Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/471/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208206038 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208206038.9 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ul. č. XXX/ X, V., právne zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Rastislavovej ul. č. 68, proti povinným v 1. rade Y.U. T.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F. Č..XXX a povinnej v 2. rade W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F. Č..XXX, v konaní o vymoženie 248 954,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er 598/2008-1369 zo dňa 17.07.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/598/08-31 zo dňa 1.7.2008 tak, že exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné a nesprávne. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 a čl. 48 Ústavy SR, vytýkal súdu prvého stupňa, že nenariadil pojednávanie a nedal mu možnosť vyjadriť sa k obsahu listín a dôkazom, preto mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že povinní vystavili iba jednu zmenku zo dňa 22.03.2007 splatnú dňa 16.04.2007 na sumu 7,5 milióna Sk. Povinní podpísali iba jednu rozhodcovskú doložku a to dňa 30.04.2007. Rozhodca zvolený ad hoc vydal iba jeden rozhodcovský rozsudok dňa 07.05.2007, ktorý bol všetkým účastníkom doručený osobne tretím subjektom. Z uvedeného vyplýva, že povinní nemohli mať pochybnosti o tom o aký rozhodcovský rozsudok sa jedná a doručenie originálu rozhodcovského rozsudku povinným sa uskutočnilo za prítomnosti svedka - osoby odlišnej od účastníkov konania. Zastával názor, že je nesprávne skutkové zistenie súdu, že listina „vzájomné záväzky“ zo dňa 22.05.2007 nepotvrdzuje doručenie rozhodcovského rozsudku obom povinným, keďže obaja povinní listinu vlastnoručne podpísali. Namietal neúplne a nesprávne zistenie skutkového stavu ohľadom doručovania exekučného titulu z čoho vyvodil nesprávny právny záver. Súd vôbec nevzal do úvahy, že JUDr. Čorba bol tým rozhodcom, ktorý je uvedený v rozhodcovskej doložke zo dňa 30.04.2007 a on rozhodol o zmenke a vydal rozhodcovský rozsudok. Zdôraznil, že skutočnosť o tom, že exekučný titul bol obom povinným doručený preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou JUDr. Čorba opatril exekučný titul, potenciálna výpoveď JUDr. Čorbu (ktorého súd nevypočul), listina „vzájomné záväzky“ vo vzájomnej súvislosti s iným listinami ako aj potenciálna výpoveď doručovateľa rozhodcovského rozsudku JUDr. Jaroslava Škapinca (ktorého súd nevypočul). V súvislosti s materiálnou nevykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku vytýkal súdu prvého stupňa prílišný formalizmus. Uviedol, že záver súdu o tom, že v rozsudku chýba presné vymedzenie práva nie je pravdivé. Ide o právo na peňažné plnenie vyjadrené konkrétne vyčíslenou peňažnou sumou, ktorému zodpovedá povinnosť povinných túto sumu zaplatiť. Zastával názor, že z exekučného titulu je zrejmé a jasne určiteľné, kto je v danom exekučnom konaní oprávneným a kto povinným subjektom a akú povinnosť majú povinní plniť, pričom, ak by sa prístup súdu v otázke interpretácie enunciátu bez záhlavia rozhodnutia uplatnil vo všetkých prípadoch, potom by drvivá väčšina súdnych rozhodnutí bola materiálne nevykonateľná. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 140/2010. Podotkol, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2008 a napadnuté rozhodnutie vydal súd po 7 rokoch nečinnosti. Pohľadávku, ktorej vymoženie žiada v exekučnom konaní nadobudol legitímne a v dobrej viere a zdôraznil, že listiny, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu boli preskúmané dvoma znalcami, ktorí nepotvrdili, že podpisy povinných nie sú pravé. Trestné konanie proti právnym predchodcom oprávneného bolo nateraz ukončené s tým, že k žiadnemu pozmeňovaniu ani falšovaniu zmenky zo dňa 22.03.2007 nedošlo. Všetky tvrdenia povinných sa javia ako nepravdivé, účelové a v snahe odvrátiť exekúciu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie zamietnuť. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu doručil po uplynutí odvolacej lehoty prílohy k odvolaniu a to 10.9.2015 kópiu časti komentára k O.s.p. a 18.9.2015 kópiu rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok pracovisko Banská Bystrica z 13.7.2015 č.k. BB-4T 32/2013-2934. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Povinní v 1. a 2. rade po doručení odvolania na vyjadrenie písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 19.11.2015 žiadali, aby bola vec predložená odvolaciemu súdu, aby mohol konať a rozhodnúť. Zároveň uviedli, že v tejto fáze konania sa pre efektívnosť konania vzdávajú doručovania akýchkoľvek podaní, vyjadrení a písomností v mene „oprávneného“. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinným v 1. a 2. rade sa začalo dňa 14.03.2008 na základe rozhodcovského rozsudku č.k. RKCb 1/2007-9 zo dňa 07.05.2007 vydaného rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom, ktorým boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaní, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatili spoločne a nerozdielne 7.500.000,- Sk spolu s 6% ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 až do zaplatenia, alebo aby v tej iste lehote podali námietky u rozhodcu. Podľa doložky vyznačenej rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2007 a vykonateľnosť dňa 26.5.2007. Podaním zo dňa 15.05.2008 povinní v 1. a 2. rade podali návrh na zastavenie exekúcie okrem iného aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie im nikdy nebol doručený. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vykonateľnosť rozhodnutia je základným procesným predpokladom nariadenia a uskutočnenia výkonu rozhodnutia. V prípade, ak bola exekúcia nesprávne nariadená na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňa predpoklady materiálnej a formálnej vykonateľnosti, musí byť v ktoromkoľvek štádiu konania zastavená, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení). Dôvod zastavenia exekúcie podľa citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sa vzťahuje na prípady, kedy rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, no napriek tomu bolo exekučné konanie začaté. Pod pojmom formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je pritom potrebné rozumieť splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné v súlade s procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného taký enunciát (výrokovú časť), ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku, teda musí byť určitý. Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok č.k. RKCb 1/2007-9 zo dňa 07.05.2007) vydaný rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1. a 2. rade doručený účinne. Z obsahu vyjadrení účastníkov konania a listín obsiahnutých v exekučnom spise je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok mal dňa 22.05.2007 povinným v 1. a 2. rade údajne osobne doručiť JUDr. Jaroslav Škapinec ako tretia osoba a to na základe poverenia rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1. a 2. rade doručovaný v súlade so zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na doručovanie (ust. § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 45 O.s.p. ), nakoľko doručenie písomnosti určenej adresátovi do vlastných rúk prostredníctvom tretej osoby, ktorá nie je rozhodcom rozhodcovského súdu ani doručovateľom, nie je doručením v súlade so zákonom. Navyše prevzatie uvedeného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 nepreukazuje žiadna oficiálna doručenka podpísaná oboma povinnými v 1. a 2. rade, ale prevzatie rozsudkov je uvedené len na listine „Vzájomné záväzky“ zo dňa 22.05.2007 s textom, že „dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu“. Súd prvého stupňa taktiež správne uviedol, že uvedená listina označená ako „Vzájomné záväzky“ spoľahlivo nepreukazuje účinné doručenie exekučného titulu povinným v 1. a 2. rade. Odvolací súd tiež poznamenáva, že doručením rozsudku (akéhokoľvek) nemôže byť poverená osoba, ktorá má na veci protichodný právny záujem, čo ustálená súdna prax hodnotí ako neúčinné doručenie. V tomto prípade mal rozhodca poveriť doručením svojho rozsudku povinným práve JUDr. Škapinca, ktorý bol remitentom zmenky neskôr indosovanej na ďalšiu osobu, teda bol pôvodným veriteľom zodpovedajúcim nadobúdateľovi práv zo zmenky za jej zaplatenie dlžníkmi (povinnými), z čoho je zrejmé, že na rozhodnutí mal protichodný právny záujem ako povinní. Napokon odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), ktorý postráda určitosť ním priznaného oprávnenia a uloženej povinnosti. Z výroku rozhodnutia musí byť totiž jednoznačne zrejmé, aké práva a povinnosti ním boli uložené, prípadne aký právny vzťah alebo právo bolo priznané. Z predmetného exekučného titulu síce vyplýva uloženie povinnosti povinným zaplatiť spoločne a nerozdielne 7.500.000 Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaní svoju povinnosť splnia, keďže vo výroku nie je uvedené, kto je oprávnený uvedené plnenie prijať. V tomto smere nemožno neurčitosť výroku konvalidovať poukazom na záhlavie rozhodnutia, z ktorého vyplýva len presná identifikácia účastníkov konania, orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a predmet konania (nie spôsob splnenia uloženej povinnosti). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že oprávnenie ale aj povinnosť exekučného súdu preskúmať materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. K odvolacej námietke oprávneného, že súd sa pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie oboznamoval s obsahom spisu a tým vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie súd nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinných (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 345/2012). I keď súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, uvedená chyba nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň týmto postupom nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.