Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/787/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216209 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216209.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 30.04. 2014 č. k. 16C/239/2012-21 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 30.04.2014 č. k. 16C/239/2012-21 zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov v súvislosti s postupom exekučného súdu. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekúcii vedenej proti povinnému O. K.. Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o jeho žiadosti ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac ako 6 mesiacoch omeškania, keď dňa 12.09.2011 rozhodol o vydaní poverenia. Tento postup považuje za nesprávny a v rozpore so zákonom, lebo neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Majetkovú škodu vyčíslil sumou 125 eur, a to 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, 40 eur za udržiavanie a správu systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu exekučného konania. Nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 330,00 eur. Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp. zn. 19Er/434/2011 bola dňa 15. 08. 2011 súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému O. K.. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný v zápisnici u súdneho exekútora dňa 01.06.2011 a exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02533/11, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu 707,37 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 707,37 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 254,33 eur. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 12.09.2011. Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 30.04.2014, ktorého sa však žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva na zákonného sudcu. uvedený dôvod súd prvého stupňa nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to predpokladá § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. a preto dňa 29.04.2014 žalobcovi oznámil, že návrh na odročenie pojednávania neakceptuje. Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil, že jeho nárok vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu, o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté v lehote a to 12.09.2010 vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Ďalej súd prvého stupňa mal za preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zákon č. 514/2003 Z.z. a preto nie je daný ani samotný základ nároku. Žalobca zároveň nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal, nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel, že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd prvého stupňa nevidel akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde tu o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, dostal sa do dôkaznej núdze a nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Mal teda za preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p. a ďalej odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Pokiaľ sa týka majetkovej škody namietal odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti, pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu zamietol. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 30.04.2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu nariadeného pojednávania sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 27.03. 2013 (č. l. 6 spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená. Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku. Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku. Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 30.04.2014 po podaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo veci rozhoduje vylúčený sudca. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 30.04.2014 písomne, pričom žalobcovi a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 02.04.2014 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.04.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. Žalobca doručil dňa 28.04.2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhuje pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.04.2014 (č. l. 16 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh na zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 119 O.s.p., pretože nadriadeným súdom bolo rozhodnuté o tom, že pojednávajúca sudkyňa M.. V. O. nie je vylúčená z prejednávania veci. Súd prvého stupňa sa venoval posúdeniu návrhu na odročenie pojednávania aj v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku (strana 6 odôvodnenia). Súd prvého stupňa k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie pojednávania uviedol, že žalobca má viac ako rok vedomosť o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, považoval ho za nadbytočné, vzhľadom na dôvody, pre ktoré vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania, označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, ktoré bolo potrebné nariadené pojednávanie odročiť. O skutočnosti, že sudkyňa M.. V. O. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012 sp. zn. 6NcC/52/2012. Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný. Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.