Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/387/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209451 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114209451.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému U. U., W. Q. O., O. Č.. XX, zastúpený opatrovníčkou T. T., N. E. X. O. G., o zaplatenie 226,86 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.2.2015 č.k. 35C/137/2014-51 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 226,86 eura s prísl. titulom poskytnutého splátkového úveru. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave uzatvorila so žalovaným dňa X.X.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.319,39 eura a žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 75,62 eura. Ďalej vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalobcom dňa X.XX.XXXX malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu. Žalobca v konaní uplatňuje dlžobnú istinu vo výške 226,86 eura pozostávajúcu z troch neuhradených splátok, ďalej úrok z omeškania z jednotlivých splátok, a to samostatne počnúc splatnosťou každej splátky úveru až do ich zaplatenia vo výške 1,66 eura a z poslednej splátky uplatňuje úrok z omeškania po dni splatnosti, t.j. od XX.X.XXXX do zaplatenia vo výške 9% ročne. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Súd prvého stupňa v konaní skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX podľa ktorej v zmysle čl. I uvedenej zmluvy žalobcovi mali byť postúpené len pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe k tejto zmluve, pričom k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok malo dôjsť nadobudnutím účinnosti zmluvy o postúpení a pripísaním odplaty v celkovej výške a v lehote podľa článku V. zmluvy na bankový účet postupcu špecifikovaný v zmluve. Súd bol toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz o účinnom prevode pohľadávok v konaní, t.j. dôkaz, či došlo k pripísaniu odplaty v celkovej výške a v lehote podľa článku V. zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto súd nemohol uzavrieť, že vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo jasne a nezameniteľne preukázané, že práve vlastníctvo pohľadávky v žalovanej výške voči žalovanému prešlo na žalobcu a preto súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie. Súd teda dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanému nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný. V dôsledku absencie návrhu na náhradu trov zo strany žalovaného, ako úspešného v tomto konaní, súd o ich náhrade nerozhodoval. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že postúpenie pohľadávky preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX. Zastáva názor, že súdu musí byť už aj z iných obdobných prípadov, ktoré sa vedú na súde zrejmé, že naňho došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Pokiaľ uvedená skutočnosť nebola pre súd postačujúca mohol ho súd vyzvať na preukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe čoho by predložil súdu vyhlásenie postupcu o prijatí predmetnej kúpnej ceny na svoj účet. V danom prípade nebola zo strany žalovaného vznesená žiadna pochybnosť o platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy o postúpení, preto považuje postup súdu za neprimeraný. Súd ho nevyzval na preukázanie účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok na základe čoho mal za to, že predložené dôkazy dostatočným spôsobom preukazujú postúpenie pohľadávky a nemá dôvod v konaní produkovať ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob 51/2011. Je toho názoru, že v danom prípade išlo o odstrániteľnú podmienku konania v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. a súd mohol využiť taktiež postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne, ak súd pri zisťovaní skutkového stavu neprihliadol na všetky listinné dôkazy predložené žalobcom, v dôsledku čoho za predčasné a teda aj nesprávne treba považovať právne posúdenie vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné pojednávanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného zákonného ustanovenia § 526 ods. 2 vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje peňažnú pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť od postupcu Slovenskej sporiteľne a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX. Súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, lebo vychádzal z ust. § 115a ods. 2 O.s.p. ak uviedol, že rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. V odôvodnení ďalej súd uviedol, že žalobca k žalobe pripojil listinné doklady a to zmluvu o splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane špecifikácie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stáva novým veriteľom. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postupník sa stane veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými), aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť postúpenia pohľadávky síce nie je potrebný súhlas dlžníka, musí byť však o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade nestačí iba oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný mu plniť. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca za účelom preukázania postúpenia pohľadávky predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca svoje vlastnícke právo k pohľadávke odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok malo dôjsť nadobudnutím účinnosti zmluvy o postúpení pripísaním odplaty v celkovej výške v lehote podľa čl. V tejto zmluvy na bankový účet postupcu. Z uvedeného zistenia súd vyvodil, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz o účinnom prevode pohľadávok v konaní, t.j. dôkaz, že došlo k pripísaniu odplaty v celkovej výške a v lehote podľa zmluvy. Takýto záver súdu prvého stupňa treba považovať za predčasný a teda aj nesprávny, ak súd pri rozhodovaní, resp. posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neprihliadol na ďalší z listinných dôkazov predložených žalobcom a to na Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým postupca - Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Je nesporné, že postúpenie pohľadávky možno preukázať zmluvou o postúpení, ale taktiež aj inými dôkaznými prostriedkami, tak ako v danom prípade oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Súd prvého stupňa však v tejto súvislosti na uvedený listinný dôkaz neprihliadol a tento vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nehodnotil. Možno preto konštatovať, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa nevychádza z listinných dôkazov doložených žalobcom v konaní, preto za predčasný a teda aj nesprávny treba považovať záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bude vychádzať z listinných dôkazov predložených žalobcom vrátane Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.