Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/195/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201026 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201026.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: V. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Y. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 108, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 32556-2/2013-BA zo dňa 03.07.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 32556-2/2013-BA z 03.07.2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 23333/2013 z 21.05.2013 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 162,91 Eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré je žalovaná povinná uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalovaná rozhodnutím č. 32556-2/2013-BA zo dňa 03.07.2013, vo veci nepriznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 02.10.2002, potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 233-33/2013 zo dňa 21.05.2013 v celom rozsahu a odvolanie zamietla. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice predmetným rozhodnutím podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriznala V. B. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového ohodnotenia (500 bodov) za vážne duševné poruchy, vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, ktorú si uplatnil poškodený ako druhotný následok choroby z povolania zistenej dňa 02.10.2002. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná po opísaní všetkých rozhodujúcich skutočností argumentovala nasledovne: „Pokiaľ ide o námietku poškodeného o neakceptovaní znaleckého posudku č. 21/2006 vrátane jeho doplnku L.. V. L., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (ďalej len „znalecký posudok L.. V. L.") ako hodnoverného dôkazu o tom, že poškodený trpí vážnou duševnou poruchou (druhotný následok poškodenia zdravia zistenej choroby z povolania), a že tam uvedené bodové ohodnotenie v počte 500 bodov, ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, poškodenému patrí, Sociálna poisťovňa, ústredie, poukazuje na citované ustanovenie § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Znalecký posudok L.. V. L. bol vypracovaný pre účely súdneho konania a s jeho závermi sa Sociálna poisťovňa nestotožnila už v čase, keď o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodoval Okresný súd Košice II, ktorý následne v časti nároku o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového ohodnotenia za vážne duševné poruchy, postúpil vec na konanie Sociálnej poisťovni, ako orgánu do ktorého právomoci patrí vec prejednať a rozhodnúť. Ako vyplýva z listu Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice č. 1223/2008/KPL zo dňa 20.11.2008, ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia z práce, podáva posudok výhradne oddelenie (klinika) chorôb z povolania nemocnice s poliklinikou, príslušná podľa sídla pracoviska poškodeného. Je absolútne neprípustné, aby sťaženie spoločenského uplatnenia k chorobe z povolania vystavoval psychiater, sexuológ, resp. iný lekár aj napriek tomu, že bol vykonaný súdnoznalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria. Popisované ťažkosti, ako sú uvedené v súdnoznaleckom posudku, sú u pacientov hospitalizovaných na KPL a KT s ochorením z vibrácií, resp. aj s ochorením z jednostranného nadmerného a dlhodobého zaťaženia končatín dosť časté a nejde o výnimočné ťažkosti. Lekárske správy ktoré predloží poškodený, o podrobení sa lekárskym vyšetreniam u iných lekárov sú len podpornými správami pre posudok KPL a KT. Tvrdenie KPL a KT v citovanom liste potvrdzuje i právny názor NS SR vyslovený v rozsudku zo dňa 27. júna 2012, v ktorom NS SR uviedol, že oprávnením rozhodujúceho správneho orgánu je i možnosť nariadiť účastníkovi konania, aby sa v lehote, ktorú mu určí, podrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku. NS SR vyslovil uvedený záver i napriek existencii psychiatrického posudku L.. R. K. a znaleckého posudku L.. V. L.. V uvedenej súvislosti poukazuje Sociálna poisťovňa, ústredie, na nesprávnosť námietky o vykonaní opravy bodového ohodnotenia, nakoľko posudkový lekár v predmetnej veci nevykonal žiadnu opravu bodového ohodnotenia. Vo vystavenom lekárskom posudku zo dňa 10. mája 2013 vyslovil svoj odborný názor, ktorým sa stotožnil so závermi KPL a KT v Košiciach. Položka č. 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) je uvedená v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. v bode B sadzby pre hodnotenie, v časti II s názvom odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania a otravách je upravené v časti IV, v ktorej položka č. 253 neexistuje. Z uvedeného dôvodu znalecký posudok L.. V. L., o ktorý opiera svoj nárok poškodený, považuje Sociálna poisťovňa za spochybniteľný dôkaz. Na základe vyššie uvedeného dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k právnemu záveru, že námietky poškodeného uvedené v odvolaní, sú právne bezvýznamné. Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní vykonala doplňujúce dokazovanie za účelom zistenia skutočného a objektívneho stavu veci, postupovala v konaní v súlade s právnym záverom NS SR, vyslovenom v rozsudku zo dňa 27. júna 2012 a po zhodnotení existujúcich a objektívnych dôkazov vydala vo veci rozhodnutie zo dňa 21. mája 2013 v súlade so zákonom.“ II. Žalobca vo včas podanej žalobe zo dňa 12.07.2013 namietal nepriznanie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v rozsahu 500 bodov za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, ktorú si žalobca uplatnil ako druhotný následok choroby z povolania. Uviedol, že pokiaľ žalovaná nesúhlasí so znaleckým posudkom L.. L., ktorý ako jediný je predmetom konania pred žalovanou, potom je jej procesnou povinnosťou vo veci postupovať štandardným postupom a ustanoviť znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Tento jednoznačný dôkaz vyplýva z ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípade vzniku spornej otázky, ale aj § 196 ods. 3, kedy sa v prípade potreby fakultatívna možnosť musí zmeniť na obligatórnu povinnosť. Preto v prípade pochybnosti o správnosti znaleckého posudku sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo povinnosťou žalovanej vo veci ustanoviť znalca. Tento postup potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Sžso 64/2009 zo dňa 28.04.2010, 7 Sžso 13/2010 z 12.05.2011 a 9 Sžso 70/2011 zo dňa 26.09.2012. Žalobca preukázal žalovanej z praxe právneho zástupcu, že znalec pre choroby z povolania (L.. A.) z logických dôvodov odmietol vykonať znalecké posúdenie z odvetvia psychiatria, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť neodôvodnila, prečo tak postupuje. Toto je nevyhnutným vyjadrením právnej zásady „lex specialis", ktorá stojí nad normatívnym textom vyhlášky uvedenej v ustanovení § 9 ods. 4. Ide teda o vyjadrenie vzťahu právneho predpisu (lex generalis), ktorý v tejto časti zastrešuje právnu úpravu ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálnu otázku (lex specialis). Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom (text vyhlášky) a špeciálnym právnym predpisom (príloha č. 1 ako nedeliteľná súčasť vyhlášky, položka 253), ktoré majú rovnakú právnu silu, nie sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ale platí zásada „lex specialis derogat legi generáli". Z toho vyplýva, že pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, ako je tomu v položke 253 s príkazom „overené príslušným psychiatrickým pracoviskom", uvedené má prednosť pred všeobecným zákonom (§ 9 ods. 4, prvá časť vety citovanej vyhlášky). Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Z uvedeného tak vyplýva, že citovaná Smernica č. 4/1974 v čase svojej platnosti do roku 2006 sa vzťahuje výlučne na proces priznávania choroby z povolania a nemá nič spoločne s bodovým hodnotením, ktoré je ponechané na riešenie inému právnemu predpisu (vyhláška č. 32/1965 Zb., teraz zákon č. 437/2004 Z. z.). V rozhodnutí je taktiež uvedený nesprávny názor žalovanej, že posudkový lekár nevykonal žiadnu opravu bodového hodnotenia, čo vyvracia tá skutočnosť, že priznaných 500 bodov nebolo priznaných a sú ním spochybňované. V tomto smere preto považuje žalobca vyjadrenia žalovanej za účelové a odporujúce právnej úprave. Postup žalovanej považuje za nesprávny a v rozpore s čl. 152 ods. 4, čl. 2 ods. 2, ale aj čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Žalobca preto i naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že ak žalovaná považovala niektorú danú odbornú otázku za spornú, na jej správne zodpovedanie mala vo veci ustanoviť znalca podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Čiže postup žalovanej pri jej rozhodovacej činnosti nevychádza z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov a je zároveň v rozpore s ustanovením § 195 ods. 3, § 196 ako aj § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení v ustanovení § 196 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä konania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovni z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Preto jediným legitímnym prostriedkom na odstránenie existujúcich rozporov ostáva potreba ustanovenia znalca podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností s vydanými rozhodnutiami nesúhlasí. Z argumentov žalobcu vyplýva, že krátenie sťaženia spoločenského uplatnenia, či nepriznanie vôbec v položke č. 253 je založené na nesprávnom výklade a postupe podľa citovanej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri aplikácii § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Preto navrhol, aby sa odstránili doterajšie rozpory, a v napadanej časti položky č. 253 bolo vykonané odborné posúdenie znalcom, a na jeho presvedčivosti a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami vydané nové rozhodnutie. III. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2013 poukázala na obsah a dôvody rozhodnutia zo dňa 03.07.2013 napadnutého opravným prostriedkom, ako aj obsah posudkovej a rozhodovacej činnosti v danej právnej veci, ktorá predchádzala vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a navrhla súdu, aby žalobu zamietol. K podanej žalobe uviedla nasledovné: „V prvostupňovom ale i v druhostupňovom konaní postupovala pobočka žalovaného ako i žalovaný spôsobom, ktorý vyplynul z právneho názoru NS SR, vyslovenom v jeho rozsudku zo dňa 27. júna 2012, a ktorý neustanovil povinnosť nariadenia znaleckého dokazovania. Žalovaný predpokladá, že aj z dôvodu nadbytočnosti tohto úkonu, nakoľko NS SR tiež považoval za potrebné pre rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na jej výplatu, fyzické vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu u oprávnenej inštitúcie. Ako už žalovaný uviedol, oprávnenou inštitúciou na vykonanie vyšetrenia a podanie odborného medicínskeho záveru z tohto vyšetrenia, je výhradne lekár oddelenia kliniky chorôb z povolania a klinickej toxikológie a nie, aj keď odborne medicínsky zdatný, lekár, vystupujúci ako znalec. V danej veci bol vypracovaný odborný záver Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach, s ktorým sa stotožnil posudkový lekár žalovaného. Závery KPL a KT v Košiciach a posudkového lekára pobočky žalovaného boli podkladom pre rozhodnutia pobočky žalovaného zo dňa 21. mája 2013 a žalovaného zo dňa 3. júla 2013. K uvádzaným pochybnostiam žalobcu o medicínskej odbornosti, o kompetencii KPL a KT Košice ako i posudkového lekára žalovaného, sa žalovaný nevyjadruje. Žalovaná zdôrazňuje a dáva do pozornosti skutočnosť, že jediný dôkazný prostriedok, o ktorý žalobca opiera svoj nárok - znalecký posudok L.. V. L. je spochybniteľný, nakoľko bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré spôsobila žalobcovi priznaná choroba z povolania, ktorej druhotným následkom bol vznik vážnych duševných porúch u žalobcu - bolo vydané na neexistujúcu položku.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Košiciach na pojednávaní rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.07.2013, ako i postup žalovaného sú v súlade so zákonom. IV. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie žalovanej napadnuté žalobou v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Reagujúc na žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe zo dňa 12.07.2013 súd v prvom rade poukazuje na celkový priebeh administratívneho konania, ako aj na obsah a závery súdneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžso/50/2011 z 27. júna 2012, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zo dňa 03.07.2013. Právne významný obsah administratívneho konania bol nasledovný: 1./ Okresný súd Košice II právoplatným uznesením sp. zn. 12C/79/04 zo dňa 23.11.2007 v spojení s právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/32/2008-155 zo dňa 28.05.2008 zastavil konanie o náhrade škody v časti nároku na výplatu úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového hodnotenia za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií v počte bodov 500 a danú vec postúpil podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na rozhodnutie pobočke žalovaného. Bodové ohodnotenie vystavila L.. R. K. na základe psychiatrického vyšetrenia dňa 17.03.2004 podľa položky 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v počte bodov 500 v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „vyhláška č. 32/1965 Zb."). 2./ Pobočka žalovanej posúdila postúpenú vec podľa § 186 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ako písomnú žiadosť poškodeného na začatie dávkového konania a dňa 09.12.2008 vydala meritórne rozhodnutie č. 300-4965/2008, 1108044800, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie. 3./ Žalovaná rozhodnutím č. 223-741/2009, 1109008322 zo dňa 05.03.2009 rozhodnutie pobočky zo dňa 09.12.2008 zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu doplnenia dokazovania v smere, ktorý vyplýva z listu žalobcu zo dňa 29.01.2009 - preukázanie priamej súvislosti sekundárneho poškodenia na zdraví s primárnym poškodením odborníkom z príslušného medicínskeho odboru. Následne pobočka žalovaného - odbor úrazového poistenia požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti, aby vyzval kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (ďalej len „KPL a KT") na zaujatie stanoviska, či poškodenie zdravia žalobcu - psychiatrické problémy sú sekundárnym poškodením zdravia, a či sú v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania. KPL a KT listom zo dňa 15.06.2009 oznámila, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného u chorôb z povolania podľa ust. § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. podáva výhradne oddelenie resp. klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Lekársky posudok v súvislosti s hlásenou chorobou z povolania vystavený psychiatrom, sexuológom nie je v súlade s platnou legislatívou. Stanovisko je možné podať po prešetrení pacienta formou hospitalizácie. 4./ Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 28.10.2009 vyplýva, že žalobca bol oboznámený so stanoviskom KPL a KT zo dňa 15.06.2009, pričom na ústnom pojednávaní uviedol, že v lete roku 2009 bol hospitalizovaný na KPL a KT, ale že neuviedol, že má psychiatrické problémy. Ambulantne sa na psychiatrické problémy neliečil. Žalobca zároveň uviedol, že je ochotný sa podrobiť prípadnej hospitalizácii na KPL a KT. Dňa 21. januára 2010 bol žalobca listom č. KEM-1245-5/2010 podľa § 186 ods. 4 zákona vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania - doručenie Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vystaveného podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s poukazom na závery z ústneho pojednávania zo dňa 28. októbra 2009 a zároveň, aby doručil v určenej lehote 15 dní od doručenia výzvy, lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený KPL a KT, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že diagnóza stanovená L.. R. K. a súdnou znalkyňou L.. V. L. je opodstatnená a je sekundárnym ochorením, ktoré je v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania. V určenej lehote žalobca nedostatky podania neodstránil a ani nepožiadal pobočku žalovaného o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Pobočka žalovaného rozhodnutím č. ISUP 1110005904 zo dňa 22.02.2010 konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 500 podľa §194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zastavila. 5./ Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie pobočky zo dňa 22.02.2010, spisovú dokumentáciu vzťahujúcu sa k veci, oboznámil sa s existujúcim skutkovým a právnym stavom a rozhodnutím č. BA-52492/2010 zo dňa 27. apríla 2010 a rozhodnutie pobočky zo dňa 22.02.2010 v konaní podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdil. 6./ Na základe žaloby podanej žalobcom rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodnutím č. 6S/11661/2010-34 zo dňa 17.03.2011 žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 7Sžso/50/2011 zo dňa 27.06.2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.04.2010 ako i rozhodnutie pobočky žalovaného zo dňa 22.02.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom vrátenia veci bolo nesprávne právne posúdenie veci. 7./ Pobočka žalovaného v ďalšom konaní postupovala podľa právneho záveru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 27.06.2012, zabezpečila vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu na KPL a KT Košice za účelom vyšetrenia psychického stavu žalobcu. Z odborných záverov KPL a KT Košice vychádzal pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj posudkový lekár pobočky žalovaného, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 10.05.2013 uviedol, že žalobca ako poškodený sa podrobil hospitalizácii na KPL a KT v dňoch 10.01.2013 až 17.01.2013. Počas hospitalizácie absolvoval psychiatrické a psychologické vyšetrenie. V lekárskej správe je uvedené, že v kolektíve lekárov KPL a KT na základe anamnézy, subjektívnych ťažkostí, doterajšej liečby, prepúšťacích správ z hospitalizácií KPL a KT UNLP a OPL Košice Šaca z obdobia rokov 2006 - 2012 bolo zistené, že žalobca netrpí vážnou duševnou poruchou vzniknutou pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, doposiaľ nebol vôbec liečený psychiatrom, depresívne rozlady, teraz diagnostikované, vyplývajú z neurolabilnej a emočne nestabilnej osobnosti. Hodnotením ochorenia horných končatín z vibrácií u choroby z povolania bol prijatý záver, že u žalobcu nie je progresia profesionálneho ochorenia. Lekárska správa zo dňa 10.05.2013 bola podkladom pre vydania rozhodnutia pobočky žalovaného zo dňa 21.05.2013. 8./ Proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 21.05.2013 podal v zákonom ustanovenej lehote žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s postupom a vydaným rozhodnutím pobočky žalovaného zo dňa 21.05.2013 a navrhol ho, po vykonanom dokazovaní, zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. 9./ Z takto zisteného skutkového a právneho stavu vychádzala žalovaná pri posudzovaní zákonnosti a správnosti postupu pobočky žalovaného v konaní, vydaného rozhodnutia pobočky zo dňa 21.05.2013, ako i dôvodnosti odvolania. Žalovaná dospela k záveru, že vydané rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 21.05.2013 je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 potvrdil rozhodnutie pobočky žalovaného zo dňa 21.05.2013. Z citovaných ustanovení právnych noriem pobočka žalovanej vychádzala pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom sa riadila právnym názorom NS SR vyslovenom v jeho rozsudku č. 7Sžso/50/2011 zo dňa 27. júna 2012. Žalovaná bola a je toho právneho názoru, že citované ustanovenia aplikovala pobočka žalovaného správne, keď žalobcovi nepriznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná sa preto nestotožnila s námietkami a tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Ako to vyplýva z obsahu žaloby, obsah žalobných námietok v preskúmavanej právnej veci, v konaní opakovane zvýrazňovaných je po ich právnej analýze možné zhrnúť do naliehavej požiadavky žalobcu, aby v danom administratívnom konaní bol realizovaný dôkaz - podaný nestranný znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to za účelom overenia správnosti záverov odborného charakteru, ku ktorým dospela Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie po hospitalizovaní žalobcu v dňoch 10.1. až 17.1.2013, a to v konfrontácii so závermi znaleckého posudku č. 21/2006 zo 17.9.2007 vypracovaného L.. V. L.. Podľa ust. § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2004, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa ust. § 99 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len“ vyhláška“) Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa ust. § 6 ods. 1, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa ust. § 9 vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený (ods. 1). Posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotníckych zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár tohto zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil naposledy (ods. 2). Ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie na zdraví v odbore vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica (ods. 4). Zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poškodený liečil, sú povinné posudzujúcemu lekárovi dodať potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. (ods. 5). Tak ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej z 03.07.2013, žalovaná riadiac sa právnymi závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sžso/50/2011 z 27.06.2012 zabezpečila vo veci vyšetrenie žalobcu Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, čo zároveň právne korešponduje s hore citovanou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Žalovaná tak naplnila právne požiadavky vyplývajúce z obsahu súdneho preskúmavacieho konania vzťahujúceho sa na jej predchádzajúce rozhodnutie č. BA-52492/2010 z 27.04.2010, ktoré bolo preskúmané v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 6S/11661/2010. Popri daných zisteniach súdu, ktoré by boli logickým skutkovým a právnym základom pre zamietnutie žaloby však súd zároveň, právne hodnotiac predmet súdneho preskúmavacieho konania, ktorým je rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, sa cítil byť právne viazaný judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnej problematike nárokov účastníkov konania podľa právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 437/2004 Z. z. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že popri dôvodoch zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sžso/50/2011 z 27.06.2012 sa v období od roku 2010 stabilizovala judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvýrazňujúca potrebu nariadenia znaleckého dokazovania nezávislým súdnym znalcom v prípade pochybností o určení výšky bodového ohodnotenia pri uplatnených nárokoch na plnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení. Pre ozrejmenie danej právnej argumentácie súd dáva do pozornosti účastníkov konania najmä nasledovnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k preskúmavanej právnej problematike obsiahnutú v nasledujúcich rozhodnutiach: Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžso 64/2009 zo dňa 28.04.2010: Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že napriek námietkam týkajúcich sa spornosti posudkov žalovaná nezabezpečila dôkaz ustanovením znalca z príslušného odboru podľa osobitného predpisu a neodstránila tak dôvodné pochybnosti o výške bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. To znamená, že pochybnosti o určení výšky bodového ohodnotenia posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne ústredie a pobočky Prešov, ktoré je rozdielne od lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia spracovaného a vydaného primárom MUDr. J., ortopédom špecialistom Národného rehabilitačného centra Kováčová, ktorý predložil žalobca, je potrebné odstrániť subjektom nezávislým súdnym znalcom. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011: Lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č. 437/2004 Z. z.. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/70/2010 zo dňa 26.09.2012: Hoci lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za bolesť, odvolací súd zastáva právny názor, že z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§ 2 ods. 3 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z.) podľa názoru odvolacieho súdu iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd preto vychádzajúc z danej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považoval za potrebné, aby vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatrie podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by bol v preskúmavanej právnej veci dôkazným odborným zavŕšením preskúmavania dôvodnosti žalobcom uplatnených nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 2.10.2002. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach nie je inštitúciou zapísanou ako znalec v zozname znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovanou je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovanej ako aj pobočky Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. V ďalšom konaní sú žalovaná i správny orgán prvého stupňa viazané právnym názorom súdu (ust. § 250j ods. 7 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2.) podanie žaloby, podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške vyčíslenej právnym zástupcom žalobcu v žalobe nasledovne: 2 x (60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k vyššie uvedeným čiastkam si podľa ust. § 18 vyhlášky k odmene a náhradám pripočítal aj 20 % DPH v celkovej výške 27,15 Eur. Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 162,91 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.