Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoPr/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222567 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112222567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Ladislava Duditša vo veci žalobcu S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 301, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Moyzesova 46, IČO: 42 109 094, proti žalovanému D., IČO: 31 737 510, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36Cpr 3/2012-126 z 5.5.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný dňa 15.8.2012, a zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 1.9.2009 ako šéfkuchár v prevádzke hotela Ambassador. Zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer okamžite ku dňu 16.8.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce účinného v čase podania žaloby. Žalobca zaslal zamestnávateľovi dňa 20.8.2012 list, v ktorom mu oznámil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, preto sa aj v tento deň dostavil do práce, ale zamestnávateľ nesúhlasil s jeho ďalším zamestnávaním a neumožnil mu výkon práce. Žalobca tvrdil, že pre neho z pracovnej zmluvy, ale ani zo žiadneho rozhodnutia alebo predpisu žalovaného, prípadne popisu práce, nevyplývajú povinnosti, ktoré mal údajne zanedbať a ktoré sú mu vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru. Dôvodil, že v pracovnej pozícii šéfkuchára bolo jeho prvoradou povinnosťou starať sa o skladbu jedálneho lístka, týždenného a svadobného menu a o prípravu a kvalitu pokrmov. Dňa 31.7.2012, kedy mali byť žalovaným zistené nedostatky v priestoroch kuchyne, nebol prítomný a nemal možnosť sa k zisteným nedostatkom, zakladajúcim dôvod okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru, vyjadriť. Aj keby nedostatky (vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru) boli vznikli porušením jeho povinností, mal za to, že za žiadnych okolností tieto nemožno považovať za porušenia takej intenzity, ktoré sú dostatočným právnym základom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na to, že žalovaný v žiadnom svojom predpise, s ktorým by bol oboznámený, porušenia zakladajúce dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, nekonkretizoval (s výnimkou bodu 8 pracovnej zmluvy, podľa ktorého sa zamestnanec zaväzuje, že bez súhlasu zamestnávateľa nevstúpi do ďalšieho pracovného pomeru, obchodu, podnikania a to ani sprostredkovane, resp. na cudzí účet, ktoré by znamenalo konkurenciu alebo ohrozenie záujmov zamestnávateľa). Zdôraznil, že právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností prípadu, pričom je potrebné prihliadnuť nielen k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny a k času a situácii, v ktorom k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, ale aj k tomu, aké dôsledky má porušenie pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, resp. či mu bola porušením zamestnanca spôsobená škoda. On sám nikdy nebol zamestnávateľom písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ani písomne napomenutý, naopak za príkladné plnenie pracovných úloh, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zodpovedný, svedomitý aktívny a iniciatívny prístup k plneniu pracovných úloh mu bola vždy priznaná pohyblivá zložka mzdy v plnej výške 270 €. Tvrdil, že dňa 30.7.2012, po ukončení svojej pracovnej zmeny, na ktorej bol sám, bez pomocného personálu, pred celozávodnou dovolenkou zanechal priestory kuchyne riadne upratané, jednotlivé pracovné plochy a pulty riadne vyčistené, kuchynské spotrebiče boli riadne ošetrené a očistené. Pokiaľ ide o ostatné nedostatky (nevyčistenie fritézy, varičov cestovín a plynových sporákov, odmrazovanie chladničiek), tieto práce z časových dôvodov a pre nedostatok pomocných síl nie je možné realizovať v rámci riadnej pracovnej zmeny, ale v rámci sanitačných dní, ktoré však žalovaným z dôvodu nepretržitej prevádzky reštaurácie neboli realizované. Uviedol, že ak by aj nedostatky vytýkané žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru vznikli v dôsledku toho, že porušil svoje povinnosti, ich intenzita a spôsob ich porušenia nezakladá dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je podľa Zákonníka práce výnimočným spôsobom jeho skončenia. Poukázal na to, že žalovaný ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol aj nehospodárny nákup kuracieho mäsa, mrazených hranoliek, hovädzieho striploin uruguay, ktoré boli zakúpené deň pred uzatvorením reštaurácie z dôvodu celozávodnej dovolenky, ako aj nevyužívanie niektorých druhov korenín na zásobách, a uplynutie minimálnej doby trvanlivosti u niektorých. Žalobca k tomu uviedol, že nešlo o nehospodárne konanie, pretože uvedené mäsové výrobky ako aj hranolky majú minimálnu dobu trvanlivosti jeden rok, boli pred celozávodnou dovolenkou riadne uskladnené, nedošlo k ich pokazeniu, znehodnoteniu a žalovanému preto nevznikla žiadna materiálna škoda. Objednané a zakúpené boli z dôvodu, že v prípade otvorenia reštaurácie po celozávodnej dovolenke boli tieto výrobky potrebné na prípravu pokrmov podľa jedálneho lístka. Dôvod skončenia pracovného pomeru okamžite spočívajúci v uplynutí minimálnej doby trvanlivosti u niektorých korenín, považuje žalobca za absurdný s poukazom na existujúcu judikatúru prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ žalovaný hovorí aj o ďalších nedostatkoch nasvedčujúcich neekonomickému nakladaniu s majetkom spoločnosti, tieto bližšie nekonkretizuje. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodil, že žalobca podpisom pracovnej zmluve potvrdil, že bol oboznámený s obsahom nielen pracovnej zmluvy, ale aj s ostatnými právami a povinnosťami a pracovným poriadkom schváleným štatutárnym zástupcom spoločnosti. Pracovný poriadok bol vydaný v súlade s § 84 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“), ktorý okrem iného konkretizuje ďalšie povinnosti zamestnancov podľa jednotlivých funkcií, pričom presne uvádza nielen jednotlivé povinnosti zamestnancov, ale aj porušenia, ktoré zakladajú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Uviedol, že do apríla 2012 žalobca vykonával a podpisoval záznamový formulár o sanitácií v kuchyni, a samotný žalobca z titulu svojej funkcie aj vypracoval harmonogram sanitačných dní, ktorý následne neplnil (pri odchode si ho zobral). Poukázal na to, že žalobca bol osobne prítomný na školení zamestnancov stravovacej prevádzky hotela Ambassador v Košiciach dňa 1.10.2009, ktoré vykonávala profesionálna externá firma HASAP Gastro Consulting s.r.o. so zameraním na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného stravovania, správnej hygieny a výrobnej praxe, systému HACCP a alimentárne ochorenia. V rámci tohto boli zamestnanci oboznámení aj s prevádzkovo-organizačným poriadkom, ktorý vypracovala táto spoločnosť 15.9.2009, z ktorého okrem iného vyplývajú aj povinnosti súvisiace s pravidelným sledovaním doby trvanlivosti potravín, vrátane povinnosti bezprostredne po uplynutí doby trvanlivosti tieto vyradiť zo skladu, postupmi pri nakupovaní a uskladňovaní potravín, čistením kuchynských zariadení a celej stravovacej prevádzky, zásadami sanitácie a jej postupmi ako aj s tým, kto je za plnenie týchto povinností zodpovedný. Tvrdenie žalobcu, že pri obhliadke kuchyne dňa 31.7.2012 nebol prítomný, sa zakladá na pravde, táto obhliadka nebola vopred plánovaná, ale práve vzhľadom na to, že žalobca odišiel na dovolenku, žalovaný zisťoval, či tento splnil pokyny a výzvy nadriadeného na vykonanie sanitácie a údržby kuchyne pred odchodom na dovolenku, keďže táto bola vykonaná posledný raz v mesiaci apríl 2012. V daný deň bolo zistené, že kuchyňa zostala v dezolátnom stave, špinavá, žalobca absolútne nereagoval na pokyny nadriadeného. Celková sanitácia bola vykonaná priamo vedúcimi ale aj radovými pracovníkmi spoločnosti v záujme toho, aby pri prípadnej kontrole orgánmi hygieny nebola odstavená prevádzka, vrátane uloženia finančných sankcií, čím by bolo významne poškodené aj dobré meno prevádzky. Žalovaný uviedol, že žalobca pracoval v spoločnosti od roku 2009, a aj keď sa už v počiatočnom období vyskytovali nedostatky v jeho práci, v plnej nahote sa jeho laxný a nezodpovedný prístup k plneniu pracovných úloh a pracovných povinností začal výrazne prejavovať potom, keď začali problémy v jeho rodinnom živote a so stavbou rodinného domu. Na tieto skutočnosti bol nadriadenými, ale aj spolupracovníkmi viackrát upozornený a bol vyzývaný na ich odstránenie, a to ústnou formou, ale k náprave došlo. Žalovaný potvrdil, že napriek nespočetným ústnym výzvam a osobným rozhovorom so žalobcom, v ktorých ho vyzýval, aby si začal plniť svoje povinnosti, neodňal mu pohyblivú zložku mzdy, toto zrealizoval až v mesiaci august 2012. Riešil to takto z toho dôvodu, že pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu bolo ústne dojednané, že síce mzda bude rozdelená na základnú a pohyblivú zložku, ale pohyblivá časť mzdy bude žalobcovi vyplácaná pravidelne, čo žalovaný ako seriózna strana dodržiaval, ale aj s prihliadnutím na to, že očakával, že u žalobcu dôjde k náprave po vyriešení si svojich osobných problémov, a v neposlednom rade sa žalovaný obával reakcie žalobcu vo vzťahu k príprave jedál pre hostí, aby tak nedošlo k poškodeniu jeho dobrého mena, pričom žalovaný si bol vedomý toho, že pokiaľ nedôjde u žalobcu k náprave na základe výziev a upozornení v zmysle platných právnych noriem a pracovného poriadku, môže s ním rozviazať okamžite pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu bagatelizuje jeden z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru, a to nehospodárny nákup mäsa, resp. nezlikvidovanie korenín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že závažnosť porušenia pracovných povinností žalobcu nie je vo výške škody, ale v tom, aké dôsledky by nastali v prípade kontroly na to určených a oprávnených orgánov. Žalovaný argumentoval, že žalobca zrejme zabudol, že v dôsledku nespotrebovania nakúpeného mäsa došlo už v minulosti k uplynutiu minimálnej doby trvanlivosti, čo žalovanému bolo vytýkané Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Košice v súvislosti s vykonanou kontrolou dňa 28.4.2011. Žalovaný ďalej poukázal na to, že porušenie hygienických noriem môže zakladať povinnosť uzavrieť prevádzku kuchyne, resp. finančnú sankciu, čo by malo dôsledky nielen pre prevádzku reštaurácie, ale aj pre celý hotel. Dodal, že z pracovnej náplne žalobcu okrem iného vyplýva aj to, že pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru objednáva chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzenia škodám a porušeniu hygienických noriem osobne zodpovedá za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie, ako aj za bezprostredné vyradenie tovaru po uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej doby trvanlivosti. Dodal, že už v súvislosti so zisteniami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri kontrole vykonanej 28.4.2011, boli tieto ústne vytýkané žalobcovi s upozornením na možné pracovnoprávne dôsledky v prípade ich opakovania. V danom prípade zo strany žalobcu došlo k nehospodárnemu prístupu pri nakupovaní zásob mäsa aj hranoliek, naviac, ak tieto ešte na zásobách zostali a postačovali na fungovanie prevádzky po skončení dovolenky. Pokiaľ ide o mäso hovädzí striploin uruguay chladený, toto dal žalobca zmraziť, čím porušil štandardy skladovania potravín, za ktoré bol zodpovedný, pretože vedel, že pred odstávkou kuchyne je potrebné odmraziť a vyčistiť mrazničky. Žalovaný poukázal na to, že z pracovnej náplne žalobcu vyplýva aj to, že osobne zodpovedá za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestoroch, a za tým účelom v prípade, že technologické predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak, najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečí generálnu očistu priestorov kuchyne, skladových priestorov, ako aj všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná denná sanitácia, o čom vypisuje a podpisuje záznamy, a to pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že výsledky obhliadky dňa 31.7.2012, ale aj uvádzaná dokumentácia dokazujú, ako si plnil, resp. skôr neplnil žalobca svoje povinnosti, a to aj napriek viacerým osobným upozorneniam a výzvam zo strany nadriadených. Dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi súd uzavrel, že žalobca pracoval na prevádzke žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 31.8.2009 uzavretej na dobu neurčitú ako šéfkuchár s mesačným základným platom vo výške 1 200 € a s dohodnutou pohyblivou zložkou mzdy až do výšky 270 €. Pri nástupe do práce bol žalobca oboznámený s pracovným poriadkom, predpismi na zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s protipožiarnymi predpismi, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať (bod 4 pracovnej zmluvy), že bude vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa pridelené práce osobne, svedomito, riadne a včas, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí podľa tejto zmluvy v určenom pracovnom čase, bude sa riadiť pokynmi svojich nadriadených a predpismi vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu (bod 6 pracovnej zmluvy), bude zachovávať pracovnú disciplínu, mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvie pri svojej práci (bod 7 pracovnej zmluvy). Z pracovnej náplne, ktorá je vymedzená v pracovnom poriadku žalovaného platného a účinného od 3.8.2009 súd zistil, že žalobca v pozícii šéfkuchára patril medzi vedúcich zamestnancov žalovaného ( bod 3.3.1 pracovného poriadku ) a okrem všeobecných povinností zamestnancov vymedzených v bode 3.2 sa na žalobcu vzťahovali aj povinnosti vymedzené v bode 3.3.1 pod písmenami a/ - h/. V pracovnom poriadku žalovaného bola vymedzená aj pracovná náplň žalobcu ako šéfkuchára, z ktorej vyplývali jeho povinnosti a zodpovednosť, pričom bolo stanovené, že porušenie, resp. nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z bodov 10, 11, 12, 19 a 26 sa považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že žalobca dňa 31.7.2012 závažne porušil pracovnú disciplínu, čo spočívalo v nezodpovednom plnení pracovných povinností a pokynov nadriadených a nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti. Súd konštatoval, že v okamžitom skončení pracovného pomeru boli dôvody, pre ktoré žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer vymedzené tak, že tento právny úkon má všetky obsahové a formálne náležitosti požadované zákonom pre daný právny úkon v zmysle § 70 ZP, bolo dané písomne a dôvod skončenia bol skutkovo vymedzený dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú dvojmesačnú subjektívnu lehotu na skončenie pracovného pomeru a jeho doručenie žalobcovi, ktorá v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce začína plynúť odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. V danom prípade sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie dozvedel najneskôr dňa 16.8.2012, kedy sa rozhodol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer; zachovaná bola aj jednoročná objektívna lehota, plynúca odo dňa, kedy dôvod na okamžité skončenie vznikol, t.j. v danom prípade odo dňa 31.7.2012, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.8.2012 presne vymedzil dôvody, pre ktoré mal za to, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobca bol zaradený u žalovaného k vedúcim zamestnancom, ktorého povinnosti boli stanovené v pracovnom poriadku ( bod 3.3, 3.3.1) a pracovný poriadok obsahoval aj pracovnú náplň šéfkuchára. Podľa neho žalobca mal riadiť a kontrolovať prácu svojich podriadených, sústavne kontrolovať úroveň a stav technického zariadenia, riadiť sa príkazmi svojich nadriadených, bol povinný objednávať chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzenia škôd a porušenia hygienických noriem osobne zodpovedal za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie (bod 10 pracovnej náplne šéfkuchára ), osobne zodpovedal za označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité vyskladnenie v prípade uplynutia minimálnej doby trvanlivosti (bod 12 pracovnej náplne šéfkuchára), osobne zodpovedal za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v kuchyni a skladových priestoroch a kuchynských výťahoch (bod 16 pracovnej náplne šéfkuchára), osobne zodpovedal za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestorov, a za tým účelom v prípade, že technologické predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak, najmenej jedenkrát za mesiac mal zabezpečiť generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako i všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná denná sanitácia, o čom mal vyplňovať a podpisovať záznamy (bod 19 pracovnej náplne šéfkuchára), po skončení pracovnej zmeny bol povinný svoje pracovisko zanechať v čistote, vypnúť všetky elektrické, technologické zariadenia (bod 24 pracovnej náplne šéfkuchára). Prevádzkovo-organizačný poriadok stravovacej prevádzky hotela Ambassador bližšie špecifikoval štandardy výrobných činností a činností súvisiacich - správnu hygienickú a výrobnú prax, špecifikoval zásady sanitácie a upratovanie, čistenie prevádzky, pričom z prevádzkovo-organizačného poriadku vyplynula zodpovednosť pre žalobcu ako šéfkuchára za sanitáciu celej stravovacej prevádzky, zodpovednosť za správnu hygienickú a výrobnú prax pri príjme a skladovaní tovaru. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri obhliadke kuchyne dňa 31.7.2012 konateľka žalovaného zistila nedostatky špecifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré boli zdokumentované aj fotografiami (založené v súdnom spise), a ktorú skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ktorí boli prítomní dňa 31.7.2012 v kuchyni. Súd konštatoval, že tvrdenia žalobcu, o tom, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom žalovaného a ani s pracovnými povinnosťami neobstoja, pretože žalobca podpisom pracovnej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s pracovným poriadkom a okrem toho žalobca predtým, ako uzatvoril pracovný pomer so žalovaným, pracoval vo funkcii šéfkuchára u iného zamestnávateľa, a sám vo svojej výpovedi uviedol, že vedel, čo obnáša funkcia šéfkuchára. Súd z harmonogramu o sanitácii v kuchyni, podpísaného žalobcom ďalej zistil, že žalobca poslednýkrát vykonával sanitáciu a údržbu kuchyne v apríli 2012 a od uvedeného dňa harmonogram sanitačných dní neviedol, napriek tomu, že to bola jeho povinnosť v súlade s bodom 19 pracovnej náplne šéfkuchára a s prevádzkovo-organizačným poriadkom žalovaného, a že mu bolo známe, že jeho povinnosťou je vykonávať sanitáciu (a podpisovať záznamový formulár o sanitácii) či už osobne, prípadne ako vedúci pracovník žalovaného, mal túto činnosť zabezpečiť prostredníctvom svojich podriadených. Súd mal za preukázané výpoveďami svedkov a pripojenou fotodokumentáciou, že kuchyňa žalovaného, za ktorej čistotu a upratovanie bol zodpovedný žalobca ako šéfkuchár, bola v hygienicky závadnom stave. Súd mal za preukázané aj nehospodárne vykonávanie nákupu zo strany žalobcu (tak, ako to je vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru) napriek tomu, že žalovaný mal dostatočné zásoby kuracích pŕs a mrazených hranoliek, ako aj porušenie jeho povinnosti vymedzenej v bode 12 pracovnej náplne šéfkuchára, podľa ktorej potom, čo zistil uplynutie minimálnej doby spotreby u uskladnených surovín, mal uvedené okamžite vyskladniť. Súd uzavrel, že žalobca svojim konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z bodov 10, 12, 16, 19, 24 pracovnej náplne, pričom pracovný poriadok žalovaného bližšie vymedzuje, ktoré porušenie, resp. neplnenie si povinností považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V danom prípade pri pracovnej náplni šéfkuchára sa jedná o porušenie, resp. nesplnenie si povinností vyplývajúcich z bodov 10, 11, 12, 19 a 26. Po zistení, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, súd posudzoval intenzitu porušenia aby zistil, či došlo k závažnému porušeniu odôvodňujúcemu okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, žalobca patril k vedúcim zamestnancom žalovaného, a okrem iného bol zodpovedný za úlohy, ktoré mu boli pridelené, za objednávanie chýbajúcich surovín na prípravu pokrmov, za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie, za označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité vyskladnenie v prípade uplynutia minimálnej doby trvanlivosti, bol osobne zodpovedný za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v kuchyni a skladových priestoroch a kuchynských výťahoch, za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestorov, mal najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečiť generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako aj všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačovala pravidelná denná sanitácia, mal o tom vyplňovať a podpisovať záznamy. Bol povinný plniť pokyny nadriadených a niesol zodpovednosť za ich prenesenie na svojich podriadených zamestnancov, bol povinný po skončení pracovnej zmeny svoje pracovisko nechať v čistote, vypnúť všetky elektrické a technologické zariadenia, bol zodpovedný za príjem a skladovanie surovín pri zásadách správnej hygienickej a výrobnej praxe, bol priamo zodpovedný za sanitáciu celej stravovacej prevádzky. Z charakteru týchto povinností vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať tieto povinnosti osobne, niektoré mohol preniesť na svojich podriadených, ale v konečnom dôsledku za ich splnenie niesol zodpovednosť. Súd argument žalobcu, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom a nemal vedomosti o tom, čo sú jeho pracovné povinnosti, vyhodnotil ako neakceptovateľný. Súd prihliadol na to, že po počiatočnom plnení si povinností, snáď v dôsledku nejakých osobných, rodinných problémov, začal žalobca k plneniu pracovných úloh a povinností pristupovať laxne a nezodpovedne, na čo bol viackrát nadriadenými verbálne upozornený. Žalobca toto popieral, bránil sa tým, že tieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé. Súd konštatoval, že obrana žalobcu bola vyvrátená svedeckými výpoveďami zamestnancov žalovaného a samotným zistením nedostatkov v kuchyni dňa 31.7.2012. Pokiaľ ide o mieru zavinenia žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca vedel, že porušuje pracovnú disciplínu a bol s tým uzrozumený. Napokon súd prisvedčil právnej argumentácii žalovaného, že vzhľadom na pracovnú pozíciu žalobcu, od žalovaného ako zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobcu zamestnával ako šéfkuchára. Po právnom posúdení podľa § 42 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1 písm. b/, 2, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 81, § 82, § 84 ods. 1, 2, 3 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v znení účinnom v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu ako vedúceho zamestnanca, došlo k úmyselnému porušeniu pracovnej disciplíny, pričom práve vzhľadom na jeho pozíciu nešlo o bežné ale závažné porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobu ako nedôvodnú preto zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách žalobcu, ktorý si síce uplatnil právo na ich náhradu, ale v konaní bol neúspešný, rozhodol tak, že na ich náhradu žalobca nemá právo. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny vychádzal z pracovného poriadku predloženého žalovaným, na základe ktorého určoval jeho pracovné povinnosti. Tvrdil, že v čase uzatvárania pracovného pomeru, tento pracovný poriadok neexistoval. Skutočnosť, že v pracovnej zmluve je uvedené, že bol oboznámený s pracovným poriadkom, neznamená automaticky, že v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy tento existoval. V jeho pracovnej zmluve absentuje číselné označenie pracovného poriadku, dátum, ku ktorému bol tento vypracovaný, jeho vyhotovenie mu nebolo odovzdané a ani ním podpísané. Toto podľa žalobcu svedčí o tom, že pracovný poriadok neexistoval. Ak žalovaný tvrdí, že bol oboznámený s pracovným poriadkom s takýmto obsahom, je povinný to preukázať. Žalovaný mohol kedykoľvek pracovný poriadok vytvoriť, pozmeniť jeho obsah, čo sa podľa žalobcu aj stalo. Poukázal na to, že pracovné povinnosti šéfkuchára uvedené v pracovnom poriadku sa nápadne zhodujú s jemu vytýkanými porušeniami povinností a sú až absurdne podobné. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že namietal neexistenciu pracovného poriadku, súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniam žalovaného, že práve ním predložený pracovný poriadok je ten, s ktorým mal byť oboznámený. Rovnako jednostranne a bez akéhokoľvek odôvodnenia ako pri pracovnom poriadku, súd prvého stupňa prevzal tvrdenia žalovaného aj v prípade vytýkaných nedostatkov, ktoré dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenia žalovaného o porušení pracovnej disciplíny vyvracia skutočnosť, že nikdy nebol zo strany zamestnávateľa upozornený na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny a tvrdenia o ústnych upozorneniach sú len účelové. Rovnako priznávanie a vyplácanie pohyblivej zložky mzdy každý mesiac, ktorá bola v pracovnej zmluve zakotvená ako možnosť za zodpovedný, svedomitý, aktívny a iniciatívny prístup k plneniu pracovných povinností a pridelených pracovných úloh, vyvracia tvrdenia o porušení resp. porušovaní pracovnej disciplíny z jeho strany. Mal za to, že jediným dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo, ako mu to bolo viackrát povedané, že je pre nich príliš drahý. Tvrdené porušenia pracovnej disciplíny sa opierajú len o svedecké výpovede osôb, ktoré sú v príbuzenskom pomere k spoločníčke a konateľke žalovaného. JUDr. Alexander Zápotocký je jej manžel, svedok V. H. je ich zať. Svedkyňa K. ako aj svedok Broz sú bývalými zamestnancami žalovaného. Ich výpovede aj so zreteľom na ich obsah nemožno hodnotiť ako nezaujaté, svedkovia aj konateľka si vo výpovediach vzájomne protirečili. Túto skutočnosť namietal, súd prvého stupňa sa však s hodnovernosťou týchto svedkov žiadnym spôsobom nevysporiadal. Argumentoval, že je to žalovaný, ktorý je povinný existenciu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Žalovaný podľa odvolateľa v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Fotografie predložené žalovaným mohli byť vytvorené už skôr, alebo neskôr, rovnako ako pracovný poriadok. Vytýkané porušenia pracovných úloh neboli porušením pracovnej disciplíny z jeho strany, nakoľko čistenie kuchyne, odmrazovanie mrazničiek, ktoré tvoria gro dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo jeho pracovnou náplňou šéfkuchára. Pozícia šéfkuchára je pozíciou, ktorá riadi a organizuje činnosť kuchyne prostredníctvom ďalších osôb. Uvedené práce boli náplňou kuchára resp. pomocného personálu kuchyne. Poukázal na to, že posledné tri dni pred celozávodnou dovolenkou pracoval v kuchyni úplne sám, čo potvrdili zástupcovia žalovaného ako aj svedkovia. Všetci zamestnanci kuchyne dostali od žalovaného dovolenku o tri dni skôr. Uviedol, že súd síce správne konštatuje, že šéfkuchár je riadiaca pozícia, ktorá v zmysle § 82 ZP práce riadi a organizuje zamestnancov, ale súd ignoroval fakt, že v rozhodnom čase nemal koho riadiť a poveriť úlohami, pretože bol v práci sám. Nemôže preto za tvrdené nedostatky zodpovedať. Zdôraznil, že žalovaným tvrdené porušenia pracovnej disciplíny nenapĺňajú požiadavku závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ale zakladajú nanajvýš dôvod na písomné upozornenie, prípadne výpoveď zo strany zamestnávateľa, pretože povaha a intenzita tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny nie je taká, aby zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 314/2009, podľa ktorého nižší stupeň porušenia pracovnej disciplíny ako je menej závažné, Zákonník práce neupravuje. Preto každé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek nátlaku a akýchkoľvek pripomienok dňa 31.8.2009 podpísal v rámci podpisu pracovnej zmluvy, že sa oboznámil s pracovným poriadkom a s pracovnými povinnosťami, ktoré mu vyplývali z funkcie šéfkuchára. Nemal žiadne výhrady ani požiadavky na doplnenie pracovnej zmluvy tak, ako to uvádza v odvolaní. Zamestnávateľ nemohol riskovať, že zamestnanec si bude chcieť preštudovať pracovný poriadok a tento by nebol k dispozícii. V čase podpisu pracovnej zmluvy nebol žalobca v tiesni, pretože pracoval, a žalovaný ho nemohol nútiť k podpisu pracovnej zmluvy a túto podpísať nemusel. S poukazom na § 84 ods. 4 ZP uviedol, že nie je povinnosťou zamestnávateľa pracovný poriadok označiť číslom prípadne dátumom a jedno vyhotovenie dať podpísať zamestnancovi. Poukázal na to, že žalobca sa v priebehu celého konania úmyselne vyhýba vyjadreniu ku školeniu zamestnancov stravovacej prevádzky Hotela Ambassador v Košiciach dňa 1.10.2009 t.j. cca jeden mesiac po podpise pracovnej zmluvy, ktoré vykonala profesionálna firma HASAP Gastro Consulting, s.r.o., so zameraním na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného stravovania, správnej hygienickej a výrobnej praxe, systému HACCP a alimentárne ochorenia, v rámci ktorého boli zamestnanci oboznámení aj s prevádzkovo-organizačným poriadkom, ktorý vypracovala táto spoločnosť 15.9.2009, a z ktorého okrem iného vyplývajú aj povinnosti pre šéfkuchára a ostatných pracovníkov a kto je za plnenie týchto povinnosti zodpovedný. Na tomto školení sa žalobca zúčastnil osobne. V tomto prevádzkovo-organizačnom poriadku sú pracovné povinnosti aj pre šéfkuchára rozdelené oveľa podrobnejšie a detailnejšie ako v pracovnom poriadku z 3.8.2009 a samozrejme, že si korešpondujú, pretože sa jedná vlastne o zásadné a typické pracovné povinnosti šéfkuchára. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca bol so svojimi pracovnými povinnosťami oboznámený, vie zdokumentovať nielen pracovným poriadkom a HACCP, ale aj samotnou činnosťou a plnením si pracovných povinnosti žalobcu do doby, kým nezačal mať osobné problémy. Poukázal na záznamový formulár o vykonanej sanitácii za mesiac apríl 2012, z ktorého je evidentné, že denná sanitácia bola vykonávaná len do 22.4.2012. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v jeho neprospech svedčia nedôveryhodní svedkovia, žalovaný zdôraznil, že v priebehu konania na súde prvého stupňa potvrdil, že Hotel Ambassador v Košiciach je rodinnou prevádzkou, t. zn., že len manželia Zápotockí sú oprávnení konať za spoločnosť D. s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom predmetného hotela. Už z toho je zrejmé, že pracovnoprávne otázky, otázky finančné a strategické riešia len oni osobne a niektoré aj v spolupráci s manažérmi hotela, ktorí sú, až na výnimky, taktiež v príbuzenskom vzťahu. V praxi to znamená, že okrem bežných pracovných vecí, má vedomosť o ostatných záležitostiach týkajúcich sa stratégie, financií, pracovno-právnych vecí, len úzka skupina 4-5 ľudí. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo dané písomné upozornenie na nedostatky v práci vrátane sankcie vo forme krátenia mzdy uviedol, že svoje konanie odôvodnil v priebehu doterajšieho konania, keď uviedol, že na jednej strane stále rátal s tým, že u žalobcu dôjde k náprave a na strane druhej mal obavy, aké dôsledky môžu mať oficiálne akty a postup pre celý hotel, ale aj pre nich osobne, vychádzajúc z bežnej praxe v reštauračných zariadeniach, a napokon aj dodržiavaním dohody so žalobcom až do poslednej možnej chvíle. Žalovaný ďalej argumentoval, že šéfkuchár si prácu v kuchyni riadi sám, sám organizuje a prostredníctvom nadriadených zabezpečuje potrebu konkrétneho počtu osôb na zmene. Ako šéfkuchár si mohol zabezpečiť ďalšieho kuchára resp. pomocného pracovníka, pretože títo čerpali dovolenku až od 3.8., resp. pokiaľ by takúto požiadavku mal, vedenie hotela by mu takúto osobu zabezpečilo. Bolo to jeho rozhodnutie ako šéfkuchára, že pomoc nepotrebuje a vystačí si sám. Z tohto dôvodu mu pracovník ani pridelený nebol. Ani sám žalobca nehovorí o tom, aby žiadal nejakú pomocnú silu. Žalovaný poprel aj žalobcom namietané rozpory vo výpovediach svedkov. Svedkyňa Ing. K. len potvrdila to, čo by bolo, keby si žalobca svedomite plnil pracovné povinnosti tzn., že by nebol časový problém s vykonaním dennej sanitácie a so skutočnosťou, aká nastala po zistení, v akom stave nechal žalobca kuchyňu pred odchodom na dovolenku, pričom z pripojenej dokumentácie je jasné, že sa nejednalo o nevykonanie dennej sanitácie, ale že sanitácia žiadna nebola vykonaná dlhodobo. Žalovaný ďalej uviedol, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom mal jasne a bez akýchkoľvek pochybnosti zistený dôvod na postup podľa § 68 ods 1 písm. b/ ZP a žalobca sa k nemu aj ústne vyjadril, keď osobne požadoval zmenu tohto postupu a navrhoval skončiť pracovný pomer dohodou, čo žalovaný neakceptoval. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že povaha a intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, už aj vzhľadom na ich pretrvávanie, založila dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Aj keď žalobca sa snaží bagatelizovať možné následky, zdôraznil, že ktorékoľvek z vytýkaných nedostatkov t.j. špinavá kuchyňa, tovar po dátume minimálnej spotreby, by boli v prípade kontroly z oblasti hygieny dôvodom na zatvorenie kuchyne v hoteli pre ohrozovanie zdravia klientov, finančné sankcie, a tým aj absolútne znehodnotenie dobrého mena hotela Ambassador, jeho kuchyne, mena majiteľky. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 9.6.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že by konanie bolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti a dôvody, ktoré uviedol v odvolaní, uvádzal už aj v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa tento dôsledne vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce, ďalej aj „ZP“) v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. 15.8.2012, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. V prejednávanej veci okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti v zmysle § 70 Zákonníka práce, nakoľko porušenie pracovnej disciplíny je v ňom vymedzené dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, keď žalovaný (okrem ďalších vytýkaných nedostatkov) špecifikoval dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, že dňa 31.7.2012 v čase čerpania dovoleniek zamestnancov kuchyne, zistil, že žalobca ako zodpovedný šéfkuchár : 1. - nevyčistil, resp. nezabezpečil vyčistenie konvektomatov, z ktorých jeden signalizoval potrebu čistenia pred 40 dňami a druhý pred 10 dňami - nebol vypnutý z elektrického prúdu prístroj značky Holdomat, - zostali nevyčistené gril, fritéza, plynové sporáky, varič cestovín, - kuchyňa celkovo zostala špinavá, nevyčistená vrátane kuchynských pultov a ostaného zariadenia kuchyne, - zostali neodmrazené mrazničky ( hrubé nánosy ľadu ), vo viacerých chladničkách bola zistená na gumovom tesnení pleseň, 2. V rámci výkonu údržby a čistenia kuchyne bola vykonaná kontrola skladových priestorov, kde žalovaným bolo zistené: - nehospodárny nákup mäsa, konkrétne kuracie prsia v množstve 27 kg, mrazené hranolky 10 kg, hovädzí Striploin uruguay chladený 3,87 kg, ktoré žalobca nakúpil dňa 30.7.2012, t.j. deň pred odchodom na dvojtýždňovú dovolenku, počas ktorej sa v kuchyni nevarilo, pričom na zásobách kuracie prsia a hranolky boli v dostatočnom množstve, - napriek tomu, že veľa korením bolo na zásobách, tieto sa nevyužívali, resp. dokupovali, pričom u veľa druhov korením uplynula minimálna doba trvanlivosti. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ ZP) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ ZP sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ako je vyššie uvedené (t.j. či už vlastným konaním resp. nekonaním alebo nezabezpečením prác podriadenými). Vzhľadom na to, že žalobca vykonával funkciu šéfkuchára, patril teda medzi vedúcich zamestnancov, na predchádzajúce ústne výtky (preukázané svedeckými výpoveďami) zo strany zamestnávateľa, ako aj po zohľadnení individuálnych znakov konania, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, s názorom súdu prvého stupňa o tom, že takéto konanie žalobcu (z hľadiska intenzity) napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno súhlasiť. Keďže odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v tomto smere spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, záver súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie veci po právnej stránke je správne. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom oprávňovala žalovaného k tomu, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. l písm. b/ ZP. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situácii, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby, napr. keď v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca, je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o účelovosti výpovede svedkov, prípadne ich nedôveryhodnosti, tieto z obsahu spisu nevyplývajú. Skutočnosť, že svedok je zamestnancom, prípadne bývalým zamestnancom účastníka konania, sama osebe nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá alebo vierohodná (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1751/1997 z 9.12.1998). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.