Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201040 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201040.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: U. C., bytom H. S. Č.. XX, XXX XX E., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Pavlov, Advokátska kancelária so sídlom Mlynárska 15, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43112-2/2016-BA zo dňa 12. júla 2016, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej - Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava zo dňa 12. júla 2016 č. 43112-2/2016-BA a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie. II. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej č. 433112-2/2016-BA z 12.07.2016, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 57348-6/2016-KEM zo dňa 23.05.2016, ktorým rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. mája 2003 v sume 510,50 Eur, určenej podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. 2. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice 07.03.2016. Súčasťou žiadosti bol aj posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 04.03.2016 vystavený v zmysle § 9 ods. 4 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené položkou č. 93 na 1 500 bodov. 3. Na základe zdravotnej dokumentácie bola 16.05.2016 vykonaná kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom, ktorý záverom skonštatoval, že bodové hodnotenie v počte 1 500 bodov je správne. 4. U žalobcu bola hlásená choroba z povolania a zistená dňa 20.05.2003. Na základe podľa posudku zo dňa 23.05.2003 mu bola priznaná za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za počet bodov 1 100 celkom v sume 66.000,00 Sk. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 27.07.2014 č. 1104023892 bola žalobcovi priznaná ďalšia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20.05.2003, kedy sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 1 250 bodov a keďže v roku 2003 mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotená na 1 100 bodov, bol mu priznaný iba rozdiel náhrady za 150 bodov v sume 9.000,00 Sk. 5. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č.57348-6/2016-KEM z 23.05.2016 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. mája 2003 v sume 510,50 Eur, určenej podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo stanovené podľa žalobcom predloženého posudku o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia zo 04.03.2016 vypracované znalcom, ktorý stanovil sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1 500 bodov a na základe vykonanej kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom, ktorý sa stotožnil so záverom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 1 500 bodov za správne. 6. Pri rozhodovaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu správny orgán vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Lekárskym posudkom o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia z 23.05.2003 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 1 100 bodov a bola mu priznaná náhrada v sume 66.000,00 Sk, ktorá bola aj vyplatená. Lekárskym posudkom o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia z 24.05.2004 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 1 250 bodov a náhrada v sume 9.000,00 Sk mu bola vyplatená. 7. Podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky sa poškodený odškodňuje sumou 510,50 Eur za nastavšie zhoršenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že zo sumy, ktorá zodpovedá jeho doterajšiemu stavu sa odpočíta suma pôvodne priznaná, t. j. zo sumy 3.000,00 Eur zodpovedajúcej 1 500 bodom (1 500 x 2,00 Eur) sa odpočíta už zaplatená suma žalobcovi 66.000,00 Sk (v prepočte 2.190,80 Eur) a (9.000,00 Sk, v prepočte 298,75 Eur), teda 3.000,00 Eur - 2.190,80 Eur - 298,75 Eur = 510,45 Eur po zaokrúhlení podľa § 116 ods. 8 zákona 510,50 Eur. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Poukázal v ňom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a publikovaný judikát sp. zn. 4 Sžso 23/2009 z 29.04.2009, z ktorého vyplýva, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov sa sťaženie spoločenského uplatnenia posudzuje podľa sadzieb stanovených doterajším predpisom, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady. Ďalej uviedol, že pri určovaní hodnoty bodu je rozhodujúci moment ustálenia zdravotného stavu, pričom požadoval odškodniť hodnotu bodu, ktorá je platná pre rok 2016, t. j. v sume 17,66 Eur, takže žiada priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 250 bodov x 17,66 Eur = 4.415,00 Eur. 9. Na základe podaného odvolania žalovaná rozhodnutím č. 43112-2/2016-BA z 12.07.2016 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 57348-6/2016-KEM z 23.05.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20.05.2003 v sume 510,50 Eur určenej podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca - poškodený je vyučený opravár poľnohospodárskych strojov. Od 01.01.1993 do 31.08.2008 pracoval ako zlievarenský robotník - čistiť, brúsič odliatkov, odjadrovač vo VSS, a. s., závod Zlievareň Košice, pričom 20.05.2003 bola u neho zistená choroba z povolania - profesionálna otrava, iné poškodenie zdravia pri práci: jednoduchá silikóza pľúc s počínajúcou aglomeráciou tieňov. Žalobca spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu predložil aj Posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 04.03.2016, vypracovaný podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudzujúcim lekárom MUDr. Z. N., lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v E. a potvrdený doc. MUDr. Ľ. F., PhD.. V predloženom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené v zmysle zásad ustanovených v § 9 ods. 4 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. na celkových 1 500 bodov. Na základe záverov posudkového lekára pobočky, uvedených v Kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo 16.05.2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20.05.2003 v rozsahu 1 500 bodov v sume 510,50 Eur. Po zohľadnení už skôr priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní sumy za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia postupovala podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.07.2004, podľa ktorej za 1 bod patrila náhrada v sume 60,00 Sk, po prepočte 2,00 Eur. 10. K námietke žalobcu, že mu mala byť vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a to predovšetkým za 1 bod je suma 2,00 Eur tak, ako to platilo k 31.07.2004, ale v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. za 1 bod mu patrí suma platná pre rok 2016, t. j. 17,66 Eur. Uviedla, že pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. 11. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 01.08.2004) a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. Vyhláška č. 32/1965 Zb.. Toto prechodné ustanovenie je v zákona č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. 12. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, ktoré bolo spôsobené pred 01. augustom 2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty 1 bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve naopak, ak by zákonodarca chcel, aby sa výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovala podľa zákona č. 437/2004 Z. z., potom by takéto vymedzenie v tomto zákone jednoznačne uviedol. 13. Pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek, postupuje správny orgán striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporná. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z. sa pri stanovení hodnoty bodu za bolesť, poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky postupuje výlučne podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. 14. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Ak keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bolo posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre ňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. 15. Žalobcovi bola choroba z povolania zistená za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,00 Sk za 1 bod. K judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžso 23/2009 zo dňa 29.04.2009, na ktorý poukazuje žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je pre rozhodovanie orgánov verejnej správy právne záväzná, má len odporúčací charakter, nakoľko základom kontinentálneho (európskeho) právneho systému uplatňovaného v Slovenskej republike je právna norma, na rozdiel od angloamerického právneho systému, ktorého základom nie sú právne normy, ale precedensy, t. j. rozhodnutia najvyšších súdov, ktoré sa do budúcnosti stávajú záväznými pre každý iný prípad podobného charakteru. S poukazom na to nepovažuje argument žalobcu za právne akceptovateľný. 16. Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej č. 43112-2/2016-BA z 12.07.2016 zrušiť a vrátiť jej vec na nové konanie. Uplatnil si náhradu trov konania a žiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. 17. V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutím žalovanej bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov z dôvodu priznania iba čiastočnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku. Spolu so žiadosťou zo 07.03.2016 si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej súčasťou bol aj lekársky posudok MUDr. Z. N.. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia iba v sume 510,50 Eur, pritom proti rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom zdôraznil, že pri určovaní hodnoty bodu je rozhodujúcim momentom ustálenie zdravotného stavu, čo v jeho prípade bol rok 2016, v ktorom hodnota 1 bodu je 17,66 Eur. Preto žiadal aj v odvolacom konaní priznať mu náhradu za 250 bodov x 17,66 Eur = 4.415,00 Eur. Pri uplatnení nároku mal za to, že správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti uplatní aktuálny právny predpis a pri odškodňovaní bude vychádzať z platného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z. z. a nie z Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá už 12 rokov nie je súčasťou Právneho poriadku Slovenskej republiky. Keďže žalovaná, ani prvostupňový správny orgán takto nepostupovali, porušili princíp viazanosti právom vyjadrujúci konanie vykonávateľa verejnej moci (verejnoprávnej inštitúcie), aby všetky jej rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade. S týmto je úzko spätý aj princíp právnej istoty zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nadväzujúci princíp legitímneho očakávania s garanciou čitateľnosti správania orgánu verejnej moci a s ochranou súkromných osôb pred nepredvídateľnými mocenskými zásahmi. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná porušili zákon č. 46 1/2003 Z. z. v ustanovení § 195 a § 196 nesplnením si svojej vlastnej procesnej povinnosti konať tak, aby zistili skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vec objasniť bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Táto povinnosť bola zo strany žalovanej aj na riadne zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom od obstarania potrebných podkladov, ktoré by boli v súlade s platným právnym poriadkom, pokiaľ ide o samotný lekársky posudok MUDr. N.. Preto toto tvrdenie tiež ako dôkaz vyplýva z jej akceptácie nesprávneho lekárskeho posudku od MUDr. N.. Celý nezákonný postup v tomto administratívnom konaní pripustil absolútne neprípustnú pravú retroaktivitu, pretože na nesporný dátum 23.05.2003 bolo nutné pri hodnotení progresie roku 2016 podľa hypotézy zákona č. 437/2004 Z. z. v § 8 ods. 4 v termíne (ustálený) uplatniť princíp nepravej retroaktivity. Pre celkové skutkové i právne posúdenie je kľúčový iba tento termín, pretože je zákonný a má oporu v splnení odborných klinických kritérií pre posúdenie a prijatie odborného záveru, ktorým je rozhodnutie o splnení kritérií pre progresiu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1496/2006 s poškodením na zdraví 17.12.2001 a hodnotením bolestného podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale SSÚ už po 01.01.2002 bolo hodnotené podľa novej Vyhlášky č. 440/2001 Sb.. V tomto prípade ide o dôslednú aplikáciu nepravej retroaktivity (škodná udalosť i akútna fáza bolesti 12/2001), ale ustálenie zdravotného stavu pre hodnotenie SSÚ už podľa nového právneho predpisu ako celku. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2265/2004 a rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 7C 256/2002. S tvrdením nezákonného postupu i neplnením si procesných povinností na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci žalobca predložil aj dôkaz o zmätočnosti postupov. Takýto dôkaz vyplýva z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C 62/2008, z ktorého vyplýva, že žalovaná priznala žalobcovi hodnotu 1,00 Eur za 1 bod za progresiu roku 2008 (pôvodná CHzP) z roku 1988. Takýto dôkaz vyplýva aj z rozsudkov v súdnej praxi, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžso 10/2012, po ktorom žalovaná po prvotnej CHzP 2000 priznala za hodnotenia v roku 2010 hodnotu 14,89 Eur za 1 bod rozhodnutím č. 68127-23/2013-KEM zo dňa 04.07.2013. V ďalšom prípade žalovaná priznala rozhodnutím č. 66920-54/2016-KEM zo dňa 19.04.2016 za progresiu roku 2012 hodnotu platnú pre rok 2012 po pôvodnej CHzP roku 2003. Z toho vyplýva, že za progresiu roku 2016 patrí žalobcovi nová hodnota za 1 bod v rozsahu rozdielu medzi pôvodným hodnotením čo do výšky bodov podľa prílohy pôvodnej Vyhlášky č. 32/1965 Zb. a prílohou k zákonu č. 437/2004 Z. z.. Po zmene právneho prepisu zákon č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní síce umožňuje v § 11 ods. 1 použitie predchádzajúceho právneho predpisu (Vyhlášky č. 32/1965 Zb.), ale výlučne iba za podmienky, že za jej činnosti kumulatívne nastala: 1. poistná udalosť (pracovný úraz alebo choroba z povolania) a súčasne za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu (Vyhláška č. 32/1965 Zb.) bola zistená, 2. aj nová právna skutočnosť - buď nová bolesť a akútna fáza, alebo zhoršenie - progresia. Pokiaľ tieto nové právne skutočnosti (alebo aspoň druhá podmienka) nastali až za účinnosti nového právneho predpisu (rok 2016) na neuzavreté vecné stavy a právne vzťahy sa už musí aplikovať nový právny predpis. Na základe toho má žalobca za to, že v roku 2016 sa na progresiu mala použiť položka 53 s bodovým rozsahom od 800 do 4 000 bodov a stanoveného percentuálneho rozpätia podľa vzorca od doc. MUDr. D., Csc.. Uplatnenie iného postupu aplikuje pravú retroaktivitu. Nesprávne postupovala aj KPLaKT, t. j. lekársky posudok vystavila na „starom“ tlačive a pri rozsahu poškodenia a hlavne v čase jednoznačnej progresie zistenej v roku 2016 nerešpektovala § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o ustálenom zdravotnom stave. Takýto postup nezodpovedá ani výsledku posúdenia podľa § 16 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. 18. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že pre objasnenie postupu sociálnej poisťovne uvádza nasledovné skutočnosti: pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. 19. Podľa § 11 ods. l zákona č. 437/2004l Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o ochranu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. 20. V nadväznosti na námietku žalobcu spočívajúcu v odkaze v rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sž 42/2008 z 01.04.2009 a síce, že „ak nový zákon v prechodnom ustanovení výslovne nezakotví, že sa správne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového zákona dokončí podľa doterajších predpisov, potom sa správne konanie dokončí vždy podľa novej úpravy“ uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. výslovne zakotvuje na konanie uskutočnené do 31. júla 2004 platnosť doterajších predpisov. Z uvedeného dôvodu považuje námietku žalobcu za bezpredmetnú. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa predpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z. sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky postupuje výlučne podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenia zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia. Pre ňu v tomto smere je neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Žalobcovi bola choroba z povolania zistená za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,00 Sk za 1 bod. Ona nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Keďže na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. pred 01. augustom 2004, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Preto v zmysle vyššie citovaného sťaženia spoločenského uplatnenia sa posudzuje bez akýchkoľvek výnimiek podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. 21. K námietke žalobcu, kde sa namieta postup posudkového lekára pobočky, ako aj KPLaKT Košice uvádza, že v predmetnom prípade sa spor nezakladá na medicínskych otázkach, ale na právnom výklade právnych predpisov. KPLaKT Košice postupovala správne, keď lekársky posudok zo 04.03.2016 vystavila podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Tento postup totiž vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Posudkový lekár pobočky následne v kontrole bodového hodnotenia zo 16.05.2016 vyjadril súhlas s predmetným posudkom a tým uznal závery KPLaKT Košice ako odborne kvalifikovaného pracovisko. Tvrdenie o povinnosti aplikovať na tento prípad zákon č. 437/2004 Z. z. vyplýva zo subjektívneho výkladu žalobcu, § 11 ods. 1, ktorý vykladá aj v samotnej žalobe. Uvedené ustanovenie jednoznačne zakazuje jeho použitie na právne skutočnosti vzniknuté do 31.07.2007. Ak by však aj tento zákaz neobsahoval, potom je potrebné nájsť riešenie v „zhode s princípmi právneho štátu, t. j. riešenie dôsledne vychádzajúce zo všeobecného zákazu retroaktivity.“ 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 23. Žalobca v replike uviedol, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. „na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.“ Žalovaná sa pri výklade citovaného textu zákona dopúšťa omylu v tom, že nerozlišuje podstatné vecné a právne skutočnosti. On mal priznanú chorobu z povolania dňa 20.05.2003 za účinnosti Úpravy Mzd SSR č. Z-10 949/1973-B1. Pôvodná Vyhláška š. 32/1965 Zb., alebo súčasný zákon č. 437/2004 Z. z. je predpisom iba na určovanie bodového hodnotenia. Ustálenie zdravotného stavu v termíne „spôsobené“ v sebe spája potvrdenie takého stupňa rozvoja ochorenia, ktoré zodpovedá klinickým kritériám na hlásenie choroby z povolania. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia musí ísť o chronickú formu ochorenia. Z toho vyplýva aj to, že citovaný § 11 ods. 1 a vyjadrenie termínom „spôsobené“ sa neviaže na dátum priznania choroby z povolania (20.05.2003), ale na zistenie kedy k poškodeniu zdravia došlo. Vyhláška č. 32/1965 Zb., ako aj zákon č. 437/2004 Z. z. pripúšťajú, že môže dôjsť aj k novému zhoršeniu poškodeného zdravia (k progresii). V posudzovanej veci tvrdí, že k zhoršeniu ochorenia (progresie) došlo v roku 2016 a tak tvrdí aj potrebu splnenia dvoch podmienok súčasne a to, že: 1. mal priznanú chorobu z povolania do 31.07.2004 (podmienka je splnená), 2. súčasne sa dosiahol odborný konsenzus v tom, že „ustálenie“ zdravotného stavu v stupni progresia je datovaný tiež do 31.07.2004 (podmienka nie je splnená). Jeho ustálený zdravotný stav (nadväznosť na § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.) je zistený a potvrdený v roku 2016. Ním uvedený názor zodpovedá právnemu názoru vyslovenému v Náleze Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 10.12.1992 sp. zn. PI ÚS 78/92. 24. Jeho tvrdenia potvrdzujú aj právoplatné súdne rozhodnutia - Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 10 C 498/1965 v roku 1966 po pracovnom úraze zo dňa 18.09.1942 priznal náhradu škody, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý pri nespochybniteľnej príčinnej súvislosti preukázal zhoršenie zdravotného stavu k 15.07.1964 oproti roku 1942. Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 9C/1/2002 rozhodol za progresiu ochorenia z titulu choroby z povolania diagnostikovanej v roku 1984 tak, že za nepredpokladané zhoršenie zdravotného stavu a 4 operačné zákroky po roku 1999 priznal hodnotu 60,00 Sk za 1 bod, pôvodná hodnota v roku 1984 bola 10,00 Kčs. 25. Sťažením spoločenského uplatnenia sa odškodňuje následok, ktorý spôsobuje ujmu v budúcnosti (nemožnosť žiť aktívny život), pričom on tvrdí rovnako, ako to vyplýva i z rozsudku NS ČR sp. zn.: 25 Cdo 333/2005 „Sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného vzniká v dobe, kedy sa trvalo nepriaznivé následky pre jeho ďalší život prejavia, teda kedy v jeho zdravotnom stave nastanú také zmeny, ktoré do budúcnosti obmedzujú jeho ďalší život v následnej dobe a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského, kultúrneho a rodinného uplatnenia... .“ Súdy v tomto prípade priznali poškodenej hodnotu 30,00 Kč s bodovým hodnotením 3 003 b. do 31.12.2001) podľa Vyhlášky č. 32/1965 Sb.. a za sťaženie spoločenského uplatnenia 120,00 Kč s bodovým hodnotením (18 150 b. od 01.01.2002) podľa vyhlášky č. 440/2001l Sb., ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2002. 26. Svoje tvrdenie podporil aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 68/2003 a R 47/2010, v ktorých rozhodol tak ako to on tvrdí: 1. o pôvodnom poškodení za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb. (ako prvá podmienka za účinnosti starého predpisu), 2. o novej škode ako zhoršenie zdravotného stavu (ako druhá podmienka za účinnosti nového zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípade konkrétneho poškodeného pána J. Š., poškodeného pracovným úrazom zo 14.05.2004 to bola nová bolesť a prežívaná „akútna fáza“ bolesti vyjadrená v § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžso 18/2009 z 27.01.2010). U toho istého poškodeného tiež „ustálenie“ zdravotného stavu podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. (rozsudok NS SR sp. zn. 4 So 195/2008 zo 07.12.2009). Vo všetkých prípadoch bolo vydané rozhodnutie s novou hodnotu bodov. 27. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného aj žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). 30. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. 31. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7. 32. Podľa § 10 ods. 7 citovaného zákona pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodenému po zhoršení následkov odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. 33. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotného zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 34. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). 35. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu o z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. 36. Choroba z povolania u žalobcu bola zistená dňa 20. mája 2003 a podľa prílohy časti V III., IV., č. 93 prílohy k Vyhláške č. 32/1965 Zb. v danom prípade bolo možné sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť iba v rozsahu bodov od 400 do 2 000. 37. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnych osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. 38. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonávať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli ak sú potrebné na zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. 39. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 40. V danom prípade podstatnou námietkou zo strany žalobcu je správna aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., keďže choroba z povolania u žalobcu bola zistená dňa 20. mája 2003 (teda v čase pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.). V prejednávanej danej veci tak boli naplnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. 41. Správnou aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutia, a preto krajský súd poukazuje na to, že Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo Uznesenie o publikovaní rozhodnutia č. 4Sžso 23/2009 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z. z..“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010). Preto na základe ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj správnych súdov správny orgán aj v danej veci mal postupovať v súlade s právnou vetou, ktorá vyplýva z hore citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pojem bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výšky náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, a preto podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov, t. j. podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t. j. výšku bodového hodnotenia, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa už riadi zákonom č. 437/2004 Z. z., a preto hodnota 1 bodu mala byť určená v takej sume, aká vyplýva pre rok 2016, t. j. pre rok, v ktorom bolo posúdené zhoršenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania a došlo aj k bodovému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu. Názor žalobcu, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. mala byť posudzovaná aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia čo do bodového hodnotenia, nemá oporu v zákone a je potrebné zdôrazniť, že podľa zákona č. 437/2004 Z. z. možno postupovať iba pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 42. K namietanej retroaktivite použitej právnej normy krajský súd uvádza, že jedným zo základných znakov právneho štátu je zásada zákazu retroaktivity, teda spätného pôsobenia neskoršej právnej normy do minulosti. Je však potrebné rozlišovať medzi pravou a nepravou retroaktivitou v súvislosti s čím súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 9/2014-63 zo dňa 14.11.2014, v ktorom ústavný súd uviedol: „Pravú retroaktivitu ústavný súd spravidla vymedzuje ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založeného právnymi vzťahmi, len lex priori (napr. PL.ÚS 37/99) alebo stav, keď zákon dostatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností) (PL.ÚS 3/00). Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL.ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL.ÚS 3/00).“ 43. Ústavne neprípustná je len pravá retroaktivita, ktorá sa v prejednávanej veci zjavne nevyskytla, keď podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. sa vzťahujú doterajšie predpisy. Možno však hovoriť o nepravej retroaktivite, keď zákon č. 437/2004 Z. z. uznal skoršie právne skutočnosti - zistenie choroby z povolania a vznik nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia; v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v prospech poškodeného mení však výšku hodnoty 1 bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu ústavné plne konformné (rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžso 26/2014 z 25.05.2016). 44. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia napadnutého žalobou dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) (nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 45. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu postupovať v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Uvedeným právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 46. Žalobcovi voči žalovanej priznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní bol úspešný (§ 167 ods. 1 SSP). 47. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.