Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201148 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: P. O., bytom H. XXX, XXX XX N., zastúpený advokátkou: JUDr. Martina Vnenčáková, Advokátska kancelária so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 45837-3/2016-BA z 10. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 45837-3/2016-BA z 10.08.2016, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 405-76/2016-LM z 09.05.2016 vo veci priznania nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 25. júna 2008 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. júna 2008 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím z 09.05.2016 č. 405-76/2016-LM podľa § 85 až § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení P. O., ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 25. júna 2008 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. júna 2008 rozhodla, že má nárok na úrazový príplatok od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 11,04621307 Eur za každý deň a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 5,02100594 Eur za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003l Z. z. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žaloba bol uznaný od 25.06.2008 za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. júna 2008, súčasne spĺňa podmienky nároku na náhradu príjmu pri DPN a nároku na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia od 11. dňa DPN (dočasná pracovná neschopnosť). Na základe splnenia zákonných podmienok má nárok na úrazový príplatok od 1. do 3. dňa DPN vrátane, t. j. od 25.06. do 27.06.2008 za každý deň v sume, ktorá bola určená podľa § 87 písm. a) zákona o sociálnom poistení ako 55 % denného vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedný zamestnávateľ oznámil 04.02.2013 v sume 605,0513 SKK. Od 4. dňa DPN, t. j. od 28.06.2008 žaloba má nárok na úrazový príplatok za každý deň, ktorý sa určí ako 25 % denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa mu určila denná suma úrazového príplatku za prvé tri dni DPN. Na úrazový príplatok má žalobca nárok počas trvania DPN, pri splnení podmienok nároku na úrazový príplatok podľa § 85 zákona o sociálnom poistení. Zároveň v súlade s § 293ar ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže príplatok vznikol v období, keď žalobca mal vyplácanú mzdu v slovenských korunách a prechodom na euro bola táto suma prepočítaná v eurách podľa konverzného kurzu 1,00 Eur = 30,1260 SKK. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a žalovaná rozhodnutím č. 45837-3/2016- BA z 10.08.2016 odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. V odvolaní žalobca predovšetkým namietal nesprávne priznanú výšku úrazového príplatku a má za to, že nebolo zohľadnené trvanie jeho pracovného pomeru minimálne do 25.06.2008. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná k námietkam žalobcu uviedla, že v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. V čase vzniku nároku žalobcu na úrazový príplatok vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely nároku na úrazový príplatok je obdobie od 23.04.2008, kedy vznikol pracovný pomer k zodpovednému zamestnávateľovi do 31. mája 2008, čo je koniec kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť v súvislosti s pracovným úrazom z 04.06.2008. Námietka, že nezohľadnila trvanie pracovného pomeru minimálne do 25. júna 2008, čím došlo k nesprávnemu určeniu denného vymeriavacieho základu je nesprávna, lebo síce žalobca bol dočasne práceneschopný od 25.06.2008, ale na účely nároku na úrazový príspevok v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je rozhodujúci dátum 31. máj 2008. 4. K námietke, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Rožňave č. k. 10Cpr/2/2013 z 28.02.2014 bolo rozhodnuté, že pracovný pomer u zodpovedného zamestnávateľa trval dňa 25. júna 2008 uviedla, že zodpovedný zamestnávateľ na základe výzvy predložil 30.01.2015 Registračný list fyzickej osoby s dátumom zániku poistenia 26.06.2008. Iný doklad k odhláseniu zamestnancov z poistenia sociálna poisťovňa nevyžaduje. Predložená Dohoda o skončení pracovného pomeru nie je podkladom k odhláseniu z poistenia a na viac jej úlohou nie je ani šetriť skončenie pracovného pomeru. 5. K námietke ohľadne určenia denného vymeriavacieho základu uviedla, že uznesením Okresného súdu v Rožňave č. k. 12Cpr/4/2012 z 05.11.2012 nebolo rozhodnuté o dennom vymeriavacom základe, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia uznesenia, kde je uvedené, že určenie výšky denného vymeriavacieho základu patrí nesporne do právomoci orgánov kompetentných rozhodovať o nárokoch úrazového poistenia (aj o úrazovej rente) v dôsledku pracovného úrazu, ktorým je sociálna poisťovňa. Údaj o dennom vymeriavacom základe sociálnej poisťovne v zmysle § 231 zákona o sociálnom poistení poskytuje zamestnávateľ a v danom prípade zodpovedný zamestnávateľ si splnil svoju zákonnú povinnosť predložením Oznámenia poistnej udalosti a Mesačným výkazom poistného za apríl až jún 2008. Za správnosť poskytnutých údajov aj ohľadne mesačných výkazov poistenia je zodpovedný zamestnávateľ. 6. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej z 10.08.2016 č.: 45837-3/2016- BA a vrátiť jej vec na ďalšie konanie, uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi peňažné plnenie, ktorého výšku ponecháva na zváženie súdu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 7. V žalovaných dôvodoch uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.. Rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov ukrátený rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a žalovanou bol ukrátený predovšetkým na týchto právach: poukazuje predovšetkým na § 3 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to predovšetkým, že správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V prvom rade sa zameral na šikanózny a roky trvajúci prístup k jeho osobe zo strany žalovanej a jej pobočiek. Pracovný úraz sa stal 04.06.2008 na stavbe v Bratislave u zamestnávateľa O. A.. Od 25.06.2008 do 29.11.2009 bol v súvislosti s pracovným úrazom uznaný za dočasne práceneschopného a v priebehu tohto obdobia musel absolvovať niekoľko správnych a súdnych konaní, ktoré boli následkom nesprávnych rozhodnutí zo strany žalovanej, prípadne jej pobočiek. K žalobe doložil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/82/2009 z 11.04.2011 a sp. zn. 10 Cpr/2/2013 z 28.02.2014, ktorými bolo určené, že išlo o pracovný úraz a že jeho pracovný pomer so zamestnávateľom trval dňa 25.06.2008. Ďalej predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru zo 04.06.2008, ktorá mala byť doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, ale jemu doručená nebola. Ak by uvedenú dohodu mal k dispozícii ešte v roku 2013, nebol by nútený podávať žaloby na súd. Jeho zamestnávateľ nemohol z iného zdroja, ako od zamestnancov pobočiek žalovanej vedieť, že v súdnom spore sp. zn. 10 Cpr/2/2013 došlo k vydaniu rozhodnutia, že pracovný pomer trval dňa 25.06.2016. Po úmyselnom vykonávaní prieťahov, v dôsledku ktorých sa mal dostať do omeškania svedčí aj rozhodnutie Pobočky Liptovský Mikuláš z 27.11.2013 č. 190-62/2013-LM, ktorým došlo k prerušeniu konania vo veci posúdenia nároku na úrazový príplatok do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke. Predbežná otázka bola vyriešená rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 28.02.2014, ktorý bol doručený oznámením z 05.05.2014. Napriek tomu k pokračovaniu v konaní došlo až po viac než pol roku. V priebehu posledných rokoch takmer raz týždenne chodí na príslušnú pobočku a domáha sa svojich nárokov v celom rozsahu, pričom sú mu už 8 rokov upierané. Už v roku 2008 žiadal o vyplatenie všetkých jeho nárokov, ktoré mu aj čiastočne boli vyplácané, ale tomuto predchádzal dlhý boj o ochranu jeho oprávnených záujmov. 8. K námietke č. 2 a č. 4, kde žalovaná v odôvodnení odkazuje aj na rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 10 Cpr 2/2013 z 28.02.2014 ohľadne trvania pracovného pomeru a odhlásenia zamestnávateľom o zániku sociálnej poisťovne poukázala na to, že jeho argumentáciu uznala aj Sociálna poisťovňa, pobočka v Liptovskom Mikuláši a to v rozhodnutí z 03.02.2016 č. 2322-2/2016-LM, ktorým rozhodla, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 26.06.2008 nezaniklo. Správny orgán má zákonné dostatočné možnosti, ktoré môžu viesť zamestnávateľa k tomu, aby nepredkladal účelovo vyhotovované podklady v správnom konaní. V prípade, že ani potrebné sankcie voči zodpovednému zamestnávateľovi nesplnili svoj účel, má správny orgán možnosť rozhodnúť na základe podkladov, ktoré zo samotného správneho spisu vyplývajú a nie sú vyvrátené inými dôkaznými prostriedkami. Má na mysli rozsiahle dokazovanie ohľadom výšky vymeriavacieho základu. Už zo súdnych rozhodnutí jasne vyplýva, že bola dojednaná ústna pracovná zmluva so všetkými jej náležitosťami a to aj vrátane mzdy. Namieta nesprávne určenú výšku vymeriavacieho základu a na to nadväzujúce nesprávne určenie jeho nárokov na úrazový príplatok. Namieta konanie, ktoré určeniu takejto výšky predchádzalo, ako aj spôsob zabezpečovania dôkazov, ktoré považoval správny orgán a rozhodné. 9. Na základe rozsudku súdu bola vykonaná spätná registrácia v sociálnej poisťovni jeho ako zamestnanca u zamestnávateľa O. A. na obdobie od 23.04.2008 do 04.06.2008. Dodatočne boli do informačného systému sociálnej poisťovne zaevidované aj mesačné výkazy poisteného a príspevkov za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky a to za obdobie 8 dní bol určený vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume 4.512,00 SKK a v mesiaci máj 2008 za 31 dní v sume 19.085,00 SKK. Už pri uvedenej reevidencii nastal problém, keďže vymeriavací základ nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Takýto dôkaz produkovaný zodpovedným zamestnávateľom bol zabezpečený správnym orgánom v rozpore so zákonom a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Ohľadne výšky vymeriavacieho základu odkázal na uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k.: 12Cpr/4/2012-48 z 05.11.2012. Poukaz na výšku vymeriavacieho základu, ktorý bol stanovený nesprávne je dôvodný a do dnešného dňa výška vymeriavacieho základu nebola ustálená. Práve v uvedenom rozhodnutí je jasne uvedené, že výška vymeriavacieho základu je 640,00 SKK a napriek tejto vedomosti sa žalovaný s jeho tvrdením nevysporiadal. Žalovaná vychádza len z podkladov od zamestnávateľa, ktorých pravdivosť a relevantnosť, ako aj zákonnosť bola niekoľkokrát vyvrátená. Jednoznačne došlo k preukázaniu ich tendenčnosti a nesprávnosti. Z vykonaného dokazovania v súdnych konaniach a z činnosti správneho orgánu vyplýva, že jeho zárobok bol skutočne tých 80,00 SKK na hodinu a opak správny orgán nemohol vyvodiť zo žiadnych zákonne zadovážených dôkazných prostriedkov. Nespornou je skutočnosťou, ktorú vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 10 Sžso/54/2014 zo 17.06.2015, že žalobca utrpel 04.06.2008 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 265.06.2008 do 29.11.2009 dočasne práceneschopný. Do dnešného dňa nedisponuje oznámením o výške denného vymeriavacieho základu zo 04.02.2013, ktorý mal podať zodpovedný zamestnávateľ. K zákonnosti a relevantnosti tohto dôkazu už v minulosti zaujímal stanovisko. Má za to, že žalovaná mala na základe svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ustáliť denný vymeriavací základe vo výške 640,00 SKK. Poukazuje na nezákonnosť celého postupu žalovanej a Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí. Je zrejmé, že dôkazy zaobstarané v správnom konaní neboli zaobstarané, ani vyhodnocované nestranne. Naopak boli prispôsobované dôkazom, ktoré produkoval on, v jeho neprospech, zjavne antidatované a pripravované v súčinnosti so zodpovedným zamestnávateľom. Správny orgán týmto postupom závažne prekročil svoje právomoci. Má za to, že rozsah vád konania, ktoré popísal bez všetkých pochybností, mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zároveň namieta skutočnosť, že napriek značnému omeškaniu zo strany sociálnej poisťovne a jeho nároku na úrok z omeškania, tento mu v napadnutom rozhodnutí ani následne nebol priznaný. Žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o primeranom peňažnom plnení v jeho prospech, ak dôjde k inému rozhodnutiu ako rozhodol správny orgán. Túto požiadavku vznáša v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. s poukazom na protiprávny postup žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie II. ÚS 22/02. 10. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a k námietkam žalobcu uviedla, že v zmysle § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis, ktorým je Správny poriadok, a preto nie je možné v danej veci aplikovať Správny súdny poriadok, ako je to uvádzané v žalobe. Námietky týkajúce sa postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ako aj samotnej žalovanej v súvislosti s postupom a konaním o nároku žalobcu považuje za neopodstatnené. K požiadavke ohľadom priznania nároku na úroky z omeškania uviedla, že úrok z omeškania patrí medzi inštitúty súkromného práva, a preto ani nie je upravený zákonom o sociálnom poistení, podľa ktorého vo veci postupovala a uvedenú požiadavku považuje za nedôvodnú. K žiadosti, aby súd rozhodol o primeranom peňažnom plnení v jeho prospech, ak dôjde k inému rozhodnutiu ako rozhodla sociálna poisťovňa uviedla, že krajský súd v danom prípade preskúmava zákonnosť rozhodnutia zo dňa 10.08.2016, z toho dôvodu nie je v tomto konaní oprávnený rozhodovať o priznaní peňažného plnenia. Túto požiadavku žalobca odôvodňuje ustanovením § 250j ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom je táto námietka z právneho hľadiska neakceptovateľná, pretože Občiansky súdny poriadok bol účinný do 30.06.2016. 11. Krajský súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, pripojeným administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 04.06.2008 o 07:00 hod. utrpel žalobca pracovný úraz na stavbe v Bratislave - pri preprave materiálu stavebným výťahom sa na kabinu výťahu zrútili vrecia so stierkou, pričom 1 vrece zasiahlo žalobcu do hlavy a spôsobilo mu zranenia krčnej chrbtice. V čase vzniku uvedenej poistnej udalosti bol zamestnaný u zamestnávateľa O. A., so sídlom O.. F.. Š. XXX, S. pre ktorého vykonával pomocné stavebné práce. Žalobca bol uznaný od 25.06.2008 za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. júna 2008. Žalobca na základe predloženej žiadosti vo forme potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. B 856856 požiadal o úrazový príplatok podľa § 75 zákona o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo 04.06.2008. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bola fotokópia potvrdenia o DPN č. B 856856 vystavená 27.06.2008, doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš 31.05.2013, oznámenie poistnej udalosti spísané 31.01.2013 zodpovedným zamestnávateľom. Mesačný výkaz poistného a príspevkov predložené zodpovedným zamestnávateľom, čím boli splnené zákonné podmienky pre nárok na úrazový príplatok podľa § 87 zákona o sociálnom poistení. 13. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 14. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 15. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. 18. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. 19. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. 20. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 21. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 22. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči sociálnej poisťovni. 23. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 24. Podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. 25. Podľa § 85 zákona o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. 26. Podľa § 86 zákona o sociálnom poistení úrazový príplatok sa poskytuje za dni. 27. Podľa § 87 zákona o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 28. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení účinnom ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom zo 04.06.2008, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 29. Z citovaného zákonného ustanovenia účinného v čase vzniku nároku poškodeného na úrazový príplatok vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu poškodeného na účely nároku na úrazový príplatok je obdobie od 23.04.2008, kedy vznikol žalobcovi pracovný pomer k zodpovednému zamestnávateľovi O. A. do 31. mája 2008, čo je koniec kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť v súvislosti s daným pracovným úrazom. Pre posúdenie nároku žalobcu na úrazový príplatok je teda rozhodujúci dátum 25. júna 2008, kedy navrhovateľ bol uznaný dočasne práceneschopným v súvislosti s pracovným úrazom zo 04. júna 2008 až do 23.06.2009, to znamená v zmysle § 3 citovaného § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za maximálne možné obdobie 52 týždňov priznaný úrazový príplatok. 30. K námietke žalobcu ohľadne výšky denného vymeriavacieho základu krajský súd poukazuje na citované ustanovenie § 231 zákona o sociálnom poistení, že údaj o dennom vymeriavacom základe poskytuje sociálnej poisťovni zamestnávateľ zamestnanca. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, zodpovedný zamestnávateľ - O. A. si túto zákonnú povinnosť splnil a to dodatočným predložením mesačných výkazov poistenia za apríl až jún 2008. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že sociálna poisťovňa mala rozhodnúť o výške vymeriavacieho základu z podkladov, ktoré sú v správnom spise dostatočne odôvodnené a preukázané a o ktorých nemali pochybnosti ani všeobecné súdy Slovenskej republiky, pretože údaje o dennom vymeriavacom základe sociálnej poisťovni poskytuje zodpovedný zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť vyplýva priamo z § 231 zákona o sociálnom poistení a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, môže ho sociálna poisťovňa vyzvať na predloženie mesačných výkazov poistného. Ako už bolo uvedené, v danom prípade zodpovedný zamestnávateľ žalobcu predložil mesačný výkaz poistného žalobcu za apríl až jún 2008. Napokon zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť sociálnej poisťovni, aby disponovala aj ďalšími listinnými podkladmi ohľadne mesačných výkazov poistného, z ktorých by bolo možné určiť denný vymeriavací základ na výpočet výšky úrazového príplatku. Žalobca v tomto konaní ničím nepreukázal, že jeho zárobok bol 80,00 SKK na hodinu, o čom nesvedčí ani ním označený dôkaz - uznesenie Okresného súdu v Rožňave vo veci sp. zn. 12Cpr/4/2012-48 z 05.11.2012, lebo okresný súd zastavil konanie o určenie denného vymeriavacieho základu pre nedostatok právomoci a vec postúpil sociálnej poisťovni. Žalobca tvrdí, že on nedisponuje oznámením zodpovedného zamestnávateľa zo 04.2013, ktorým oznámil výšku denného vymeriavacieho základu sociálnej poisťovni. Krajský súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na citované ustanovenie § 231 zákona o sociálnom poistení, že zodpovedný zamestnávateľ má voči sociálnej poisťovni povinnosť oznámiť výšku denného vymeriavacieho základu. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by zodpovedný zamestnávateľ túto povinnosť mal aj voči svojmu zamestnancovi. Žalobcovi nič nebránilo oboznámiť sa s údajmi o výške denného vymeriavacieho základu, ktoré oznámil sociálnej poisťovni jeho zamestnávateľ nahliadnutím do spisu sociálnej poisťovne, prípadne sám mohol požiadať zamestnávateľa, aby mu oznámil výšku denného vymeriavacieho základu. Žalobca na svoje tvrdenie, že zamestnanci sociálnej poisťovni príslušnej pobočky poučili zodpovedného zamestnávateľa ako má vyplniť mesačný výkaz poistného v jeho neprospech ničím nepreukázal a sociálna poisťovňa tieto údaje poprela. Zároveň ale treba uviesť, že mesačný výkaz poistného vyhotovuje - vypĺňa zodpovedný zamestnávateľ za všetkých svojich zamestnancov a nie je povinnosťou sociálnej poisťovne, aby ona namiesto zamestnávateľa vyhotovovala - vyplňovala mesačný výkaz poistného. 31. Žalobca v žalobe namieta nesprávny postup sociálnej poisťovne v danej veci a poukazuje na ním citované príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Tak, ako už bolo uvedené podľa citovaného ustanovenia § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. Správny poriadok. Z toho dôvodu tieto námietky nie sú opodstatnené. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že sociálna poisťovňa v danej veci postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Žalobca namieta dĺžku konania a že zo strany zamestnanca sociálnej poisťovne mal byť šikanovaný, pričom konkrétne neuviedol akým spôsobom bol šikanovaný. Na dĺžku tohto konania mali vplyv aj skutočnosti, že žalobca dňa 31.07.2009 doručil na Okresný súd v Rožňave žalobu o určenie, že úraz, ktorý utrpel dňa 04.06.2008 na stavbe obytný súbor „Tri veže“ v Bratislave je pracovným úrazom, pretože jeho zamestnávateľ popieral, že by išlo o pracovný úraz. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd v Rožňave rozsudkom č. k. 12C/82/2009-129 z 11.04.2011, ktorý rozsudok potvrdil Krajský súd v Košiciach z 09.02.2012 č. k. 2Co/183/2011-166 a žalobou doručenou Okresnému súdu v Rožňave 09.08.2012 žiadal o určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré konanie bolo skončené uznesením zo dňa 05.11.2012 č. k. 12Cpr/4/2012-48. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 190-49/2013-LM z 01. júla 2013 rozhodla o nepriznaní nároku na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej neschopnosti od 25. júna 2008 v dôsledku pracovného úrazu zo 04. júna 2008, ale toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu bolo rozhodnutím žalovanej z 10.09.2013 č. 41961-2/2013- BA zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie.. 32. K požiadavke žalobcu v žalobe, aby mu boli priznané úroky z omeškania krajský súd poukazuje na to, že úroky z omeškania patria medzi inštitúty súkromného práva, z ktorého dôvodu v zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) takýto inštitút upravený nie je. 33. Žalobca v petite žaloby žiada zrušiť rozhodnutie žalovanej a vrátiť jej vec na nové prejednanie a rozhodnutie a zároveň žiada, aby súd uložil povinnosť žalovanej uhradiť mu peňažné plnenie, ktorého výšku ponecháva na zváženie súdu s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p.. V danom prípade krajský súd preskúmava rozhodnutie žalovanej z 10.08.2016 č. 45837-3/2016-BA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priznanie nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 25.06.2008 v dôsledku pracovného úrazu zo 04.06.2008, a preto krajský súd v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať o priznaní nejakého peňažného plnenia a to podľa zváženia súdu a na viac tak, ako poukázala žalovaná v písomnom vyjadrení, žaloba bola podaná na krajský súd dňa 19.10.2016 za účinnosti Správneho súdneho poriadku a keďže dňom 30.06.2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok, z ktorého dôvodu nie je v tomto konaní možný postup súdu podľa § 250j ods. 5 O.s.p.. 34. Na základe uvedených skutočnosti krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok zamietol. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a keďže žalobca v konaní úspešný nebol, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.