Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211011540 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211011540.6 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. T. L., pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1, ods.2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2016, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.2.2015, sp. zn. 5T/130/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 4.2.2015, sp. zn. 5T/130/2011 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. T. L. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 7.12.2011, sp. zn. 4 Pv 127/2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1, ods.2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že ako konateľ spoločnosti D. P. P..D..G.. so sídlom Č. XXX, XXX XX B., okres B. - G., IČO: XX XXX XXX, so zvláštnou zodpovednosťou za daňové priznania a platby daní nezaplatil splatnú daň: - z príjmu právnickej osoby, po kontrole za zdaňovacie obdobie roka 2004 vo výške 200.101,57 €, splatnú do 11.5.2008, - preddavok k dani z motorových vozidiel za 3. štvrťrok 2009 vo výške 151,13 €, splatný do 30.9.2009, - preddavok k dani z motorových vozidiel za 4. štvrťrok 2009 vo výške 165,14 €, splatný do 31.12.2009, aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami v dátumoch splatnosti týchto daní v celkovej výške 32.799,11 €, z ktorých mohol čiastočne znížiť celkový záväzok firmy na nezaplatených splatných daniach v celkovej výške 216,65 € voči Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení R. H. B., kde z celkovej výšky 32.799,11 € dňa 8.11.2010 uhradením sumy vo výške 316,27 €, ktorou uhradil preddavok na daň z motorových vozidiel za 3. a 4. štvrťrok 2009, čím znížil záväzok spoločnosti na nezaplatených splatných daniach, čím takto R. úradu B. spôsobil škodu v celkovej výške 32.482,84 €, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného Š. D. P. D., zastúpený R. Ú. B. so sídlom B., D. X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného. Nesprávne vyhodnotenie videl v tom, že súd akceptoval tvrdenie obžalovaného, že zisk spoločnosti D. P. s.r.o. v roku 2008 vo výške 2.499,92 Eur pochádza z dotácií, ktoré sú účelovo viazané a nemôžu byť použité na iný účel ako na ten, na ktorý boli poskytnuté. V odôvodnení ďalej poukázal, akým spôsobom bola daňovému subjektu vyrubená daň, spôsob platenia a exekúcie, ktoré boli nariadené. Bol toho názoru, že predmetom znaleckého dokazovania malo byť aj to, či finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu boli obžalovaným použité na taký účel, a v takom rozsahu, ako je to uvedené v dotačnej zmluve, resp. rozhodnutí. Tieto skutočnosti neboli predmetom znaleckého dokazovania, preto konanie obžalovaného nebolo dostatočne preverené a navrhol, aby v rámci odvolacieho konania bolo vykonané nové znalecké dokazovanie so zameraním na správnosť a účelnosť vynaložených dotačných prostriedkov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil podľa § 321 ods.1 Tr. por. napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr. por. sám rozhodol, eventuálne vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný zaslal vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, v ktorom poukázal na to, že súhlasí so závermi okresného súdu, lebo dostatočným spôsobom bolo zistené, že podstatný z trestného hľadiska je dátum splatnosti deň 30.3.2009 a nie dátum 11.5.2008 a k dátumu splatnosti disponoval iba finančnými prostriedkami, ktoré boli účelovo viazané. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora. Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré postačovalo na rozhodnutie v merite veci. Obžalovaný Ing. T. L. využil zákonné právo nevypovedať, iba sa vyjadril, že nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dorubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 a vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Poukázal na to, že dorubenú daň z právnických osôb nebol schopný splniť ani v predĺženej lehote, súhlasil so závermi znaleckého posudku, že zostatok peňazí, ktorými firma celkovo disponovala ku dňu splatnosti dane tvorili prostriedky poskytnuté ako dotácia zo štátneho rozpočtu. Zástupkyňa poškodeného JUDr. I. D. uviedla, že uplatňuje nárok v mene poškodeného na náhradu škody. Potvrdila, že preddavok k dani z motorových vozidiel za 3. štvrťrok 2009 vo výške 151,13 Eur a preddavok k dani z motorových vozidiel za 4. štvrťrok 2009 vo výške 165,14 Eur obžalovaný uhradil dňa 8.11.2010. Svedkyňa Ing. C. A. vypovedala, že ku dňu 15.1.2014 eviduje R. Ú. B. u daňového subjektu D. P. P..D..G.. nedoplatok 411.538,21 Eur pozostávajúci z nezaplatených daní z pridanej hodnoty, dane z motorových vozidiel a dane z príjmov právnickej osoby. Ďalej vo svojej výpovedi poukázala na spôsob, akým prebiehala exekúcia voči daňovému subjektu a uviedla, že z celkového nedoplatku na dani z príjmu právnickej osoby 411.538,21 Eur približne polovica je nezaplatená daň a druhá polovica je sankcia. Svedkyňa Ing. A. U. ako zamestnankyňa daňového úradu vypovedala, že daňový subjekt bol poučený, že v prípade neuhradenia dane do stanoveného dátumu, bude mu vyrubený sankčný úrok a naviac, splatnosť daňového nedoplatku sa bude posudzovať podľa dátumu pôvodnej splatnosti dane. Keďže obžalovaný nezaplatil v dátume odkladu splatnosti daň, sankčný úrok sa mu počítal od pôvodného dátumu splatnosti dane, o čom ich obžalovaný informoval, že nie je schopný túto daň vyplatiť. Zo znaleckých posudkov, z doplnku, ako i z výpovede znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo Ing. F. Q. bolo jednoznačne zistené, že zostatok v pokladni daňového subjektu k 30.3.2009 bol 2.192,50 Eur, čiže k 30.3.2009 boli disponibilné prostriedky evidované na bankových účtoch a v pokladni spoločnosti v celkovej výške 2.499,92 Eur. S najväčšou pravdepodobnosťou nie je možné zistiť, či táto suma v pokladni pochádzala z dotácií, čo ozrejmil aj vo svojej výpovedi. Ďalej poukázal, že spoločnosť D. P. s.r.o. v roku 2009 vykazovala stratu v hospodárení vo výške - 427.182,- Eur. V roku 2008 bol hospodársky výsledok spoločnosti zisk 26.165,00 Eur. Významný prepad bol spôsobený v roku 2009 výpadkom výnosov v objeme 217.000,- Eur, čo oproti roku 2008 predstavuje takmer 90%. Druhým výrazným faktorom bolo zaúčtovanie predpisu dodatočne vyrubenej dane z príjmu právnických osôb za rok 2004 vo výške 200.101,57 Eur. Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní aj prečítaním všetkých listinných dôkazov, hlavne rozhodnutí daňového úradu, platobnými výmermi, žiadosťami obžalovaného o odklad platenia daní, odpoveďami správcu dane, exekučnými rozhodnutiami i rozhodnutím U. platobnej agentúry a ňou poskytnutej špecifikácie platieb. Správne dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný Ing. T. L. bol v čase spáchania skutku jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti D. P. P..D..G.. so sídlom Č. XXX, a teda ako konateľ spoločnosti zodpovedal okrem iného aj za platenie splatných daní. Dane daňového subjektu D. P. P..D..G.. spravoval R. Ú. B. F. (v súčasnosti R. Ú. B.). Pôvodne vznikla daňovému subjektu D. P. P..D..G.. daňová povinnosť z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2004 vo výške 928,77 €, ktorá bola dňa 12.4.2004 splnená vo výške 927,80 €. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 31.12.2007 č. XXX/XXX/XXXXX/XX/R. R.rad B. vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2004 v sume 6,650.000,- Sk a uložil mu rozdiel dane zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Dorubenie dane vyplývalo z toho, že správca dane neuznal za relevantný výdavok na základe faktúry, ktorú vykazovala spoločnosť D. P. P..D..G.. vo svojom účtovníctve v zdaňovacom období roka 2004. Spomenuté rozhodnutie R. úradu B. F. napadol obžalovaný opravným prostriedkom, nebol však úspešný, a nakoľko nebol schopný splatnú daň v stanovenej lehote zaplatiť, požiadal písomne dňa 2.6.2008 daňový úrad o odklad úhrady dorubenej dane do 30.3.2009. Rozhodnutím zo dňa 30.6.2008 č. XXX/XXX/XXXXX/XX/R. R. úrad B. F. povolil daňovému subjektu D. P. s.r.o. odklad platenia daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 vo výške 6.249.030,- Sk do 30.3.2009 a upozornil ho, že v prípade nedodržania podmienok stane sa splatným celý nedoplatok v zostávajúcej výške a budú vyrubené penále z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni pôvodnej splatnosti dane. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 3.7.2008. Daňový subjekt si daňovú povinnosť nesplnil ani do dňa povoleného odkladu a písomným podaním zo dňa 27.3.2009 sa opäť obrátil na správcu dane so žiadosťou o ďalšie predĺženie lehoty splatnosti zaplatenia daňového nedoplatku do 10.5.2009. Na žiadosť reagoval správca dane písomným oznámením zo dňa 15.4.2009 tak, že opätovné predĺženie lehoty splatnosti nie je možné. Dlh daňového subjektu D. P. P..D..G.. na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 činil (po prepočte na aktuálnu menu) 220.739,56 €, po čiastočnej úhrade preúčtovaním, je aktuálny nedoplatok 199.675,35 €. Správca dane posudzuje splatnosť tohto daňového nedoplatku k dátumu pôvodnej splatnosti dane, nakoľko daň nebola uhradená v dátume odkladu splatnosti, pričom celkový vykazovaný nedoplatok na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2004 daňového subjektu D. P. P..D..G.. činí 411.538,21 € (nezaplatená daň + sankcia) ku dňu 15.1.2014. Na nezaplatenú daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 prebieha na základe rozhodnutia R. úradu B. F. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/G. zo dňa 23.4.2009 exekučné konanie. Voči exekučnej výzve zo dňa 18.5.2009 sa daňový subjekt odvolal, avšak odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 7.7.2009 potvrdil daňovú exekučnú výzvu správcu dane, preto bol následne dňa 27.8.2009 vydaný daňový exekučný príkaz. Daňovou exekúciou boli postihnuté účty daňového subjektu vedené vo viacerých bankách. Po vydaní daňového exekučného príkazu boli na daňový exekučný účet poukázané platby v celkovej výške 872,40 €, ktoré exekútor zaúčtoval na nedoplatok, preto aktuálna výška daňového nedoplatku je 199.474,24 €. Na daňový nedoplatok bolo začaté exekučné konanie formou predaja nehnuteľnosti dňa 24.4.2009, avšak správca dane nepokračuje v exekúcii na nehnuteľnosti daňového subjektu, a v tejto súvislosti poukázal na to, že nie je jediným záložným veriteľom. Daňovej exekúcii nepodliehajú finančné prostriedky pochádzajúce z rozpočtu a prostriedkov Európskej únie. V súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že Pôdohospodárska platobná agentúra so sídlom v Q. vyhovela žiadosti obžalovaného, ako konateľa spoločnosti D. P. P..D..G.., o vyplatenie finančných prostriedkov z fondu Európskej únie v rámci programu Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004 - 2006 rozhodnutím zo dňa 11.12.2008 a na účet D. P. P..D..G.. vedený v G. Q. P. poukázala platby: dňa 26.3.2009 vo výške 126.577,68 €, dňa 27.11.2008 vo výške 23.919,55 € a dňa 15.12.2008 platby vo výške 9.332,12 €, 69.820,36 € a 63.395,60 € (výška platieb vyplýva zo špecifikácie platieb zo dňa 11.12.2008 aj z vyhlásenia U. U. J. o overení). Preukázaná bola i tá skutočnosť, že obžalovaný dňa 8.11.2010 zaplatil daňovému úradu preddavky k dani z motorových vozidiel za 3. štvrťrok 2009 a za 4. štvrťrok 2009 spolu vo výške 316,27 Eur. Závermi znaleckého dokazovania bolo preukázané, že k dátumu 30.3.2009 bol zostatok v pokladni 2.192,50 Eur, teda ku dňu splatnosti dane z príjmov právnických osôb za rok 2004 disponoval daňový subjekt D. P. P..D..G.. celkovými finančnými prostriedkami vo výške 2.499,92 Eur. Pôvod predmetných peňazí ani podľa znalca by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné zistiť, že pochádzajú z dotácií z fondu EÚ. Správny a zákonný je i záver a názor okresného súdu, že predpokladom trestnej zodpovednosti pri predmetnom trestnom čine je solventnosť platiteľa dane. V danom prípade sa musí jednať o úmyselné konanie zo strany obžalovaného, ktoré mu vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Podstatný z trestnoprávneho hľadiska je dátum splatnosti, teda deň 30.3.2009 a nie dátum 11.5.2008, teda dátum pôvodnej splatnosti dane, lebo tento je dôležitý z hľadiska oprávnenia správcu dane účtovať sankčný úrok. Podľa znalca z odboru ekonómia nie je možné zistiť, či finančné prostriedky vo výške 2.499,92 Eur k 30.3.2009 pochádzajú z dotácií tak, ako to od počiatku tvrdil obžalovaný. Znaleckým dokazovaním bol dostatočne ozrejmený aj hospodársky stav spoločnosti, ktorá v roku 2009 vykazovala stratu v hospodárení vo výške - 427.182,00 Eur, pričom výrazný prepad v hospodárení bol spôsobený v roku 2009 výpadkom výnosov v objeme 217.000,- Eur a zaúčtovaním predpisu dodatočne vyrubenej dane z príjmu právnických osôb za rok 2004 vo výške 200.101,57 Eur. Spoločnosť sa tak dostala do predĺženia a k 31.12.2009 vykázala záporné vlastné imanie vo výške - 285.289,00 Eur. Zostatok finančných prostriedkov k 30.3.2009 vo výške 2.499,92 Eur mohol pochádzať z fondov EÚ. K tvrdeniu odvolateľa, že nebolo znalecky skúmané, či obžalovaný finančné prostriedky - dotácie z fondov EÚ vynaložil účelovo odvolací súd dodáva, že túto skutočnosť v rámci predmetného trestného konania nebolo potrebné vôbec skúmať, lebo nebola obsahom skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu a finančné prostriedky, ktoré firma obžalovaného obdržala z fondov nebolo možné použiť na zaplatenie vyrubenej dane aj keby sa nachádzali na účte daňového subjektu. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Na základe uvedených skutočnosti sa preto odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.