Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200286 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: Z. J., bytom V., N. R. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Čižmárovou, AK Michalovce, Námestie osloboditeľov 1, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 01. 2016 č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ / SOC/2016/916-0002Zv, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/916-0002Zv zo dňa 15. 01. 2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 09. 10. 2015 č. MI1/RHNANV/SOC/2015/5316-0030, ktorým bola žalobcovi podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01. 09. 2015, pretože žalobca dňa 28. 07. 2015 prevzal ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne, avšak v lehote 3 dní na ňu nereagoval. 2. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný preskúmal citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a dospel k rovnakým skutkovým zisteniam. Konštatoval, že žalobcovi bola na základe jeho žiadosti, podanej dňa 20. 06. 1997, od 08. 07. 1997 poskytovaná dávka sociálnej pomoci, neskôr dávka v hmotnej núdzi, ktorej výška sa postupne menila na základe rodinných, príjmových a legislatívnych zmien. Listom zo dňa 17. 08. 2015 bola žalobcovi zaslaná výzva na preukázanie požadovaných skutočností , v ktorej sa uvádza, aby v lehote 3 dní od jej doručenia na prvej strane tlačiva Ponuka, ktoré bolo prílohou výzvy, vyznačil prijatie, či odmietnutie ponuky na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne v organizácii Mesto Michalovce na obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015, s dátumom začiatku výkonu činností dňa 14. 09. 2015. Dňa 31. 08. 2015 bolo úradu doručené podanie - vyjadrenie k výzve na preukázanie požadovaných skutočností, v ktorom žalobca žiadal úrad o predloženie úplnej informácie o činnosti, ktorú má vykonávať, o mieste jej výkonu, aby sa mohol slobodne rozhodnúť či prijíma alebo odmieta tak nejasne definovanú činnosť. Na toto podanie reagoval správny orgán prvého stupňa dňa 07. 09. 2015 listom, prevzatým žalobcom na piaty deň od jeho uloženia 16. 09. 2015. V tento deň sa žalobca osobne dostavil na aktivačné centrum, avšak na ponuku nereagoval. Preto mu bola pomoc v hmotnej núdzi odňatá. 3. Citujúc ustanovenia § 7 ods. 2, § 10 ods. 3 a 8, § 18 ods. 7 a § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a reagujúc na námietky žalobcu v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že na tieto námietky nebolo možné prihliadnuť, pretože v zaslanej ponuke je jasne definovaná organizácia - Mesto Michalovce, telefonický a e-mailový kontakt na zodpovednú osobu, dátum vykonávania činnosti a miesto nástupu na výkon tejto činnosti Partizánska 55, Ta Zs podnik Michalovce, čas i druh činností - A1, A2, A5, A6 s tým, že na druhej strane sú uvedené vysvetlivky k uvedeným činnostiam, t.j. účastník mal všetky potrebné informácie. Konštatoval, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi predpokladá, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie. Účastníkovi bolo ponúknuté vykonávanie činností formou menších obecných služieb a nie formou dobrovoľníckej činnosti, ako sa to snaží účastník konania poukázať v odvolaní. V prípade nesplnenia zákonného predpokladu výkonu činností v rozsahu 32 hodín mesačne, dávka v hmotnej núdzi s znižuje o 61, 60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní. Preto žalovaný považuje postup správneho orgánu prvého stupňa za správny. 4. Včas podanou žalobou zo dňa 09. 03. 2016 , doručenou správnemu súdu dňa 11. 03. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru ponuka vykonávania činností v zmysle platnej právnej úpravy nebola jasná a on ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi nemal o tejto činnosti potrebné informácie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, keď tieto vychádzali z toho, že u žalobcu sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi, v dôsledku čoho mu táto bola odňatá. Za nesprávne považoval aj tvrdenie žalovaného, že žalobca na ponuku na vykonávanie pracovných činností nereagoval v určenej lehote, pretože tento v stanovenej lehote požiadal úrad o poskytnutie bližších informácií o ponúkanej pracovnej činnosti. Keďže žiadnu odpoveď nedostal, dostavil sa osobne na úrad, kde mu však rovnako požadované informácie poskytnuté neboli. Poukázal na to, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi nijako nedefinuje pojem menšie obecné služby s konštatovaním, že dotknuté ustanovenia zákona sú v rozpore s viacerými medzinárodnými dokumentmi - napr. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovorom o nútenej práci i Ústavou SR. Podľa jeho názoru žalobcovi bolo protiústavné vykonávanie nútených prác vnútené a bol na neho vyvíjaný nátlak, aby s ponúkanou pracovnou činnosťou súhlasil i keď nebola dostatočne špecifikovaná. Zastáva názor, že žalovaný správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie a nedostatočne prihliadol na všetky okolnosti prípadu. 5. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a túto aj správne právne posúdil. Námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe považoval za neopodstatnené. Svoju argumentáciu oprel aj o nález Ústavného súdu SR zo dňa 27. 05. 2015 č. PL.ÚS 8/2014, ktorý na vec aplikovanú právnu úpravu považoval za súladnú s Ústavou SR. 6. V písomnom podaní zo dňa 04. 04. 2017 (replike) žalobca zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe. 7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. - správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 8. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobcovi bola dňa 25. 08. 2015 doručená výzva na preukázanie požadovaných skutočností datovaná dňom 17. 08. 2015, ktorou ho Úrad práce, soc. vecí a rodiny Michalovce, odbor služieb zamestnanosti - aktivačné centrum vyzval, aby v lehote do troch dní od doručenia tejto výzvy preukázal skutočnosti, rozhodujúce na ďalšie poskytovanie a výšku pomoci v hmotnej núdzi. Vyzvaný bol, aby na účely § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na prvej strane tlačiva „ponuka“, zaslaného v prílohe výzvy, vyznačil, či ponúkanú pracovnú činnosť prijíma alebo odmieta a túto stranu tlačiva s jeho podpisom doručil v lehote do troch pracovných dní od prevzatia osobne na Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Michalovciach alebo zaslal poštou na adresu úradu. Zároveň mu bolo odporučené, aby si druhú stranu tlačiva ponechal, pretože na nej sú uvedené pokyny pre neho k vykonávaniu pracovnej činnosti. Bol tiež vyzvaný v prípade prijatia ponuky dostaviť sa v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení ponuky na miesto výkonu pracovných činností tak, ako je uvedené v ponuke. V uvedenej výzve bol zároveň poučený o tom, že ak ponuku odmietne, alebo po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa mu dávka zníži o sumu 61,60 eur. Nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie uvedenej dávky. 9. Z tlačiva ponuka č. 1198/10/2015 súd zistil, že žalobcovi bolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je Mesto Michalovce na obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015, pričom v uvedenej ponuke je obsiahnutý telefonický kontakt, ako aj e- mailová adresa kontaktnej osoby. Súčasťou tejto ponuky sú presne špecifikované dni, v ktorých uvedená pracovná činnosť mala byť realizovaná s tým, že miestom nástupu na výkon činnosti je Partizánska 55, TaZs - podnik Michalovce s časom vykonávania činnosti v jednotlivých dňoch od 7:00 do 15:00 hodiny, pričom druh činnosti bol označený ako A2, A1, A5 a A6. Na druhej strane tlačiva sú uvedené vysvetlivky k jednotlivým pracovným činnostiam, kde je uvedené, že pod pracovnou činnosťou označenou ako A1 ide o tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a ekonomických podmienok obyvateľov obce, pod pracovnou činnosťou označenou ako A2 je potrebné rozumieť starostlivosť, rozvoj, ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, pod pracovnou činnosťou označenou ako A5 je potrebné rozumieť napomáhanie udržiavania 10. poriadku v obci a pracovnou činnosťou označenou ako A6 ďalšie činnosti. 11. Dňa 31. 08. 2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 27. 08. 2015, v ktorom tento žiadal, aby mu v krátkej lehote boli predložené úplné informácie o pracovnej činnosti, ktorú má vykonávať, ako aj o mieste výkonu, aby sa mohol slobodne a nie pod nátlakom rozhodnúť, či prijíma alebo odmieta túto nejasne definovanú pracovnú činnosť. Konštatoval, že takto neúplne a čiastkovo uvedené informácie zo strany úradu napĺňajú dopredu vykonštruovaný motív zbaviť ho ako občana za tri dni nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Poukázal na porušovanie jeho práv a slobôd uvedených v čl. 18 druhej hlavy Ústavy SR. 12. Dňa 16. 09. 2015 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Michalovce ako reakcia na jeho podanie zo dňa 27. 08. 2015, v ktorom mu bolo dané do pozornosti, že informácie o pracovnej činnosti, ktorú má vykonávať v rozsahu 32 hodín a informácie o mieste jej výkonu sú konkretizované v ponuke, ktorú prevzal dňa 25. 08. 2015. Po prevzatí výzvy mal trojdňovú lehotu, v ktorej bol povinný dostaviť sa na úrad na oddelenie aktivačného centra a príslušnej kancelárii sa vyjadriť, či súhlasí alebo odmieta prevzatú ponuku. Taktiež by mu boli ozrejmené prípadné nejasnosti. Správny orgán odmietol akékoľvek tvrdenie, že bol na účastníka vyvíjaný nátlak zo strany aktivačného centra. Výzva na preukázanie skutočností bola zaslaná štandardným spôsobom. 13. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny orgán prvého stupňa dňa 09. 10. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01. 09. 2015. 14. O odvolaní žalobcu zo dňa 28. 10. 2015 podanom proti citovanému rozhodnutiu, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 15. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa - z predkladacej správy odvolaciemu orgánu zo dňa 31. 03. 2016 vyplýva, že dňa 16. 09. 2015 žalobca prevzal písomné vyjadrenie úradu k jeho žiadosti o poskytnutie informácie, pričom tento sa v uvedený deň dostavil na úrad aktivačné centrum a pri osobnom pohovore s pracovníčkou úradu aktivačného centra a vysvetlení zo strany úradu, o aký druh činnosti ide, menovaný nereagoval na ponuku pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne. Nesplnil tým zákonom stanovenú podmienku pre ďalšie poskytovanie predmetnej dávky. 16. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. 17. Podľa ods. 2 písm. a/ cit. zák. ustanovenia dávka je 61,60 eur mesačne, ak ide o jednotlivca. 18. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. 19. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia písomná dohoda podľa odseku 3 obsahuje a) identifikačné údaje účastníkov dohody, b) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), d) záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody, e) ďalšie dohodnuté náležitosti. 20. Podľa ods. 8 cit. zák. ustanovenia odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h), b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe34) alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, c) ktorým je poberateľ predčasného starobného dôchodku, d) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu, e) ktorým je tehotná žena, od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, f) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, g) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, h) ktorý sa zúčastňuje na pracovnej terapii, i) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo j) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté. 21. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. 22. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho orgánu. 23. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorému bola predložená ponuka na výkon činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, túto ponuku neprijal, resp. v stanovenej lehote nedoručil správnemu orgánu prvého stupňa predpísané tlačivo v zmysle výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 28. 07. 2015, preto správne orgány postupovali v súlade s cit. zák. ustanovením, keď mu poskytovanú dávku v hmotnej núdzi znížili i o 61,60 eur. Podľa názoru súdu k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi došlo tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pretože nedoručenie tlačiva bolo považované za odmietnutie ponuky. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že žalobca nie je ani osobou, na ktorú by sa vzťahoval ods. 8 § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. 24. Podľa názoru súdu z obsahu predmetnej ponuky vyplýva, že v tejto je uvedený kontakt na zodpovednú osobu, ktorá v prípade prijatia ponuky by mu poskytla podrobnejšie informácie k vykonávaným činnostiam. V súvislosti s touto ponukou neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa všeobecného charakteru ponúkaných činností, pretože tieto boli špecifikované podľa číselníka oprávnených typov pracovných činností pre § 10 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z. z. ako boli uvedené na zadnej strane ponuky. 25. Argumentácia žalobcu, že na vec sa vzťahujúce ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie sú v súlade s medzinárodnými dokumentmi (Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, Dohovor o nútenej alebo povinnej práci), ani s Ústavou SR, nebolo možné zohľadniť, pretože táto má jednak všeobecný charakter a navyše z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 27. 05. 2015 č. PL.ÚS 8/2014 vyplýva, že Ústavný súd SR, návrhu skupiny 30 poslancov NR SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 10 ods. 3 - 11 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 39 Ústavy SR nevyhovel. 26. Z obsahu tohto nálezu vyplýva, že návrhom napadnutý zákon o hmotnej núdzi bol Národnou radou prvotne schválený 29. 10. 2013, avšak prezident SR rozhodnutím zo dňa 14. 11. 2013 schválený zákon Národnej rade vrátil, pretože zákonom požadované vykonávanie menších obecných služieb ako pripomienky pre nekrátenie dávky v intenciách § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi vnímal ako nesúladné s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 105 o zrušení nútenej práce a súčasne v rozpore s čl. 39 ods. 2 Ústavy SR. Následne na 27. schôdzi konanej dňa 26. 11. 2013 Národná rada SR po rozhodnutí prezidenta o vrátení zákona zákon o hmotnej núdzi opätovne prerokovala a schválila v nezmenenej podobe. Dňa 15. 10. 2014 prijala Národný rada SR zákon č. 308/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Podstatou tejto novelizácie bolo rozšíriť výnimky osôb, na ktoré sa nevzťahuje podmienka zúčastniť sa na výkone činnosti pre vznik nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi o poberateľov predčasného starobného dôchodku. Z dôvodu predchádzania interpretačným nejasnostiam sa do rozsahu výnimiek doplnilo explicitne aj náhradný rodič, ktorému bolo dieťa zverené do nahrádzajúcej starostlivosti rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Časť prijatých zmien bola len legislatívno-technického charakteru. Ústavnú konformnosť požadovaného výkonu menších obecných činností v rozsahu 32 hodín mesačne Ústavný súd SR posudzoval predovšetkým k sume dávky v hmotnej núdzi 61,60 eur, ktorá mala byť krátená v prípade odmietnutia výkonu týchto činností. Cieľom napádanej právnej úpravy bolo zvýšiť efektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných prostriedkov, aktivovať občanov v hmotnej núdzi a posilniť ich motiváciu pracovať, prvoradá je pozitívna motivácia takýchto osôb na výkon požadovaných činností. Pomer časového rozsahu činností a výšky potenciálne krátenej dávky v hmotnej núdzi je pod hranicou hodinovej minimálnej mzdy, avšak i s ohľadom na okolnosť, že požiadavka na výkon menších obecných služieb podľa § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi nezakladá pracovno-právny vzťah, Ústavný súd ju síce považuje za hraničnú, ale ústavne ešte stále akceptovateľnú, najmä z hľadiska jej účelu a cieľa, ktoré treba rešpektovať, pretože v súčasnosti sú skutočne relevantné. Na podporu uvedenej argumentácie ústavný súd dodal, že požadované menšie obecné služby, vykonávané potenciálnymi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi by mohli smerovať k verejnému prospechu a blahu obce a celej jej komunity a teda aj tej riadne zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné prostriedky pre uvedené dávky. Táto skutočnosť má z pohľadu Ústavného súdu chrániť potenciálnych poberateľov dávky pred neodôvodnenou prácou bez výsledku či zmyslu, ktorá by vzbudzovala zbytočný pocit dezilúzie. Pri posudzovaní predmetnej veci ústavný súd prihliadal tiež na to, že dávka v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje za podmienok uvedených v § 10 zákona o hmotnej núdzi nie je jediným a výlučným prostriedkom sociálneho systému, ktorého cieľom je naplnenie obsahu základného práva garantovaného čl. 39 ods. 2 ústavy. Preto nebolo možné vylúčiť poskytnutie zákonnej ochrany cez ďalšie inštitúty sociálnej pomoci najmä v prípadoch spoločného posudzovania viacerých členov domácnosti. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie napadnutú právnu úpravu nepovažoval ústavný súd za prejav svojvôle zákonodarcu, pretože sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu ani nepredstavuje taký intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských práv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva. V danom prípade nebol porušený ani ústavný princíp rovnosti, čo znamená vylúčenie svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho štátu. Ústavný súd teda dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia nie sú v rozpore s ústavným poriadkom SR. 27. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, podľa § 190 SSP, v súlade s cit. zák. ustanoveniami žalobu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).