Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200607 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: F. P., bytom Q. Z. V., F. XXXX/ X zast. advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93 Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, KDI Košice, Kuzmányho 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 03. 2014 č. KRPZ-KE-KDI2-P-23/2014 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2014 č. p.: KRPZ-KE-KDI2-P-23/2014 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10. 01. 2014 č.: ORPZ-SN-ODI2-P-8/2013, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil porušením § 17 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že dňa 19. 11. 2012 v čase o 7.00 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky C. U. X. M. Q.-XXXCC po ceste č. I/77 km 16.300 v smere Ružbašská Miľava - Nižné Ružbachy, kde predchádzal motorové vozidlo továrenskej značky Q.M. D. M. Q.-XXXBM s označením C., ktoré v tom čase už bolo predchádzané pred ním idúcim motorovým vozidlom továrenskej značky Q. C. M. Q.-XXXAS, ktoré viedol vodič F. B., bytom Š.T. XXX, pričom žalobca nedodržal za týmto vozidlom bezpečnú vzdialenosť a toto chcel ďalej predchádzať, ale vodič F. B.ý sa ešte nestihol zaradiť po predchádzaní do svojho jazdného pruhu a v dôsledku toho žalobca narazil pravým predným rohom svojho vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Q. C., ktoré po náraze odhodilo zadnou časťou vpravo mimo cesty do priekopy, otočilo sa o 180°, následne prešlo na ľavú stranu, kde narazilo do zvodidla a tak ostalo stáť na ceste. Vozidlo Citroën v dôsledku tejto zrážky sa dostalo do šmyku, ktorý vodič - žalobca nezvládol a zišiel mimo cesty vpravo do priekopy, kde narazil do svahu a prevrátil sa na ľavý bok vozidla. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb a požitie alkoholických nápojov u vodičov nebolo zistené. Hmotná škoda na vozidlách bola odhadnutá na sumu cca 8000 eur. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 250 eur a podľa § 79 ods. 1 cit. zákona ho zaviazal aj na náhradu trov konania vo výške 16 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa alebo jeho zrušenie, pričom pri preskúmavaní tohto rozhodnutia vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, resp. ako je špecifikovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia na strane 3 a 4, pričom zo spisového materiálu je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnosti vypracovaného znaleckého posudku znalca Ing. Onderuša, keďže tento nie je vypracovaný v súlade so skutočným priebehom nehodového deja a v súlade s poškodením zúčastnených vozidiel po dopravnej nehode i s podanými vysvetleniami účastníkov nehodového deja žalovaný uviedol, že znalec z odboru cestná doprava Ing. Onderuš sa v znaleckom posudku č. 53/2013 zaoberal všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán. Jeho správnosť potvrdzujú aj samotné výpovede účastníkov dopravnej nehody, najmä výpoveď F. B. zo dňa 19. 11. 2012, z ktorej vyplýva, že keď predišiel vozidlo Ibiza, dal smerovku doprava a začal sa pomaly zaraďovať. Keď bol asi v strede cesty, tzn., že stredová čiara bola asi v polovici dĺžky auta, zacítil náraz do zadnej časti vozidla. Jeho spolujazdkyňa U. B. v zázname o podaní vysvetlenia z toho istého dňa uviedla, že po predídení vozidla sa začali pomaly zaraďovať, keď odrazu zacítila náraz do ľavej zadnej časti. Zo záznamu o podaní vysvetlenia X. Š. z toho istého dňa vyplýva, že za týmto vozidlom ju hneď predchádzalo vozidlo Citroën striebornej farby, ktoré išlo tesne za týmto vozidlom a toto vozidlo podľa nej neubrzdilo za Seatom Cordoba a narazilo do jeho zadnej časti. Z jej výpovede zároveň vyplýva, že aj keď presný náraz vozidiel nevidela, za tejto situácie sa jej zdalo, že vozidlo Seat sa ešte nezaradilo vpravo a vodič Citroënu si myslel, že sa už zaradí a neodobril za týmto vozidlom. Znalec z odboru cestná doprava Ing. Róbert Rojko v znaleckom posudku č. 238/2013 predloženom žalobcom neriešil priebeh dopravnej nehody, ani analýzu nehodového deja. Uvádzaný priebeh nepodložil žiadnym výpočtom a tento nekorešponduje ani s jednou verziou účastníkov konania alebo svedka, pričom je v rozpore aj s výpoveďou obvineného, kde uvádza, že sa zľakol, začal brzdiť, zišiel mimo vozovku vľavo, chcel sa dostať na cestu, vyhodilo ho a narazil do zadnej časti vozidla Seat Cordoba. Teda poškodenie vozidla pri takomto priebehu zodpovedá dokumentovanému poškodeniu vozidiel a keďže obvinený pred nehodou brzdil, zišiel mimo vozovku, nedodržal dostatočný odstup za pred ním idúcim vozidlom. Pri dodržaní dostatočného odstupu by nenarazil do pred ním idúceho vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nedodržal za vozidlom idúcim pred ním bezpečnú vzdialenosť. V súvislosti so znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať správny orgán prvého stupňa žalovaný uviedol, že tento nemal dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca z odboru cestná doprava, pričom pri posudzovaní predmetnej veci nevychádzal iba z tohto znaleckého posudku, ale z celého obsahu spisového materiálu. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nepoužitia § 33 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej nebola daná účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k podkladom a spôsobu zistenia týchto podkladov, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, ako aj týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z hľadiska, že správny orgán prvého stupňa neodôvodnil, prečo neakceptoval návrh žalobcu na výsluch znalca Ing. Róberta Rojka, ako aj k námietke týkajúcej sa procesného pochybenia v súvislosti s pribratím do konania znalca Ing. Petra Onderuša bez toho, aby bol o tom upovedomený žalobca a jeho právny zástupca, pričom týmto nebolo umožnené položiť znalcovi otázky pred vypracovaním znaleckého posudku, čím zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na rovnosť zbraní v správnom konaní, žalovaný uviedol, že prvotné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 06. 09. 2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, tzn. že tento vedel, že rozhodnutie je zrušené a prvostupňový správny orgán je povinný pribrať do konania nového znalca z odboru cestná doprava. Dňa 06. 12. 2012 na ústnom pojednávaní o priestupku právna zástupkyňa žalobcu žiadala o vyhotovenie fotokópie znaleckého posudku a tiež uviedla, že jej nebolo umožnené klásť znalcovi otázky. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán 06. 12. 2013 prerušil konanie o priestupku. Zároveň uviedol, že dňa 10. 01. 2014 na ústnom pojednávaní o priestupku okrem správneho orgánu bol prítomný aj žalobca, jeho právny zástupca a znalec z odboru cestná doprava a D.. X. H., pričom právny zástupca žalobcu na tomto ústnom pojednávaní znalcovi z odboru cestná doprava kládol otázky, na ktoré znalec aj odpovedal. Po zodpovedaní všetkých otázok správny orgán prvého stupňa vyhlásil rozhodnutie o priestupku, a následne vydal rozhodnutie zo dňa 10. 01. 2014. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. Prvostupňový správny orgán bol povinný pribrať do konania znalca z odboru cestná doprava ako mu to bolo uložené odvolacím správnym orgánom, tento nebol povinný vypočuť znalca Ing. Róberta Rojka, ale bolo mu vytknuté, že neuviedol, dôvody jeho nevypočutia. Na ústnom pojednávaní o priestupku 06. 12. 2013 ani dňa 10. 01. 2014 žalobca, ani jeho právny zástupca nežiadali o výsluch tohto znalca, pričom v stanovisku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 02. 2014 je podrobne uvedené, prečo správny orgán znalca Ing. Róberta Rojka nevypočul. Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací správny orgán konštatoval, že skutok sa stal tak, ako to uviedol správny orgán prvého stupňa, pričom tvrdenia a námietky, ktoré obvinený uvádzal vo svojom odvolaní hodnotí ako neopodstatnené a obranu považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Konštatoval, že osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, pričom táto bola uložená v súlade s ust. § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého s prihliadnutím aj na okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 cit. zákona považoval odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Má za to, že prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil. Správne bolo prihliadnuté na to, že menovaný z nedbanlivosti porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku, čo správny orgán posudzoval ako priťažujúcu okolnosť. Do úvahy bola vzatá aj evidenčná karta vodiča, z ktorej vyplýva, že v sledovanom období dvoch rokov má tento v evidenčnej karte vodiča opätovne záznam pre porušenie zákona o cestnej premávke, čo rovnako bolo posúdené ako priťažujúca okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní sankcie prvostupňový správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že konaním obvineného nedošlo k zraneniu osôb. Tomuto bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo uložený nebol. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Včas podanou žalobou zo dňa 21. 05. 2014, doručenou Krajskému súd v Košiciach dňa 23. 05. 2014, žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Podľa jeho názoru postupom prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného došlo k závažným procesným pochybeniam a porušeniu práva navrhovateľa na obhajobu, keď správne orgány konali len s jedným jeho zástupcom a druhého zvoleného zástupcu úplne opomenuli, neumožnili mu vyjadriť sa k navrhovaným a vykonaným dôkazom, nepredvolali ho na žiadne ústne prejednanie priestupku a nedoručovali mu žiadne procesné rozhodnutie, ani rozhodnutie vo veci samej. Základnou povinnosťou správneho orgánu v konaní o priestupku je zistenie presného a úplného stavu veci. V predmetnej veci boli podané dva znalecké posudky, ktorých závery sa vzájomne vylučovali. Správny orgán však nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie na odstránenie tohto rozporu v posudkoch, vo veci rozhodol a neuviedol dôvody, prečo si osvojil závery toho-ktorého znaleckého posudku. Žalobca zastáva názor, že v prípade existencie dvoch protichodných záverov znaleckých posudkov správny orgán nemôže sám rozhodnúť, záver ktorého bude považovať za správny, resp. rozhodnúť len na základe jedného z nich. Poukázal na to, že využil svoje právo navrhovať dôkazy a v priebehu správneho konania viackrát navrhoval vypočuť znalca Ing. Rojka k záverom ním podaného znaleckého posudku, pričom správny orgán prvého stupňa tento dôkaz nevykonal a vo svojich rozhodnutiach neuviedol, prečo takto postupoval. Žalobca zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán si nesplnil povinnosť umožniť žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a spôsobu ich získania, čo namietal aj v odvolaní podanom proti jeho rozhodnutiu. Žalovaný sa s touto námietkou vôbec nezaoberal a nezaujal k nej žiadne stanovisko, resp. tvrdil, že navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nevydal uznesenie o ustanovení znalca Ing. Petra Onderuša, resp. toto nedoručil žalobcovi a neumožnil mu klásť znalcovi otázky pred podaním znaleckého posudku. V rozhodnutí zo dňa 10. 01. 2014 sa vôbec nevysporiadal s rozpormi vo vykonanom dokazovaní, vôbec sa nevyjadril, ako hodnotil znalecký posudok podaný Ing. Rojkom, ale zároveň sa ani nevyjadril, ako hodnotil znalecký posudok podaný Ing. Onderušom, ako vyhodnotil výsluch znalca Ing. Onderuša a napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu, ktorý mu vec vrátil na ďalšie konanie sa vôbec nevyjadril, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch svedka Ing. Rojka. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 17. 03. 2014 nevyjadril k rozporom vo vykonanom dokazovaní, k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní o neumožnení vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich získania, ani k ostatným námietkam žalobcu. Hoci prvostupňovým správnym orgánom neboli odstránené nedostatky pôvodného rozhodnutia v súvislosti s návrhom na výsluch znalca Ing. Rojka žalovaný v napadnutom rozhodnutí už nepovažoval tento nedostatok za taký závažný, aby vec opäť vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného nie je vecne správne, trpí závažnými obsahovými nedostatkami a postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu vykazuje mnoho procesných nedostatkov. Žalovaný sa vôbec nezaoberal najzávažnejšou hmotno-právnou námietkou žalobcu a to nezistením priebehu nehodového deja, resp. zavinenia či nezavinenia dopravnej nehody žalobcom. Zdôraznil, že záver znaleckého posudku Ing. Rojka preukazuje, že dopravnú nehodu nezavinil žalobca, ale ju zavinil vodič motorového vozidla jazdiaceho pred motorovým vozidlom žalobcu tým, že pri prechode ľavotočivej zákruty nejazdil vo svojom jazdnom pruhu, čím obmedzil žalobcu a došlo k zrážke motorových vozidiel. K týmto záverom sa žalovaný vôbec nevyjadril. Žalobca zastáva názor, že správny orgán nemá možnosť vybrať si samostatne medzi dvoma rozpornými znaleckými posudkami ktorýkoľvek z nich. Rovnako žalovaný sa nevyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa nedoručeniu uznesenia o ustanovení znalca. Tento uviedol, že žalobca mal vedomosť o tom, že do konania mal byť pribratý znalec a následne mu bol aj poskytnutý znalecký posudok. Žalovaný v súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia znalca Ing. Rojka uviedol, že tohto nemusel vypočuť, stačilo len uviesť dôvody jeho nevypočutia. To však žalovaný neučinil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný v správnom konaní neuplatnil zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného, ale rozhodol v neprospech žalobcu, hoci jeho zavinenie nebolo preukázané nad všetky pochybnosti. Rovnako porušil procesnú zásadu rovnosti zbraní účastníkov tým, že neumožnil znalcovi Ing. Rojkovi klásť otázky rovnako ako Ing. Onderušovi. Rovnako porušil jeho právo na obhajobu, keďže nekonal so zvoleným zástupcom žalobcu. Žalobca má teda za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov, uvedených v § 250j ods. 2 pod písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O. s. p. V písomnom vyjadrení zo dňa 13. 08. 2014 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že žalobca v podstate neuviedol nové skutočnosti oproti tým, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní, a ku ktorým bolo zaujaté stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke porušenia práva žalobcu na obhajobu žalovaný uviedol, že žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu Beňo & partners, s. r. o., na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Spišskej Novej Vsi splnomocnením zo dňa 13. 02. 2013. Táto advokátska kancelária zastupovala žalobcu počas celého konania na okresnom dopravnom inšpektoráte, ako aj v odvolacom konaní. Dňa 26. 04. 2013 splnomocnil okrem uvedenej advokátskej kancelárie aj F. E. na zastupovanie pri prejednaní priestupku. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 26. 04. 2013 jednoznačne vyplýva, že na tomto pojednávaní bol prítomný žalobca, jeho právna zástupkyňa Mgr. Zuzana Galicová, Martin Lazarák a prvostupňový správny orgán. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14. 06. 2013, 26. 07. 2013 a 10. 01. 2014 nevyplýva, žeby mal výhrady voči neprítomnosti Martina Lazaráka na ústnom pojednávaní o priestupku. V uvedených zápisniciach je uvedené, že po zákonnom poučení, ktorému obvinený porozumel a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého je obvinený žalobca uviedol, že na svoje zastupovanie si zvolil advokáta a to Mgr. Zuzanu Galicovú, ktorá je prítomná pri jeho výpovedi. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevypočutia znalca z odboru dopravy Ing. Róberta Rojka a náležitého nevyhodnotenia jeho znaleckého posudku žalovaný uviedol, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 26. 07. 2013, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalobcom, ako aj jeho právnou zástupkyňou je uvedené, že správny orgán neberie znalecký posudok vypracovaný Ing. Róbertom Rojkom do úvahy, keďže je vypracovaný v prospech obvineného. Znalec v znaleckom posudku nerieši priebeh dopravnej nehody, ani analýzu nehodového deja tak, ako je to uvedené v predmetnom znaleckom posudku a ním uvádzaný priebeh nepodložil žiadnym výpočtom a tento nekorešponduje ani s jednou verziou účastníka alebo svedka, pričom je v rozpore aj s výpoveďou obvineného, kde tento uvádza, že sa zľakol, začal brzdiť, zišiel mimo vozovku vľavo a chcel sa dostať na cestu, vyhodilo ho, narazil do zadnej časti vozidla Seat Cordoba, teda poškodenie vozidla pri takomto priebehu zodpovedá dokumentovanému poškodeniu vozidiel a keďže obvinený pred nehodou brzdil, čím zišiel mimo vozovku, nedodržal dostatočný odstup za pred ním idúcim vozidlom. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca vedel, z akého dôvodu prvostupňový správny orgán neberie do úvahy znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava Ing. Róberta Rojka. S námietkou žalobcu, týkajúcou sa pribratia do konania znalca z odboru cestná doprava Ing. Petra Onderuša a znemožnenia žalobcovi klásť znalcovi otázky pred vypracovaním znaleckého posudku už zaujal stanovisko v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal najzávažnejšou hmotno-právnou námietkou žalobcu a to nezistením priebehu nehodového deja, resp. zavinením či nezavinením dopravnej nehody žalobcom uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa jednoznačne vyjadril, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Pri dokazovaní použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Postupoval tiež v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré sú vecou správneho orgánu, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. K námietke týkajúcej sa nevydania uznesenia o ustanovení znalca, resp. nedoručenia tohto zástupcovi žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 23. 01. 2014 neuviedol, že má výhrady, že prvostupňový správny orgán nevydal uznesenie o ustanovení znalca, ale mal výhrady, že do konania bol pribratý znalec Ing. Peter Onderuš bez toho, aby o tom bol upovedomený ako účastník konania, tak aj jeho právny zástupca. Aj s touto námietkou sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 18. 12. 2012 Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že dňa 19. 11. 2012 v čase o 7.00 hod. došlo na ceste I/77 km 16.300 medzi Ružbašskou Miľavou a Nižnými Ružbachmi k dopravnej nehode vozidla C. U. X. M. Q.-XXXCC, ktoré viedol vodič F. P. a Q. C., M. Q.-XXXAS, ktorý viedol vodič F. B. a to tak, že vodič B. viedol vozidlo Seat - Q. C., kde predchádzal iné vozidlo, za ním predchádzal to isté vozidlo vodič P. s vozidlom Citroën, ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom Seat a toto chcel ďalej predchádzať. Vodič B. sa ešte nestihol zaradiť po predchádzaní do svojho jazdného pruhu a vodič P. narazil predným pravým rohom vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Seat (ľavý zadný blatník), ktoré odhodilo zadnou časťou vpravo mimo cesty do priekopy, otočilo ho o 180°, následne prešlo na ľavú stranu, kde narazilo do zvodidla a ostalo stáť na ceste. Vozidlo Citroën po zrážke sa dostalo do šmyku, ktorý vodič nezvládol, zišiel mimo cesty vpravo do priekopy, kde narazil do svahu a prevrátil sa na ľavý bok. K zraneniu osôb nedošlo, alkoholické nápoje u vodičov zistené neboli. Z uvedenej správy o výsledku objasňovania priestupku zároveň vyplýva, že vodič P. svojím konaním porušil ust. § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 18. 12. 2012 spísaného so žalobcom Okresným dopravným inšpektorátom v Starej Ľubovni vyplýva, že žalobca sa vyjadril, že dňa 19. 11. 2012 v uvedenom čase viedol vozidlo C. C. U. X. smerom od Starej Ľubovne na Podolínec. Pred obcou Nižné Ružbachy v klesaní na prehľadnom úseku cesty predchádzal vozidlo Q. D. s nápismi C. a pred ním predchádzalo toto vozidlo Q. D.za vozidlo Q. C., teda predchádzali súčasne za sebou vozidlo Q. D.. Po predídení vozidla sa vodič Q. C. zaradil vpravo, žalobca ho chcel predísť v miernej ľavotočivej zákrute. Tento si však zrezal zákrutu a prešiel s vozidlom za stredovú čiaru asi na šírku kolies. On sa zľakol, pribrzdil, dostal sa na krajnicu na štrk ľavými kolesami ku zvodidlu a snažil sa vyjsť späť na cestu, pričom ho vyhodilo z krajnice a narazil predným pravým rohom vozidla do zadnej ľavej časti vozidla Q. C.. Po zrážke sa dostal do šmyku, začalo s ním točiť, snažil sa vyrovnať vozidlo, ale zišiel nakoniec mimo cesty vpravo, kde sa prevrátil na ľavý bok. V čase pred zrážkou šiel maximálnou rýchlosťou 90 km/h. Pri nehode nebol zranený, alkoholické nápoje pred jazdou nepožíval, v čase dopravnej nehody bola cesta vlhká a nie mokrá, neznečistená, s viditeľnými čiarami krajníc a stredovej čiary, bola dobrá viditeľnosť aj do diaľky. Zo záznamu o podaní vysvetlenia spísaného s ďalším účastníkom predmetnej nehody F. B. zo dňa 19. 11. 2012 vyplýva, že tento do záznamu uviedol, že v predmetný viedol svoje osobné motorové vozidlo Q. C. smerom od Ružbašskej Miľavy na Nižné Ružbachy. Na rovnom úseku cesty v klesaní predchádzal vozidlo Q. D. s označením C. bordovej farby. Šiel rýchlosťou asi 80 km/h, viac určite nie. Šiel s manželkou a malými deťmi, keď predišiel vozidlo Q. D., zadal smerovku doprava a začal sa pomaly zaraďovať. Keď bol asi v strede cesty, t. j. stredová čiara bola asi v polovici dĺžky auta, zacítil náraz do zadnej časti vozidla, ktoré sa na ceste roztočilo smerom doprava, otočilo sa o 180°, narazilo do zvodidla po ľavej strane cesty, kde ho odrazilo a ostalo stáť na ceste. Pri zrážke nebol zranený, ani nikto v jeho vozidle. Po vystúpení videl pred ním na ľavej strane prevrátené vozidlo Citroën na ľavom boku. Vozidlo Charity ostalo stáť na mieste a požiadal vodičku, aby zotrvala na mieste ako svedok. Pred nehodou mal vozidlo v riadnom technickom stave, cesta bola vlhká, viditeľnosť dobrá, alkoholické nápoje nepožíval. Zo záznamu o podaní vysvetlenia spísaného s U. B. dňa 19. 11. 2012, spolujazdkyňou F.E.T.Z.T. B. vyplýva, že táto popísala nehodový dej obdobným spôsobom ako jej manžel F. B. s tým, že po pravej strane cesty po náraze si všimla, ako sa šmýka strieborné vozidlo, ktoré vošlo do kanála po pravej strane a prevrátilo sa na bok. V čase nárazu boli s vozidlom asi v strede cesty, skôr by povedala, že viac na pravej strane od stredovej čiary. Z vyjadrenia X. Š., obsiahnutého v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 19. 11. 2012 vyplýva, že menovaná dňa 19. 11. 2012 v čase okolo 7.00 hod. viedla vozidlo Q. D. s označením C. smerom od Ružbašskej Miľavy na Nižné Ružbachy, s vozidlom šla pomaly. V klesaní od Ružbašskej Miľavy na rovnom úseku cesty ju predchádzalo vozidlo Q. C., ktoré po predídení sa zaraďovalo vpravo. Za týmto vozidlom ju hneď predchádzalo vozidlo Citroën striebornej farby, ktoré išlo tesne za týmto vozidlom, a toto vozidlo podľa nej neubrzdilo za Q. C. a narazilo do jeho zadnej časti, následkom čoho sa začalo vozidlo Seat točiť na ceste a narazilo potom do zvodidla na ľavej strane a ostalo stáť na ceste. Vozidlo Citroën balansovalo na ceste až dole k zákrute, kde zišlo mimo cesty vpravo do priekopy a prevrátilo sa nabok. Túto situáciu videla zreteľne, keďže sa všetko odohralo už pred jej vozidlom. Ďalej uviedla, že k zrážke došlo ešte na ľavej strane cesty, vozidlo Seat sa nestihlo po predchádzaní zaradiť vpravo. Zo záznamu o dopravnej nehode spísaného dňa 19. 11. 2012 Okresným dopravným inšpektorátom v Starej Ľubovni pokiaľ ide o opis udalostí vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič B. viedol vozidlo Seat v smere Ružbašská Miľava - Nižné Ružbachy, za ním viedol vozidlo Citroën vodič P. a z doposiaľ nezistených príčin došlo k nárazu prednej pravej časti vozidla Citroën do ľavej časti vozidla Seat, ktoré odhodilo vpravo mimo cesty do priekopy, následne vľavo mimo cesty do zvodidla a ostalo stáť na ceste. Vozidlo Citroën zišlo mimo cesty vpravo, kde narazilo prednou pravou časťou do svahu a prevrátilo sa na ľavý bok. K zraneniu osôb nedošlo, alkoholické nápoje zistené neboli. Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody vyhotovená dňa 01. 12. 2012, súčasťou ktorej je aj náčrtok miesta dopravnej nehody a fotodokumentácia. Z evidenčnej karty vodiča žalobcu vyplýva, že tento sa v roku 2012 dopustil spáchania troch priestupkov, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta, pričom všetky tri priestupky sa týkali porušenia § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z., tzn., že bola prekročená najvyššia povolená rýchlosť. Išlo o priestupky zo dňa 25. 06. 2012, 28. 08. 2012, 17. 10. 2012. Do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 14. 03. 2013 vodička predchádzaného osobného motorového vozidla X. Š. uviedla, akým spôsobom došlo k predmetnej nehode, pričom svoju predchádzajúcu výpoveď upresnila v tom zmysle, že vozidlo Citroën striebornej farby išlo za Seatom asi na vzdialenosť jedného osobného motorového vozidla, presný náraz nevidela, ktorými časťami sa zrazili, ale z tejto situácie sa jej zdalo, že vozidlo Seat sa ešte nezaradilo vpravo a vodič Citroënu si myslel, že sa už zaradí a nedobrzdil za týmto vozidlom. Vozidlo Citroën sa približovalo ku Seatu, a preto asi tento vodič nedobrzdil. K zrážke malo dôjsť pred vozidlom menovanej vo vzdialenosti asi 50 m, avšak uvedené nevie jednoznačne odhadnúť. Nešlo o zrážku tesne pred jej motorovým vozidlom. Uviedla, že v uvedenom úseku cesty bola hmla a preto nevie presne objasniť vzdialenosti od týchto vozidiel v čase zrážky. Súčasťou administratívneho spisu je splnomocnenie zo dňa 13. 02. 2013, ktorým žalobca udelil plnú moc na zastupovanie v konaní vedenom na ODI v Spišskej Novej Vsi OR PZ-SN-ODI2-P-8/2013, advokátskej kancelárii Beňo & partners, s. r. o., so sídlom v Poprade na Námestí sv. Egídia, pričom ide o generálnu plnú moc. Dňa 26. 04. 2013 udelil žalobca plnú moc F. E., bytom X., E.. Q. XX na zastupovanie pri prejednaní priestupku na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Spišskej Novej Vsi vo veci OR PZ-SN-ODI2- P-8/2013. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Róbertom Rojkom č. 238/2013 dňa 12. 06. 2013 vyplýva, že tento posudok bol vypracovaný na základe žiadosti zadávateľa Beňo & Partners, advokátska kancelária, s. r. o., Poprad vo veci posúdenia dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19. 11. 2012 v čase o 7.00 hod. v okrese Stará Ľubovňa na ceste I/77 v km 16.299 pri jazde v smere od Ružbašskej Miľavy na Nižné Ružbachy, z technického hľadiska. Zadávateľ posudku žiadal posúdiť technickú prijateľnosť popisu priebehu nehodového deja vzhľadom na poškodenie vozidiel z predloženej fotodokumentácie vo vzťahu k podaným vysvetleniam účastníkov nehodového deja a vo vzťahu ku správe o výsledku objasňovania priestupku. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bol spisový materiál OR PZ v Starej Ľubovni č. ORP-P-203/ODI1-SL/2012 vrátane použitej literatúry a programov. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že za účelom objasnenia priebehu predmetného nehodového deja bola podrobne preskúmaná fotodokumentácia so zameraním sa na poškodenie vzniknuté pri prvom vzájomnom kontakte vozidla Citroën s vozidlom Seat. Na ľavej zadnej bočnici vozidla Seat bola zadokumentovaná výrazná preliačina bez pozdĺžnych tvarových deformácií a rýh. Uvedená preliačina vzhľadom na jej charakter a tvar vznikla pôsobením kontaktných síl medzi vozidlami približne kolmo voči pozdĺžnej osi vozidla Seat. Vozidlo Seat nemá podľa fotodokumentácie vôbec poškodené diely ľavého zadného rohu. Vozidlo Citroën má odpadnutý pravý predný vonkajší blatník, ktorý je na uvedenom vozidle pravdepodobne plastový a po kontakte vozidiel sa polámal a odpadol z vozidla. Vozidlá majú cca rovnako poškodené príslušné disky kolies spolu s pneumatikami. Z uvedeného vyplýva, že v čase prvého vzájomného kontaktu vozidiel musela byť predná pravá časť vozidla Citroën vedľa ľavej zadnej časti vozidla Seat a teda vozidlá sa k sebe vzájomne približovali svojimi bočnými časťami. Z technického hľadiska je vylúčené, aby sa vozidlo Citroën nachádzalo v okamihu ich vzájomného prvého kontaktu za vozidlom Seat a pri ich prvom vzájomnom kontakte vnikalo svojím pravým predným rohom vozidla do ľavého zadného rohu vozidla Seat. V uvedenom prípade by bol výrazne poškodený samotný príslušný roh karosérie vozidiel a taktiež by vznikli výrazné pozdĺžne deformácie a pozdĺžne ryhy v ich kontaktných polohách. Takéto poškodenie na dodanej fotodokumentácii nebolo zistené. Z uvedeného vyplýva, že vodič vozidla Citroën nenarazil do vozidla Seat v dôsledku nedodržania vzájomnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti, ale ku kontaktu vozidiel došlo v čase, keď sa vozidlo Citroën už nachádzalo vedľa vozidla Seat. Je vysoko pravdepodobné vzhľadom na charakter profilu cesty a vzhľadom na prvé zadokumentované stopy v mieste nehodového deja, že ku prvému vzájomnému kontaktu vozidiel došlo v čase prejazdu ľavotočivou zákrutou a to z dôvodu, že vodič vozidla Seat sa zaraďoval na rovnom úseku cesty do pravého jazdného pruhu a pri prejazde ľavotočivou zákrutou, s týmto úkonom náhle prestal a začal tzv. rezať uvedenú ľavotočivú zákrutu, v dôsledku čoho sa približoval k vozidlu Citroën. Vodič vozidla Citroën bol na svojej ľavej strane obmedzený zvodidlom tiahnucim sa okolo cesty. Vozidlá sa po prvom vzájomnom kontakte odrazili od seba a to spôsobom, že vozidlo Citroën smerovalo do zvodidiel na ľavej strane cesty v mieste zadokumentovaných stôp a vozidlo Seat smerovalo do priekopy po pravej strane cesty tak, ako to vyplýva z dokumentácie. Vodič vozidla Seat a jeho spolujazdec sa k spôsobu prejazdu ľavotočivou zákrutou v podanom vysvetlení nevyjadrili, uviedli však, že vozidlo Seat vodič radil naspäť do pravého jazdného pruhu pomaly. Podané vysvetlenie osádkou vozidla Q. C. je technicky prijateľné. Podané vysvetlenie v priebehu nehodového deja podľa vysvetlenia vodiča vozidla Citroën je technicky prijateľné, čomu zodpovedá aj charakter poškodenia vozidiel vzniknutého pri prvom vzájomnom kontakte. Vodička Q. D., ktorá sa v čase nehodového deja pohybovala za vozidlami, ktoré mali účasť na dopravnej nehode, presný náraz podľa prvého podaného vysvetlenia nevidela. Tvrdenie v správe o výsledku objasňovania priestupku, že vodič vozidla Citroën nedodržal za vozidlom Seat bezpečnú vzdialenosť je technicky neprijateľné, keďže v čase prvého vzájomného kontaktu vozidiel sa vozidlo Citroën nachádzalo vedľa vozidla Seat. V prípade, že vodič vozidla Citroën by nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za vozidlom Seat a náhle by rozpoznal kolíznu situáciu s vozidlom Seat, začal by brzdiť vozidlo, ktoré viedol v priestore vedľa vozidla Seat, keďže sa do uvedeného priestoru dostal bez toho, aby vozidlo Seat kontaktoval. Vodič vozidla Citroën by nemal dôvod pri brzdení náhle stočiť vozidlo Citroën do vozidla Seat. Uvedený znalecký posudok bol predložený ako listinný dôkaz žalobcom. Do zápisnice z ústneho pojednávania dňa 08. 02. 2013, konaného na OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi žalobca uviedol, že na svoje zastupovanie si advokáta volí a meno oznámi správnemu orgánu do 5 dní. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26. 04. 2013, spísanej pred tým istým správnym orgánom vyplýva, že žalobca uviedol, že na svoje zastupovanie si zvolil advokáta a to Mgr. Zuzanu Galicovú a splnomocnil F. E., ktorí sú prítomní pri jeho výpovedi. K priestupku uviedol, že sa k nemu v tejto chvíli nevyjadruje. Požiadal o prerušenie pojednávania, navrhol vykonať znalecké dokazovanie, keďže ide o dopravné nehody, kde sú potrebné znalosti na to, aby bol náležite zistený skutkový stav. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14. 06. 2013 vyplýva, že žalobca do tejto zápisnice uviedol, že si zvolil advokáta Mgr. Zuzanu Galicovú, ktorá bola prítomná pri jeho výpovedi a predložil už vyššie citovaný znalecký posudok č. 38/2013 vypracovaný znalcom z odboru doprava cestná Ing. Róbertom Rojkom. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26. 07. 2013 vyplýva, že žalobca rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch uviedol, že na zastupovanie si zvolil advokátku Mgr. Zuzanu Galicovú, ktorá je prítomná pri jeho výpovedi. K priestupku uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú uviedol pri objasňovaní dopravnej nehody, pričom zavinenia dopravnej nehody si nie je vedomý. Jeho právna zástupkyňa do zápisnice navrhla zastaviť konanie na základe znaleckého posudku, pričom žiadala vypočuť znalca Ing. Rojka. Následne bolo vo veci dňa 26. 07. 2013 vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania predmetného priestupku, tzn. že na základe skutkového deja ako bol premietnutý aj v správe o objasňovaní priestupku porušil § 17 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tzn., že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 250 eur, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Citované rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, KDI zo dňa 06. 09. 2013 č. KR PZ-KE-KDI2-104/2013-P, zo záveru ktorého vyplýva, že s poukazom na obsah spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že je potrebné do konania pribrať znalca z odboru cestná doprava, ktorý vypracuje znalecký posudok s posúdením priebehu dopravnej nehody a analýzy nehodového deja, ako aj doplniť odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vzhľadom na ktoré skutočnosti napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe uvedeného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovania a to rozhodnutím zo dňa 01. 10. 2013 č. OR PZ-SN-ODI2-P-8/2013 a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. Petra Onderuša, ktorý vypracoval dňa 05. 11. 2013 znalecký posudok č. 53/2013 so zameraním na vypracovanie kompletnej analýzy nehodového deja, vyjadrenia sa k technike jazdy oboch vozidiel, k rýchlosti oboch vozidiel, k vzniku dopravnej nehody a k jej príčine z technického hľadiska, vyjadrenia k tomu, či niektorý z účastníkov mohol dopravnej nehode zabrániť a ak áno, akým spôsobom a za akých okolností, ako aj zistenia k ďalším skutočnostiam, ktoré znalec zistil v priebehu vyhotovovania znaleckého posudku. Znalec pri vypracovaní tohto posudku vychádzal z kompletnej dokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa, ako to vyplýva z časti II.1 - II.1.4 posudku, pričom pri jeho vypracovaní boli použité aj programy a prístroje tak, ako sú špecifikované v časti II.3 tohto posudku. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že technická analýza a priebeh nehodového deja predmetnej dopravnej nehody bol posudzovaný simuláciou nehodového deja pomocou počítačového programu PC- CRASH verzia 8.3. Všetky vstupné, výstupné a kontrolné hodnoty sú uvedené v prílohách znaleckého posudku. K technike jazdy vodičov oboch vozidiel znalec uviedol, že podľa spisového materiálu a simulácie nehodového deja vodič vozidla Q. C. predchádzal vozidlo Q. D., za ním idúci vodič vozidla zn. C. C. U. X. taktiež predchádzal vozidlo Q. D.. Pri jazde oboch vozidiel v protismernom jazdnom pruhu pri predchádzaní vodič s vozidlom C. C. U. X. nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním jazdiacim vozidlom Q. C.. Tento sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako vozidlo Q. C., v snahe zabrániť zrážke s týmto vozidlom smeroval vozidlo k ľavému okraju vozovky, čím sa vyhol nárazu do zadnej časti vozidla Q. C., ale v snahe neopustiť vozovku vľavo stočil riadenie vpravo, čím prednou pravou bočnou časťou narazil do ľavej zadnej bočnej časti vozidla Q. C.. V dôsledku nárazu obe vozidlá stratili smerovú stabilitu, vzájomne následne sa ešte kontaktovali pravou prednou bočnou časťou V. C. C. U. X. s ľavou prednou bočnou časťou vozidla Q. C., následne sa pohybovali po dokumentovaných stopách do konečných dokumentovaných polôh. Vozidlo C. C. U. X. sa ešte po výbehu zo zrážky s vozidlom Q. C. kontaktovalo ľavou zadnou bočnou časťou so zvodidlom po ľavej strane cesty v smere pohybu vozidiel a po zídení mimo vozovku vpravo došlo k jeho prevráteniu na ľavý bok. Z technického hľadiska znalec hodnotil techniku jazdy vodiča F. B. s vozidlom Q. C. za technicky správnu, tento predchádzal pred sebou idúce vozidlo a neboli zistené žiadne prvky, ktoré by nasvedčovali, žeby konal technicky nesprávne. Techniku jazdy vodiča F. P. hodnotil z technického hľadiska ako nesprávnu z dôvodu, že nedodržal dostatočný odstup za pred ním idúcim vozidlom a tým v úmysle následne predísť aj toto vozidlo, spoliehajúc sa, že vozidlo Q. C. sa okamžite zaradí vpravo, nezvládol riadenie a vyvolal kolíznu situáciu. K rýchlosti oboch vozidiel znalec uviedol, že podľa simulácie nehodového deja v čase začiatku nehodového deja bezprostredne pred prvotnou zrážkou vozidiel vozidlo Q. C. sa pohybovalo rýchlosťou 74 - 84 km/h a vozidlo C.Z. C. U. X. rýchlosťou 98 - 108 km/h. K otázke vzniku dopravnej nehody a jej príčinám z technického hľadiska znalec uviedol, že ak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu situáciu by buď vyvolali alebo znemožnili zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou vzniku predmetnej nehody bolo nedodržanie dostatočného pozdĺžneho odstupu vodičom vozidla zn. C.Z. C. U. X. za pred ním idúcim vozidlom. Na otázku, či niektorý z účastníkov mohol dopravnej nehode zabrániť a ak áno, akým spôsobom a za akých okolností, znalec odpovedal, že kolízna situácia nastala medzi vozidlami Q. C. a C. C. U. X.. Rozpoznať a tým aj reagovať na vznikajúce nebezpečenstvo v kolíznej situácii mal vodič vozidla C. C. U. X.. Kolízna situácia sa odohrávala za vozidlom Q. C., tzn., že vodič vo vozidle Q. C. mal len obmedzené možnosti registrovať nebezpečenstvo a teda naň aj reagovať. Zabrániť dopravnej nehode mal technicky možnosť len vodič F. P. tým, žeby dodržal dostatočný pozdĺžny odstup za pred ním idúcim vozidlom. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10. 01. 2013 vyplýva, že žalobcovi ako podozrivému zo spáchania priestupku bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania uvedeného priestupku, ktorý bol špecifikovaný, tento bol poučený o jeho právach v správnom konaní v zmysle § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, ako aj podľa § 73 ods. 1 cit. zákona. Zároveň bol poučený podľa § 17 ods. 1 zákona o správnom konaní a po týchto poučeniach žalobca uviedol, že navrhuje vypočuť znalca Ing. Petra Onderuša a do zápisnice z pojednávania žiada uviesť poznámku, že po začatí ústneho pojednávania priestupku správny orgán Z.. I. E. znalcovi tyká a oslovuje ho Peťo. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že vo veci bol vypočutý znalec, ktorému právny zástupca žalobcu kládol otázky, na ktoré znalec odpovedal. Uviedol, že mu nie je známe, odkiaľ právny zástupca vychádza z toho, že podľa simulácie nehodového deja v znaleckom posudku malo byť vozidlo Seat poškodené tak, ako opisuje právny zástupca súvisle po celom boku. V analýze nehodového deja je riešená prvotná zrážka, ktorá je aj na tomto obrázku pomenovaná ako vozidlo v čase následného kontaktu po ich prvotnej zrážke, teda aj z tohto popisu jednoznačne vyplýva, že vozidlá po prvotnom kontakte, ktorý je zobrazený na obr. 3, 4, 5 sa kontaktovali následne až v polohe, ktorá je zobrazená na obr. 7 a tento kontakt veľmi presne korešponduje s poškodením vozidiel zadokumentovaným na strane č. 58, 59, 62, 63 spisu, teda z tejto analýzy vyplýva, že vozidlá po prvotnej zrážke nekontaktovali trvalo, ale boli odhodené a následne sa kontaktovali tak, ako je to zobrazené na obr. č. 7. Zároveň na ďalšiu otázku znalec uviedol, že v znaleckom posudku nie je riešené presné miesto predchádzania a teda presné miesto predchádzania ani nikde presne neurčil, v znaleckom posudku je riešený technicky prijateľný priebeh nehodového deja tak, aby zodpovedal dokumentovaným stopám na mieste nehodového deja a tak, aby tento priebeh korešpondoval s poškodením vozidiel. Na ďalšiu otázku, na základe čoho vylúčil znalec skutočnosť, že vozidlo Q. C. nerezalo v ľavotočivej zákrute zákrutu a neuzatváral koridor pohybu vozidla Citroën znalec uviedol, že mu síce nie je presne známy pojem rezať zákrutu a uzatvárať koridor, ale v znaleckom posudku uvedené nevylúčil. Zároveň poukázal na to, že technicky prijateľný dôvod je popísaný na str. 25 znaleckého posudku a manéver simulovaný v priebehu nehodového deja korešponduje s údajmi, ktoré uvádza žalobca v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 18. 12. 2012, kde uviedol, že sa zľakol, pribrzdil, dostal sa na krajnicu, na štrk ľavými kolesami ku zvodidlu a snažil sa vyjsť naspäť na cestu, pričom ho vyhodilo z krajnice a narazil predným pravým rohom vozidla do zadnej ľavej časti vozidla Q. C.. Zároveň uviedol, že alternatíva, na ktorú poukázal v závere znaleckého posudku plne zodpovedá možnosti zabránenia zrážke. Nie je technicky možné presne určiť miesto predchádzania vozidla Q. D., uvedené je možné iba predpokladať z jednotlivých výpovedí všetkých účastníkov. To, či sa vodič Q. C. mohol plynule a bezpečne zaradiť sa technicky preukázať nedá, keďže nie je presne známa ani presná zistiteľná vzdialenosť, kde sa v čase zaradzovania vozidla Q. C. nachádzalo vozidlo Q. D.. Či chcel vodič Q. C. využiť vnútorný oblúk ľavotočivej zákruty, k tomu sa nevie vyjadriť, a nevie ani, na aký účel mal tento vnútorný oblúk využiť. Zároveň poukázal na to, že z celého kontextu znaleckého posudku, bez vytrhnutia jeho častí, jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké sú možnosti zabránenia uvedenej dopravnej nehode. Zdôraznil, že to, ako má znalec vypracovávať znalecký posudok mu je známe a nie sú mu známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by tento priebeh nehodového deja nemal posudzovať z dôvodu, žeby bol niekým ovplyvnený alebo predpojatý. Prehlásil, že znalecký posudok vypracoval objektívne vychádzajúc z predložených podkladov, ktoré boli v posudku špecifikované. Následne bolo vo veci správnym orgánom prvého stupňa dňa 10. 01. 2014 vydané rozhodnutie sp. zn. OR PZ-SN-ODI2-P-8/2013. O odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu, ktorého dôvody korešpondujú s obsahom podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú v nej uvedené, pričom za zásadnú námietku podanej žaloby považuje námietku, že v danom prípade nebol zistený dostatočne skutkový stav veci, pretože vo veci boli dva znalecké posudky, ktorých závery sú diametrálne odlišné a správne orgány neodstránili rozpory, vyplývajúce z týchto znaleckých posudkov a nezaujali stanovisko k znaleckému posudku, ktorý bol predložený žalobcom. Zastáva názor, že oba znalecké posudky sú znaleckými posudkami vypracovanými v zmysle zákona o znalcoch a preto nie je rozdiel medzi znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky správneho orgánu a znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky. Zo zákona o znalcoch vyplývajú pre znalcov povinnosti, ktoré si títo znalci v rámci vypracovania znaleckého posudku musia plniť a nie je možné, aby znalec do záveru uviedol skutočnosti, ktoré si želá, aby tam boli uvedené objednávateľ. Opätovne dal do pozornosti odôvodnenie napadnutých rozhodnutí či už žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, z ktorých nevyplýva, akým spôsobom sa tieto správne orgány vysporiadali s rozpormi, vyplývajúcimi z jednotlivých znaleckých posudkov, pričom žalobca očakával, že v odôvodnení týchto rozhodnutí bude uvedené, prečo a z akých dôvodov správne orgány akceptovali posudok Ing. Onderuša, a prečo a z akých dôvodov neakceptovali posudok Ing. Rojka. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a poukázala na to, že rozhodnutia boli vydané na základe spisového materiálu v rámci správneho konania, boli preštudované oba znalecké posudky a správne orgány si na ich základe vytvorili vlastný úsudok, ktorý prezentovali v napadnutých rozhodnutiach. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Podľa § 15 ods. 5 písm. b/ vodič nesmie predchádzať ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ cit. zákona za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní podľa názoru súdu bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v správnom konaní, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti považoval súd za dostatočne preukázané, že žalobca priestupok, ktorý mu bol kladený za vinu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach, spáchal. Z vykonaných dôkazov, ako aj z vyjadrenia žalobcu samého, rovnako, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného v priebehu správneho konania na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca nedodržal za vozidlom pred ním idúcim továrenskej značky Q. C. bezpečnú vzdialenosť, toto chcel ďalej predchádzať, pričom vodič, idúci pred ním sa ešte nestihol zaradiť po predchádzaní do svojho jazdného pruhu, v dôsledku čoho do neho žalobca narazil predným pravým rohom svojho vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Q. C.. Tento do záznamu o podaní vysvetlenia spísaného dňa 18. 12. 2012 Okresným dopravným inšpektorátom v Starej Ľubovni jednoznačne uviedol, že po predídení vozidla Q. D. sa vodič vozidla Q. C. zaradil vpravo, že ho chcel predísť v mierne ľavotočivej zákrute, avšak tento si zrezal zákrutu a prešiel s vozidlom za stredovú čiaru asi na šírku kolies. Žalobca sa zľakol, pribrzdil, dostal sa na krajnicu na štrk ľavými kolesami ku zvodidlu a snažil sa vyjsť späť na cestu, pričom ho vyhodilo z krajnice a narazil pravým predným rohom vozidla do zadnej ľavej časti vozidla Q. C.. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že tento išiel vyššou rýchlosťou, ako vozidlo, ktoré išlo pred ním a že v dôsledku jeho manévra došlo k nárazu a stretu týchto dvoch motorových vozidiel takým spôsobom, ako bol prezentovaný v znaleckom posudku Ing. Onderuša. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z cit. znaleckého posudku. K námietke žalobcu, týkajúcej sa procesného pochybenia správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s neakceptáciou jeho práva na zastupovanie, v zmysle ktorej žalobca tvrdil, že správne orgány konali len s jedným jeho zástupcom a druhého zvoleného zástupcu úplne opomenuli a neumožnili mu vyjadriť sa k navrhovaným a vykonaným dôkazom, tohto ani nepredvolali na žiadne ústne prejednanie priestupku a nedoručovali mu žiadne procesné rozhodnutia, ani rozhodnutia vo veci samej, súd považuje za potrebné uviesť, že ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, v administratívnom spise sa nachádzajú dve plné moci, ktoré žalobca udelil na zastupovanie v predmetnom konaní, pričom jedna bola udelená dňa 13. 02. 2013 advokátskej kancelárii Beňo & partners, s. r. o., Poprad a táto je generálnou plnou mocou, druhá plná moc bola udelená až následne dňa 26. 04. 2013 a touto bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu F. E. a to konkrétne na zastupovanie pri prejednaní priestupku na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Spišskej Novej Vsi. Vychádzajúc z ust. § 17 ods. 1 zákona o správnom konaní s poukazom na ust. § 51 zákona o priestupkoch účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Z výkladu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že účastník správneho konania môže byť zastúpený iba jedným zástupcom. V danom prípade zástupcom, ktorému bola skôr udelená plná moc je advokátska kancelária Beňo & partners, s. r. o., so sídlom v Poprade, ktorej bola udelená všeobecná plná moc a ktorej zástupca bol prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré boli v priebehu správneho konania realizované a rovnako mu boli doručované všetky písomnosti, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu. Vzhľadom na uvedené táto námietka žalobcu je nedôvodná. K ďalšej procesnej námietke, vznesenej žalobcom v podanej žalobe v súvislosti s nevydaním uznesenia o ustanovení znalca súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa ustanovil v predmetnej veci znalca po tom, čo bolo zrušené jeho prvotné rozhodnutia o priestupku zo dňa 26. 07. 2013, kde bola správnemu orgánu prvého stupňa výslovne odvolacím správnym orgánom uložená povinnosť nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Rozhodnutie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 01. 10. 2013 tak, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, z ktorého zároveň nevyplýva, žeby bolo doručené zástupcovi žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená kópia znaleckého posudku, ku ktorému tento mal možnosť sa vyjadriť, pričom znalec bol na návrh žalobcu vypočutý aj na poslednom ústnom pojednávaní dňa 10. 01. 2014, kde mu zo strany právneho zástupcu žalobcu boli kladené otázky, ako to vyplýva zo zápisnice z uvedeného dňa. Nevyplýva z nej, žeby zo strany žalobcu bola voči ustanovenému znalcovi vznesená námietka zaujatosti v zmysle platnej právnej úpravy, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť. Súd považoval nedoručenie rozhodnutia o ustanovení znalca právnemu zástupcovi žalobcu za procesnú vadu, ktorá však vzhľadom na okolnosti vyššie uvedené nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Súd zároveň nevidí dôvod, prečo by žalobcovi malo byť umožnené klásť znalcovi otázky pred podaním znaleckého posudku. Úloha bola znalcovi stanovená správnym orgánom v rozhodnutí o ustanovení znalca, táto bola znalcom splnená a premietnutá do obsahu znaleckého posudku, v závere ktorého znalec zodpovedal na všetky otázky uložené mu správnym orgánom a žalobcovi bolo umožnené sa k záverom tohto znaleckého posudku vyjadriť. V tomto smere bol postup správneho orgánu v súlade s ustanovením § 34 zákona o správnom konaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10. 01. 2014 jednoznačne vyplýva, že žalobca a jeho právny zástupca boli v priebehu tohto pojednávania oboznámení s úplným obsahom spisového materiálu a že im bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Rovnako k tejto námietke zaujal žalovaný stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aj tento postup súd hodnotí ako súladný s ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci s poukazom na existenciu dvoch znaleckých posudkov s diametrálne odlišnými závermi s tým, že správny orgán nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie na odstránenie týchto rozporov a neodôvodnil náležitým spôsobom tento svoj postup, súd považuje za potrebné uviesť, že ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, tento reagoval na obsahovo zhodnú námietku žalobcu vznesenú v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a to tým spôsobom, že do pozornosti dal skutočnosť, že znalec z odboru cestná doprava Ing. Onderuš sa v znaleckom posudku č. 53/2013 zaoberal všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán a správnosť tohto znaleckého posudku potvrdzujú výpovede účastníkov, ako aj samotného žalobcu a rovnako uvedené vyplýva z obsahu priestupkového spisu. Ku znaleckému posudku Ing. Róberta Rojka č. 238/2013 uviedol, tento neriešil priebeh dopravnej nehody, ani analýzu nehodového deja, uvedený priebeh nehodového deja nepodložil žiadnym výpočtom a tento nekorešponduje ani s jednou verziou účastníkov konania alebo svedka, pričom je v rozpore aj s výpoveďou žalobcu v zápisnici o podaní vysvetlenia, kde tento uvádza, že sa zľakol, začal brzdiť, zišiel mimo vozovku vľavo, chcel sa dostať na cestu, vyhodilo ho a narazil do zadnej časti vozidla Q. C.. Poškodenie vozidla pri takomto priebehu zodpovedá dokumentovanému poškodeniu vozidiel a keďže žalobca pred nehodou brzdil, zišiel mimo vozovku a tým, že nedodržal dostatočný odstup pred ním idúcim vozidlom, došlo ku kolízii vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán druhého stupňa sa zaoberal uvedenou námietkou žalobcu a k tejto zaujal aj jednoznačné stanovisko, ktoré má oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že znalec Ing. Onderuš bol prítomný na ústnom pojednávaní dňa 10. 01. 2014, ktoré bolo vykonané za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a tomuto zo strany právneho zástupcu boli kladné otázky, na ktoré znalec odpovedal. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu v priebehu pojednávania dňa 23. 03. 2016 súd ešte považuje za potrebné uviesť, že za znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v predmetnej veci je potrebné považovať posudok Ing. Onderuša, ktorý bol vypracovaný na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom znalecký posudok Ing. Rojka, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu je potrebné považovať za listinný dôkaz. To, že sa správne orgány zaoberali aj obsahom tohto posudku a tento ako dôkaz aj vyhodnotili s prihliadnutím na ďalšie dôkazy vykonané v správnom konaní vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je logické s tým, že tieto nepovažovali za potrebné uvedeného znalca v konaní vypočuť. Preto ani túto námietku nebolo možné akceptovať. Sankcia za predmetný priestupok bola žalobcovi uložená v súlade s platnou právnou úpravou, tzn. s ust. § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, pričom správne orgány výšku tejto sankcie aj náležitým spôsobom, v súlade s § 12 ods. 1 cit. zákona odôvodnili. V tejto časti žalobca napadnuté rozhodnutie ani nenamietal. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.