Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/226/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201200 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201200.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu VENAS, a.s. Košice, Moldavská cesta 21, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.06.2013 č. 1100901/845539/2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou z 26.08.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo 14.02.2012 zn. 09005331/1/48290/2012. Týmto rozhodnutím Colný úrad Michalovce uznal zodpovedným žalobcu z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „colný zákon“), ktorého sa dopustil: - spôsobom uvedeným v § 72 ods.1 písm.u) colného zákona na tom skutkovom základe, že nedodržal lehotu - do 12.10.2011, určenú Colným úradom Michalovce na oznámenie náležitostí a predloženie chýbajúcich dokladov k neúplnému colnému vyhláseniu č. 0531110103343 na prepustenie tovaru - semená repky alebo repky olejnej s nízkym obsahom kyseliny erukovej v množstve 702300 kg do celého režimu voľný obeh. Colný úrad Michalovce prijal od žalobcu úplné colné vyhlásenie č. 1531110103343 týkajúce sa vyššie uvedeného tovaru so všetkými dokladmi potrebnými na preukázanie skutočností dôležitých na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh až dňa 14.10.2011, teda dva dni po uplynutí stanovenej lehoty, čím táto právnická osoba konala v rozpore s čl. 256 bod 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva. - spôsobom uvedeným v § 72 ods.1 písm.e) bod 5 colného zákona tým, že nedodržal podmienky stanovené pre dočasné uskladnenie tovaru - semená repky alebo repky olejnej, tiež drvené s nízkym obsahom kyseliny erukovej v množstve 735100 kg, a teda v lehote do 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia - nákladného listu SMGS č. 44962496, t.j. v lehote odo dňa 19.09.2011 do 10.10.2011 nevykonal všetky formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia, čím konal v rozpore s ustanovením článku 49 ods.1 písm.b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva. Za uvedené protiprávne konanie uložil Colný úrad Michalovce žalobcovi pokutu vo výške 800,-- eur. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že zistený skutkový stav, ako aj listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, preukazujú, že žalobca skutočne porušil colné predpisy. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že pokuta uložená colný úradom nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu, teda tomu, že k porušeniu colných predpisov so skutočnosťou podania úplného colného vyhlásenia po stanovenej lehote, resp. so skutočnosťou nedodržania podmienok pre dočasné uskladnenie predmetného tovaru nedošlo zavinením žalobcu, ale zavinením špedície a colných deklarantov, a tiež nebola preukázaná až taká miera negatívnych dôsledkov, ktorá by odôvodňovala uloženie pokuty vo výške 800,-- eur. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu za predčasné, ktoré zároveň nezohľadňuje mieru závažnosti porušenia colných predpisov. Na základe týchto skutočností žalobca je toho názoru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v rozpore so zásadou zákonnosti a rozhodnutie o výške uloženej sankcie je neopodstatnené a vybočuje z hraníc správneho uváženia. Podľa žalobcu správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu ma vplyv pre rozhodnutie a nedostatočne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, a preto navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo 14.02.2012 č. 09005331/1/48290/2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pre zodpovedné posúdenie otázky, či v predmetnom prípade došlo žalobcom k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 colného zákona spôsobom uvedeným v § 72 ods.1 písm.e) bod 5 a písm.u) toho istého zákona, bolo potrebné odvolacím orgánom podrobne preskúmať skutkový stav veci a právnu kvalifikáciu povinností, ktorej nesplnením zo strany žalobcu došlo k porušeniu colných predpisov. Konštatoval, že zistený skutkový stav, ako aj listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, preukazujú, že v oboch prípadoch žalobca porušil colné predpisy, a to tým, že nedodržal lehotu stanovenú colným úradom v zmysle čl. 256 bod 1 Vykonávacieho nariadenia na oznámenie náležitostí požadovaných colným úradom a predloženie chýbajúcich dokladov a úplného colného vyhlásenia, keď požadované dokumenty predložil colnému úradu až 14.10.2011, t.j. 2 dni po uplynutí lehoty stanovenej colným úradom na splnenie si uvedenej povinnosti. V druhom prípade žalobca v lehote 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia - nákladného listu SMGS č. 44962496 nevykonal formality na pridelenie colného schváleného určenia alebo použitia, naopak dňa 05.10.2011 dočasne uskladnený tovar bez vedomia a súhlasu colného orgánu vyskladnil a odňal spod colného dohľadu, čím spôsobil únik na dani z pridanej hodnoty vo výške 26.561,99 eur, a následne vznik colného dlhu vo výške 26.561,99 eur iným spôsobom, konkrétne nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. Poukázal na to, že podľa čl. 49 ods.1 písm.b) colného kódexu pri tovare, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musia byť formality na pridelenie colne schváleného určenia, alebo použitie splnené v lehote 20 dní odo dňa, kedy bolo podané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného inak ako po vodných cestách. Podľa čl. 37 ods.1 colného kódexu tovar prepravený na colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia a spoločenstvá. Môže byť podrobený colným kontrolám v súlade s platnými predpismi. Podľa čl. 37 ods.2 colného kódexu tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva bez toho, aby tým bol dotknutý čl. 82 ods.1, a to do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma, alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu, alebo jeho zničenia v súlade s čl. 182. Z týchto dôvodov žalovaný považuje námietku žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu a následnom právnom posúdení za neopodstatnenú. K namietanej výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že závažnosť porušenia colných predpisov je v zmysle ustanovenia § 74 ods.1 colného zákona jediným zákonným kritériom pre určenie výšky uloženej sankcie pokuty. Posúdenie miery závažnosti porušenia colných predpisov je vecou správnej úvahy príslušného colného úradu, ktorý túto otázku posudzuje na základe vykonaného dokazovania a po zvážení všetkých právne relevantných podkladov pre rozhodnutie zhromaždených v konaní. Poukázal na ustanovenie § 74 ods.1 colného zákona, podľa ktorého možno za colný delikt podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť sankciu pokuty až do 99.581,75 eur. Keďže zodpovednosť za colný delikt je objektívnou zodpovednosťou, dôvody žalobcu v podanom vysvetlení i odvolaní na svoju obranu nezbavujú žalobcu zodpovednosti z dopustenia sa colného deliktu a nepredstavujú liberačné dôvody, ktoré by viedli k zbaveniu zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, sú však dôvodom pre ich zohľadnenie pre určenie výšky sankcie za uvedené protiprávne konanie. Colný úrad po zvážení okolností prípadu a všetkých skutočností zistených v konaní mali podľa jeho správneho uváženia vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov, uložil žalobcovi sankciu pokuty na dolnej hranici jej zákonného rozpätia. Žalobca konštatoval, že uloženie sankcie v určenej výške je primerané vo vzťahu k závažnosti porušenia colných predpisov zo strany žalobcu, a tiež s ohľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane porušil colné predpisy. Výšku sankcie pokuty colný úrad, ako aj žalobca, odôvodnili konkrétnymi skutočnosťami, ktoré sa vzťahujú k danej právnej veci. Žalovaný je toho názoru, že colným úradom určená výška uloženej pokuty, ktorá vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zohľadňuje závažnosť porušenia colných predpisov a nevybočuje z medzí správneho uváženia, prispieva k tomu, aby bolo rozhodnutie colného úradu zákonné, vecne a obsahovo správne, spravodlivé, a aby napĺňala nielen represívny, ale aj preventívny účel, a hlavne výchovný účel, ktorý má podľa možností viesť účastníka konania k dobrovoľnému plneniu uložených povinností a rešpektovaniu právnych predpisov, i rozhodnutí správnych orgánov v budúcnosti. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Michalovciach zo dňa 14.02.2012 zn. 09005331/1/48290/2012, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa ustanovenia § 70 colného zákona spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods.1 písm.u) colného zákona, pretože nedodržal lehotu stanovenú colným úradom na oznámenie náležitostí a predloženie chýbajúcich dokumentov k neúplnému colnému vyhláseniu ev. č. 0531110103343 na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty 4.200. Colný úrad prijal od účastníka konania úplné colné vyhlásenie so všetkými dokladmi potrebnými na preukázanie skutočností dôležitých na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh až 2 dni po uplynutí stanovenej lehoty, čím žalobca konal v rozpore s článkom 256 Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje colný kódex spoločenstva. Colný úrad tým istým rozhodnutím uznal účastníka konania zodpovedným dopustenia sa colného deliktu podľa ustanovenia § 70 colného zákona spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods.1 písm.e) bod 5 colného zákona, pretože nedodržal podmienky stanovené pre dočasné uskladnenie tovaru, a v lehote do 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia nevykonal všetky formality na pridelenie colne schváleného určenia, alebo použitia, čím konal v rozpore s článkom 49 ods.1 písm.b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje colný kódex spoločenstva. Za tieto dva colné delikty colný úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,-- eur. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o colných deliktoch bolo začaté na podklade protokolov o zistení porušenia colných predpisov právnickou osobou z 05.11.2011 sp. zn. 23375/2011-5311-INT a zo dňa 11.11.2011 sp. zn. 23813/2011-5311-INT, ktoré boli vyhotovené Colný úradom Michalovce, pobočkou Colného úradu Čierna nad Tisou. Prvostupňový správny orgán obidva protokoly zaslal žalobcovi s oznámením o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia colných predpisov, a predvolaním na ústne pojednávanie, eventuálne na podanie písomného vyjadrenia. Žalobca sa k obom protokolom písomne vyjadril tak, že porušenie colných predpisov nenastalo jeho zavinením, ale zavinením špedície a colných deklarantov, a preto žiadal, aby táto okolnosť bola pri prejednávaní colného deliktu zohľadnená. K vyjadreniu žalobcu colný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že tieto nepredstavujú liberačné dôvody, ktoré by viedli k zbaveniu zodpovednosti žalobcu za protiprávne konania, ale sú dôvodom pre určenie výšky sankcie za tieto protiprávne konania. Výšku uloženej pokuty colný úrad odôvodnil závažnosťou protiprávneho stavu, ktorý je úzko spätý s jeho trvaním a následkom spočívajúcim v nesplnení si povinností predložiť úplné colné vyhlásenie v stanovenej lehote (lehota zmeškaná o 2 dni), resp. spočíva v nedodržaní podmienok dočasného uskladnenia predmetného tovaru. Následok predmetného protiprávneho stavu sa prejavil na objekte deliktu vo forme ohrozenia kontroly riadneho výberu cla s možným negatívnym dopadom na finančné prostriedky Európskeho spoločenstva a s prihliadnutím na následnú nutnosť dodatočného vymerania colného dlhu. Pri ukladaní výšky pokuty colný úrad taktiež prihliadal na to, že žalobca už v minulosti porušil colné predpisy, že predmetné porušenia nastali konaním žalobcu v rámci colného konania, ktorého aktérmi boli aj iné subjekty, a taktiež na to, že vymeraný colný dlh v plnej výške 26.561,99 eur uhradil. Uloženú pokutu považoval colný úrad za dostatočnú sankciu, ktorá spĺňa represívnu funkciu a ktorá má viesť žalobcu k dobrovoľnému plneniu uložených povinností a rešpektovaniu právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov, aby v budúcnosti nebol ohrozený objekt chránený colnými predpismi spoločenstva. Proti rozhodnutiu colného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal výšku uvedenej uloženej pokuty, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu, a teda k tomu, že k porušeniu colných predpisov so skutočnosťou podania úplného colného vyhlásenia po stanovenej lehote, resp. so skutočnosťou nedodržania podmienok pre dočasné uskladnenie predmetného tovaru nedošlo zavinením žalobcu, ale zavinením špedície a colných deklarantov, a nebola preukázaná až taká miera negatívnych dôsledkov, ktorá by odôvodňovala uloženie pokuty vo výške 800,-- eur. Ďalej poukázal na pretrvávanie zlej ekonomickej situácie, ktorá sa odráža v podnikaní a zaťaženie pokutami by mohlo ovplyvniť podnikateľské aktivity žalobcu, čo by mohlo vyústiť až do jeho úpadku. Preto žiadal o uloženie pokuty v minimálnej možnej výške. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že preskúmal v celom rozsahu napadnuté rozhodnutia, a stotožnil sa so skutkovým a právnym hodnotením prvostupňového správneho orgánu a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistený skutkový stav a listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní preukazujú, že žalobca porušil colné predpisy tým, že nedodržal lehotu stanovenú colným úradom v zmysle článku 256 bod 1 vykonávacieho nariadenia na oznámenie náležitostí požadovaných colným úradom a predloženie chýbajúcich dokladov a úplného colného vyhlásenia, keď požadované dokumenty predložil colnému úradu až 2 dni po uplynutí lehoty stanovenej colným úradom na splnenie si uvedenej povinnosti. Žalobca porušil colné predpisy tiež tým, že v lehote 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia - nákladného listu SMGS č. 44962496, t.j. v lehote odo dňa 19.09.2011 do 10.10.2011 nevykonal formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia, naopak dňa 05.10.2011 dočasne uskladnený tovar bez vedomia súhlasu colného orgánu vyskladnil a odňal spod colného dohľadu, čím spôsobil únik na dani z pridanej hodnoty vo výške 26.561,99 eur, a následne vznik colného dlhu vo výške 26.561,99 eur iným spôsobom, a to nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. Žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu colných deliktov podľa ustanovenia § 72 ods.1 písm.u) a písm.e) bod 5 colného zákona. K namietanej výške sankcie žalovaný v rozhodnutí s poukazom na objektívnu zodpovednosť za colný delikt konštatoval, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v podanom vysvetlení, i v odvolaní na svoju obranu, ho nezbavujú zodpovednosti z dopustenia sa colného deliktu. Colný úrad po zvážení okolností prípadu a všetkých skutočností zistených v konaní, ktoré mali podľa jeho správneho uváženia vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov, uložil žalobcovi sankciu na dolnej hranici jej zákonného rozpätia. Žalovaný konštatoval, že uložená sankcia je primeraná vo vzťahu k závažnosti porušenia colných predpisov účastníkom konania a tiež s ohľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane porušil colné predpisy. Tvrdenie žalobcu, že zaťažovanie pokutami by mohlo ešte viac ovplyvniť jeho podnikateľské aktivity, a že v konečnom dôsledku zaťažovanie pokuty môže vyústiť až do stavu úpadku podnikateľských subjektov, žalovaný považoval za tvrdenie výlučne v rovine všeobecných úvah a špekulácií, bez toho, aby bol zo strany žalobcu preukázaný konkrétny ekonomický dopad danej sankcie uloženej žalobcovi. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie colného úradu žalovaný považoval za vydané v súlade so zásadou zákonnosti a rozhodnutie o výške uloženej sankcie je opodstatnené a nevybočuje z hraníc správneho uváženia. Podľa § 70 colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa, alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy podľa § 72 ods.1 (ďalej len „porušovateľ“). Podľa § 72 ods.1 písm.u) colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto inak poruší colné predpisy. Podľa § 72 ods.1 písm.e) bod 5 colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar dočasne uskladnený. Podľa čl. 256 bod 1 nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktoré sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva, lehota, ktorú povolia colné orgány deklarantovi pre oznámenie náležitostí alebo predloženie chýbajúcich dokumentov v čase prijatia vyhlásenia, nesmie prekročiť jeden mesiac odo dňa takéhoto prijatia. Podľa čl. 49 ods.1 písm.b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva, pri tovare, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musia byť formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia splnené v týchto lehotách: 20 dní odo dňa, kedy bolo podané predbežné colné vyhlásenie v prípade tovaru prepravovaného inak, ako po vodných cestách. Podľa § 73 colného zákona colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: a) pokutu, b) prepadnutie tovaru alebo veci. Podľa § 74 ods.1 colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99.581,75 eur; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods.1 písm.o), do 331.939,18 eur. Žalobca v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie zo strany správnych orgánov, pretože k obom správnym deliktom nedošlo zavinením žalobcu, ale zavinením špedície a colných deklarantov, a nebola preukázaná až taká miera negatívnych dôsledkov, ktorá by odôvodňovala uloženie pokuty vo výške 800,-- eur. Z ustanovenia § 70 colného zákona vyplýva, že colný delikt je založený na objektívnej zodpovednosti fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby za porušenie colných predpisov spôsobom, ktoré sú uvedené v § 72 ods.1 colného zákona. Objektívna zodpovednosť za colný delikt znamená, že pre správny orgán nie je rozhodujúce zavinenie delikventa, ale rozhodujúca je len existencia protiprávneho stavu, ku ktorému došlo spôsobmi uvedenými v zákone (§ 72 ods.2 písm.a) - u), ktorá bola spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou žalobcu. Liberačné dôvody, v dôsledku ktorých by za predpokladu, že sú preukázané, mohlo dôjsť k redukcii alebo k zániku zodpovednosti za správny delikt, a ktoré je možné uplatniť aj pri výške pokuty, alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom. Colný zákon liberačné dôvody neobsahuje, a preto v posudzovaní zodpovednosti žalobcu za colné delikty správne orgány v oboch stupňoch nemohli na ne prihliadať. Preto aj námietka žalobcu, ktorú uplatňoval počas celého správneho konania, nebolo možné zohľadniť, a nemá žiadny právny význam na posúdenie zodpovednosti žalobcu za colné delikty. Pokiaľ ide o namietanú výšku pokuty, obidva správne orgány sa pri jej výške riadili jediným kritériom, ktorý uvádza zákon pre uloženie pokuty v § 74, a to závažnosťou porušenia colných predpisov. Túto závažnosť obidva správne orgány posúdili na základe vykonaného dokazovania a po zvážení všetkých okolností prípadu bola uložená žalobcovi pokuta na dolnej hranici jej zákonného rozpätia. Závažnosť protiprávneho stavu Colný úrad Michalovce ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnili, jednak trvaním a následkom spočívajúcim v nesplnení povinnosti predložiť úplné colné vyhlásenie v stanovenej lehote a v nedodržaní podmienok dočasného uskladnenia predmetného tovaru, ktorý sa prejavil vo forme ohrozenia kontroly riadneho výberu cla s možným negatívnym dopadom na finančné prostriedky Európskeho spoločenstva, a následnú nutnosť dodatočného vymerania colného dlhu. Podľa § 245 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa výšku uloženej pokuty dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil jej závažnosťou porušenia colných predpisov za obe colné delikty a ich rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk, ktoré ustanovuje colný zákon. Pretože tento zákon neobsahuje žiadne liberačné dôvody, uloženie pokuty pri dolnej hranici zákonného rozpätia, súd považuje za zákonné. Z týchto dôvodov žalobné námietky žalobcu súd nepovažoval za opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Podľa § 250k ods.1 O.s.p. súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.