Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/794/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215204259 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215204259.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: Y. P., G.. X.X.XXXX, K. M. Ú. M. Č. C. - C. G. I., zastúpený JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, proti žalovanej: Y. C. P.. Č., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., P. X, zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Juhásom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mojmírová 12, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.10.2015 č.k. 18C/127/2015-127 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia konanie zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur, ktorý bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenskej pošty, a.s., v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 170,36 eur v prospech právneho zástupcu žalovanej, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou Y. C. ako kupujúcou a M. P., zomrelou XX.X.XXXX ako predávajúcou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Z.- XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX-XX/XXXX, je neplatná. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 96 ods. 1,3 O.s.p. konštatoval, že pred začatím pojednávania dňa 2.10.2015 oznámil žalobca, že návrh berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť, preto konanie zastavil. 4. S poukazom na § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil žalobcovi súdny poplatok uhradený pri podaní žaloby vo výške 99,50 eur, krátený o 6,70 eur, t.j. v sume 92,80 eur. 5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď uzavrel, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto je povinný uhradiť trovy konania žalovanej. Tie spočívajú v trovách právneho zastúpenia, ktorých náhrada bola súdom prvej inštancie priznaná v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“) v hodnote 1/13 výpočtového základu, čo činí za jeden úkon právnej služby 64,53 eur za rok 2015. Právnemu zástupcovi patrí odmena za 2 úkony právnej služby á 64,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci dňa 10.4.2015 ) vo výške 129,06 eur a za 1 úkon právnej služby 16,13 eur (účasť na pojednávaní dňa 2.10.2015 bez prejednania veci), teda vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Advokátovi priznal aj náhradu hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 3x 8,39 eur, trovy konania spolu 170,36 eur. 6. Pokiaľ právny zástupca žalovanej vyčíslil náhradu trov zastúpenia vo výške 3.486,- eur vychádzajúc z „ocenenia“ nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, keď hodnotu nehnuteľnosti určil vo výške 73.990,- eur podľa aktuálnej ponuky realitných kancelárií, súd prvej inštancie sa s týmto vyčíslením trov právneho zastúpenia nestotožnil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom konania bola otázka platnosti právneho úkonu, teda jeho súladnosti so zákonnou úpravou, čo je skutočnosť objektívne neoceniteľná peniazmi, preto vychádzal pri stanovení základu tarifnej odmeny z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (obdobne NS SR 5MCdo 9/10 z 29.10.2010, 2MCdo 18/08 z 31.11.2009). 7. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby a to poradu s klientom dlhšiu ako jedna hodina k odvolaniu vo veci predbežného opatrenia dňa 24.2.2015 a za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25C/124/2015-22 zo dňa 25.2.2015, nakoľko tieto úkony sa netýkali prejednávanej veci. Nepriznal ani trovy zastúpenia za úkony, ktorými sú žiadosť o zabezpečenie účasti svedkov a porada s klientom dlhšia ako jedna hodina pred pojednávaním dňa 1.10.2015, nakoľko nejde o úkony právnej služby, ale len plnenie dôkaznej povinnosti účastníkov a vykonanie porady a jej účelnosť nebola preukázaná. 8. Proti tomuto uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.475,54 eur. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávny bol jeho postup pokiaľ dospel k priznaniu náhrady trov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Novelou vyhlášky prijatou vyhláškou č. 184/2013 Z.z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 655/2004 Z. z. bolo precizované ust. § 10 ods. 2 tejto vyhlášky a zadefinovaná tarifná hodnota, pričom v § 10 ods. 2 sa slovo "a" nahradilo čiarkou a na konci sa pripojili slová: "a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu." Predmetná novela nadobudla účinnosť dňa 1.7.2013 (správne má byť 1.7.2014 - poznámka odvolacieho súdu). Úmyslom zákonodarcu bolo odstrániť právnu neistotu v posudzovaní tzv. hodnoty sporu, ktorá bola doteraz formovaná len judikatúrou, keď dikcia ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nebola dostatočne určitá a poskytovala priestor pre rôznu interpretáciu. Súd prvej inštancie však nezohľadnil toho času účinné právne predpisy, čím zjavne rozhodol contra legem. Nie je namieste posudzovať konanie o neplatnosť určenia kúpnej zmluvy za „skutočnosť objektívne neoceniteľnú", keďže prípadné vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, by malo priamy vplyv na práva a povinnosti žalovanej a dopadalo priamo do jej majetkovej sféry, kedy dôsledkom úspechu v tomto spore by žalovaná stratila vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súčasné znenie legálnej definície tarifnej hodnoty vylúčilo akékoľvek pochybnosti a určilo, že spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti a/ je možné subsumovať pod konania, ktorých hodnota sa určuje na základe legálnej definície „hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu", b/ má tarifnú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná, a teda na ňu nie je možné aplikovať ust. §11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a c/ je ju možné určiť na základe hodnoty obdobnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v danej obci. Predmetom konania je určenie, kto je/bol vlastníkom nehnuteľností, a teda kto eventuálne mohol nadobudnúť majetkový substrát zodpovedajúci hodnote nehnuteľnosti, preto je na mieste určiť tarifnú hodnotu odrážajúcu sa na tomto základe. Nesprávny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ nepriznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby, a to poradu s klientom zo dňa 1.10.2015 keď uzavrel, že nejde o účelne vynaložený úkon právnej služby. Vychádzajúc zo skúseností nadobudnutých počas výkonu advokátskej praxe odvolateľ má za to, že klient ako laik v absolútnej väčšine nemá takmer žiadnu vedomosť ani predstavu o priebehu pojednávania, procesnej taktike na pojednávaní, úctivom a slušnom spôsobe vystupovania voči súdu a pod., preto je potrebné oznámiť klientovi všetky tieto okolnosti a náležite ho pripraviť na pojednávanie. Uskutočnenie porady bezprostredne deň pred pojednávaním je samozrejme nevyhnutnosťou ako zo strany právneho zástupcu, tak aj žalovanej a je bezpredmetné akékoľvek dokazovanie jeho účelnosti resp. samotné vykonanie. Napriek tomu pripojil záznam o vykonaní porady s klientom zo dňa 1.10.2015. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne a uplatnil trovy odvolacieho konania. Správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vychádzal pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia z neoceniteľného základu. Navyše žalovaná nepreukázala oprávnenosť požadovania náhrady trov konania z ceny nehnuteľností, ktorá ani nebola v spore prejednávaná, pričom poukázal na ustálenú judikatúru v podobných sporoch, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. 10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 11. Uznesenie je vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda z tarifnej hodnoty vo výške 1/13 výpočtového základu, čo činí za 1 úkon právnej služby 64,53 eur za rok 2015. Predmetom konania totiž nebolo vyslovenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako veci, ktorá je peniazmi oceniteľná), ale posúdenie platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), kde hodnota nie je finančne vyčísliteľná. V prejednávanej veci išlo o určenie neplatnosti právneho úkonu, čo je nepochybne iná právna skutočnosť, než určenie samotného vlastníckeho práva. Predmetom konania teda nebolo priame vyslovenie vlastníckeho práva k určitej peniazmi oceniteľnej veci, ale posudzovanie platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z hľadiska jej náležitostí, kde hodnota právneho úkonu ako takého finančne vyčísliteľná nie je. 13. Na tomto závere nič nemení ani ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinného od 1.7.2014, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 14. Ako už bolo skôr uvedené, predmetom tohto konania nebol spor o vlastníctvo k určitej veci, ale domáhanie sa neplatnosti právneho úkonu. 15. Nedôvodné sú odvolacie námietky týkajúce sa nepriznania odmeny za poradu s klientom zo dňa 1.10.2015. Správne súd prvej inštancie totiž vyhodnotil tento úkon ako neúčelne vynaložený. Žalovanej bola priznaná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia a za situácie, keď nasledovalo (len) jedno pojednávanie, nemožno odmenu za poradu s klientom automaticky považovať za úkon účelne vynaložený. Nemožno sa stotožniť ani s názorom odvolateľa, že odmena za tento úkon patrí bez ohľadu na skúmanie jeho účelnosti. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).