnu skutočnosť, či už skončenie konania, výsledok ktorého je pre vznik nároku na odmenu i tak bezvýznamný, alebo skončenie zastupovania, s ktorým zákon nespája vo vzťahu k nároku na odmenu ako takému a tiež vo vzťahu k výške tohto nároku žiaden následok. 7. Z tohto pohľadu ani skončenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ani odvolanie plnomocenstva na zastupovanie v konaní a ani vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov, nie sú podľa názoru súdu skutočnosťami významnými pre vznik nároku na tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta. Inak povedané advokát môže tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa úvahy súdu požadovať od klienta už po vykonaní úkonu právnej služby, aj pred skončením zmluvy o poskytovaní právnych služieb, či pred ukončením zastupovania klienta v konaní. 8. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 13 Advokátskeho poriadku, ukladajúceho advokátom po skončení zastúpenia vec s klientom tiež bezodkladne písomne finančne vysporiadať, súd poznamenal, že z takto formulovanej povinnosti jednak nemožno vôbec vyvodiť, aby podmienkou vzniku nároku advokáta na odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony právnej služby vykonané pri zastupovaní klienta bolo ukončenie zastupovania a jednak si treba uvedomiť, že toto ustanovenie je len jedným zo súboru pravidiel profesijnej etiky, zaväzujúcich len advokátov (viď. preambula Advokátskeho poriadku a § 18 ods. 2 Zákona o advokácii) nemajúcich záväzný dosah tiež na iné osoby ako advokátov, z ktorého dôvodu vo vzťahu medzi advokátmi a klientmi nemá právotvorný význam. Podľa názoru súdu rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby je objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Premietnuté na daný prípad, žalobkyňa mohla právo na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov za každý z úkonov právnej služby vykonať najskôr okamihom, kedy jej vzniklo právo na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb advokátom. 9. Z hľadiska premlčania teda nie je rozhodujúce to, či a kedy bola učinená výzva na plnenie alebo namiesto nej vystavená faktúra, alebo kedy takto mohla žalobkyňa urobiť, a teda, kedy mohla žalobkyňa na plnenie bez zbytočného odkladu vyzvať alebo plnenie vyúčtovať. 10. Žalobkyni vzniklo právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov za každý z vyúčtovaných (faktúrou č. 2/2014) úkonov právnej služby pri zastupovaní žalovaného v konaní pred súdom okamihom vykonania každého z jednotlivých úkonov právnej služby, a teda za prvý (prevzatie a príprava zastúpenia včítane prvej porady s klientom) dňa 27. mája 2002 a za posledný (účasť na pojednávaní dňa 29. januára 2007) dňa 29. januára 2007. Vo vzťahu k poslednému z vyúčtovaných úkonov právnej služby (s prihliadnutím na to, že odmena a náhrada hotových výdavkov za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 28. marca 2007 bola dobropisovaná) došlo k premlčaniu nároku na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov, vychádzajúc zo všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby dňa 29.1.2010. Nakoľko si svoje nároky uplatnila žalobkyňa žalobou na súde až dňa 9. septembra 2014, urobila tak až po ich premlčaní. 11. Súd konštatoval, že ak by vznik nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta pri zastupovaní v konaní pred súdom mal byť viazaný na skončenie zastupovania, tak ako to v konaní pred súdom tvrdila žalobkyňa, súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané doručenie odvolania plnomocenstva žalobkyni prostriedkami elektronickej komunikácie (v prílohe emailovej správy), pričom ani pri opatrných vyjadreniach žalobkyne v smere neistoty, či takýto email dostala alebo či dokonca takúto emailovú adresu už v tom čase používala, vzhľadom na ďalšie správanie sa účastníkov (žalobkyňa v odpovedi vzala na vedomie odvolanie plnomocenstva, žalovaný oznámil súdu ukončenie zastupovania, žalobkyňa v ďalšom priebehu konania už žalovaného v konaní nezastupovala), súd o skončení zastupovania z pohľadu oboch zúčastnených strán nemal pochybnosti. V tomto smere poukázal na právnu teóriu (napr. Š. Luby : Slovenské všeobecné súkromné právo. 1 zväzok, Bratislava, Knižnica Právnickej jednoty 1941, str. 386 a Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 498), podľa ktorej začiatok plynutia premlčacej doby v prípade, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá, ani inak ustanovená, spája s dňom vzniku dlhu, pričom k rovnakému záveru dospela aj judikatúra súdov (viď. rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/99/1981 zo dňa 30. novembra 1981 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 28/1984, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. júna 2003 sp. zn. 1Cdo/25/2003, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 91/2004,rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. januára 2011 sp. zn. 33Cdo/2634/2008). Opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistencii dohody o splatnosti dlhu síce zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31. júla 2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008 v tom zmysle, že premlčacia doba na uplatnenie práva v takomto prípade začína plynúť až po splatnosti dlhu po výzve veriteľa, ale s týmto rozhodnutím sa súd, rovnako ako prevažujúca časť právnej teórie i súdnej praxe nestotožňuje, nakoľko nereflektuje, že v posudzovanej právnej situácii veriteľ môže svoje právo vykonať už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolaním jeho splatnosti a vo svojom riešení nezamedzuje tomu, aby došlo k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu, čo je v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania. 12. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal plný úspech v konaní, a tak mu súd priznal náhradu trov prvostupňového konania, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku za odpor v sume 390,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 5.12.2014 v sume 220,77 €, písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 8.12.2014 v sume 220,77 €, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.10.2015 v sume 220,77 €. Spolu priznaná odmena za úkony právnej služby v konaní predstavuje 662,31 € bez DPH. Nakoľko advokát zastupujúci žalovaného v konaní je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena o DPH vo výške 20% na sumu 794,77 €. Zároveň podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalovanému proti žalobkyni aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (výpočtový základ pre rok 2014 činil 804 € a pre rok 2015 činil 839 €), za každý úkon právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 5.12.2014 v sume 8,04 €, písomné podanie na súd-odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 8.12.2014 v sume 8,04 € a zastupovanie na pojednávaní dňa 12.10.2015 v sume 8,39 €. Spolu priznaná náhrada hotových výdavkov za úkony právnej služby predstavovala sumu 24,47 € bez DPH. Pretože advokát zastupujúci žalovaného v konaní je platiteľom DPH, zvýšila sa náhrada hotových výdavkov o DPH vo výške 20% na sumu 29,36 €. Súd ale nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za vyčíslený úkon právnej služby-vyjadrenie zo dňa 24.7.2015, nakoľko v tomto podaní žalovaný už len vo všeobecnosti zopakoval v odpore proti platobnému rozkazu vznesenú námietku premlčania bez toho, aby zároveň uviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku, či právne argumentoval na podporu svojej obrany v konaní. O povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právnej zástupkyni súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. 13. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Neuviedla odvolací návrh, ale z dôvodov odvolania možno vyvodiť, že navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/ O.s.p.. 14. Po citácii § 24 až § 28 O.s.p. uviedla, že úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na (zastupovanie) na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. OZ sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní. Plnomocenstvo, ktoré udelí advokátovi, sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Takéto plnomocenstvo sa považuje za procesné plnomocenstvo a predkladá sa súdu v originály. Poznamenala, že O.s.p. a konštantná judikatúra (ktorú neoznačila) „udávajú“, že obsahom vzťahu advokát-klient pri zastupovaní klienta v súdnom konaní je vykonávanie právnej služby do doby právoplatného skončenia súdneho konania, resp. do doby, kým nedôjde k relevantnému zániku udeleného plnomocenstva advokátovi. Až od tohto okamihu vzniká právo advokáta na vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. 15. Odvolateľka z uvedeného znenia vyvodila záver, že advokát vyzve klienta na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby po skončení zastupovania, ku ktorému sa plnomocenstvo viaže, avšak nevylučuje, aby advokát požiadal klienta o zloženie zálohy na úkony právnej služby, ktoré bude potrebné vykonať. Žalobkyňa mala za to, že súd nesprávne „uzavrel“ okamih, od ktorého začala plynúť premlčacia lehota pre výzvu a uplatnenie si odmeny advokáta od klienta. 16. Súd riešil aj okamih začatia plynutia premlčacej lehoty v prípade, že právo advokáta na vyúčtovanie odmeny vzniká dňom zániku zastupovania klienta, ale nezaoberal sa otázkou, či v danom prípade došlo k relevantnému ukončeniu „údajným“ odvolaním plnomocenstva žalovaným. K zrušeniu plnomocenstva, ktoré bolo doručené žalobkyni z neznámej emailovej adresy tretej osoby uviedla, že na pojednávaní nevedela potvrdiť a ani vyvrátiť, či prijala mail, na ktorý poukázal „žalobca“ (správne malo byť žalovaný - poznámka odvolacieho súdu), ktorý „pojednával“ o ukončení právneho zastupovania. Požiadala o možnosť preveriť identickosť predloženého dokladu, ktorý bol predložený žalovaným na pojednávaní. 17. Po preverení emailovej korešpondencie a citácii § 31 ods. 4 OZ a § 33 písm. b/ ods. 1 OZ a § 40 ods. 1 až 4 OZ uviedla, že pre platné odvolanie plnej moci učinenej v písomnej forme sa síce nevyžaduje písomná forma, avšak sa vyžaduje, aby odvolanie bolo učinené perfektne, a to oznámením splnomocnencovi (písomným alebo ústnym), a jednou z podmienok je, že musí to byť učinené oprávnenou osobou. Žalovaný pre odvolanie plnomocenstva zvolil písomnú formu a takýto dokument musí byť podpísaný konajúcou osobou, inak je neplatný. V prílohe emailu od žalovaného bol priložený ako dokument list „Zrušenie plnomocenstva“ bez opatreného podpisu konajúcim. Email nebol zaslaný ani so zaručeným elektronickým podpisom. Na tento email odpovedala spôsobom, že „predmetné zrušenie berie na vedomie“. 18. Odvolanie plnej moci písomnou formou nebolo platné, resp. perfektné, lebo tento úkon je pre nedostatok formy (opatrenie podpisom konajúcej osoby) neplatný. Skutočnosť, že vzala na vedomie zaslanie listiny označenej ako „zrušenie plnomocenstva“, nemení nič na skutočnosti, že úkon odvolania je neplatný. Odvolanie plnomocenstva je jednostranný právny úkon a jej vyjadrenie je tu irelevantné, je iba potvrdením o prijatí označeného emailu. K včasnosti uplatneného nároku uviedla, že právne zastúpenie medzi žalobkyňou a žalovaným bolo založené na základe mandátnej zmluvy a zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorej súčasťou bolo aj predmetné plnomocenstvo doposiaľ nezanikla, a teda k skončeniu zastúpenia doposiaľ nedošlo. Mandátna zmluva odkazuje na dohodu, že vyúčtovanie môže byť učinené kedykoľvek, a keďže ku skončeniu zastupovania nedošlo je zrejmé, že vyúčtovanie bolo učinené včas. Nárok je uplatnený v zákonnej lehote, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. 19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 21. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. mája 2017 o 13.15 hod. v pojednávacej sieni č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17. mája 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 23. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 9.12.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preskúmaval vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ktorý je účinný od 1.7.2016. 24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1.7.2016). 25. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 26. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 27. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP). 28. Odvolateľka uviedla odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/ O.s.p. 29. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. 30. Žalobkyňou je namietaný dôvod § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Odvolateľka bližšie tento odvolací dôvod nešpecifikovala. 31. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 32. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že účastníci okrem povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania (§ 120 ods. 3) a podobne. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 33. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 34. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. 35. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 36. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 37. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 38. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. 39. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné : 40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni vzniklo právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov za každý účtovaný úkon vo faktúre č. 2/2014 okamihom vykonania jednotlivých úkonov právnej služby, t.j. za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 27.5.2002 a za posledný úkon účasť na pojednávaní dňa 29.1.2007. Vo vzťahu k poslednému účtovanému úkonu začala plynúť premlčacia lehota dňom 29.1.2007 a uplynula dňom 29.1.2010. 41. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde žalobou dňa 9.9.2014, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. 42. Aj pre ten prípad, ak by vznik nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta bol viazaný na skončenie zastupovania tak, ako to argumentovala žalobkyňa počas konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k doručeniu odvolania plnomocenstva zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni došlo dňa 1.7.2010, o čom svedčí elektronická komunikácia medzi žalovaným a žalobkyňou, a odpoveď žalobkyne na email žalovaného, v ktorej vzala na vedomie odvolanie plnomocenstva žalovaným. 43. K námietkam žalobkyne ohľadom charakteru plnomocenstva a o tom, že nedošlo k skončeniu zastupovania žalovaného žalobkyňou odvolací súd poznamenáva, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávneného zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. 44. Podľa § 33b ods. 1 písm. b/ OZ plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal. 45. Dôvodom zániku plnomocenstva sú jednak právne skutočnosti upravené priamo v § 33b OZ a jednak právne skutočnosti vyplývajúce z povahy zmluvného zastúpenia. 46. Zánik právnych účinkov plnomocenstva nastáva jednostranným právnym úkonom zastúpeného, t.j. odvolaním plnomocenstva. Na odvolanie plnomocenstva sa nevyžaduje osobitná (písomná) forma, a to ani vtedy, keď je predpísaná na udelenie plnomocenstva. 47. V tomto smere odvolací súd poukazuje (aj) na závery právnej teórie, ako aj súdnej praxe (viď Komentáře, Občansky zákonník I. str. 312, profesor Jiří Švestka, DrSc. a kolektív 2. vydanie 2009 str. 312). 48. Pre prípad zániku plnomocenstva odvolaním zo strany zastúpeného v zásade platí, že po zániku plnomocenstva už právne úkony zástupcu zastúpeného nezaväzujú. 49. Vo vzťahu k zástupcovi je odvolanie účinkov plnomocenstva platné už od okamihu, keď sa o tejto skutočnosti dozvie. 50. V súdenom prípade žalobkyňa sa dozvedela o odvolaní plnomocenstva dňa 1.7.2010. Už nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyne voči žalovanému z titulu odmeny, ako aj náhrady hotových výdavkov za účtované úkony. 51. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ). 52. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). 53. Už dňom 2.7.2010 mohla žalobkyňa uplatniť svoje práva žalobou na súde. Premlčacia lehota na uplatnenie práva začala žalobkyni plynúť (pre ten prípad, ak vznik nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta pri zastupovaní v konaní pred súdom mal by byť viazaný na skončenie zastupovania) dňom 2.7.2010 a uplynul 2.7.2013. Žalobkyňa svoje právo uplatnila žalobou na súde až 9.9.2014. 54. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, z akého dôvodu žalobkyňa neuplatnila svoje právo v uvedenej lehote na súde. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania práva, nebolo možné premlčané právo žalobkyni priznať (viď § 100 ods. 1 OZ). 55. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane trov prvostupňového konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 56. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).