Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200944 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200944.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu N. J., bytom C. L. J., L. C. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016 č. OPS/BEZ/2016/3774, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím z 29.03.2016 č. 85/16/O uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,-- eur podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 citovaného zákona, konkrétne: - § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že zamestnávateľ N. J., L.C. C. XXX/X, XXX XX C. L. J., IČO: 41873718 dňa 15.01.2016 o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb R. T., nar. XX.XX.XXXX, C. L. J., L. Ľ.. Š. XX, a G. T., nar. XX.XX.XXXX, C. L. J., L.. C. X, ktorí vykonávali pomocné práce na stavbe Y. XX/XXX, T., a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce vykonal dňa 15.01.2016 inšpekciu práce podľa § 7 ods.3 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z. u žalobcu, pri ktorej zistil, že žalobca porušil povinnosti, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, a ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Správny orgán poukázal na obsah protokolu o výsledku inšpekcie práce z 03.02.2016 č. IKO-27-38-1.2/P-A28-16, z ktorého vyplýva, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb R.S. T.P. a G.S. T.Š., ktorí vykonávali pomocné práce na stavbe Y. XX/XXX, T., a s ktorými nemal založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. G. T. v zápisnici o podanie informácie uviedol, že na stavbe pracuje od 9:30 hod., dohodol sa so žalobcom, vykonával búračské práce za odmenu 2,50 eur/hod., so žalobcom nemá nič podpísané. X. R. T. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na stavbe pomáha žalobcovi, lebo mu dlhuje peniaze, a robí pomocné práce bez finančnej odmeny. 4. Žalobca v zápisnici o podaní informácie uviedol, že obaja vykonávajú murárske práce bez odmeny a nemá s nimi uzatvorený pracovno-právny vzťah. 5. Po začatí správneho konania a vo veci uloženia pokuty žalobca sa písomne vyjadril tak, že v čase výkonu inšpekcie práce fyzické osoby prácu ešte nevykonávali, obaja G. T. a R. T. boli dňa 15.01.2016 doobeda bez nároku na mzdu pomáhať s vynášaním nábytku z miestnosti, kde boli neskôr začaté stavebné práce. Pred začatím týchto prác boli fyzické osoby nahlásené na Sociálnu poisťovňu. Žalobca tvrdil, že jeho úmyslom nebolo nelegálne zamestnávanie. 6. Správny orgán k uvedenému stanovisku konštatoval, že je v rozpore s dôkazmi, ktoré boli vykonané na mieste hneď počas kontroly. Samotný žalobca uviedol, že G. T. a R. T. pracovali už v predchádzajúci deň a vykonávajú murárske práce, pričom sám im poskytol pracovné náradie. G. T. uviedol inšpektorovi, že vykonáva murárske práce za odmenu 2,50 eur/hod a priviezol ho žalobca, R. T. uviedol, že vykonáva pomocné práce bez finančnej odmeny a pomáha žalobcovi, lebo mu dlhuje peniaze. Podľa názoru správneho orgánu ani v tomto prípade nemožno hovoriť o bezodplatnosti, hoci odplatnosť nie je nevyhnutnou podmienkou závislej práce. 7. Správny orgán konštatoval, že zo všetkých výpovedí, ktoré boli urobené spontánne priamo na mieste, vyplýva, že zamestnanci vykonávali závislú prácu pre žalobcu. Znaky závislej práce boli splnené. Zamestnanci pracovali na pracovisku žalobcu s jeho náradím podľa jeho pokynov, v určenom čase (on ich priviezol), spolu s ďalším jeho zamestnancom. Skutočnosť, že žalobca nemal úmysel nelegálne zamestnávať, nie je pri správnom delikte rozhodujúca, zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo opomenutie. 8. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán bol viazaný minimálnou zákonnou sadzbou, zohľadnil tiež to, že išlo iba o dvoch zamestnancov, krátkosť trvania protiprávneho stavu, ako aj skutočnosť, že nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. S prihliadnutím na uvedené uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa názoru správneho orgánu splní preventívne aj represívny účel. 9. U žalobcu išlo o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže rozhodnutím zo 07.03.2016 č. 405/15/O bola žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložená pokuta 6.000,-- eur. Vzhľadom na to podľa názoru správneho orgánu nebolo možné uložiť žalobcovi pokutu v minimálnej výške, t.j. 5.000,-- eur, tak to vyplýva z ustanovenia § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím z 10.06.2016 č. OPS/ BEZ/2016/3774, O-323/2016 zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 29.03.2016 č. 85/16/ O potvrdil. 11. Žalobca v odvolaní uviedol, že kontrolované osoby dňa 15.01.2016 vykonávali práce, ktoré neboli prácami pre neho ako podnikateľa, ale išlo o práce, ktoré pozostávali v prevažnej väčšine z odvozu zanechaných vecí a zariadenia z bývalej prevádzky pizzérie mimo objekt TESCO L. Y. XX/XXX E. T.. Len minimálny rozsah prác pozostával z búracích prác, ktorými bolo odstraňovanie dlažby, ktorú mal pôvodný prevádzkovateľ taktiež odstrániť. Inšpektormi práce kontrolované osoby R. T., G. T. a B. D.C.K. zariadenie odvážali pre svoju potrebu zo svojich domácností v C. L. J. a nešlo o výkon závislej práce pre žalobcu. Túto pracovnú možnosť ponúkol uvedeným osobám bez nároku na odmenu. V odvolaní žalobca tiež uviedol, že v dôsledku jazykovej bariéry a osobnostnej výbavy kontrolovaných osôb vznikla situácia, ktorá bola inšpektormi práce nesprávne vyhodnotená. Kontrolované osoby nemohli chápať, aký údaj je od nich požadovaný, a na aký účel inšpektorom práce takéto vysvetlenie poskytujú. Príčinou nesprávneho zápisu mohla byť výlučne jazyková neznalosť, nakoľko ich materským jazykom je maďarský jazyk. Žalobca za nedostatok vykonanej kontroly považoval aj to, že ďalšia osoba B. D. nebol inšpektormi práce dotazovaný na tú istú skutočnosť, ktorá bola dôvodom uloženia pokuty. Inšpektorát práce tiež nevyužil inštitút svedka v administratívnom konaní a nevypočul brata žalobcu, ktorý spolu s B. D. by inšpektorovi práce vytvorili správny obraz o charaktere vykonávanej práce a o dôvodnosti postihu. Navrhol výsluch týchto svedkov v ďalšom konaní. Ďalej namietal nedostatok procesného postupu, a to, že v rozpore s ustanovením § 14 ods.5 zákona o inšpekcii práce neobdržal jedno vyhotovenie protokolu inšpektorátu práce zo dňa 15.01.2016, preto nemohol už skôr skutočnosti uvedené v odvolaní namietať. 12. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že dňa 15.01.2016 o 10:00 hod. využíval závislú práce fyzických osôb R.S. T.P. a G. T.Š., ktorí vykonávali pomocné práce na stavbe Y. XX/XXX, T., a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. 13. K tvrdeniu žalobcu, že kontrolované osoby uvedeného dňa vykonávali práce, ktoré neboli vykonávané pre žalobcu, ale išlo o práce, ktoré pozostávali v prevažnej väčšine z odvozu zanechaných vecí a zariadenia z bývalej prevádzkarne pizzérie mimo objekt TESCO na Y. A. XX/XXX E. T., žalovaný uviedol, že správny orgán vychádzal zo zápisníc, ktoré boli urobené na mieste, nakoľko výpovede, resp. podanie informácie bolo urobené spontánne bez možnosti dohodnúť sa na odpovediach, či už navzájom medzi zamestnancami, alebo so žalobcom. Zamestnanci pracovali na pracovisku žalobcu s jeho náradím, podľa jeho pokynov, v určenom čase, spolu s ďalším jeho zamestnancom. Znaky závislej práce boli splnené. 14. K argumentácii žalobcu, že v dôsledku jazykovej bariéry a osobnostnej výbavy kontrolovaných osôb nebola situácia správne vyhodnotená, žalovaný konštatoval, že žiadna z kontrolovaných osôb neuviedla žiadnu výhradu o neporozumení kladeným otázkam, zápisniciach o podaní informácie a tieto bez ďalšieho podpísali. Svojím podpisom potvrdili, že porozumeli poučeniu a inšpektorovi práce poskytli pravdivé informácie. 15. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že neobdržali jedno vyhotovenie protokolu inšpektorátu práce zo dňa 15.01.2016, pretože protokol o výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený v troch rovnopisoch, jeho obsah bol prerokovaný so žalobcom dňa 03.02.2016 a protokol bol prevzatý toho istého dňa. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania a mal teda možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca počas správneho konania nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, považoval žalovaný za účelovo vykonštruované a v rozpore s dôkazmi, ktoré boli vykonané na mieste. 16. Súčasťou odvolania je čestné vyhlásenie B. D., v ktorom popisuje, akým spôsobom sa G. T. a R. T. podieľali na prácach pri vypratávaní zrušenej prevádzky. Priložené čestné vyhlásenie vytvorené po vydaní rozhodnutia považuje žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa sankcii za porušenie právnych predpisov. Navyše, informácie uvedené v čestnom vyhlásení sú v protiklade s informáciami, ktoré uviedli G. T. a R. T. do zápisnice o podaní informácie. Navyše, žalovaný poukázal na ustanovenie § 39 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, a nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. 17. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili zistené porušenie povinností, a prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Uložená sankcia vo výške 8.000,-- eur je podľa žalovaného primeraná a plniaca preventívnu funkciu, a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Výšku uloženej sankcie a jej účelnosť v prvostupňový správny orgán odôvodnil v súlade so zákonom. 18. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 29.03.2016 č. 85/16/ O zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 19. V žalobe uviedol, že za podstatný nedostatok správneho konania považuje skutočnosť, že neobdržal kópiu zápisnice o vykonane kontrole dňa 15.01.2016. Skutočnosť, že dňa 03.02.2016 bol účastníkmi prerokovaný obsah protokolu, nepreukazuje, že žalobca obdržal zápisnicu zo dňa 15.01.2016. Na preukázanie tejto skutočnosti je potrebný písomný záznam, podpis o prevzatí, doručenka, že žalobca prevzal namietanú zápisnicu. 20. Žalobca ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní namietal jazykovú bariéru osôb G. T. a R.S. T.P., a tento argument považuje za významnú skutočnosť, ktorá ale nebránila inšpektorom práce zaznamenať obsah podanej informácie týmito osobami. Aj podané vysvetlenie žalobcu je tak strohé, že neumožňuje výklad, ktorý urobili správne orgány oboch stupňov. Zo zaznamenaného vyjadrenia, že obe osoby vykonávajú búracie práce bez odmeny a nemajú uzatvorený pracovno-právny vzťah, neumožňuje výklad, ktorý urobil správny orgán, resp. nijakým spôsobom nespochybňuje argumentáciu, ktorú žalobca podrobne rozviedol v rámci odvolacieho konania. Podľa žalobcu písomné zaznamenanie obsahu ústneho prednesu nesie neklamný znak o tom, že sa vyjadrovala osoba, u ktorej je ťažko predpokladať znalosť úradného jazyka. Podľa žalobcu však ani takto namietaný záznam nijako nevyvracia jeho tvrdenie uvádzané v odvolaní. Podľa žalobcu informácia poskytnutá G. T. je nepoužiteľná, nakoľko nedával zmysluplnú odpoveď, na akú skutočnosť sa vzťahuje ním uvedený peňažný údaj „za odmenu 2,50 eur/hod“. R. T. uviedol, že robí pomocné práce bez finančnej odmeny. Žalobca uviedol, že tento svedok bol zmätený, že kontrolórovi nevedel uviesť ani kedy sa narodil, a keďže nemal žiadny osobný doklad, tento údaj si telefonicky zisťoval u svojej matky. Žalobca namietal, že nepozná dôvod, prečo je nehodnotiteľná jeho obrana, že uvedeným osobám dal možnosť získať veci určené na znehodnotenie bez požadovania finančnej náhrady. 21. Žalobca namietal, že správny orgán k záveru o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci dospel výkladom právnej normy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti o objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pričom podľa žalobcu táto argumentácia nijako nesúvisí s dôslednosťou, s akou má postupovať správny orgán pri zisťovaní skutkového stavu, na ktorý aplikuje právny predpis. Ani rýchlosť postupu správneho orgánu tento nezbavuje potreby inej dôslednosti pri výsluchu svedkov v čase podávania informácie, použitia tlmočníka a podobne, za účelom zisťovania skutočností pre možnosť použitia výpovedí tohto svedka v konaní. Žalobca tvrdí v žalobe, že dňa 15.01.2016 G. T. a R.M. T.P. poskytol príležitosť získania použiteľných, resp. speňažiteľných vecí bez odplaty, a preto len nedostatok znalostí slovenského jazyka uvádzaných osôb, ktoré komunikovali s inšpektorom, z čoho bol vykonaný strohý písomný záznam, nerobia dôkazný stav hodnotiteľným spôsobom, ako to urobili správne orgány oboch stupňov. 22. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z., pretože žalobca nevyužíval ich prácu pre seba, pre svoju podnikateľskú činnosť, ale týmto osobám poskytol možnosť demontáže, vybúrania, odvozu použiteľných vecí pre ich vlastnú potrebu, nakoľko tieto veci by boli znehodnotené, zničené, nakoľko malo byť z upravovaných priestorov inými osobami odstránené. Tento nesprávny procesný postup vo veci samej, v ktorej žalovaný odobril právny názor prvostupňového správneho orgánu, a jeho nesprávny výklad zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spolu s výhradami k možnosti a potrebe vykonania dôkazov v správnom konaní viedli k nesprávnemu rozhodnutiu aj žalovaného. Žalovaný nemal rozhodnúť bez výsluchu navrhovaných svedkov, nakoľko sa nemohol dozvedieť o žalobcom tvrdených skutočnostiach v súvislosti s výhodnosťou získania práce v objekte TESCA na pizzérii, ktorá mala byť vyprázdnením, odstránením, demontážou pripravená na odovzdanie vlastníkovi. 23. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že neobdržal zápisnicu o vykonanej kontrole dňa 15.01.2016, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 13 ods.2 zákona č. 125/2006 Z.z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol, a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom. Protokol bol správnym orgánom riadne vypracovaný a so žalobcom prerokovaný a žalobcom prevzatý dňa 03.02.2016. Z výkonu inšpekcie práce sa žiadna zápisnica nevyhotovuje, a teda ani nemohla byť žalobcovi doručená. 24. K namietanej jazykovej bariére osôb G. T. a R.S. T.P. žalovaný uviedol, že pri spisovaní zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu v prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku počas výkonu inšpekcie práce, žiadna z kontrolovaných osôb nenamietala, že by nerozumela otázkam, alebo im neboli celkom jasné. Kontrolované osoby vypovedali jasne a ucelene a zápisnice o podaní informácie sú úplne jednoznačné a zrozumiteľné. 25. K námietke žalobcu, že ako podnikateľ nevyužíval prácu fyzickej osoby, s ktorou nemal založený pracovno-právny vzťah, nakoľko šlo výlučne o možnosť získania použiteľných vecí demontážou a odvozom pre vlastnú potrebu, žalovaný uviedol, že kontrolovaní zamestnanci pracovali na pracovisku žalobcu s jeho náradím, podľa jeho pokynov, v určenom čase, a teda znaky závislej práce boli splnené. 26. K námietke žalobcu, že rozhodol bez výsluchu svedkov, žalovaný uviedol, že žalobca počas správneho konania nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Nariadenie ústneho pojednávania je v zmysle ustanovenia § 21 Správneho poriadku výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci podľa žalovaného nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, pretože povaha veci si to nevyžadovala, a skutkový stav bol jednoznačne preukázaný.. 27. K samotnej výške sankcie žalovaný uviedol, že za správny delikt bola uložená pokuta, ktorá bola stanovená na spodnej hranici sadzby, pričom správny orgán zohľadnil všetky okolnosti porušenia predpisov žalobcu. Správny orgán prihliadal tiež na to, aby výška pokuta mala preventívny a represívny charakter, a zároveň aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovno-právnych predpisov a dodržiavaní zákazu nelegálneho zamestnávateľa. 28. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa v rámci výkonu inšpekcie práce aj v prebiehajúcom správnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Postupoval pritom v záujme ochrany práv žalobcu, ktorému zákonne vymedzil, za aký správny delikt mu mala byť uložená sankcia, poskytol mu dostatočný čas na prípravu a dal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán prvého stupňa dospel ku správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. 29. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Košice, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3. 31. Nelegálne zamestnávanie podľa ustanovenia § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. je zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah, alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur. 33. Podľa § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods.2 citovaného zákona správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 34. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali podľa citovaných zákonných ustanovení. V spise sa nachádzajú zápisnice o podanie informácie G. T. a R.S. T.P. podpísané oboma fyzickými osobami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dňa 15.01.2016 vykonávali búračské práce, pričom G. T. uviedol, že si dohodol so žalobcom odmenu 2,50 eur/hod a R. T. tvrdil, že pracuje bez finančnej odmeny, pretože žalobcovi dlhuje peniaze. Samotný žalobca vo vysvetlení dňa 15.01.2016 inšpektorovi práce uviedol, že obaja, t.j. G. T. a R. T. pracovali už v predchádzajúci deň, a dňa 15.01.2016 od 9:00 hod. vykonávajú búračské práce bez odmeny. Potvrdil, že nemá s nimi uzatvorený pracovno-právny vzťah. Uviedol však, že pracovný náradie im poskytol. Po doručení oznámenia Inšpektorátu práce Košice, že sa začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z., žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že dňa 15.01.2016 G. T. a R. T. nevykonávali stavebné práce, ale bez nároku na mzdu pomáhali s vynášaním nábytku z miestnosti. Po začatí stavebných prác boli obe osoby nahlásené na Sociálnu poisťovňu. Toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s jeho vlastným vyjadrením zo dňa 15.01.2016, ktoré urobil pred inšpektorom práce a do zápisnice, a ktoré aj vlastnoručne podpísal. Vyhodnotenie týchto rozporuplných výpovedí, tak ako to urobil správny orgán prvého stupňa, je podľa názoru súdu v súlade s logickým myslením a uvažovaním, a zodpovedá obsahu získaných dôkazov. Z týchto dôvodov nie je možné vytýkať žalovanému, že nepovažoval odvolacie námietky žalobcu ohľadom doplnenia dokazovania výsluchom svedkov za opodstatnené, a navrhované dôkazy nevykonal, a ani ich neuložil vykonať správnemu orgánu prvého stupňa. 35. Námietky žalobcu ohľadom spochybňovania podaných vysvetlení zo strany G. T., R.S. T.P., poukazovaním na nich neznalosť úradného jazyka, a u jedného z nich aj spochybňovaním jeho psychickej vyspelosti, súd rovnako ako žalovaný, poukazuje na obsah ich vysvetlenia, z ktorých vyplýva, že toto vysvetlenie bolo urobené spontánne a je jednoznačné, a neumožňuje iný výklad ako to urobil správny orgán. 36. Súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že objektívna zodpovednosť za správny delikt nevylučuje riadne zistenie skutkového stavu, eventuálne konania žalobcu, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. V preskúmavanom prípade však správny orgán v prvom stupni si zadovážil dostatok dôkazov o tom, že k správnemu deliktu došlo tak, ako je to popísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 37. Námietku žalobcu, že mu žalovaný nedoručil zápisnicu z vykonanej inšpekcie práce z 15.01.2016, nepovažuje súd za dôvodnú vzhľadom na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že o výsledku inšpekcie práce vyhotovil Inšpektorát práce Košice protokol zo dňa 03.02.2016 č. IKO-27-38-1.2/P- A28-16 A115, ktorý bol prerokovaný so žalobcom dňa 03.02.2016. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 38. Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). 39. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.