Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/108/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208220142 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7208220142.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcov 1/ X.. S. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. J., T. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, 2/ X.. Z. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. J., T. X, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda 48/A, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 07.02.2017 č. k. 22C/93/2008-447 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 07.02.2017 č. k. 22C/93/2008-447 nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníctva bytu č. 8 na 1. poschodí bytového domu na ulici Tajovského 7, súp. č. 747 na parcele registra „C“ parcela č. 421/1 o výmere 764 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXXX pre katastrálne územie I. K., V. J. X., V. J. - I. K., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, Tajovského 5,7 vo veľkosti 930/10000 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. 421/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2 vo veľkosti 930/10000 do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.621,39 € (48.846,- Sk), a to v znení podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá je prílohou tohto rozsudku. Vyslovil, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú právo voči žalovanému na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorí žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi v znení špecifikovanom vo výroku rozhodnutia. 3. Právne vec posúdil podľa § 29a ods. 1, § 19 ods. 1, § 18a, § 23 ods. 1, § 5 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.), § 704 ods. 1 a § 106 Občianskeho zákonníka (ďalej „len OZ“). 4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca v 1. rade uzatvoril s Mestskou časťou Košice - Staré Mesto zmluvu o nájme bytu, ktorého prevod je predmetom tohto konania. Byt mu bol odovzdaný do užívania na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 3.8.1994. Po uzavretí nájomnej zmluvy, dňa 14.12.2010 žalobca v 1.rade uzatvoril manželstvo so žalobkyňou v 2.rade, v dôsledku čoho vznikol žalobcom v súlade s § 704 ods. 1 OZ spoločný nájom k predmetnému bytu. V priebehu konania došlo k zmene označenia bytu, ktorého nahradenia prejavu vôle zo strany žalovaného k prevodu bytu sa žalobca domáha, a to na označenie bytu č. 8, ako aj k zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku, a to vo veľkosti 930/10000, ako aj k spoločnému nájmu žalobcov v 1. a 2.rade. 5. Súd konštatoval, že žalobcovia ako spoloční nájomcovia splnili podmienku v zmysle ust. § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko žalobca v 1. rade preukázal žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva listom zo dňa 17.8.1994. Žalobca v 1. rade sa zároveň návrhom na zmenu žaloby zo dňa 8.6.2011 domáhal, aby súd pripustil do konania vstup žalobkyne v 2.rade s pripojením jej súhlasu, a zmenou žaloby tak, že sa nahradí prejav vôle žalovaného ako predávajúceho uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obidvoma žalobcami ako predávajúcimi (správne kupujúcimi - poznámka odvolacieho súdu). Súhlas so vstupom do konania možno považovať za prejav vôle žalobkyne v 2.rade uzatvoriť so žalovaným zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom uznesenie o pripustení zmeny žaloby v zmysle pôvodného návrhu žalobcov zo dňa 8.6.2011 bolo žalovanému doručené 3.11.2014. Dňom 3.11.2016 uplynula dvojročná zákonom stanovená lehota v zmysle § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., po uplynutí ktorej sa nájomcovia môžu domáhať na súde nahradenia prejavu vôle k uzavretiu predmetnej zmluvy. K námietke žalovaného, že má byť uhradená celá výška kúpnej ceny v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva bytu s tým, že žalovaný žalobcovi v 1. rade vrátil časť ním zaplatenej kúpnej ceny v sume 36.371,- Sk súd uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, a nepreukázal vrátenie tejto časti kúpnej ceny žalobcovi v 1.rade. Žalobca v 1. rade túto skutočnosť namietal, a poukázal na okolnosť, že túto sumu od žalovaného neprevzal. Samotná peňažná poukážka preukazuje len okolnosť odosielania predmetnej časti kúpnej ceny žalobcovi, avšak nie aj skutočnosť, že k prevzatiu kúpnej ceny zo strany žalobcu v 1.rade došlo. Súd mal za to, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu má byť správne uvedená kúpna cena tak, ako je uvedená v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva bytu predloženej žalobcami v konaní. Rovnako poukázal na to, že v danom prípade nejde o pohľadávku žalobcu v 1. rade voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, ale o tvrdenie žalobcu v 1.rade o úhrade časti kúpnej ceny, a to v súlade s návrhom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola samotnému žalobcovi v 1.rade predložená zo strany vlastníka bytu Mesta Košice. Zároveň v danom prípade nejde o pohľadávku na základe titulu, ktorý odpadol, keďže nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu trvá naďalej, teda nejde o premlčanú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 106 OZ. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nárok žalobcov v 1. a 2.rade o nahradenie prejavu vôle k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu je dôvodný, a preto žalobe vyhovel. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP, a nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade mali plný úspech vo veci, súd vyslovil, že majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania (v celom rozsahu). 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/,d/,f/,h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, a priznal žalovanému náhradu trov konania. 8. Žalovaný konštatoval, že si splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 182/1993 Z.z. a dňa 14.12.2016 doručil žalobcom návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorý žalobcovia neakceptovali z dôvodu, že nesúhlasili s výškou kúpnej ceny. Namietali, že žalovaný nezohľadnil pri výpočte kúpnej ceny predmetného bytu a pozemku zálohu vo výške 1.207,30 € (36.371,- Sk), ktorú žalobca v 1. rade žalovanému zaplatil v roku 2004. Poznamenal, že žalobcovia trvali na tom, aby žalovaný s nimi uzatvoril zmluvu v znení, v akom ju pripustil Okresný súd Košice II na pojednávaní dňa 27.11.2014. 9. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že v zmluve, ktorá je prílohou uvedeného sporného rozsudku, je nesprávne uvedená kúpna cena bytu a pozemku. V priebehu konania žalovaný oznámil žalobcom aj súdu správnu výšku kúpnej ceny, t.j. 1.404,57 €. Kúpna cena bytu uvedená v zmluve (vo výške 1.621,39 €) vychádza z nesprávnej výmery pozemku zastavaného bytovým domom 780 m2 (pričom aktuálna výmera podľa LV č. XXXXX pre k.ú. I. K. S. XXX K.), z nesprávnej výšky podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a z nesprávnej výšky podielu na pozemku 1335/10000. V dôsledku vstavieb bytov v bytovom dome Tajovského 5,7 v Košiciach sa znížil podiel žalovaného na 930/10000. Žalobcovia o týchto skutočnostiach veľmi dobre vedia. Tieto zmeny však žalobcovia nepremietli do zmluvy (stará kúpna cena), ani do jej príloh, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou (staré výpočtové listy ceny bytu a pozemku ešte v slovenských korunách, nesprávna výmera pozemku a nesprávny podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku). Povinnosťou žalobcov bolo doručiť žalobu, resp. navrhnúť jej zmenu tak, aby zmluva o prevode vlastníctva bytu bola v súlade so zákonom. 10. Ďalej žalovaný namietal, že v zmluve, ktorú spolu so žalobou žalobcovia doručili, nie je kúpna cena bytu a pozemku vypočítaná v súlade s ust. § 18 a 18a zákona č. 182/1993 Z.z.. Zmluva neobsahuje prílohu podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, a navyše jej súčasťou je dohoda účastníkov zmluvy o započítaní premlčaných pohľadávok, na uzavretie ktorej žalobcovia nemajú žiadny právny nárok podľa zákona. Súd započítal sumu 1.207,30 € (36.371,- Sk), ktorú v roku 2004 zaplatil žalobca v 1. rade žalovanému, a ktorú finančnú čiastku žalovaný poštovou poukážkou zo dňa 29.11.2004 vrátil pre nezrealizovaný prevod bytu s kúpnou cenou bytu a pozemku. Tým nahradil prejav vôle žalovaného aj pri dohode o započítaní premlčaných pohľadávok podľa § 581 ods. 3 OZ. Žalovaný (si) nemal dôvod nechávať žalobcom v 1. rade zaplatenú časť kúpnej ceny bytu, keďže k jeho prevodu v roku 2004 nedošlo. Oznámil mu to aj hlavný kontrolór mesta listom zo dňa 25.10.2004. Súd na námietky žalovaného (vrátane vznesenej námietky premlčania) uviedol, že nejde o pohľadávku na základe titulu, ktorý odpadol, keďže nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu naďalej trvá, a teda nejde o premlčanú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 106 OZ. Žalovaný k tomu uviedol, že nárok na uzavretie zmluvy síce trvá, ale toto je peňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom v 1. rade bez právneho titulu, keďže k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo. Súd preto nemôže stotožňovať nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu s peňažnými nárokmi. Zo zákona vznikla žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu a žalobcom po uzavretí tejto zmluvy vznikne povinnosť zaplatiť žalovanému zákonom stanovenú a vypočítanú kúpnu cenu neskôr (tento peňažný nárok vznikne až uzavretím zmluvy, skôr nie). Pohľadávka žalovaného teda ešte nevznikla. Žalovaný poukázal na to, že súd nie je oprávnený vstupovať do ďalších finančných vzťahov medzi zmluvnými stranami a už vôbec nie je oprávnený nahradzovať vôľu žalovaného pri započítavaní akýchkoľvek vzájomných pohľadávok bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k ich premlčaniu. Mal za to, že po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobcami má nárok na zaplatenie celej kúpnej ceny vo výške 1.404,57 €. Vzhľadom na vytýkané nedostatky žaloby a jej prílohy mali žalobcovia tieto nedostatky odstrániť a vzhľadom na to, že k tomu nedošlo, súd mal žalobu zamietnuť. 11. Žalovaný sa nestotožnil s výrokom o nároku na náhradu trov konania. Konštatoval, že v súvislosti s podaním návrhu na zrušenie predbežného opatrenia a podaním odvolania, ktorý súd prvej inštancie zamietol, mu vznikli trovy konania, o ktorých súd nerozhodol. 12. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K správnosti výpočtu ceny bytu namietanej žalovaným uviedol, že kúpna cena v zmluve o prevode vlastníctva bytu je uvedená vo výške 1.621,39 €, t.j. je vyššia ako podľa názoru žalovaného má byť. Táto skutočnosť nezakladá rozpor so zákonom, navyše nie taký, ktorý mohol namietať žalovaný v odvolaní, pretože takúto vyššiu cenu navrhol žalobca vychádzajúc z pôvodného výpočtu ceny bytu, a žalovaný tým na svojich právach ukrátený nie je. Žalobca v 1. rade má vždy právo žiadať menej, než mu patrí. 13. K námietke žalovaného, že súčasťou zmluvy nie je vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu nemá nedoplatky na nájomnom a úhradách za služby v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. uviedol, že skutočnosť, že k zmluve o prevode vlastníctva bytu nie je pevne „prišité“ potvrdenie o neexistencii nedoplatkov, rovnako ani výška dohodnutej kúpnej ceny nemajú žiaden vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného týkajúce sa zaplatenia časti kúpnej ceny poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto časť kúpnej ceny bola žalovanému žalobcom v 1. rade skutočne zaplatená a nebola žalobcovi v 1. rade nikdy vrátená. Ako vyplýva z návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú žalovaný žalobcovi doručil ešte v roku 2004, celková kúpna cena v nej uvedená bola 48.846,- Sk (čl. VI bod 1) a jej časť 36.371,- Sk mala byť zaplatená pred uzatvorením zmluvy podľa čl. VII bod 1. Zároveň žalovaný žalobcovi v 1. rade doručil predtlačenú poštovú poukážku na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny, ktorú žalobca v 1. rade uhradil dňa 20.2.2004 a zaslal žalovanému i podpísanú zmluvu o prevode vlastníctva. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Návrh zmluvy i ústrižok preukazujúci úhradu sumy 36.371,- Sk poštovou poukážkou sú súčasťou spisu. Žalovaný zmluvu nepodpísal a žalobca v 1. rade musel podať žalobu o nahradenie prejavu vôle. Poukázal na to, že žalobcovi v 1. rade nikdy suma vrátená nebola, a žalovaný jej údajné tvrdené prevzatie žalobcom v 1. rade žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, hoci ho na túto skutočnosť ťaží dôkazné bremeno. Preto sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď mal za preukázané zaplatenie sumy 36.371,- Sk žalobcom v 1. rade žalovanému, a to ako časti kúpnej ceny sporného bytu. 14. Zároveň žalobca v 1. rade konštatoval, že v danom prípade nejde o zápočet tejto sumy ako fabuluje žalovaný v odvolaní, pretože žalobca v 1. rade poukázal sumu žalovanému na jeho výzvu pred uzatvorením zmluvy podľa pokynu žalovaného ako časť kúpnej ceny za predaj bytu, pričom k uzatvoreniu zmluvy dochádza až na základe rozsudku o nahradenie prejavu vôle. To, z akých rôznych dôvodov a v ktorom čase nebol žalovaný ochotný zmluvu o prevode bytu uzatvoriť, je pre vec nerozhodné. 15. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Stotožnila sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu v 1. rade. 16. Žalovaný nevyužil právo na repliku. 17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 12,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 20. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, CSP, t. j. že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. d/, CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/, CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/, CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky definuje CSP ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. V prípade zistenia nedostatku neodstrániteľných procesných podmienok, tieto bránia súdu v konaní a rozhodnutí. Po zistení nedostatku odstrániteľných procesných podmienok, súd sa pokúsi tento nedostatok odstrániť. V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví. 22. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 24. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 26. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 - § 194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 28. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, ku ktorej súd nahradil prejav vôle žalovaného je rozporná so zákonom. Rozpor so zákonom žalovaný videl v uvedení nesprávnej kúpnej ceny bytu (v rozpore s § 18, § 18a zák. č. 182/1993 Z.z.) a v tom, že zmluva neobsahuje prílohu podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.. 30. V konaní nebolo sporné, že žalobca v 1. rade uzavrel dňa 03.08.1994 s Mestskou časťou Košice - Staré Mesto zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu, (ohľadne ktorého odkúpenia sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle) do nájmu žalobcovi (čl. 14). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca listom zo dňa 17.08.1994 adresovaným Miestnemu úradu oddelenie „odbytu“ v Košiciach a doručeným v rovnaký deň, požiadal o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva (čl. 18). Žiadosť o prevod bytu bola evidovaná pod č. 2191, čo vyplynulo z listu Mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 18.08.1994, adresovaného žalobcovi. 31. Žalovaný v roku 2004 zaslal žalobcovi v 1. rade Zmluvu o prevode vlastníctva bytu s tým, aby ju žalobca po podpise vrátil. Žalobca v 1. rade zmluvu podpísal a podpísanú vrátil žalovanému, pričom dňa 20.02.2004 zároveň uhradil časť kúpnej ceny vo výške 36.371 Sk v zmysle čl. VII bod 1 zmluvy. 32. Dňa 18.12.2010 žalobca v 1. rade uzatvoril manželstvo so žalobkyňou v 2. rade. 33. V zmysle ust. § 29a ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. 34. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 14.06.2016 č. k. 6Co 36/2015-327 vyslovil právny názor, že žalobca v 1. rade ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie splnil podmienky na nahradenie prejavu vôle, nakoľko preukázal, že požiadal žalovaného o prevod vlastníctva k predmetnému bytu v roku 1994, následne po urgencii v roku 2004 mu bol zaslaný návrh zmluvy, uhradil aj časť kúpnej ceny a podpísal zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá však zo strany žalovaného nebola podpísaná. Zároveň odvolací súd vyslovil právny názor, že podmienky na nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade budú splnené najskôr 04.11.2016. 35. Súd prvej inštancie, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, po uplynutí lehoty na splnenie podmienok aj pre žalobkyňu v 2. rade, vyhovel žalobnému návrhu, po tom, čo dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 29a ods.1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. a neuzatvoril so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu. 36. Povinnosťou žalovaného bolo teda uzatvoriť zmluvu, ktorej návrh bol žalobcovi v 1. rade doručený v roku 2004, a ktorú žalovaný napriek tomu, že bola podpísaná za strany žalobcu v 1. rade, (žalovaný) nepodpísal. Práve k uzavretiu tejto zmluvy sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného. Tým, že žalovaný po doručení zrušujúceho uznesenia predložil žalobcom nový návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú žalobcovia odmietli podpísať, si žalovaný nesplnil povinnosť, ktorej sa domáhali žalobcovia v tomto konaní, ako sa mylne domnieva žalovaný. 37. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, ak vyhovel žalobnému návrhu a nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu medzi stranami sporu za podmienok vyplývajúcich z návrhu tejto zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom došlo k zmene výmery zastavanej plochy a nádvoria pod bytovým domom a k zmene veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na túto skutočnosť prihliadol. 38. Nakoľko návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu vychádzal z kúpnej ceny 48.846 Sk, a táto cena bola žalovaným vyčíslená v roku 2004 v súlade s § 18 a § 18a zák. č. 182/1993 Z.z., námietka žalovaného, že táto cena je v rozpore so zákonom, nie je dôvodná. 39. Odvolací súd iba poznamenáva, že žalovaný namieta rozpor tejto časti zmluvy, ktorá je v prospech samotného žalovaného, nakoľko v zmluve, ktorá je prílohou rozsudku je uvedená cena 1.621,39 € (48.846 €), zatiaľ čo žalovaný namieta, že mala byť vo výške 1.404,57 €. 40. Rovnako nedostatok prílohy podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. k zmluve, ktorá je prílohou napadnutého rozsudku, nie je dôvodom vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. 41. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nebolo v možnostiach ani v schopnostiach žalobcov, aby zabezpečili vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu (§ 5 ods. 2 cit. zákona). Súdny spor totiž trvá od 30.07.2008 a žalobcovia mohli iba „predvídať“, kedy dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Vyhlásenie prenajímateľa totiž musí vykazovať aktuálny stav ku dňu uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V danom prípade k samotnému uzavretiu zmluvy nedošlo, a preto prejav vôle žalovaného musel byť nahradený súdnym rozhodnutím. Nepredloženie tejto prílohy nepredstavuje taký nedostatok, ktorý by bránil vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a ktorý by nemohol byť odstránený aj v prípadnom správnom konaní. 42. Aj odvolacia námietka žalovaného, že súd svojim rozhodnutím nahradil aj prejav vôle žalovaného pri započítavaní pohľadávok nie je dôvodný. V tomto smere súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak prihliadol na už zaplatenú časť kúpnej ceny. 43. Ako bolo už vyššie uvedené, predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej návrh žalovaný zaslal žalobcovi v roku 2004, a ktorú však sám nepodpísal. Vychádzajúc z platobných podmienok uvedených v návrhu zmluvy si žalobca v 1. rade splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. VII bod 1 zmluvy a žalovanému uhradil časť kúpnej ceny vo výške 36.371 Sk. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vrátil predmetnú časť kúpnej ceny žalobcovi v 1. rade. Nakoľko nárok žalobcov, ktorý je predmetom tohto sporu, vyplýval práve z návrhu zmluvy z roku 2004, a tento nárok žalobcov (po podaní žaloby) naďalej trval, aj podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o započítavanie pohľadávok, ale o rešpektovanie zmluvnej voľnosti zmluvných strán vyjadrenej v návrhu zmluvy. 44. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania. Vychádzajúc z výsledku sporu súd dospel k záveru o plnom úspechu žalobcov v spore. Pretože žalovaný nebol v spore vo veci samej úspešný, nemá nárok ani na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s rozhodnutím o predbežnom opatrení (v časti ktorej bol žalovaný úspešný). 45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny, potvrdil. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).