Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/175/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104898464 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7104898464.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu V.. J. T., N., Y. I. XX, zastúpeného JUDr. Petrou Kolesárovou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 42 241 375, proti žalovanej F. X., N., B. I. X, zastúpenej PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., Košice, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o zdržanie sa stavebných prác, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 23C/59/2004-487 z 19.9.2016 Okresného súdu Košice r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej sa p r i s u d z u j e náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť „žalovanému“ trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 18.2.2004, domáhal a čím ju odôvodnil, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, predloženými listinami, s obsahom zápisníc z pojednávaní, rozhodnutiami OS Košice I, odvolacieho, dovolacieho súdu, ako aj s obsahom pripojeného spisového materiálu stavebného úradu VaŽP 2005/00674 a zistil tento skutkový stav: Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - obytného domu postaveného na parc.č.888 č.súp.927, B. W. O. X, vedenej na LV č.XXXXX, Správy katastra N.Š. pre k. ú. M. W., obec: N. R.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č.XXXXX, k. ú. M. W., T. N.- M. W., okres N. R., a to byty v podkroví č.8 a 9, vchod 23 v obytnom dome súp.č.1229, ul. „N. XX, podiel priestoru na spoločných častiach zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parc.Č.892/1 - zast. pl. a nádv. o výmere 295 m2 a to v podiele 923/10000 pod B17 a v podiele 1073/10000 pod B18 - vo vzťahu ku ktorým bolo Okresným úradom N. R., odbor životného prostredia 12.2.2001vydané Stavebné povolenie č.ŽP-2106/269/2001-KAM na stavbu Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, N. XX, N. na pozemku parc.č.892/1 k. ú. N.R. - M. nachádzajúcej sa na území Mestskej pamiatkovej rezervácie mesta N. a ktorým stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, N. X, N. „pozostavajúcej“ z využitia podkrovia na obytné účely a zriadenia dvoch 3 izbových bytov so vstupom z jestvujúcej podesty schodištia, za tam uvedených podmienok. Zo žalobcom predloženej informatívnej mapy vyplýva, že jeho nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, pričom „sa nejedná“ o bezprostredne susediace nehnuteľnosti. Zo Záznamu o šetrení stavebného úradu na stavbe (Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, N. XX, N.) z 15.8.2003 vyplýva, že stavebník (žalovaná) realizoval stavebné úpravy strechy v rozpore s vydaným rozhodnutím pamiatkového úradu podľa projektovej dokumentácie, ktorá nebola schválená príslušným úradom. Následne stavebný úrad Mestská časť N. - M. W., odd. výstavby a životného prostredia vydal rozhodnutie č. VaŽP - 2003/04396-004/KUS z 18.8.2003, ktorým „sa“ s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce na stavbe: Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, N. XX, N.. Podľa vyjadrení stavebného úradu ako aj účastníkov konania uvedené rozhodnutie stavebníci rešpektujú a na stavbe sa odvtedy nepokračuje. Vlastníci predmetných nehnuteľností požiadali Krajský pamiatkový úrad o dodatočné vyjadrenie k zmene projektu počas výstavby, pričom Krajský pamiatkový úrad N. rozhodnutím zn. KE-04/117-05/3502/ST zo 4.6.2004 a rozhodnutím zn. KE-04/1010-05/3793/ ST zo 17.6.2004 neschválil predloženú projektovú dokumentáciu. V správnom - stavebnom konaní stavebný úrad Mestská časť N. - M. W. rozhodnutím č. VaŽP 2005/00674-013 z 9.6.2005 (č.l.130) v spojení s „rozhodnutí“ Krajského stavebného úradu v N. č.2005/00355R z 26.9.2005 (č.l.125) stavebníkom G. „.X. F. F. „. nariadil odstránenie tej časti zmeny stavby, ktorá je realizovaná v rozpore s právoplatným stavebným povolením z 12.2.2001 a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie z 9.6.2005 nadobudlo právoplatnosť 14.10.2005. Krajský stavebný „úradu“ v N. rozhodnutím č.2006/00682 z 29.9.2006, zmenil rozhodnutie mestskej časti N. - M. W. č. VaŽP 2006/02179-005 z 10.7.2006 a stanovil nový termín odstránenia stavby do 31.12.2007. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2006 (čl.114). Doposiaľ nedošlo k odstráneniu stavby, resp. časti stavby podľa uvedených rozhodnutí správneho orgánu, pričom žalovaná poukázala na finančnú náročnosť odstránenia spornej časti stavby ako i na to, že všetky záležitosti okolo stavby riešil jej manžel, ktorý počas (tohto konania) zomrel. Žalobca subjektívne pociťuje obťažovanie nad mieru primeranú pomerom tienením a obmedzením súkromia a to na základe toho, že žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že uskutočnil stavebné práce na najvyššom poschodí domu na adrese N. XX O. N. v rozpore so stavebným povolením, v súvislosti s tienením pociťuje zavlhčovanie svojej nehnuteľnosti. Znalec ustanovený v tomto konaní na účely posúdenia odborných otázok, po vykonanom skúmaní uviedol, že celkovo možno konštatovať, že nedošlo k porušeniu záväzných technických požiadaviek výstavby do takej miery, že by bol žalobca obťažovaný alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych práv. Zmenou geometrie tvaru objektu, t. j. nadstavbou objektu N. XX O. N. o 1,2 metra nedôjde k tieneniu objektu na parcele 888 č.súp.927, na ul. B. W. O. X. nad povolenú mieru. - podľa STN 73 4301 predmetná výstavba podkrovia na Kováčskej 23 vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých priestorov domu na parcele 888 č.súp.927 na ul. B. W. O. X O. N.. - podľa STN 73 0580-2 zmenou výšky tieniacej prekážky o 1,2 metra sa zmení ekvivalentný uhol tienenia iba o 0,2°. Žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva podľa § 127 ods.1 O. z. pričom žiadal, aby uložil žalovaným zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na stavbe budovy č.1229 parc. 892/1. okres N. R. v rozpore so stavebným povolením, a 19.09.2016 navrhol uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa obťažovania „žalobcov“ tienením a zásahom do súkromia nepovolenou stavbou, a to stavbou na parc.č.892/1 Okres N. R., Obec N. - M.É. W., k. ú. M. W., ktoré je zapísané na LV „čš.“ XXXXX Správy katastra N. R. v rozpore so stavebným povolením č. ŽP 2106/269/2010-Kam z 12.02.2001, vydaného Okresným úradom N. I, Odbor životného prostredia, ktoré odstránenie bolo nariadené rozhodnutím č. VAŽP-2005/00674-013 z 9.6.2005, „spojený“ s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v N. č.2005/00355R z 26.9.2005. Ďalej, citujúc znenie § 470 ods.1,§ 149,§ 151,§ 217 ods.1,§ 391 ods.1,2 CSP a § 127 ods.1 O. z., uviedol: CSP v § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.2 CSP). Predmetom konania je spor z tzv. susedských vzťahov, ktorých úprava je obsiahnutá v cit. § 127 O. z. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi, príp. užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov, tak ako je to aj v tomto prípade. Každý vlastník má podľa § 123 O. z. právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zák. stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku „rozprov“. Tzv. „reciprocita“ (úvodzovky súd) medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, príp. iných osôb. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Vlastník tak môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám, t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zák. ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré „vyplvýva“ zo zmluvy, „úradneho“ rozhodnutia a zo zák. O. z. exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a p. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z § 127 O. z. nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto § by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. by mala formu nečinnosti. Neoprávnenosť zásahu je „poďla“ uvedeného § 127 ods.1 O. z. vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, podľa § 127 ods.1 O. z. musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy miera primeraná pomerom súdy sa nemôžu uspokojiť len so subjektívnym stanoviskom žalobcov a preto je potrebné vykonať zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods.1 O. z. treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne „žiadúcim“ pomerom. Vzhľadom „k tomu“ je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít (napr. či „sa jedná“ o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a p.) primeraná miera konkrétnych imisií. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Napr. rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Neopodstatnené zásahy, t. j. bežné správanie, ktoré je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, príp. aj hnuteľných vecí sú susedia povinní navzájom strpieť. Z vykonaného dokazovania mal preukázané a tiež vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania za nesporné, že činnosťou žalovanej a jej neb. manžela došlo k realizácii na základe stavebného povolenia stavby zobytnenia podkrovia obytného domu N. XX, N., pričom počas realizácie tejto stavby sa vlastníci nehnuteľnosti, ako stavebníci, odklonili od schválenej projektovej dokumentácie, odstránili jestvujúci krov, osadili oceľovú konštrukciu krovu, čím „zvýšil“ úroveň hrebeňa strechy cca o 1,2 m oproti pôvodnej schválenej projektovej dokumentácii. Uvedené zmeny vo výstavbe neboli „schválene“ a stavebný úrad právoplatným rozhodnutím nariadil odstránenie tejto časti stavby, ktorá je v rozpore so stavebným povolením, a to do 31.12.2007. Taktiež mal za nespornú tú skutočnosť, že sa na stavbe najneskôr od r.2004 v stavebných prácach nepokračuje. So žalovanou namietanou skutočnosťou, že sa žalobcova nehnuteľnosť nenachádza v priamom susedstve s nehnuteľnosťou v jej vlastníctve a tým nemôže ísť o susedský spor sa nestotožnil. Aj keď bolo preukázané, že nehnuteľnosti účastníkov konania „nezdieľajú“ spoločnú hranicu, možno vyvodiť že s ohľadom na túto konkrétnu miestnu súvislosť (obytné domy, medzi ktorými sa nachádzajú v určitej časti nezastavané pozemky, dvory), mohlo by v rámci výkonu práv jedného vlastníka dochádzať k zásahu do práv iných vlastníkov. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal preukázané, že výstavbou realizovanou žalovanou a to zmenou geometrie tvaru objektu, t. j. nadstavbou objektu v N., N. XX o 1,2 metra síce došlo k zmene tienenia objektu na parc.č.888 č.súp.927, Pri W. O. X (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu), ale znalec vyvodil, že podľa technickej normy STN 73 0580-2 zmenou výšky tieniacej prekážky o 1,2 metra sa zmení ekvivalentný uhol tienenie iba o 0,2°. Znalec dospel k záveru, že zmenou geometrie tvaru predmetného objektu o 1,2 metra nedôjde k tieneniu objektu vo vlastníctve žalobcu, nad povolenú mieru, pričom podľa STN 73 4301 predmetná výstavba podkrovia na N. XX vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých priestorov domu na parc.č.888 č.súp.927 pri W. O. X v N.. Znalec tiež vypovedal, že svetlo sa posudzuje z hľadiska 2 noriem a to 73 4301 budovy na bývanie, ktorá charakterizuje priamy dopad slnečného žiarenia, že byt má byť ožiarený priamym slnečným žiarením minimálne 1 a 1/2 hodiny denne (1/2 celkovej obytnej plochy, keď je to rodinný dom a 1/3 obytnej plochy, keď je to byt), že každý byt by mal mať orientované aspoň 1 okno, aby bol priamy dopad slnečného žiarenia 90 minút, že v danom prípade posudzoval tento prípad tak, že v norme 73 4301 sú diagramy, ktoré charakterizujú referenčný stav oblohy, pre 1.marec a 13.október diagram k danej výstavbe, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti je z východnej a západnej strany, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti pri W.Š. väznici je v lete, že budova samotnou prístavbou nemala by byť tienená do takej miery, aby spôsobila väčší ekvivalentný uhol tienenia, ako je podľa normy 73 0580 (podľa tejto normy by mal byť tento uhol do výšky 25°), že v danom prípade, na tvári miesta zistil, že najväčší uhol tienenia spôsobuje samotný murovaný plot a ekvivalent tienenia prístavbou sa zmenil len o 0,2° a, že samotná výška 1,2 m, o ktorú bola stavba navýšená prístavbou, narúša podmienky architektonicko-estetického vnímania, ale z technického hľadiska neporušuje podmienky noriem. „Žalovaný“ nenamietal závery znaleckého dokazovania. Žalobca tvrdí, že považuje zistenia znalca ako aj technické normy v tomto prípade za „ireleventné“, pričom opakovane poukazuje na to, že subjektívne pociťuje od výstavby nepovolenej časti stavby zníženie počtu slnečných hodín počas celého roka. V konaní podľa opísaných skutkových okolností nebola žaloba odôvodnená zákazom obťažovania pre vážne ohrozenie žalobcovho vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnosti z dôvodu znemožnenia jeho užívania či vážneho ohrozenia života a zdravia. Nárok bol uplatnený z dôvodu obťažovania nad mieru primeraným pomerom tienením. Vo vzťahu k tomuto nároku sa musí „jednať“ o neoprávnený zásah (podľa § 127 ods.1 O. z.) tým, že je prekročená miera, ktorú je pri bežnom užívaní možné od zaťaženej osoby požadovať. Žalobca má v takýchto prípadoch vo svojej žalobe presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. V konaní síce tvrdil obťažovanie tienením, avšak zo žiadnych tvrdení nebolo preukázané, že by obťažovanie prekračovalo únosnú mieru alebo iný dôvod, obťažovania nad mieru primeranú pomerom. Vôbec neuvádza - konkrétne údaje (napr. konkrétne ročné obdobie, mesiac, dátum, čas), kedy a v akej miere došlo k zmene pomerov v tienení a v čom (akom rozsahu) pociťuje túto zmenu v zmysle nad mieru primeranú pomerom. Nevie z jeho tvrdení vyvodiť, či pociťuje zníženie slnečného svetla o minútu alebo o hodinu (ako často, v ktorých obytných miestnostiach a p.) a teda vyhodnotil, že si ani nesplnil povinnosť tvrdenia, a opísania skutkových okolností, na základe ktorých by mohol vyhodnotiť jeho subjektívny pocit ujmy, resp. obťažovania. Tiež dodáva, že pri hodnotení pomerov v tejto konkrétnej situácii, je vhodné prihliadať na známu skutočnosť, že „sa jedná“ o časť mesta, ktorá je husto zastavaná viac podlažnými budovami s malými dvorovými priestormi, kde často nie sú ideálne svetelné podmienky, napr. v tomto prípade podľa zistení znalca najväčší uhol tienenia žalobcovej nehnuteľnosti spôsobuje murovaný plot nachádzajúci sa na hranici pozemku. Nepripustil návrh žalobcu na zmenu žaloby prednesený na pojednávaní 19.9.2016, keďže mal zato, že doterajším dokazovaním nemal preukázané, žeby reálne dochádzalo (stavba sa neužíva) a mohlo dochádzať k jeho obťažovaniu narušením súkromia a to výhľadom z okien zriadených na stavbe žalovanej (najvyššie umiestnené), pričom z fotodokumentácie (doloženej k znaleckému posudku) je zjavné, že k uvedeným oknám nie je možný prístup, keďže pod nimi v primeranej výške sa nenachádza podlažie. (Podľa tvrdení žalovanej, ani sa neplánovalo s realizáciou podlahy v tejto výške.) K obťažovaniu pohľadom ako imisii, poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1150/99, v ktorom uvedený súd konštatuje: aby bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti. Doterajším dokazovaním taktiež nemal preukazné, žeby reálne dochádzalo k obťažovaniu žalobcu tienením nad mieru primeranú pomerom. Žalobca ani mu nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Tiež sa nestotožnil s názorom žalobcu, že (žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že uskutočnil stavebné práce na najvyššom poschodí domu na adrese N. XX O. N. v rozpore so stavebným povolením a touto nepovolenou stavbou nad mieru primeranú pomerom obťažuje ho tienením a obmedzením súkromia. Správanie žalovaného v rozpore so stavebným povolením je nedovolené a nedovolené správanie je nutné považovať za správanie nad mieru primeranú pomerom) nedovolená stavba (v časti realizovaná v rozpore so stavebným povolením) nevyhnutne napĺňa skutkovú podstatu obťažovania nad mieru primeranú pomerom podľa § 127 O. z., bez preukázania neprimeranosti zásahu do jeho vlastníckeho práva. Taktiež argument žalobcu, že má obavy, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej bude (pred odstránením nepovolenej časti) predaná a že nový vlastník bude pokračovať v stavbe a že jeho rozhodnutie má väčšiu závažnosť, ako pri stavebnom konaní, nepovažoval za relevantný dôvod domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva touto žalobou. Táto stavba, resp. časť stavby ma už status stavby nepovolenej, vo vzťahu ku ktorej už bolo v riadnom správnom konaní právoplatným rozhodnutím „vyslovene“, že vlastník tejto nehnuteľnosti je povinný stavbu v tejto časti odstrániť. Má za to, že uvedené rozhodnutie, resp. status stavby je záväzný pre všetkých vlastníkov, terajších pripadne i budúcich, ak by došlo k zmene vlastníctva. V súlade s pokynom odvolacieho súdu poukazuje na pravidlo obsiahnuté v 271 ods.1 CSP, ktoré určuje, že rozhoduje na základe skutkového stavu z vykonaných dôkazov, pričom rozhodujúcim okamihom pre posúdenie zisteného skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tzn., že pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani nemôže predvídať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané (čo nebola medzi stranami ani sporné) že žalovaná vo výstavbe nepokračuje a na stavbe sa nevykonávajú stavebné práce už vyše 10 rokov a teda sa javí nedôvodné uložiť jej povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na tejto stavbe, v rozpore so stavebným povolením č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným OÚ N. R., odbor životného prostredia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. „Neúspech Žalobca mal plný úspech“ vo veci, preto mu bol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP (ich znenie cituje) priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej bol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku súdu, ktorý napadá v celom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Preto navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie. Ďalšie dôvody doplní súdu v lehote 15 dní. 4. Žalovaná podala svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedla: Žalobca vo svojom odvolaní len konštatuje, že sa proti rozsudku odvoláva v celom rozsahu, a to z dôvodu, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Keďže neuviedol v čom súd nesprávne zistil skutkový stav vecí a v akom aspekte nesprávne právne posúdil vec, je pomerne zložité vyjadriť sa k jeho odvolaniu, lebo tento vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti neuvádza. Súd riadne zistil skutkový stav, a to všetkými prípustnými prostriedkami a po ukončení dokazovania dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Od začiatku konania neexistoval dôvod na iné rozhodnutie „súd“ ako zamietnutie žaloby žalobcu. Cituje znenie § 362 ods.1,§ 363 a § 364 C. s. p. Podľa jej názoru odvolanie žalobcu nespĺňa podmienky uvedené v § 363 C. s. p., nakoľko len konštatovanie nesprávneho zistenia skutkového stavu nespĺňa podmienku uvedenia odvolacieho dôvodu. Zároveň považuje za potrebné poukázať na § 364 C. s. p., kde môže byť odvolanie doplnené len do lehoty na podanie odvolania. Má vážne pochybnosti, že doplnenie odvolacích dôvodov zo strany žalobcu bolo vykonané žalobcom v zmysle ust. C. s. p., a teda má za to, že jeho odvolanie neobsahuje všetky náležitosti odvolania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto žiada v zmysle § 387 a n. C. s. p. rozsudok potvrdil ako správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. 8. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. 9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 12. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 13. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 14. Právnym posúdením [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. h) CSP] je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 15. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadnu skutočnosť, spochybňujúcu skutkové zistenia súdu a jeho právne závery. 17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.