Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Sd/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201023 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201023.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa L. P. W. E. Ž. W. G. R., V. E. Č.. X, M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.05.2014 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a ho odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 21.05.2014 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 65, § 274, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 30.04.2013 starobný dôchodok v sume 68,80 eur mesačne, ktorý po zákonnom zvýšení od 01.01.2014 činil sumu 77,60 eur mesačne. V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 57 rokov veku dňa 30.04.2013. Pretože zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. K 30.04.2013 navrhovateľ získal 39 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku patriacu navrhovateľovi za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok odporkyňa určila na 606,77114955 eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (1,5240 x 39,7754 x 10,0098). Pretože je navrhovateľ poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 549,17766378 eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 606,77114955 eur mesačne a koeficientu 0,90508203 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 36 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 39,7754 rokov. Suma starobného dôchodku 57,60 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 606,77114955 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, 549,17766378 eur mesačne. Odporkyňa citovala § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31.12.2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z.z. Suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dôchodkoch (č. 128) je 7,80 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a citovaného dohovoru je vyššia, starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto sume (57,60 eur mesačne), ktorá po zákonnom zvýšení od 01.01.2014 činí sumu 77,60 eur mesačne. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 24.06.2014 podaným na poštovú prepravu dňa 25.06.2014 a jeho doplnením zo dňa 26.09.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Namietal, že výpočet starobného dôchodku je nesprávny. Uviedol, že doba služby je v jeho prípade 36 rokov a 70 dní, pričom pre výpočet výsluhového dôchodku mu bolo v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotených 30 rokov služby a ďalších 6 rokov služby mu zhodnotených nebolo. Tieto roky však odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku odpočítala prostredníctvom koeficientu s tým, že sú to roky poistenia, ktoré už boli použité na výpočet výsluhového dôchodku a o ktorých pomernú sumu v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol starobný dôchodok navrhovateľa znížený. Týmto sa mu 6 rokov poistenia v poistnom systéme stráca. Namietal, že odporkyňa pri výpočte koeficientu mala do čitateľa dosadiť dobu 30 a nie 36 rokov. Týmto dosiahla to, že keďže celé preukázateľné obdobie poistenia navrhovateľa je 39,7754 roka, povinnosť plnenia si voči navrhovateľovi priznala len za 3,7754 roka. Pri správnom dosadení doby 30 rokov pre výpočet koeficientu by starobný dôchodok navrhovateľa bol 149,13 eur mesačne. Bolo by v ňom zahrnuté plnenie za všetky obdobia poistenia počas doby trvania služobného pomeru, ktoré osobitný systém sociálneho poistenia zhodnotiť nedokáže a ktoré pri výpočte výsluhového dôchodku zhodnotené byť nemohli, t.j. 6 rokov a 70 dní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 a 9So/84/2011. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. K námietke navrhovateľa uviedla, že pre určenie sumy starobného dôchodku bolo zohľadnených celých 36 rokov doby služby. Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 24.06.2014 je dôvodný. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporkyne, že pre výpočet sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená celá doba služby v rozsahu 36 rokov a 70 dní. Dodal, že nesúhlasí ani s tvrdením odporkyne v predposlednom odstavci jej vyjadrenia zo dňa 21.08.2014, podľa ktorého pre určenie sumy starobného dôchodku bolo zohľadnených celých 36 rokov služby. Zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2014. K námietke navrhovateľa uviedla, že výsluhový dôchodok plnil prakticky funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a preto sa vo vyjadrení konštatuje, že pre určenie sumy starobného dôchodku, ktorým sa myslel výsluhový dôchodok, bolo zohľadnených celých 36 rokov doby služby. Pokiaľ ide o percentuálne obmedzenie výšky výsluhového dôchodku, t.j. maximálne v rozsahu 30 rokov služby, tento postup vychádzal z vtedy platnej právnej úpravy výpočtu sumy výsluhového dôchodku. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov účinného do 30.04.2013 výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60% základu zisteného podľa § 60. Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 02.12.2013 žiadal priznať starobný dôchodok od 30.04.2013. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ-VZ-45.886-1/2011 zo dňa 20.07.2011 bol navrhovateľovi podľa § 38, § 39, § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 01.06.2011 výsluhový dôchodok v sume 784,71 eur mesačne. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 36 rokov a 70 dní. Z túto dobu navrhovateľovi v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. patrí výsluhový dôchodok vo výške 60 % základu určeného podľa § 60 tohto zákona. Pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa teda nehodnotilo celé obdobie profesionálnej služby navrhovateľa, ale len ukončené celé roky služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto zákona). Ústavný súd SR v náleze č. II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súdy v obdobných veciach rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd SR (IV.ÚS 192/06) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a mohol by tým porušiť aj právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami. Otázkou zhodnotenia doby poistenia - profesionálnej služby policajta, ktorá nebola zhodnotená pri určení sumy výsluhového dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č.k. 9So/84/2011 zo dňa 29.03.2012, pričom krajský súd v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od tohto právneho názoru. Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku uviedol: „Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§39 tohto zákona). Pre výšku výsluhového dôchodku teda navrhovateľovi nebola zhodnotená doba zodpovedajúca obdobiu od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby (v danom prípade od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004) osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto kontexte je potrebné vykladať aj ustanovenie § 141 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície od 1. novembra 2003 do 31. júla 2004 má byť zhodnotené pre výšku starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov.“ Podľa názoru krajského súdu z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia je potrebné zhodnotiť nielen tzv. zvyškové doby, teda doby kratšie ako celý kalendárny rok, ale aj celé obdobie trvania profesionálnej služby presahujúce dobu 30 rokov. V prípade navrhovateľa však tak odporkyňa neučinila. Krajský súd akceptujúc vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nezákonné. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Do doby poistenia navrhovateľovi započíta celé obdobie profesionálnej služby (teda aj presahujúce dobu 30 rokov, ktoré nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému) a vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Následne bude odporkyňa postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250d ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ si písomným podaním zo dňa 15.10.2014 uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v odmene za konzultáciu a právnu radu advokátky JUDr. Melánie Kvietkovej v sume 30,- eur, čo potvrdil priložením kópie dokladu o zaplatení. Súd k tomu uvádza, že v zmysle § 137 O.s.p. sú trovami konania okrem iného najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, a to prostredníctvom plnomocenstva, ktoré mu udelí. Navrhovateľ v predmetnom konaní nebol zastúpený advokátkou JUDr. Kvietkovou, pretože žiadne plnomocenstvo, ktoré by jej udelil, súdu predložené nebolo. Z tohto dôvodu nie je možné priznať navrhovateľovi uplatnené trovy konania v sume 30,- eur ako odmenu za právne služby. Pretože zo spisu žiadne iné trovy konania nevyplývajú, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1, 2 za použitia § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.