Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/466/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233249 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113233249.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému D. S., J.. XX.X.XXXX, G. X., Q. XX, o zaplatenie 3.730,19 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/73/2014-73 z 18.6.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.730,19 € s príslušenstvom tvrdiac, že jeho právny Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému dňa 14.12.2006 úver s dohodnutou výškou úrokov a z dôvodu neplnenia si povinností žalovaným bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a žalovaná suma tak predstavuje nesplatenú istinu s príslušenstvom a túto pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy zo dňa 28.3.2013. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že nevie, z čoho presne pozostáva dlžná suma. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo 4.12.2006 zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanému úver vo výške 2.987,45 € a žalovaný sa zaviazal ho splácať v čiastkach po 46,07 € mesačne. Z oznámenia zo dňa 22.2.2013 mu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému listom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka vtedy predstavovala 3.947,21 € a pohľadávka žalobcovi bola postúpená dňa 28.3.2013. Právne vec posúdil podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 2, § 4 ods. 1 až 3 a § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. a mal za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému poskytla úver vo výške 2.987,45 €. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. nepredložil žiaden listinný dôkaz o tom, aby si žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne splácať úver, nepredložil žiaden listinný dôkaz osvedčujúci výšku uplatnenej sumy a ani to, koľko splátok a v akej sume bolo zaplatených a keďže žalobca napriek urgenciám zo 17.10.2014 a 8.1.2015 nijak nereagoval a nešpecifikoval uplatnenú pohľadávku, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za predčasné, keďže nebol úplne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané navrhnuté dôkazy a takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že na základe výzvy súdu podaním zo dňa 13.2.2015 doplnil žalobný návrh o špecifikáciu žalovanej pohľadávky a prílohou predmetného podania bol i kompletný položkovitý výpis z úverového účtu žalovaného, rozpis úhrad zaplatených počas trvania úverového vzťahu a tiež vyčíslenie uplatnených riadnych úrokov a poplatkov. Nedopatrením bolo toto podanie zaslané k nesprávnej spisovej značke, avšak napriek chybe v písaní bolo podľa jeho názoru možné podanie priradiť do súdneho spisu, nakoľko v ňom bol riadne špecifikovaný žalobca aj predmet sporu. Upozornil tiež, že z dôvodu hospodárnosti sa nezúčastnil pojednávania 18.6.2015, avšak v ospravedlnení zo dňa 10.6.2015 oznámil, že trvá na podanom návrhu a to v spojení aj s predchádzajúcim vyjadrením zo dňa 13.2.2015. Správne ho preto mal súd prvého stupňa po zistení, že v ospravedlnení odkazuje na podanie, ktoré sa v spise nenachádza, vyzvať na predloženie jeho rovnopisu. 4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podanie včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov - § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP (v CSP odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a svojím postupom v konečnom dôsledku znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva až v takej miere, že došlo voči nemu k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e). K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 6. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol majúc za to, že tento žiadnym spôsobom nešpecifikoval uplatnenú pohľadávku, nepreukázal dôvod mimoriadnej splatnosti úveru a neosvedčil ani samotnú výšku žiadanej sumy. Žalobca však v odvolaní správne poukázal na tú skutočnosť, že podaním zo dňa 13.2.2015 žalovanú pohľadávku špecifikoval a predložil aj kompletný položkovitý výpis z úverového účtu žalovaného, rozpis úhrad zaplatených počas trvania úverového vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným a tiež vyčíslenie uplatnených riadnych úrokov a poplatkov. 7. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania (18.6.2015), ani v dobe vyhotovenia rozsudku (26.6.2015) nemal k dispozícii podanie žalobcu z 13.2.2015, ktorého prílohami bol aj výpis obratov na predmetnej úverovej zmluve, rozpis platieb - výpis z úverového účtu, vyčíslenie riadnych úrokov a poplatkov ako aj všeobecné obchodné podmienky jeho právneho predchodcu. Predmetné podanie (v spise na č.l. 79 až 96), podľa rukou písanej poznámky, zo senátu 41C k danej veci bolo pripojené (priradené) až 10.7.2015. Je potrebné uviesť, že ku chybnému založeniu podania z 13.2.2015 vo veľkej miere prispel samotný žalobca, keďže podľa jeho textu ho adresoval k spisovej značke 41/73/2014 (správne 40C/73/2014). Na druhej strane, aj keď odvolací súd si je vedomý značného nápadu vecí a listín do jednotlivých občianskoprávnych kancelárií, nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobca v podaní z 13.2.2015 jednoznačne špecifikoval žalovaného (okrem iného menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom) ako aj predmet sporu a pri bežnom výkone administratívnych prác podanie doručené okresnému súdu 17.2.2015 nepochybne bolo možné do 18.6.2015 (do rozhodnutia) priradiť k správnemu spisu. Je potrebné tiež upozorniť, že žalobca aj v ospravedlnení sa z neúčasti na pojednávaní (doručenom súdu prvej inštancie 15.6.2015), ktoré konajúci súd nepochybne mal k dispozícii 18.6.2015, výslovne trval „na žalobnom návrhu v spojení s predloženými dôkazmi a vyjadrením žalobcu so špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 13.2.2015“ a súd prvej inštancie si tak mal (mohol) všimnúť, že podanie z 13.2.2015, na ktoré sa žalobca odvolával a ktorým mal špecifikovať svoj nárok v spise absentuje. Ak by odvolací súd jednostranne pričítal žalobcovi „vinu“ za dočasne nedostupné podanie, išlo by o záver voči nemu až príliš príkry, formalistický a diskriminačný. 8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. 9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 10. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva (resp. jeho ochrany) na súde (I. ÚS 24/97). 11. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní (Najvyšší súd SR sp. zn. 5 MCdo 13/2010). 12. Súdna ochrana musí vždy zodpovedať zákonom upravenému postupu a obsahu základného práva na súdnu ochranu zodpovedá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť zákonom prezumovaným spôsobom na podklade dôkazov predkladaných oboma sporovými stranami. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vykonať stranami navrhnuté dôkazy (vyplývajúce aj z podania žalobcu z 13.2.2015 a jeho príloh) a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).