Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/766/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509210840 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7509210840.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu T. Q.E., F. U. L. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému U. J., F. U. Č., G. Č.. X, zastúpenému JUDr. Jozefom Adamovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.6.2015 č.k. 15C/102/2009-217 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX, kat. územia L., patrí do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 1.089,66 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k hore uvedenej parcele. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca mal uzatvoriť so svedkom Q. splnomocnenie, ktorým ho mal splnomocniť k odpredaju hore uvedenej parcely č. XXX V.. Ú.. L., ktorú svedok odpredal žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu 150.000,- Sk (4.979,08 eura). Podľa názoru súdu v prejednávanej veci bol právny úkon vyjadrený slovami v písomnej forme (splnomocnenie žalobcu č.l. 21), ktorým mal žalobca splnomocniť svedka Q. na predaj nehnuteľností. Tvrdená vôľa žalobcu bola v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme, keďže vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov S., súrodencov žalobcu, svedkyne V.L.I., svedka T. Q.) bolo preukázané, že vôľou žalobcu bolo sceliť poľnohospodársku pôdu v kat. úz. I. spolu s podielmi jeho súrodencov a túto následne na základe splnomocnenia pre svedka Q. predať, jednoznačne preukázaná bola aj skutočnosť, že predmetom splnomocnenia nemal byť pozemok v Skároši a teda je zrejmé, že tento pozemok mohol byť do splnomocnenia vložený dodatočne, keďže svedkyňa Q. i žalobca potvrdili, že na splnomocnení pre svedka Q., ktorí si vzájomne vymenili a prečítali, nebol tento uvedený a teda súd konštatoval, že v danom prípade ani k zmene nedošlo, pre nedostatok prejavu vôle zo strany žalobcu ako predávajúceho a teda z právneho hľadiska išlo o neexistentný právny úkon. Súd poznamenal, že k predaju pozemkov uvedených v splnomocnení ani len nedošlo, pričom predmetom predaja sa stala napokon len sporná parcela č. XXX, kat. úz. L.. V tejto súvislosti poukázal súd na obsah vyšetrovacieho spisu, z ktorého mal za preukázané že žalobca podal dňa 11.2.2009 trestné oznámenie vo veci podvodu za predaj pozemku v obci L., ktorý žalobca nepredával, i na uznesenie zo dňa 31.3.2009, ktorým bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodov, že z priložených dokladov zo Správy katastra je zrejmé, že sporné splnomocnenie je podpísané osobou oznamovateľa - teda žalobcom. Je pravdou, že súčasťou spisu z katastrálneho úradu je kúpna zmluva žalobcu a Obcou L., na základe ktorej nadobudol pozemok zapísaný na LV č. XXX, parc. č. XXX. Originál splnomocnenia v spise nikdy nebol predložený, iba overená fotokópia. Dátum podania oznámenia žalobcu, navyše korešponduje aj s výpoveďou svedkyne V., nakoľko práve od nej sa mal dozvedieť začiatkom roka XXXX od zamestnanca Obecného úradu U. L. a aj záujemkyne o pozemok žalobcu, že už nie je vlastníkom pozemku. Za podstatnú pre toto konanie považoval súd skutočnosť, že žalobca nemal v úmysle pozemok v L. predať, že práve výpoveďami svedkov bolo preukázané, že predmetom plnej moci mali byť len pozemky v kat. úz. I., ktoré po scelení sa mali predať. Svedkyňa Q. potvrdila to, že sa podpisovali na prázdnu druhú stranu plnej moci, ktorá im bola predložená v notárskej zápisnici, a teda obaja to podpísali s vedomím, že podpisujú to, čo si v plnej moci prečítali a na čom sa dohodli - teda predaj pozemkov v I.. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 6. V odvolaní uviedol, že základnou a vlastne predbežnou otázkou v danom konaní sa javí otázka plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, ktorou žalobca splnomocnil p. Q. na odpredaj tam uvedených pozemkov. Poukazuje na to, že toto plnomocenstvo nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, čo je jeho predmetom a to najmä, že je udelené na predaj pozemkov v I. a na predaj pozemku v L. a podpis žalobcu bol pod touto plnou mocou riadne overený na notárskom úrade, číslovanie pozemkov na plnej moci je riadne a bez prerušenia. K rovnakému záveru došli aj orgány činné v trestnom konaní, keď trestné oznámenie podané vo veci žalobcom odmietli. Záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetom sporného plnomocenstva nemal byť pozemok v L. považuje za nezrozumiteľný a z rozsudku nie je jasné ako súd aplikoval tento rozpačitý a nejednoznačný záver na platnosť, či existenciu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol parc. č. XXX U. L.. Z rozsudku nevyplýva ako sa súd vysporiadal s mnohými námietkami, a nezrovnalosťami vo výpovediach žalobcu, jeho súrodencov a svedkov, nevysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo svedka Q. vyhodnotil bez ďalšieho odôvodnenia ako nedôveryhodnú osobu. Ďalej bol toho názoru, že žalobca prispôsoboval svoje tvrdenia a výpovede v priebehu konania podľa toho ako sa vyvíjala dôkazná situácia a dokonca súdu klamal. Keďže žalobca podpísal namietané splnomocnenie na notárskom úrade, svoj podpis na splnomocnení nenamietal a mal možnosť podpísanú listinu si dôkladne prečítať, je argumentácia žalobcu o úmysle podpísať inú plnú moc výslovne účelová až špekulatívna. Motív ohľadne kúpnej ceny potvrdil svojím prejavom na pojednávaní dňa 22.5.2015 aj žalobca, keď po opätovnej námietke, že uvedené konanie nie je o zaplatení kúpnej ceny uviedol, že keby dostal peniaze nechal by to tak a všetko by bolo v poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca účelovo prispôsoboval svoju argumentáciu podľa vývoja konania a predkladaní dôkazov. Ďalej poukazuje na výpoveď svedkyne E. R.. Podľa jeho názoru svedkyňa sa snažila vypovedať účelovo a prispôsobiť potrebám žalobcu a súd si prispôsobuje výpoveď. Žalobcovi bratia sa jasne vyjadrili, že plnú moc udelenú žalobcom pre p. Q. nevideli a nevedeli tak potvrdiť, resp. vyvrátiť, či na nej figuroval aj pozemok U. L.. Svedok S. vypovedal, že p. Q. u notára nebol a že dnu vošiel najprv žalobca a potom jeho sestra E.. Súd svoje rozhodnutie postavil na aplikácii § 34 a 35 Občianskeho zákonníka, pričom je toho názoru, že došlo k nesprávnej interpretácii, resp. aplikácii uvedených ustanovení. V konaní bol predložený originál plnej moci, ktorého presné a žiadne pochybnosti nepripúšťajúci jazykové vyjadrenie podľa názoru žalovaného nepripúšťa súdom učinenú interpretáciu § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda neprihliada ani na jazykový prejav právnych úkonov. ďalej poukazuje na okolnosť, že súd nevypočul predvolaných svedkov a to bratov žalobcu S., R., keď sudkyňa oznámila, že k výsluchu ďalších svedkov nepristúpi, nakoľko to nepovažuje za potrebné. Zostáva teda podľa názoru žalovaného otázne, prečo ich predvolávala, keď ich nechcela vypočuť. Ďalej poukazuje na to, že súd nevykonal dôkazy predložené ním a to zvukové záznamy z pojednávaní. Ohľadom výroku súdu o trovách konania je žalobca toho názoru, že v danom prípade sú naplnené všetky zákonné predpoklady a podmienky, ak nie pre aplikáciu § 143 O.s.p., tak aspoň na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že právny úkon - plnomocenstvo zo dňa XX.X.XXXX v časti splnomocnenia svedka U. Q. na odpredaj parcely č. XXX kat. úz. L. je neplatný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak určil, že žalobca je výlučným vlastníkom tejto parcely. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 9. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že plnomocenstvo ktorým žalobca mal splnomocniť svedka U. Q. na predaj spornej parcely KN-C č. XXX nevzbudzuje žiadne pochybnosti. 10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 11. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 12. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 13. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 15. Jednou z náležitostí právneho úkonu je prejav vôle, ktorý sa môže uskutočniť formou konania alebo opomenutia. Prejav vôle formou konania alebo opomenutia sa môže uskutočniť buď výslovne - ústne, či písomne, alebo nevýslovne - konkludentným činom, t.j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 16. Citované ust. § 35 ods. 2 predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť, a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne podrobí skúmaniu i vôľu konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými, logickými, či systematickými. Okrem toho súd posúdi na základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná vôľa strán v okamžiku uzatvorenia zmluvy. 17. V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi sporná otázka, či žalobca v splnomocnení zo dňa XX.X.XXXX splnomocnil svedka U. Q. aj na predaj parcely KN-C č. XXX V.. Ú.. L.. Možno preto konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak listinný dôkaz - splnomocnenie zo dňa XX.X.XXXX hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p. tak, že tento nehodnotil iba jednotlivo, ale vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie posúdiť na základe vykonaného dokazovania aká bola skutočná vôľa žalobcu v okamihu uzavretia splnomocnenia pre svedka U. Q.. 18. Z vykonaného dokazovania a to jednak nielen z výsluchu žalobcu, ale aj svedkov T. S., X. V.L.I., T. Q. a jeho súrodencov S. Q.E., R. Q.E. E. E. Q. vyplynulo, že žalobca nemal záujem odpredať parcelu KN-C č. XXX a teda ani splnomocniť svedka na jej predaj. Svedkovia - súrodenci žalobcu a svedok T. S. potvrdili, že predmetom splnomocnenia svedka na predaj nehnuteľností mali byť len nehnuteľnosti vedené ako poľnohospodárska pôda v kat. úz. U. I.. Navyše svedkyňa E. Q. potvrdila, že prvotné vyhotovenie splnomocnenia žalobcom si prečítala a sporná parcela v ňom nebola uvedená. 19. Navyše je potrebné uviesť, že pri výklade právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno na vôľu toho, kto úkon urobil usudzovať tiež s prihliadnutím k následnému chovaniu zmluvných strán. 20. V tejto súvislosti treba poukázať na účastnícku výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že potom čo vo februári nadobudol vedomosť o tom, že došlo k predaju jeho parcely KN-C č. XXX navštívil žalovaného. Žalovaný uvedenú skutočnosť potvrdil, keď uviedol, že potom, čo vo februári bol podať daňové priznanie na obecnom úrade, navštívil ho žalobca spolu so svojím bratom, ktorí plní zlosti a hnevu zaklopali na jeho dvere a osočili ho akým právom sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže táto nehnuteľnosť je stále jeho a následne potom žalobca podal trestné oznámenie. Žalobca spolu s bratom mu povedali, že na uvedenej parcele môže stavať len cez ich mŕtvoly. 21. Z uvedeného dokazovania možno vyvodiť nedostatok vôle žalobcu splnomocniť svedka U. Q. na predaj spornej nehnuteľnosti. Za takejto situácie právny úkon - splnomocnenie treba považovať za neplatný v časti ohľadom splnomocnenia svedka na predaj parcely KN-C č. XXX (§ 41 OZ) v dôsledku čoho žalovaný nemohol účinne nadobudnúť vlastnícke právo k spornej parcele. 22. Za správne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k trovám konania, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že žalobca mal v konaní plný úspech a uložil žalovanému povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania. 23. Za takejto situácie možno konštatovať, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody nemožno považovať za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu - splnomocnenia, preto jeho rozhodnutie treba považovať za správne, ak návrhu žalobcu vyhovel a určil, že je výlučným vlastníkom spornej parcely. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).