Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/330/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230837 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110230837.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom v K., S. XX, proti žalovanej: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., K. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20. októbra 2014, č. k. 24C/257/2010-168 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon vzniku členských práv u žalovanej pri Územnom bytovom družstve Ť., spojený s právami k bytu č. 3 na 2. poschodí bytového domu súpisného čísla J. na ul. M. X v K., je neplatný. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že v minulosti nadobudla žalovaná členstvo v Ú. Ť., čo bolo pravdepodobne dosiahnuté ľsťou alebo násilím, za účelom realizácie podvodu s bytom. Samotná žalovaná pritom nemala na celý proces vzniku členstva takmer nijaký vplyv. Bola pravdepodobne účelovo zmanipulovaná a zneužívaná. Po nadobudnutí členských práv v družstve údajne požiadala o odkúpenie bytu do vlastníctva a následne jej bolo vyhovené, keď 17. júla 2002 bol vklad do katastra povolený. K uvedenému bytu mal žalobca uzavretú riadne nájomnú zmluvu a bol členom Ú. Ť. spolu s manželkou. Nikdy nebol vylúčený z družstva a ani nedal žiadosť o zrušenie svojho členstva. Bez súhlasu žalobcu preto družstvo nemohlo úkon predaja bytu realizovať. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaná 24. septembra 2002 predala byt J. A., ktorý žalobcu násilným spôsobom vysťahoval z bytu. Žalobca dodal, že žalovaná v danom období, keď byt predala, bývala v domove pre osamelé matky na P. ul. s troma malými deťmi a preto je veľmi pravdepodobné, že by sa v prípade, ak by vedela o tom, že vlastní byt, do neho nasťahovala. 3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil potrebou usporiadať okolnosti zániku práv v Ú. Ť., s tým, že na základe nepravdivých okolností bolo zrušené jeho majetkové právo, zapísané v katastri nehnuteľností. Žalobou sledoval obnovenie svojho vlastníckeho práva, ako aj svojej manželky P. K., k vyššie špecifikovanému bytu, ktoré bolo z evidencie nehnuteľností vymazané na základe právoplatného rozsudku súdu v konaní sp. zn. 14C/935/1996, v ktorom bolo určené, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi družstvom a žalobcom a jeho manželkou, je neplatná. Z právoplatného rozsudku tamojšieho súdu zo 16. decembra 1999, č. k. 14C/935/1996 vyplýva, že žalovaná bola určená za členku družstva a nájomkyňu družstevného bytu (spoločnú nájomkyňu s Y. A.). Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, spoločný nájom žalovanej a Y. A., ktorý vznikol ešte v roku 1988, pretrvával aj v čase, kedy Y. A. (sám, bez žalovanej ako spoločnej nájomkyne, a teda, neplatne) previedol zmluvou členské práva a povinnosti spojené s nájmom bytu na žalobcu a jeho manželku P. K. (12.4.1996). Členstvo žalovanej v družstve a jej právo nájmu nezaniklo ani rozvodom manželstva, ani rozhodnutím družstva o vylúčení žalovanej z členstva v družstve. Súd zdôraznil, že vo všeobecnosti platí, že ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval obnovením svojho vlastníckeho práva k bytu, pričom sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovanej vznikli členské práva v družstve a práva spojené s nájmom bytu, vzhľadom na chronológiu jednotlivých právnych úkonov v predmetnej veci (1. vznik členských práv žalovanej v družstve a práv spojených s nájmom bytu, 2. prevod týchto práv na žalobcu a 3. zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi družstvom a žalobcom) je zrejmé, že uvedená otázka má vo vzťahu k otázke určenia vlastníckeho práva žalobcu povahu otázky predbežnej. V danom prípade je zrejmé, že cieľom žaloby nebolo nič iné, ako dosiahnutie negácie právoplatného rozsudku tamojšieho súdu zo 16. decembra 1999, č. k. 14C/935/1996. Jej zmyslom bolo totiž popretie výroku a významu právoplatného rozsudku, vydaného v uvedenom konaní, ktorým súd určil, že žalovaná je členkou družstva a spoločnou nájomkyňou družstevného bytu. Účastník konania však nemôže v ďalšom konaní tvrdiť a preukazovať, že právny následok, ktorý už bol právoplatne stanovený, nie je správny, alebo že neexistuje. Nárok uplatnený touto žalobou je v zrejmom pojmovom protiklade s právoplatne prijatým záverom rozsudku tamojšieho súdu v konaní pod sp. zn. 14C/935/1996 a teda, v rozpore s účinkami právoplatného rozhodnutia, spočívajúceho v jeho zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti. Ako pojmový protiklad je pritom právnou náukou chápaná logická negácia, resp. derogácia právneho následku právoplatne stanoveného v predchádzajúcom konaní. 4. Zároveň súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 O.s.p. spolu s výkladom, že právoplatnosť je taká vlastnosť, resp. taký účinok rozhodnutia, ktorý spočíva v zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia. Účinok nezmeniteľnosti rozhodnutia spočíva v zákaze opätovného rozhodnutia v rovnakej veci a účinok záväznosti rozhodnutia spočíva v zákaze odchylného posúdenia už rozhodnutej otázky. Takéto účinky je možné pripisovať každému druhu rozhodnutia bez ohľadu na jeho prípadnú deklaratórnu alebo konštitutívnu povahu, poprípade aj bez ohľadu na to, či ich výrok znie pozitívne (vyhovujúce rozhodnutie), či negatívne (zamietavé rozhodnutie). Ku všetkým prejavom nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Záväznosť rozhodnutia vlastne chráni účastníkov konania pred tým, aby sa s protistranou nemuseli opätovne prieť o už právoplatne stanovený právny následok. Zákaz odchylného posúdenia už rozhodnutej veci v následnom spore vylučuje možnosť prejednávať tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutkovými zisteniami, na ktorých súd vystaval svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie a vykonávať dokazovanie vzťahujúce sa k už vyriešenému právnemu následku. V danom prípade to znamená, že pokiaľ súd v právoplatnom rozsudku vo veci 14C/935/1996 svoje rozhodnutie o určení, že žalovaná je členskou družstva a spoločnou nájomkyňou družstevného bytu a o určení, že zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu, uzavretá 10. februára 1998 medzi družstvom ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom, je neplatná, vystaval na tých skutkových zisteniach, že spoločný nájom žalovanej a Y. A. vznikol ešte v roku 1988, ďalej, že pretrvával aj v čase, kedy Y. A. sám, bez žalovanej ako spoločnej nájomkyne, previedol zmluvou členské práva a povinnosti spojené s nájmom bytu na žalobcu a jeho manželku P. K. (12.4.1996), pričom členstvo žalovanej v družstve a jej právo nájmu nezaniklo ani rozvodom manželstva, ani rozhodnutím družstva o vylúčení žalovanej z členstva v družstve, tak tieto skutkové zistenia už súd nemôže podrobiť opätovnému dokazovaniu a dospieť k inému právnemu následku. V predmetnej veci je z obsahu návrhu na začatie konania a vyjadrení žalobcu zrejmé, že vo vzťahu k navrhovaného právnemu nároku tvrdil skutočnosti, ktoré podľa neho objektívne existovali už v dobe pôvodného konania, vedeného pod sp. zn. 14C/935/1996; tieto skutočnosti však po právoplatnom skončení konania môžu účastníci uplatniť len prostredníctvom žaloby o obnovu konania, za podmienok stanovených zákonom. Všetky skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal ako dôvody pre uplatnenie svojho právneho nároku, totiž nastali do rozhodujúceho okamihu, ktorým bolo vyhlásenie rozsudku vo veci samej v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 935/1996. Právoplatnosť rozhodnutia, ako už bolo uvedené vyššie, však vylučuje, aby účastník za účelom nápravy pôvodného rozhodnutia založil svoju novú žalobu na skutočnostiach, ktoré mali a mohli byť prejednané už v pôvodnom konaní alebo, ktoré tam síce prejednané boli, ale podľa účastníka ich súd nesprávne vyhodnotil. Súd zdôraznil, že účastník môže žalobu na obnovu konania založiť len na tvrdeniach o skutkových okolnostiach, ktoré tu existovali v dobe pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol v tomto konaní použiť (za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie). Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosti, ktoré síce existovali v dobe pôvodného konania, ale účastník ich na základe vlastnej viny v tomto konaní nepoužil, nemožno učiniť ani dôvodom žaloby na obnovu konania. Nemožno ich však s úspechom učiniť ani dôvodom novej podanej žaloby, lebo by sa tým obchádzal inštitút obnovy konania a vo svojom dôsledku by taká žaloba predstavovala zásah do právnej moci pôvodného rozhodnutia. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a preto návrh zamietol. 5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná mala v konaní úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva. 6. Rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok napáda z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci a súd neúplne zistil skutkový stav. Konkrétne odvolacie námietky však žalobca v odvolaní neuviedol. 7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 31. mája 2017 o 12.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 25. mája 2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Nakoľko odvolací súd po preskúmaní veci - aj vzhľadom na absenciu konkrétnych odvolacích dôvodov v odvolaní žalobcu - dospel k záveru, že rozsudku súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, týmto konštatuje iba jeho správnosť a v podrobnostiach poukazuje na podrobné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. 14. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).