Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/313/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7899899026 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7899899026.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Ing. Martin Kováč - Gastrotechnika plus, Košice, Slovenská 93, IČO: 33 905 690, proti povinnému: ZAVEX, spol. s. r. o., Útulná 1, Rožňava, IČO: 36 178 331, pre vymoženie 663,88 eur (20 000 Sk), o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: Er/2398/1999-24 zo dňa 07. 09. 2010 vo výroku o trovách exekúcie, takto r o z h o d o l : I. Mení výrok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekučného konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému trovy exekúcie vo výške 55,89 eur, do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. III. Účastníkom dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach vydal dňa 13. 02. 2013 uznesenie č. k.: 16CoE/37/2011-34, ktorým odmietol odvolanie súdneho exekútora zo dňa 13. 09. 2010 proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava pod č. k.: Er/2398/1999 zo dňa 07. 09. 2010, ktorým prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, pričom oprávneného zaviazal povinnosťou uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému vo výške 42,42 Eur, do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia Krajský súd v Košiciach uviedol, že súdneho exekútora nepovažuje za osobu oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že exekučné konanie za začalo ešte pred 01. 02. 2002, kedy Exekučný poriadok nepriznával súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Dňom 01. 02. 2002 nadobudla síce účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá pri rozhodovaní o trovách konania priznala postavenie účastníka aj súdnemu exekútorovi, avšak v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01. 02. 2002 sa ale exekučné konanie, ktoré sa začalo pred týmto dňom, malo dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 02. 2013 č. k.: 16CoE/37/2011-34 nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 04. 2013. Následne súdny exekútor proti uvedenému uzneseniu podal dňa 08. 04. 2013 dovolanie v ktorom žiadal, aby NS SR v Bratislave zmenil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 16CoE/37/2011-34 zo dňa 13. 02. 2013 tak, že súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške 55,93 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 29,88 eur, hotových výdavkov vo výške 16,73 eur a 20 % DPH. Najvyšší súd SR ako súd dovolací vydal uznesenie č. k.: 7ECdo/127/2013 dňa 26. 06. 2013, ktorým uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13. 02. 2013 č. k.: 16CoE/37/2011-34 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v predmetnej veci rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením sa priamo dotýkalo práva súdneho exekútora na náhradu týchto trov. Uviedol, že aj podľa právnej úpravy platnej pred 01. 02. 2002 bol súdny exekútor účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo o trovách exekúcie, a to i bez výslovného určenia tohto jeho postavenia v zákone. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, Krajský súd v Košiciach konal o predmetnej veci opätovne ako odvolací súd v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d O. s. p.). Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 05. 11. 1999, podaným u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodemarského, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 20 000 Sk (663,88 eur) s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava č. k.: 1Rob/407/99 zo dňa 12. 07. 1999. Súd prvého stupňa poverením č. 5808006284 zo dňa 18. 11. 1999 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodemarského. Dňa 17. 10. 2008 súdny exekútor predložil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie predmetnej exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko u povinného bola vykonaná lustrácia majetku z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa prísl. ustanovení Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu mal za preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal súd prvého stupňa trovy exekúcie v sume 42,42 eur. Pokiaľ ide o odmenu a hotové výdavky súdnemu exekútorovi, súd prvého stupňa ich priznal podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), § 14 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena vo výške 400 Sk (13,28 eur) podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. , a to za 2 hod., t. j. 2 x 200 Sk (6,64 eur), a to za žiadosť o udelenie poverenia - 30 min., za upovedomenie o začatí exekúcie - 30 min., za spísanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 30 min, za vydanie návrhu na poskytnutie súčinnosti - 30 min). Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za tieto úkony v sume 100 Sk (3,32 eur)/úkon (t. j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie majetku povinného), t. j. 4 x 100 (3,32) = 400 Sk (13,28 eur). V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov - poštovné 274 Sk (9,09 eur). Pretože súdny exekútor bol platiteľom dane podľa osobitného predpisu, jeho odmena sa zvyšuje o 19 % DPH vo výške 204,06 (6,77 eur). Súdnemu exekútorovi boli celkovo priznané trovy exekúcie v sume 42,42 eur. Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu náhradu trov exekúcie vo výške 55,47 eur. Uviedol, že súd v rozpore s vyhláškou mu nepriznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v správnej výške. V cit. uznesení súd nepriznal exekútorovi paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, tak ako sú uvedené v § 15 - kde sú taxatívne vymenované jednotlivé činnosti, a to aj napriek tomu, že medzi takéto činnosti patrí zisťovanie účtu povinného - § 15 ods. 1 písm. i) - súd v napadnutom uznesení bez udania dôvodu exekútorovi túto položku nepriznal. Ďalej poukázal na to, že v napadnutom uznesení súd v rozpore so zákonom nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov, a to aj napriek tomu, že uvedená otázka bola už riešená viacerými súdnymi rozhodnutiami. Naposledy KS v Košiciach v uznesení č. k.: 4CoE/133/2007-112 zo dňa 30. 01. 2008, kde tento uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že o daň z pridanej hodnoty by sa mala zvyšovať iba odmena súdneho exekútora. Daň z pridanej hodnoty je súčasť trov exekúcie aj v prípade, že si ju súdny exekútor podľa osobitného zákona (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) je povinný platiť z hotových výdavkov. Z uvedeného je preto zrejmé, že paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Na podporu uvedeného tvrdenia poukázal aj na čl. 73, 78 a 79 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. V závere poukázal aj na skutočnosť, že lex specialis pre posúdenie otázky DPH je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a nie zákon č. 233/1995 Z. z. Povinný a ani oprávnený sa v zákonnej lehote k odvolaniu nevyjadrili. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné. Výrok I. napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, nebol napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť. Súdny exekútor v odvolaní namietal výšku určených trov exekúcie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05. 11. 1999 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. V zmysle platnej judikatúry NS SR, účastníkom pre určitý úsek konania je osoba (fyzická alebo právnická, príp. aj štát), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má konať. Aj napriek skutočnosti, že v zmysle prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k úpravám účinným od 01. 02. 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) v danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 v znení od 01. 02. 2002, odvolací súd považuje súdneho exekútora za účastníka konania pre určitý úsek konania, v tomto prípade o trovách exekučného konania, bez ohľadu na to, že toto jeho postavenie nebolo pôvodne v zákone výslovne určené. Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú oblasť (exekučného) konania je totiž potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. K zastaveniu exekúcie došlo podľa ustanovenia § 57 h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 30. 04. 2008, patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk). Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé zisťovanie majetku povinného. Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odvolací súd venoval pozornosť posúdeniu, či úkony uvádzané exekútorom v jeho vyúčtovaní, sú úkonmi exekučnej činnosti a teda či bezprostredne smerujú k vykonaniu exekúcie a či tieto korešpondujú aj s požiadavkou účelnosti. Odvolací súd preto priznal súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky - časovú odmenu za 4 úkony a 30 min. (spísanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie súčinnosti a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie), t. j. spolu za 2 hod. - 400 Sk (13,27 eur), a podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. a), c), g), i), j) a ods. 3 vyhlášky - paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti (t. j. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného, za zisťovanie účtu povinného, za zisťovanie majetku povinného) vo výške 500 Sk (16,59 eur). Spolu teda odmena predstavuje suma 29,86 eur. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 cit. vyhlášky priznal odvolací súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, pozostavujúcu z poštovného (274 Sk), náhrady za stratu času (80 Sk) a cestovných nákladov (150 Sk), t. j. v celkovej sume (504 Sk) 16,72 eur. Ďalej odvolací súd k námietke súdneho exekútora uvádza, že pokiaľ ide priznanie DPH, s účinnosťou od 01. 01. 2012 došlo na základe zákona č. 348/2011 Z. z., k novelizácii Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa zvyšovania odmeny a náhrad súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty (§ 196) tak, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitého zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení sa toto ustanovenie vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred novelizáciou Exekučného poriadku, teda aj na posudzované exekučné konanie. V zmysle uvedeného sa potom o sumu DPH zvyšuje nielen odmena, ale aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Pri priznaní DPH súdnemu exekútorovi odvolací súd vychádzal zo sadzby dane 20 %, ktorá bola platná od 01. 01. 2011. Podľa ustanovenia § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Na základe v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému trovy exekúcie vo výške (celková odmena 29,86 eur + náhrady hotových výdavkov 16,72 eur + 20 % DPH z 46,58 (9,31) = 55,89 eur. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 veta prvá O. s. p. rozhodol tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože návrh na ich náhradu predložený nebol (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.