Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/690/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213230254 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213230254.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobkyne: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., O. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: Š. K., nar. X.XX.XXXX, bytom v W., O. XX, t. č. v Ústave na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, Floriánska 18, zastúpeného JUDr. Petrom Pándym, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, L. Kossutha 99, v konaní o úpravu užívania veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.8.2015 č.k. 28C/222/2013-97 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/58/2014. 2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 25.11.2013 sa žalobkyňa domáha úpravy sporných práv a povinností účastníkov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) k stavbe chaty č. súp. XXXX, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. Č., rozhodnutím o výlučnom oprávnení žalobkyne túto stavbu užívať do času vyporiadania BSM účastníkov. V žalobe žalobkyňa tvrdila, že žalovaný, ktorý je od 14.10.2012 vo výkone väzby, bez jej súhlasu písomným plnomocenstvom zo dňa 5.2.2013 splnomocnil U. O., mimo iného tiež na právne úkony spojené s užívaním a spravovaním stavby predmetnej chaty a tejto osobe, rovnako bez súhlasu žalobkyne, žalovaný túto nehnuteľnosť i prenechal na dočasné užívanie nájomnou zmluvou. Na podklade týchto právnych skutočností predmetnú chatu užívajú toho času tretie osoby, ktoré podľa tvrdení žalobkyne nehnuteľnosť poškodzujú a spôsobujú tiež škodu v podobe odoberania elektrickej energie. S takýmto stavom žalobkyňa nesúhlasí, keďže chce nehnuteľnosť využívať sama pre potreby svoje a svojich maloletých detí a aj vzhľadom na väzobné stíhanie žalovaného a prebiehajúce súvisiace konania. V konečnom dôsledku ide o spor o užívanie uvedenej nehnuteľnosti medzi žalobkyňou a U. O.. 3. Žalobkyňa súdu prvej inštancie oznámila, že dňa 7.4.2014 podala na Okresnom súde Košice II žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a U. O., predmetom ktorej je užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Toto konanie prebieha pod sp.zn. 29C/58/2014. Z tohto spisu súd prvej inštancie zistil, že v konaní sa rieši otázka majúca pre prejednávanú vec význam, pretože ak by súd dospel k záveru o platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi Š. K. H. U. O., a teda by osvedčil existenciu oprávnenia U. O. predmetnú nehnuteľnosť užívať, nezhodu účastníkov ako bezpodielových spoluvlastníkov ohľadne nehnuteľnosti by nemohol rozhodnúť takým usporiadaním, ktoré by bolo v kolízii s obligačným právom inej osoby. V tomto prípade rozhodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci fakticky i právne má význam len v prípade, ak by tu bol spor o užívanie medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi a nie medzi niektorým z nich a treťou osobou. S poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 111 ods. 1, 2 O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že konanie prerušil majúc za to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/58/2014 sa meritórne rieši otázka existencie záväzkového práva U. O. k spornej nehnuteľnosti, ktorá má pre rozhodnutie súdu v tomto konaní zásadný význam. Hoci otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd inak vyriešiť v tomto konaní, v ktorom ide o spor o užívanie spoločnej veci, nakoľko v súvisiacom konaní sa táto otázka rieši meritórne a tým záväzne nielen pre účastníkov, ale aj pre súd, v záujme konzistentnosti súdnych rozhodnutí a sledujúc vyhnúť sa inému spôsobu predbežného posúdenia tejto otázky než ako bude meritórne vyriešená v inom konaní, je dôvodné prerušiť toto konanie. 4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie nepreruší. V dôvodoch odvolania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. uviedla, že v danom prípade nie sú dané dôvody na prerušenie konania. Uviedla, že medzi účastníkmi konania prebieha viacero sporov, a to konanie o vyporiadanie BSM vedené pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 17C/2/2014, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36C/28/2014 a 43C/28/2014 o určenie, či hnuteľné veci patria do BSM. Konanie o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 28C/58/2014 zatiaľ prebieha. Predmetné konanie bolo začaté na návrh dňa 25.11.2013. Dňa 11.6.2014 súd prvej inštancie doručil žalobkyni uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie a bolo nariadené predbežné opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne. Od tohto času do vydania uznesenia o prerušení konania, t.j. viac ako 14 mesiacov spôsoboval súd prvej inštancie závažné prieťahy v konaní svojou bezdôvodnou nečinnosťou. Tento stav sa aktuálne snaží zhojiť rozhodnutím o prerušení konania, ktoré nemá žiaden zákonný dôvod. Poukázala na to, že v konaní vedenom pod sp.zn. 29C/58/2014 nebolo meritórne rozhodnuté a strany smerujú k zmareniu tohto konania. Prerušenie konania v danej veci je najzdĺhavejším opatrením v postupe súdu, pretože ochrana práv účastníkov tohto súdneho konania by sa mohla reálne napĺňať až po právoplatnom skončení neskôr začatého konania, o prerušení ktorého aktuálne nie je právoplatne rozhodnuté. Pre konanie o úpravu užívania veci patriacej do BSM nemá zásadný význam otázka platnosti nájomnej zmluvy, resp. nejde o otázku, ktorú by súd nevedel v konaní vyriešiť iným vhodným spôsobom. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. Vyššie cit. zákonné ustanovenie C.s.p. účinné od 1.7.2016 zodpovedá úprave § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia súd môže prerušiť konanie z čoho vyplýva, že ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 10. Pokiaľ súd konanie nepreruší a neurobí iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale prejaví sa v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej. 11. V danom prípade úvaha súdu prvej inštancie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/58/2014 nevybočila z medzí a hraníc ustanovených zákonom, nemožno preto rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým prerušil konanie, vytknúť vecnú nesprávnosť. 12. Odvolací súd považuje za správnu úvahu súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie o prerušení konania oprel o ten dôvod, že v súvisiacom konaní sa vedie spor o právo, od vyriešenia ktorého závisí rozhodnutie prejednávanej veci. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha určenia spôsobu užívania nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania súdom v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/58/2014 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a U. O.C., keď tvrdí, že žalovaný bez jej súhlasu uzavrel nájomnú zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti so U. O.. 13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/58/2014 sa rieši otázka práva U. O. k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v konaní domáha. Vyriešenie tejto otázky má preto podstatný význam aj pre prebiehajúce konanie. Pokiaľ sa totiž v súvisiacom konaní nevyrieši otázka užívacieho práva U. O. k predmetnej nehnuteľnosti, nebude možné v konaní pokračovať a určiť spôsob užívania predmetnej nehnuteľnosti účastníkmi konania. 14. K odvolacím námietkam žalobkyne, ktorá tvrdí, že súd v prejednávanej veci si otázku neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy môže vyriešiť ako otázku predbežnú, odvolací súd udáva, že súvisiace konanie má podstatný vplyv a význame pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci a preto môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu. Bude preto procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu v súvisiacom konaní a konanie prerušiť, a to nielen z hľadiska hospodárnosti konania, ale aj z hľadiska snahy vyhnúť sa inému spôsobu predbežného posúdenia tejto otázky, než ako bude meritórne vyriešená v inom konaní, čo by zakladalo dôvod pre obnovu konania. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).