Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200398 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200398.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľa: P. C., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom D. A. XXX/XX, O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 10. 03. 2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 20. 07. 2010 navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 89,20 eur mesačne. Podľa ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, od 01. 01. 2011 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok na sumu 90,90 eur mesačne, od 01.01.2012 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. tento zvýšila na sumu 93,90 eur mesačne, od 01. 01. 2013 podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. tento zvýšila na sumu 105,10 eur mesačne a od 01. 01. 2014 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z. tento zvýšila na sumu 113,90 eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 20. 07. 2010. Pretože menovaný získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s ustanovením § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ku dňu 20. 07. 2010 menovaný získal 14 396 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 39,4411 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená podľa § 66 ods. 1 cit. zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,7228), obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby (39,4411) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,2246), predstavuje 626,80351766 eur mesačne. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa znižuje podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 626,80351766 eur mesačne a koeficientu 0,86204492, a zodpovedá mu suma 540,33278823 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 626,80351766 eur a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 540,33278823 eur, t. j. vo výške 86,50 eur mesačne. Podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31. 12. 2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, I. a II. kategórie funkcií, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenie dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 86,50 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 17,10 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je vyššia, starobný dôchodok patrí v tejto sume. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Namietal výpočet výšky starobného dôchodku a nesúhlasil s jeho krátením podľa čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru. Zastáva názor, že na výpočet jeho dôchodku cit. ustanovenie Dohovoru nemožno aplikovať, pretože za neho ministerstvo vnútra do r. 2002 odvádzalo do Sociálnej poisťovne odvody v plnej výške, pričom v danom prípade nejde o súbeh dôchodkov z jedného systému. Požiadal o opätovné prehodnotenie priznanej sumy starobného dôchodku. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2014 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Uviedla, že Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. 01. 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z. z. Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon, príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení, preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa čl. 33 Dohovoru (uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79), ak má občan nárok na dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu podmienky, že časť dávky ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného systému, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné v zmysle citovaného dohovoru starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 01. 007. 2001 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. 0. 1990 len pokiaľ ide o časť III a v Zbierke zákonov bol vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. Podľa čl. 2 Dohovoru každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať a) časť I, b) aspoň jednu z častí II, III a IV, c) príslušné ustanovenia častí V a VI a d) časť VII. Časť III Dohovoru sa týka starobných dôchodkov. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Sociálna poisťovňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. Sociálnu poisťovňu o takomto postupe poučil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch, napr. č. 4So/189/2007 zo dňa 29. 05. 2008, 4So/133/2009 zo dňa 07. 12. 2009, 9So/77/2011 zo dňa 30. 05. 2012. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový dôchodok. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia aplikovať Dohovor. Podľa názoru odporkyne je spôsob výpočtu v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných v obdobných prípadoch. Taktiež bol zohľadnený čl. 33 Dohovoru, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 08. 07. 2013 a tento žiadal priznať odo dňa 20. 07. 2010. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: VS-31.901/ZS-2-97 zo dňa 24. 06. 1997 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa ustanovenia § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov PZ Slovenskej republiky v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. 12. 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb., odo dňa 16. 05. 1997 priznaný príspevok za službu vo výške 6 713 Sk mesačne. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že Personálnym rozkazom riaditeľa Odboru kriminálnej polície KR PZ v Košiciach zo dňa 09. 04. 1997 č. 252/1997, bol navrhovateľ dňom 15. 05.1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia č. p.: SPC - 1901/6 -98 vyplýva, že podľa ustanovenia § 211 ods. 3 a § 284 ods. 1 zákona č.73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ sa príspevok za službu vyplácaný navrhovateľovi vo výške 6 713 Sk mesačne, považuje od 01. 04. 1998 za výsluhový príspevok, ktorý mu bol od 01. 07. 1998zvýšený na sumu 6 982 Sk mesačne. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-31.901-10/2013-VZ zo dňa 24. 06. 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 02. 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 38, § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola menovanému zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01. 04.1974 do 29. 08.1974 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka PZ od 01. 09. 1974 do 15. 05.1997 v I. kategórií funkcií, od 01.02. 1999 do 31. 12. 1999 v I. kategórií funkcií a od 01. 01. 2000 do 31. 01. 2010 v III. pracovnej kategórií. Z potvrdenia Strednej odbornej školy PZ Košice č. SOŠK-VO-102-001/2010 zo dňa 30. 04. 2010 vyplýva, že navrhovateľ bol v služobnom pomere Príslušníka PZ od 01. 09. 1974 do 15. 05. 1997 a od 01. 02. 1999 do 31. 01. 2010. Z evidenčných listov dôchodkového poistenia, potvrdenia príslušného úradu práce a ďalšieho obsahu spisu vyplýva, že menovaný do vzniku nároku na starobný dôchodok získal celkom 39 rokov a 161 dní dôchodkového poistenia. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa je 1,7228. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20. 07. 2010 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 551/2009 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2010 je 9,2246 eur. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 20.10.2015, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 11. 2015 nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil vopred telefonicky, ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného dňa 20. 10. 2015 s tým, že vzhľadom na dopravnú situáciu v meste Košice nie je schopný dostaviť sa včas na toto pojednávanie a že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom stanovisku, ktoré bolo súdu doručené, a v jeho zmysle s poukazom aj na dôvody napadnutého rozhodnutia navrhla rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Podľa § 66 cit. ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb.), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Súd preskúmal navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výpočte postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Dôchodkový vek navrhovateľ podľa ustanovenia § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 55 roku veku, t. j. 20. 07. 2010, keďže získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: VS-31.901/ZS-2-97 zo dňa 24. 06. 1997 bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. 12. 1991, odo dňa 16. 05. 1997 priznaný príspevok za službu vo výške 6 713 Sk mesačne, ktorý sa považuje od 01. 04. 1998 za výsluhový príspevok. Výsluhový príspevok nie je vzhľadom na iný spôsob výpočtu rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., predtým podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, naďalej je výsluhovým príspevkom podľa predchádzajúcich zákonných úprav a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. sa iba považuje a tiež sa následne podľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok aj podľa tohto zákona najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia. Od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení môže plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je preto potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu dobe služby. Vychádzajúc z uvedeného odporkyňa správne pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotila doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a tento vyčíslila v súlade s § 66 cit. ods. 1 cit. zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t. j. 626,80351766 eur mesačne. Rovnako správne odporkyňa aplikovala aj čl. 33 Dohovoru, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79, v zmysle ktorého, keďže navrhovateľ dostáva aj inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia (výsluhový dôchodok) za tú istú sociálnu udalosť, starobný dôchodok v uvedenej výške krátila o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky trvania služobného pomeru, t.j. o 540,33278823 eur mesačne na sumu 86,50 eur mesačne. Vychádzajúc zo znenia ods. 2 citovaného § 274 zákona o sociálnom poistení odporkyňa správne vypočítala aj starobný dôchodok navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tento po krátení podľa citovaného § 33 ods. 2 Dohovoru ako vyššie zodpovedá sume 17,10 Eur mesačne. Keďže táto je nižšia ako suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z., navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo vyššej sume. Starobný dôchodok navrhovateľa bol vypočítaný správne a v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v obdobných prípadoch, napr. 1So/34/2014 a pod. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil, považujúc námietky navrhovateľa vznesené v podanom návrhu za neopodstatnené. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.