Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/393/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229147 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115229147.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, proti žalovanej O.. U. X. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S., V. XXXX/X, s označením korešpondenčnej adresy S., Ž. XXXX/X, o zaplatenie 5.215,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.3.2016 č.k. 41C/453/2015-77 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.215,45 eur ako istinu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 6.8.2015 a to všetko v splátkach po 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, s tým, že prvá splátka je splatná nasledujúcim kalendárnym mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, až do vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 312,50 eur pozostávajúce za zaplateného súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 5.215,45 eur, zmluvného úroku vo výške 6,99 % ročne z istiny od 31.7.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 31.7.2015 do zaplatenia. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o stavebnom sporení na cieľovú sumu 5.000,- eur a na základe žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel s ňou aj úverovú zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX a tejto poskytol medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie v sume 5.000,- eur pri úrokovej sadzbe 6,99 % ročne. Žalovaná si neplnila svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, preto žalobca dňa 30.7.2015 zosplatnil celý zostatok úveru vo výške 5.215,45 eur a súčasne od uvedeného termínu zvýšil platnú úrokovú sadzbu o 5% ročne. Ním uplatňovaná úroková sadzba takto pozostáva z riadneho úroku vo výške 6,99 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané uzavretie žalobcom citovanej zmluvy so žalovanou na cieľovú sumu 5.000,- eur, ako aj úverovej zmluvy na základe ktorej tejto poskytol medziúver v sume 5.000,- eur pri úrokovej sadzbe 6,9% ročne. Poukázal na čl. VII. úverovej zmluvy podľa ktorého, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takom prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 5 % ročne. Zo žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 30.7.2015 súd prvej inštancie vyvodil, že táto bola žalovanej doručená 5.8.2015 a žalobca v súlade s úverovou zmluvou požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 5.215,45 eur. Zároveň ju upozornil, že od 30.7.2015 sa zvyšuje platná úroková sadzba pre celý zostatok úveru o 5% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzoval obsah zmluvy a dospel k záveru, že táto spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy. Nezistil však žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán. Ohľadne nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6,99 % ročne zo sumy 5.215,45 eur od 31.7.2015, teda od dňa nasledujúceho po dni kedy sa stal dlh splatným až do zaplatenia súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade bol úver poskytnutý na určité konkrétne obdobie, uplynutím ktorej doby by nastala konečná splatnosť úveru. Za nesporné považoval, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov sa platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Mal za to, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po termíne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zamietol. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku, ktorým bol zamietnutý nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 6,99% ročne zo sumy 5.215,45 eur odo dňa 31.7.2015 do zaplatenia. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe ustanovení obsiahnutých v zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) a to podľa ust. § 497 a nasl.. Má za to, že toto zákonné ustanovenie má kogentný charakter a upravuje, že záväzok zo zmluvy o úvere vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky na požiadanie, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu a zaplatiť úroky. S poukazom na znenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Odo 67/2013 konštatoval, že zaplatenie úrokov ako odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov je podstatnou časťou úverovej zmluvy a v prípade, ak dlžník neplní dohodnutý záväzok zo zmluvy, veriteľovi vzniká na úrok z omeškania. Oba tieto inštitúty treba dôsledne rozlišovať, jednak ich podstatnou ako aj funkciami a na úrok z omeškania má veriteľ zákonný nárok. Mal za to, že obsahom záväzku dlžníka je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky z úveru. Tieto sú odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru, pričom dlžník je ich povinný platiť od poskytnutia finančných prostriedkov až do okamihu ich reálneho vrátenia. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Mal za to, že rozhodnutím súd prvej inštancie de facto zvýhodňuje neplatiacich klientov a odmeňuje porušovanie zmluvných dojednaní zmluvy. Ak by bol jeho názor správny, tak žiadnemu klientovi sa „neoplatí“ dodržiavať zmluvné podmienky, nakoľko po zosplatnení úveru ich veriteľ odmení za porušenie zmluvných dojednaní znížením úrokovej sadzby. S poukazom na znenie ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, ako aj znenie § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka má za to, že citované ustanovenia stanovujú, že právne vzťahy, ktoré vzniknú podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa prednostne spravujú podľa jeho ustanovení až v prípade, ak takejto právnej úpravy niet, tak nastupuje občianske právo so svojimi právnymi predpismi. Má za to, že zákonodarca takto vytvoril osobitnú kategóriu tzv. absolútnych obchodno-záväzkových vzťahov medzi ktoré patrí aj zmluva o úvere a v § 261 ods. 6 písm. d/ je uvedená aj zmluva o úvere, ktorá teda bez ohľadu na povahu účastníkov predmetného záväzkovo-právneho vzťahu sa výlučne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka však automaticky neznamená vylúčenie aplikácie akéhokoľvek ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v zmysle aktuálnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v tomto ustanovení sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy, ktoré sú uzavreté v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 506 ustanovuje osobitnú úpravu dôsledkov omeškania dlžníka aplikuje sa vtedy, ak zmluva neobsahuje odchýlnu úpravu. Dáva veriteľovi možnosť odstúpiť od zmluvy, pričom však veriteľ nemusí pristúpiť ku kroku smerujúcemu k eliminácii zmluvy. Žalobca v súlade s citovanými ustanoveniami využil svoje oprávnenie a požiadal dňom 30.7.2015 o okamžité splatenie úveru a zároveň zvýšil platnú úrokovú sadzbu celého zostatku o 5% nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Postupoval teda v súlade so zákonnými predpismi a využil svoje zákonné možnosti v súlade s čl. VII. bodu 3 zmluvy. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku ohľadne zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení úveru, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v tejto časti na základe nesprávneho právneho posúdenia a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. 10. K odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tieto nepovažuje za dôvodné v časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol výlučne posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súdna prax sa totiž uzniesla na závere, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahu aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014). 11. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie túto otázku posudzoval správne pokiaľ aplikoval ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie v časti, v ktorej zamietol zmluvné úroky za dobu po termíne predčasného zosplatnenia úveru je nesprávne. 12. Právnou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania bola úverová zmluva, z ktorej veriteľovi vzniklo právo na vrátenie poskytnutej čiastky dlžníkom (žalovanou) a žalovanej ako dlžníčke tomu zodpovedajúca povinnosť požičanú čiastku v dohodnutej dobe vrátiť veriteľovi. Súčasťou zmluvného dojednania je aj časť zmluvy o úrokoch. Súdna prax ale aj právna literatúra sa zjednotila na závere o tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. Žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje na akú dobu možno pri úvere dohodnúť úroky. Z toho možno vyvodiť, že ide o ustanovenia dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany neobmedzujú v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si zmluvné strany v úverovej zmluve dohodli úroky i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Právna teória ani rozhodovacia prax súdov nevylučuje možnosť, aby popri sebe obstál aj nárok na úhradu zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania. S právnym záverom súdu prvej inštancie, že úroky možno zásadne priznať len na dobu do dňa predčasnej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú výlučne úroky z omeškania sa preto odvolací súd nestotožňuje. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli v úverovej zmluve dohodnuté úroky bude preto vždy rozhodujúci obsah zmluvy, tak ako si to zmluvné strany dojednali. V prípade zmluvných úrokov na rozdiel od úrokov z omeškania je treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru, ako aj na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo v samostatnej dohode môžu zmluvné strany dohodnúť rôzne varianty, napr., že budú úrok a úrok z omeškania kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania so splatením úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti pôvodne dohodnutému úroku z úveru, ktorý má dlžník plniť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu úrokov platí, že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške aké boli do splatnosti úveru. 13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobcu na priznanie zmluvných úrokov za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru a to podľa dohody účastníkov v úverovej zmluve. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.