Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201309 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: P.. F. Q., M. X, J., právne zastúpený advokátkou JUDr. Erikou Simanovou, Akademika Hronca 9, Rožňava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 14.10.2014 č. XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.10.2014 č. XXX XXX XXXX X v spojitosti so zmenovým rozhodnutím odporkyne z 24.11.2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.10.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a ustanovenia § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.10.2014 bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.10.2014. Včas podaným opravným prostriedkom doručeným odporkyni dňa 06.11.2014 smerujúcim proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 14.10.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. V opravnom prostriedku poukázal na to, že postupom odporkyne, ktorá mu do doby dôchodkového poistenia nezapočítala dobu výkonu služobného pomeru bol znevýhodnený a diskriminovaný, keďže cieľom osobitného systému sociálneho poistenia zamestnancov malo byť práve zabezpečenie ich komplexne výhodnejšieho postavenia s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia v podobnej právnej veci uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 15.08.2012 č. 7So/138/2011. Preto zastáva názor, že odporkyňa nesprávne aplikovala ustanovenie § 255 ods. 5 zákona, pretože mu nebol priznaný žiadny druh invalidného dôchodku. Odporkyňa reagujúc na opravný prostriedok navrhovateľa vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 24.11.2014, ktorým v časti odôvodnenia opravila chybu vzniklú pri písaní napadnutého rozhodnutia a vo vyjadrení zo dňa 02.12.2014 navrhla svoje rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.08.2012 č. 7So/138/2011, na ktorý navrhovateľ poukázal, uviedla, že tento sa nevzťahuje na vec navrhovateľa, pretože v uvedenom rozsudku je riešený prípad, kedy bol účastník konania zaradený do I. kategórií funkcií viac ako 20 rokov. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. konajúc podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím odporkyne, vrátane zmenového rozhodnutia odporkyne, ako aj obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že navrhovateľovi v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov: Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.). Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava (§250m ods. 3 O.s.p.). O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne (§ 250q ods. 2 O.s.p.). Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní súdu uviedla: „Pán žalobca trvá na žalobe v zmysle písomného vyhotovenia žaloby, žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne v súlade, teda aj v súvislosti v spojení so zmenovým rozhodnutím a žiada aj o náhradu trov konania. Rozhodnutie žiada zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď odporkyňa nesprávne interpretovala zákon o sociálnom zabezpečení v tom, že nebude pretrvávať v súlade s Ústavou, teda najmä s čl. 12 a čl. 39 Ústavy. Toto odvolanie bolo podané z dôvodu existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu, v zmysle ktorej vlastne priznanie nároku na dávku výsluhového dôchodku nevylučuje súčasne aj priznanie nároku na dávku starobného dôchodku. Popri rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré sme uviedli, bol odvolaním pripojene, teda, alebo poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu 9So 138/2011, ktorý poukazuje a takisto ešte poukazuje vlastne aj na skutočnosť, že samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už reaguje, reagovalo, teda na túto problematiku tým, že požiadalo, predložilo správu výboru Národnej rady, s tým na zosúladenie, teda, alebo na úpravu znenia zákona o sociálnom poistení, najmä teda toho§ 255 ods. 5 s ustanovenou justičnou praxou. Ak môžem, teda môžem predložiť, pán sudca, aj tú správu Ministerstva práce, sociálnych vecí ako nadriadeného orgánu odporkyne a judikatúru, teda s tým rozsudkom 9So, kde vlastne sa vychádza z tej skutočnosti, že ak nie je vylúčené súčasne priznanie dávky aj z výsluhového dôchodku aj starobného dôchodku. Tento starobný dôchodok by mal byť primerane krátený, teda pomerne by mal byť krátený výsluhovým dôchodkom a malo by sa analogicky postupovať ako pri zabezpečení osôb, ktoré vykonávajú prácu v zahraničí a boli poistení tiež v dvoch odlišných dôchodkových systémoch, pričom ten dôchodok, ktorý by teoreticky bol vypočítaný kratší sa pomerne skráti, to znamená, je, malo byť, teda podľa právneho názoru, ktorý je vyslovený k materiálom, ktorý predložila vypočítaná teoretická výška starobného dôchodku za celkový počet odpracovaných rokov u navrhovateľa. Je to vlastne 45,5 roka odpracovaných, následne by mala byť vypočítaná teoretická výška starobného dôchodku z tých odpracovaných 32 rokov a 342 dní, ktoré boli použité pre dávku výsluhového dôchodku pre výpočet a tento rozdiel by mal tvoriť za pomoci koeficientov pomernú výšku starobného dôchodku v pomernej výške. To je všetko.“ Dodala: „Vzhľadom na skutkové a právne dôvody, ktoré boli podkladom pre interné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a vzhľadom k tomu, že všetky tieto skutkové a právne dôvody sú podrobne vysvetlené v predložených materiáloch, nemám k veci viac, čo dodať.“ Právna zástupkyňa poukazujúc na predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa jej názoru svedčí v prospech navrhovateľa navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť ho odporkyni na ďalšie konanie. Splnomocnená zástupkyňa odporkyne s poukazom na obsah vyjadrenia odporkyne zo dňa 02.12.2014 a tam uvedené skutkové a právne dôvody navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúcej zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. V danom prípade z administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 13.08.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 23.07.2014. Vychádzajúc zo žiadosti navrhovateľa o dôchodok navrhovateľ od 1. februára 1981 do 31. augusta 1996 pracoval na H., H. ako X., od 1. septembra 1996 do 31. marca 2001 na H. Ú. V. J.C., H. H. a od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2002 na A. J. O. T. I. I. V. B. B.. V administratívnom spise odporkyne sa nachádzajúceho potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 25. februára 2014 č. Q.-H.-XXXXX-X/XXXX-V. vyplynulo, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2014 podľa ustanovenia § 143aa písm. a/, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ a § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia, ako aj listín nachádzajúcich sa v dávkovom administratívnom spise odporkyne vyplynulo, že navrhovateľovi na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba služobného pomeru v O. T. I.C. I. od 1. februára 1981 do 31. decembra 2013, pričom navrhovateľ v období od 1. februára 1981 do 31. decembra 1999 nebol zaradený do I. pracovnej kategórií, resp. I. kategórií funkcií a preto, že navrhovateľ v období od 1. februára 1981 do 31. decembra 1988 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a od 1. januára 1989 do 31. decembra 2013 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie, t.zn. nebol zaradený do I. kategórie funkcií a do II. kategórie funkcií, nie je možné znížiť jeho dôchodkový vek, keďže zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo, pretože ustanovenie § 274 ods. 1 zákona umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku iba občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a preto táto podmienka u navrhovateľa na zníženie dôchodkového veku nebola splnená. K námietke navrhovateľa o nesprávnom výklade ustanovenia § 255 ods. 5 zákona súd uvádza, že navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ako to vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 25. februára 2014, preto navrhovateľ nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení § 255 ods. 5 zákona. K námietke navrhovateľa, v ktorej poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.08.2012 č. 7So/138/2011, tak súd uvádza súhlasne s vyjadrením odporkyne, že tento rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je použiteľný na prípad navrhovateľa, pretože v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol tam uvedený účastník konania zaradený do I. kategórií funkcií po dobu viac ako 20 rokov. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.