Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201267 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201267.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Crow Arena s.r.o., v reštrukturalizácii, so sídlom Vodárenská 6/646, Košice, IČO: 46 166 475, zastúpeného Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK § Partners, s.r.o., so sídlom Skladná 38, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103913452/2016 zo dňa 14.09.2016, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby z a mi e t a . o d ô v o d n e n i e : 1) Žalobou zo dňa 14.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.11.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103913452/2016 zo dňa 14.09.2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103338658/2016 zo dňa 21.07.2016 zo dňa 14.06.2016, ktorým daňový úrad podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2015 v celkovej výške 3 307,60 eur, a to na nehnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka. 2) V podanej žalobe žalobca zároveň žiadal, aby súd priznal odkladný účinok žalobe žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. Poukázal na skutočnosť, že je v súčasnosti v reštrukturalizácii pričom samotný nárok žalovaného zabezpečený záložným právom v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 14.06.2016 vydaného pod č. 103338658/2016 je medzi stranami konania sporný. Samotný výkon takto sporného záložného práva by znamenal vyhlásenie konkurzu na žalobcu a následný zánik žalobcu, pričom aj celková miera uspokojenia prípadných pohľadávok žalovaného v konkurznom konaní, by bola zásadne nižšia ako v reštrukturalizačnom konaní. 3) Podaním zo dňa 27.01.2017 sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu a uviedol, že dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nie sú relevantnými dôvodmi v zmysle § 185 písm. a/ SSP. Uviedol, že záložné právo je predovšetkým zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre prípad, že nedôjde k úhrade daňových povinností. Zriadením záložného práva ešte nedochádza k vlastnej existencii a zbaveniu sa vlastníckych práv žalobcu k zabezpečenému majetku. Z uvedených dôvodov žiadal zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 4) Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 5) Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb. 6) Ako vyplýva z dikcie ustanovenia § 185 písm. a/ SSP priznanie odkladného účinku správnej žaloby prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 7) Z dikcie § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku taktiež vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v ustanovení § 185 písm. a/ SSP (bod 6 odôvodnenia tohto uznesenia). 8) Napriek argumentácii žalobcu, že výkon sporného záložného práva by znamenal vyhlásenie konkurzu na žalobcu a jeho následný zánik, pričom aj celková miera uspokojenia prípadných pohľadávok žalovaného v konkurznom konaní, by bola zásadne nižšia ako v reštrukturalizačnom konaní, žalobca predmetné tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom žalovaného, že samotným zriadením záložného, ešte nedochádza k zbaveniu sa vlastníckych práv žalobcu k zabezpečenému majetku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom a veriteľovi slúži predovšetkým na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Výkon záložného práva sa realizuje až za situácie, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená, čo však v danom prípade preukázané nebolo. 9) Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa § 188 Správneho súdneho poriadku. 10) Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).