Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201376 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201376.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: B. P., N.. XX.XX.XXXX, Ž., C. A. A. P. F. Z., P., A. E. F., Š. W. P.T., toho času umiestnený v Ú. W. D. W. E., A. XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO 47 240 482, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice, Trieda SNP 35, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO6- ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015 takto r o z h o d o l : I./ Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. II./ O trovách konania medzi účastníkmi konania b u d e rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. III./ Štát n e m á právo na náhradu trovu konania. IV./ N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie navrhovateľa B. P., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. zo zaistenia z Ú. W. D. W. E. M. B.. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015 (č.l. 16-18 spisu) zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) dňa 19.11.2015 v čase o 19:00 hod. v konaní o administratívnom vyhostení (ďalej len „AV“) s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 z dôvodu, že existuje riziko jeho úteku. V zmysle § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.01.2016 s tým, že účastník konania je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Zároveň ho v zmysle § 88 ods. 5 ZoPC umiestnil do U. W.. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.11.2015 o 08:45 hod. bol jednotkami útvaru osobitného určenia Bratislava Pohotovostného policajného útvaru Košice v súčinnosti s Oddelením cudzineckej polície PZ Košice (ďalej len „OCP PZ Košice“) vykonaný v zmysle ustanovení Trestného poriadku vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok po predchádzajúcej márnej výzve z dôvodu, že vec nezniesla odklad a vstup bol nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia, ochranu štátu, udržanie verejného poriadku a ochranu práv a slobôd iných za účelom zaistenia účastníka konania. Po vykonaní prvotných úkonov bol navrhovateľ odovzdaný príslušníkom OCP PZ Košice, nakoľko sa na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) zdržiaval neoprávnene a bez cestovných dokladov. Správny orgán podotkol, že vykonal lustráciu účastníka konania v informačných systémoch PZ s negatívnym výsledkom a zistil, že tento nemá na území SR toho času oprávnený pobyt. Na území SR sa podľa jeho vyjadrenia v Zápisnici od 02.10.2015 zdržiava bez platného cestovného dokladu alebo dokladu, ktorý ho oprávňuje prekročiť hranicu a bez platného víza. Rovnako lustráciou bolo zistené, že navrhovateľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX v B. N. M. manželstvo so štátnou občiankou SR. Z jeho výsluchu správny orgán zistil, že tento odišiel z domovskej krajiny v roku 2012 do V., z V. prešiel do V., odkiaľ bol prevezený vrtuľníkom do Š., potom pokračoval do H.Ú. a následne do N. autobusovou dopravou. Cesta mu trvala 14 až 20 dní, pričom v N. sa prihlásil na polícii, kde požiadal o azyl. Tam sa aj zoznámil so svojou súčasnou manželkou, s ktorou prišiel na územie SR za účelom sobáša dňa XX. alebo XX.XX.XXXX, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX M. B. N. M.. Od tohto dňa žije s manželkou v B.. Z P. do Z. odišiel kvôli zabezpečeniu lepších životných štandardov a zabezpečeniu aj svojich súrodencov, s cieľovou krajinou N.. Cestu mu nikto nevybavoval a cestoval bez pasu a platného víza. Na Slovensku a v ostatných štátoch nemá žiadnych príbuzných, okrem svojej manželky, pričom s touto zatiaľ neplánovali, či sa vrátia do N. alebo zostanú na Slovensku. V rámci správneho konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa správny orgán požiadal o jeho preverenie v policajných databázach Poľskej republiky, Maďarskej republiky, Českej republiky a Rakúska a nakoľko nedisponuje ich vyjadreniami, nevyhnutnými na rozhodnutie v merite veci, pričom u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku z dôvodu jeho neoprávneného pobytu, rozhodol v konaní o administratívnom vyhostení o jeho zaistení a umiestnení v Ú. B. s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie. Správny orgán rovnako zistil, že navrhovateľ nemá udelený pobyt, ani doklady, ktoré by ho oprávňovali zdržiavať sa na území SR, pričom za neoprávnený pobyt na území SR mu hrozí zákaz vstupu na 3 roky. Podotkol, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení sa zaoberal aj tým, či bude možný výkon jeho administratívneho vyhostenia, teda či jeho zaistenie bude účelné a účastník konania je vyhostiteľný. Z toho dôvodu požiadal ÚPZC v Sečovciach o vyjadrenie k týmto skutočnostiam, ktorý potvrdil účelnosť zaistenia, a to že výkon administratívneho vyhostenia je možné zabezpečiť v lehote do troch mesiacov. Poukazoval v napadnutom rozhodnutí aj na to, že sa zaoberal alternatívami zaistenia v zmysle § 89 ZoPC, avšak tieto u účastníka konania nie je možné využiť, keďže tu existuje riziko jeho úteku. Pritom poukazoval na znenie článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, tzv. Návratová smernica. Takisto uviedol, že účastníkovi konania bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pred realizáciou vyhostenia k podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zdôraznil, že pri vydaní rozhodnutia o zaistení rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Ústavu SR, ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zaistenia by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania. Preto po zohľadnení všetkých skutočností správny orgán dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľa pre výkon vyhostenia nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd garantovaných v zmysle článku 8 Dohovoru, nakoľko tento zásah je v súlade so zákonom a nevyhnutný v záujme ochrany verejnej bezpečnosti, predchádzania zločinnosti a ochrany práv a slobôd iných. - V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, navrhovateľa prepustiť zo zaistenia a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne právne aplikoval v rozhodnutí uvedené právne normy a posúdil vec bez správnej aplikácie práva Európskych spoločenstiev, ktorého transpozícia automaticky ovplyvňuje úvahu správneho orgánu pri rozhodovaní o jeho zaistení. Skutočnosti, na základe ktorých odporca vydal napadnuté rozhodnutie sú hodnotené zjavne jednostranne, nezohľadňujúc tvrdenia, ktoré k veci predložil, pričom úplne opomenul posúdenie skutočností, týkajúcich sa súkromného, či rodinného života účastníka. V opravnom prostriedku poukazoval na úradný záznam o predvedení osoby zo dňa 19.11.2015, kde sa uvádza ako dôvod predvedenia - oprávnenosť pobytu na území SR a na zmätočnosť informácií v ňom uvedených. Konajúci orgán v ňom uviedol, že osoba účastníka je bez dokladov totožnosti, pričom z úradného záznamu o vykonaní prehliadky osoby cudzinca, vyhotovenej dňa 19.11.2015 o 13:15 hod. je zrejmé, že účastníkovi konania bol odobratý OP, preklad potvrdenia o trvalom pobyte, preklad rodného listu, preklad osobného výpisu z matriky a bankovky. Poukazoval na ustanovenie § 3 ods. 2, ods. 5 Správneho poriadku, že správne orgány musia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu a ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej mal za to, že správny orgán sa nielen nedostatočne, ale tvrdil, že vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal jeho tvrdeniami uvedenými v Zápisnici zo dňa 19.11.2015, tieto tvrdenia nezohľadnil ani pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v rozhodnutí absolútne absentujú i akékoľvek zdôvodnenia, ako sa s tvrdeniami vysporiadal. Mal za to, že v záujme spoľahlivého zistenia stavu veci a zachovania základných pravidiel konania v zmysle § 2 ods. 4 Správneho poriadku, mal odporca vykonávať nielen zisťovanie v neprospech, ale vykonať aj dokazovanie v prospech účastníka konania. Poukazoval najmä na to, že má na Slovensku manželku - občianku SR, ako i to, že chcel bezodkladne predložiť doklad o pobyte v N., ktorý má v B., čím vlastne označil orgánu dôkaz, ktorý sa orgán ani neunúval vykonať. Tvrdil, že zo strany správneho orgánu nebol rešpektovaný článok 8 Dohovoru, t. j. právo na rešpektovanie jeho súkromného, či rodinného života a toto jeho právo ostalo v konaní úplne nezohľadnené, aj keď v konaní formálne spomenuté. Podotkol, že akýkoľvek zásah do akejkoľvek slobody jednotlivca musí spĺňať podmienky článku 5 Dohovoru, keďže ide o základné ľudské právo, pričom policajný útvar je povinný v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC skúmať po celý čas zaistenia, či trvá jeho účel. Nedôvodná a ničím nepodložená je aj úvaha správneho orgánu o hrozbe rizika úteku, ktorá je vyvrátená i jeho samotným tvrdením, že sa chce čo najskôr vrátiť k svojej manželke a aj keď bude vydané rozhodnutie o vyhostení, tak sa k nej vráti. Z toho je zrejmé, že nebolo v jeho úmysle utiecť, ale naopak, chce sa vrátiť k svojej manželke a aj napriek tomu, že sa o tejto skutočnosti jednoznačne vyjadril a odporca mal informácie o tom, že jeho manželka je občanom SR, ako aj miesto, kde sa jeho manželka zdržiava, nezvážil aplikovať alternatívne opatrenie namiesto zaistenia. Ďalej zdôrazňoval, že samotné rozhodnutie o zaistení významnou mierou zasahuje do práv zaistenej osoby a preto treba chápať zaistenie ako krajnú možnosť, ktorú je možné aplikovať v prípadoch ustanovených zákonom, kedy je s určitosťou preukázané, že iná možnosť, ako zaistenie, podľa zákona neexistuje, napríklad v prípadoch zrejmej a preukázanej závažnej nebezpečnosti osoby pre spoločnosť. Ide teda o veľmi citlivý zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok, definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom SR, pričom v prípade obmedzenia osobnej slobody jednotlivca ide o významný zásah do jeho základných práv a nemožno orgánom, vydávajúcim rozhodnutie, určité skutočnosti len predpokladať, ale orgán musí disponovať aspoň minimálnymi relevantnými dôvodmi o nutnosti zaistenia a náležite ich aj odôvodniť. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 46 a § 47 Správneho poriadku a tvrdil, že v danom prípade uvedenie dôvodov v rozhodnutí úplne absentuje, pričom za relevantné dôvody nemožno považovať to, čo uvádza správny orgán a síce, že - nakoľko správny orgán nedisponoval vyjadreniami zainteresovaných strán nevyhnutných na rozhodnutie v merite veci a podľa názoru správneho orgánu u účastníka existovalo riziko jeho úteku z dôvodu jeho neoprávneného pobytu bolo potrebné rozhodnúť v konaní o administratívnom vyhostení o jeho zaistení a umiestnení v Ú. B. s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie z územia SR. V opravnom prostriedku rovnako polemizoval nad kvalitou prevedenia samotného úkonu, nakoľko Zápisnica z vypočutia účastníka konania zo dňa 19.11.2015 bola zapísaná a prečítaná o 14:50 hod. a predvedenie účastníka bolo zaznamenaná o 13:00 hod. a jeho osobná prehliadka o 13:15 hod.. Preto mal pochybnosti o tom, aký časový priestor konajúci orgán venoval samotnej výpovedi účastníka, keďže verbálne poučenie o právach a povinnostiach účastníka (trojstranové) nemohol sám prečítať, ale muselo byť pretlmočené, čo celkom iste trvalo nejakú dobu. Mal teda o tom pochybnosti a namietal spôsob, akým konajúci orgán poskytol priestor účastníkovi, nakoľko tento sa nemohol dostatočne kvalifikovane vyjadriť ku skutočnostiam, tvoriacim podklad, nakoľko mu zrejme všetky neboli známe a hneď po spísaní zápisnice ani nemal možnosť zvážiť prípadnú existenciu ďalších dôkazov. Záverom zdôraznil, že je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že účastník konania je dlhodobým partnerom občianky SR, pricestoval na územie SR so zámerom uzavrieť manželstvo v rodnej krajine svojej partnerky a počas svojho pobytu v N. bol na jeho území legálne z titulu konania o udelení azylu. Na Slovensko pricestoval počas trvania udeleného tolerovaného pobytu (t. zn. nie bez platného povolenia) v pozícii obdobnej postaveniu rodinného príslušníka občana únie. V čase zaistenia preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom, rodinnú väzbu uzavretým manželstvom a bez ohľadu na absenciu cestovného dokladu a na aktuálne politické dianie nepredstavoval a ani nepredstavuje nijaké nebezpečenstvo pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie. Rovnako mal za to, že sankcia vyhostením za to, že sa manžel občana SR nachádza na území SR podľa tvrdenia správneho orgánu neoprávnene, je pre štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý tu má rodinné väzby neprimerane prísna, zvlášť ak mu bola udelená pokuta za priestupok vo výške 20 Eur. Takisto zdôraznil, že ochrana základných práv a slobôd účastníka konania nesmie byť na ujmu aktuálna spoločenská situácia, súvislosti s teroristickými útokmi, či tlak vytvorený politickými predstaviteľmi. * Z Rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-036/2015 zo dňa 20.11.2015 správny orgán administratívne vyhostil navrhovateľa z dôvodu neoprávneného pobytu v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC a uložil mu zákaz vstupu na územie členských štátov schengenského priestoru na dobu troch rokov (§ 82 ods. 3 písm. b) ZoPC) s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Zároveň policajný útvar neurčil navrhovateľovi lehotu na vycestovanie z územia SR a podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.11.2015. Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka zo dňa 19.11.2015 podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento odišiel z P. do Z. kvôli zabezpečeniu lepších životných štandardov a chcel zabezpečiť svojich súrodencov. Jeho cieľovou krajinou bolo N., kde si myslel, že nájde prácu. Počas cesty do Z. nemal cestovný pas ani víza a všetko si vybavoval sám. Okrem manželky nemá na B. a v Z. žiadnych blízkych príbuzných, pričom si ešte neplánovali s manželkou, či sa vrátia do N. alebo nie. Rovnako súd zistil, že v P. bol trestne stíhaný a odsúdený za krádež na dva mesiace, pričom v prípade jeho administratívneho vyhostenia mu nehrozí ohrozenie života, zdravia alebo slobody z dôvodu jeho náboženstva, rasy, politickej príslušnosti. Takisto z predmetnej zápisnice súd zistil, že tento bol poučený v zmysle § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku a záverom výsluchu uviedol, že nemá viac k výpovedi čo dodať. Z odpovede na žiadosť o umiestnenie cudzinca z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov B. zo dňa 19.11.2015 súd zistil, že v ostanom odseku sa ÚPZC B. vyjadrilo aj k dĺžke zaistenia štátneho príslušníka P.T. ohľadne ktorej uviedlo, že táto sa bude odvíjať od doby, potrebnej na zabezpečenie prípravy a výkonu administratívneho vyhostenia a podľa ich doterajších skúseností na zabezpečenie prípravy a výkonu jeho vrátenia je predpokladaná doba zaistenia troch mesiacov * Na pojednávaní, konanom dňa 17.12.2015, právny zástupca navrhovateľa predložil súdu rozhodnutie o zaistení, vydané odporcom pod č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015, z ktorého súd vyhotovil kópiu označenú súdom písmenom A. Z predmetného rozhodnutia súd zistil, že dané rozhodnutie oproti rozhodnutiu, ktoré malo byť predmetom súdneho preskúmania a ktoré sa v súdnom spise nachádza na č.l. 16-18 súdneho spisu a ktoré ako jediné rozhodnutie odporcu sa nachádza aj v administratívnom spise, týkajúceho sa navrhovateľa - P. B. obsahuje iné znenie výroku číslo dva, nakoľko znenie výroku v Rozhodnutí o zaistení, ktoré pre potreby konania bude označované písmenom A, je uvedený výrok: „V zmysle § 88 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov je štátny príslušník tretej krajiny zaistený na dobu 48 hodín“. Rozhodnutie o zaistení navrhovateľa zo dňa 19.11.2015 (č.l. 16-18 spisu), ktoré sa ako jediné nachádza v administratívnom spise odporcu a ktoré malo tvoriť predmet preskúmania obsahuje však výrok číslo dva, ktorý znie: „V zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.01.2016. Účastník konania je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“ Z oboch rozhodnutí o zaistení, teda aj z rozhodnutia nachádzajúceho sa v administratívnom spise, aj z rozhodnutia predloženého navrhovateľom na pojednávaní a označeným písmenom A vyplýva, že tieto boli doručené navrhovateľovi dňa 19.11.2015 o 21:45 hod., t.j. v rovnakom čase. Obe rozhodnutia majú totožnú spisovú značku s tým, že aj obe majú rovnaké poradové číslo listu administratívneho spisu (-025/2015). Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zo strany správneho orgánu mu bolo iba doručené rozhodnutie o zaistení označené písmenom A a ktoré predložil na pojednávaní, v zmysle ktorého bol zaistený na dobu 48 hodín. Tvrdil, že rozhodnutie o zaistení zo dňa 19.11.2015, ktorým bol zaistený na čas do 19.01.2016 mu vôbec nebolo doručené a preto nerozumel, prečo je ďalej zaistený. Rovnako zdôrazňoval, že nebol oboznámený s pokladmi rozhodnutia pred jeho samotným vydaním, nebola mu daná možnosť podať akékoľvek vysvetlenie a mal za to, že správny orgán nezvážil náležitým spôsobom alternatívy jeho zaistenia. - Odporca na pojednávaní, konanom dňa 17.12.2015, k námietkam navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie o zaistení označené písmenom A, v zmysle ktorého bol navrhovateľ zaistený na dobu 48 hodín, bolo iba rozhodnutím v takzvanej pracovnej verzii a že navrhovateľovi bolo doručené len rozhodnutie, v zmysle ktorého bol zaistený do 19.01.2016. Zdôraznil, že navrhovateľovi pred začatím výsluchu boli ozrejmené podklady správneho orgánu, po skočení výsluchu mu bola daná možnosť vyjadriť sa a rozhodnutie, ktoré sa nachádza v administratívnom spise mu bolo riadne pretlmočené. Na pojednávaní uviedol, že v zmysle správy zo dňa 20.11.2015 vyplýva, že tento vystupuje v členských štátoch pod rôznymi identitami a aliasmi, pričom pokiaľ sa týka alternatív zaistenia uviedol, že vo veci bolo podané trestné oznámenie o prečine podvodu, nakoľko v prípade navrhovateľa ide o fingované manželstvo. § Podľa § 2 ods. 1, písm. f) a g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), Na účely tohto zákona sa rozumie f) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, g) neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia, Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, Každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V zmysle ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. + Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. - Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. § K skutočnostiam zisteným súdom, k odvolacím námietkam a k postupu správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu jeho rozhodnutí o zaistení, súd uvádza: Z rozhodnutia o zaistení č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015, označené písmenom A, ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní súdu súd zistil, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) dňa 19.11.2015 v čase o XX:XX hod. v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 z dôvodu, že existuje riziko jeho úteku. V druhom odseku rozhodnutia označeného písmenom A, respektíve v druhom výroku je uvedené, že tento v zmysle § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je zaistený na dobu 48 hodín. Z tretieho výroku vyplýva, že v zmysle § 88 ods. 5 ZoPC bol umiestnený do Ú. B.. Predmetné rozhodnutie prevzal navrhovateľ dňa 19.11.2015 o XX:XX hod. a toto rozhodnutie na prvej strane opatrené pečiatkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice s uvedením, že rozhodnutie je vykonateľné dňa 19.11.2015. Rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015 (č.l. 16-18 spisu), ktoré sa ako jediné nachádza v administratívnom spise odporcu a ktoré ako jediné malo byť predmetom súdneho prieskumu, odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov 19.11.2015 v čase o XX:XX hod. v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, z dôvodu, že existuje riziko jeho úteku. V druhom odseku rozhodnutia označeného písmenom A, respektíve v druhom výroku je uvedené, že tento mal byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.01.2016 s tým, že účastník konania je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie správneho orgánu trpí vadou, ktorú nemožno odstrániť v preskúmavacom súdnom konaní, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že nie je ustálený predmet preskúmavacieho konania, keďže vo veci boli toho istého dňa vydané dve rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. Jedno rozhodnutie o zaistení navrhovateľa na dobu 48 hodín (označené písmenom A) a ďalšie o jeho zaistení „najviac do 19.01.2016“. Týmto postupom správneho orgánu nastala tá skutočnosť, že nielen navrhovateľovi nie je zrejmé, na akú dobu mal trvať účel jeho zaistenia, keďže ako sám uviedol, on osobne disponuje iba rozhodnutím označeným písmenom A, teda bolo mu zrejmé, že je zaistený na dobu 48 hodín. Preto súd zrušil v zmysle § 250 j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporcu, ktoré sa nachádza ako jediné v súdnom spise ako aj v administratívnom spise. Keďže daný dôvod je dostatočný na to, aby predmetné rozhodnutie bolo zrušené v dôsledku postupu správneho orgánu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, súd sa v ďalšom ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky spočívajúce v postupe správneho orgánu, ktoré trpí vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia nachádzajúceho sa na č.l. 16-18 spisu, tak tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu vyvarovať sa postupu, ako je uvedený vyššie, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu trpelo vadou v dôsledku ktorého bolo aj zrušené. Preto po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 3 O. s. p., z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d) napadnuté rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-025/2015 zo dňa 19.11.2015 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že o trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. štátu nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát. V zmysle § 250sa ods. 7 O. s. p. súd nariadil bezodkladné prepustenie osoby navrhovateľa zo zaistenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).