KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Košice7. 9. 2014plný textcitované 3×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sp/13/2014 z 7. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 7. septembra 2014, sp. zn. 4Sp/13/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200663.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sp/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200663
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200663.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa FLAGA, spol.
s r.o., Šenkvická 14/R, Pezinok, zast. advokátskou kanceláriou Lukačka, s.r.o., Tehelná 25, Bratislava,
za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Juraj Lukačka, proti odporcovi Mesto Trebišov, M.R.,Štefánika
862/204, Trebišov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 30114/2180/2014-EBu zo dňa 06.05.2014,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.a/ za použitia § 250l ods.2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.
30114/2180/2014-EBu zo dňa 06.05.2014 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
sume 340,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. 30114/2180/2014-EBu zo dňa 06.05.2014 podľa § 6 ods.6 zákona č. 401/1998
Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zmien doplnkov a všeobecne záväzného
nariadenia mesta Trebišov č. 112/2011 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch
za znečisťovanie ovzdušia v znení dodatku č. 1 určil navrhovateľovi poplatok za znečisťovanie ovzdušia
za rok 2014 ako prevádzkovateľa malého zdroja znečisťovania ovzdušia poplatok 110,- eur za predaj
178,1 m2 skvapalneného ropného plynu (LPG) na čerpacej stanici LPG Trebišov, Cukrovarská 22.

V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že výšku poplatku za malý zdroj znečisťovania pre
čerpaciu stanicu LPG Trebišov, Cukrovarská 22, v celkovej výške 110,- eur určil na základe predaja
skvapalneného ropného plynu (LPG) za uplynulý rok na základe oznámenia prevádzkovateľa. Skutočná
spotreba prevádzkovateľa za rok 2013 bola 178,1 m3 zemného plynu. Výška poplatku bola stanovená
podľa uvedeného všeobecne záväzného nariadenia, príloha č.1: čerpacie stanice pohonných látok
skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG), predaj pohonných látok od 151 do 250 m3 /rok = 110,- eur.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu. Uviedol,
že poplatková povinnosť uvedená v ustanovení § 6 ods.6 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za
znečisťovanie ovzdušia sa vzťahuje výlučne na prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia ovzdušia.
Navrhovateľ, ktorý prevádzkuje čerpaciu stanicu LPG na Cukrovarskej č.22 v Trebišove však v
tomto prípade nie prevádzkovateľom malého zdroja znečistenia ovzdušia, preto sa naňho nevzťahuje
uvedená poplatková povinnosť. Ustanovenie § 3 ods.2 písm.c/ zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší,
ktorý definuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia je všeobecný lex generalis, na ktorý nadväzuje
konkrétna právna úprava lex specialis, ktorá má prednosť, a to v podobe vykonávacej vyhlášky
č. 410/2012 Z.z., ktorá je účinná od 01.01.2013. Podľa § 3 ods.1 tejto vyhlášky prahové kapacity
pre začlenenie stacionárneho zdroja ako veľkého zdroja, stredného zdroja alebo malého zdroja podľa



rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácie stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1.
Príloha č.1, bod 4.5 jednoznačne vylučuje čerpaciu stanicu LPG z kategorizácie stacionárnych
zdrojov („distribučné sklady s prečerpávaním a samostatné prečerpávacie zariadenia palív, mastív,
petrochemických výrobkov a organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 časti bod 2.2,
okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov, t.j. LPG a stlačeného zemného plynu naftového podľa
nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3, projektovaného alebo skutočného ročného
obratu v m3 podľa toho, ktorý je vyšší“). Príloha č. 1 v bode 4.40, zaraďuje medzi stacionárne zdroje iba
čerpacie stanice benzínu. Historicky boli čerpacie stanice LPG v rámci stavebných konaní zaraďované
ako malé, resp. stredné zdroje znečisťovania ovzdušia, ale už predošlá vykonávacia vyhláška č.
356/2010 Z.z. ako aj v súčasnosti účinná vykonávacia vyhláška č. 410/2012 Z.z. vyňali čerpacie stanice
LPG z kategorizácie zdrojov znečisťovania ovzdušia. Navrhovateľ napokon uviedol, že predpokladom
na to, aby mohla byť čerpacia stanica LPG pokladaná za stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia podľa
zákona o ochrane ovzdušia jej definovanie ako aj definovanie prahových kapacít v citovanej vykonávacej
vyhláške. Naopak uvedená vyhláška čerpaciu stanicu LPG z uvedenej definície priamo vylučuje. Preto
navrhovateľ nie je prevádzkovateľom malého stacionárneho zdroja znečistenia ovzdušia na čerpacej
stanici LPG v Trebišove.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2014 podľa obsahu vyjadrenia navrhol napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval obsah svojho rozhodnutia a citoval ustanovenie § 3 ods.2 písm.c/
zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší. Uviedol, že ako orgán ochrany ovzdušia vyrubil poplatok v zmysle
zákona č. 137/2010 Z.z. a všeobecne záväzného nariadenia mesta Trebišov. Čerpacia stanica LPG na
Cukrovarskej ulici č. 22 v Trebišove znečisťuje ovzdušie a na základe jemu dostupných informácií nie
je súčasťou veľkého ani stredného zdroja znečisťovania ovzdušia.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a
administratívnym spisom odporcu bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok v zmysle § 250f
ods.2 O.s.p. dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľ na základe výzvy odporcu listom zo dňa 29.04.2014 oznámil odporcovi, že na prevádzke
čerpacej stanice LPG, Cukrovarská 22, Trebišov, za rok 2013 predal 178,1 m3 skvapalnených
uhľovodíkových plynov (LPG).

V prílohe č. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trebišov č. 112/2011 o ochrane ovzdušia
pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia účinného od 12.01.2012 bol
určený poplatok za znečisťovanie ovzdušia pre čerpacie stanice pohonných látok skvapalnených
uhľovodíkových plynov (LPG) vo výške 110,- eur pri predaji v množstve 151 - 250 m3 za rok.

Podľa § 6 ods.6 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia obec preskúma údaje
uvedené v oznámení a na základe množstva škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia
alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie, v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého
zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku, výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie
podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja.

Podľa § 3 ods.1 písm.a/ zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší zdrojom znečisťovania ovzdušia je aj
stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka
odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo
iná stavba, objekt, zariadenie a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený
je ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku.

Podľa § 3 ods.2 zákona o ovzduší stacionárne zdroje sa podľa miery ich vplyvu na ovzdušie alebo podľa
rozsahu znečisťovania ovzdušia členia na

a/ veľký zdroj, ktorým je osobitne závažný technologický celok,
b/ stredný zdroj, ktorým je závažný technologický celok, ak nie je súčasťou veľkého zdroja,
c/ malý zdroj, ktorým je ostatný technologický celok, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu
spôsobiť znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a stavby, zariadenia a
činnosti znečisťujúce ovzdušie, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja.



Stacionárne zdroje sa podľa charakteru technologického procesu, technologického princípu alebo účelu
technológie zaraďujú do kategórií podľa ustanovenej kategorizácie (§3 ods.4 zákona o ovzduší).

Podľa § 3 vyhl.č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší prahové
kapacity pre začlenenie stacionárneho zdroja ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa
rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácie stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č.1.

Podľa prílohy č. 1 (kategorizácia stacionárnych zdrojov) vyhl.č. 410/2012 Z.z. pod č. kategórie 4.5
sú uvedené distribučné sklady s prečerpávaním a samostatné prečerpávacie zariadenia palív, mastív,
petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 druhej časti
bod 2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu naftového, podľa
nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 (veľký zdroj viac ako 1000 m3, stredný zdroj viac
ako 10 m3 alebo projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 (prahová kapacita pre veľký
zdroj viac ako 10000 m3, prahová kapacita pre stredný zdroj viac ako 100 m3 ) podľa toho, ktorý je vyšší.

Podľa spoločnej časti prílohy 1 vyhl.č. 410/2012 Z.z., bod 1. technológia sa začleňuje ako veľký zdroj, ak
jej kapacita zodpovedá prahovej kapacite ustanovenej pre veľké zdroje. Technológia sa začleňuje ako
stredný zdroj, ak jej kapacita zodpovedá ustanovenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je
nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou, ako je prahová kapacita
pre stredné zdroje, sa začleňuje ako malý zdroj.

Súd v konaní v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu rozhodovať o opravnom prostriedku
navrhovateľa podanom proti rozhodnutiu odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.

Podľa § 27 ods.2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
obce vydanom pri výkone samosprávy rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods.4 zákona o obecnom zriadení ak pri úprave pôsobnosti obce zákon neustanovuje, že ide
o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Ustanovenie § 27 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší nekvalifikuje určenie poplatku za znečisťovanie
ovzdušia prevádzkovateľovi malého zdroja ako prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany
ovzdušia. Preto v zmysle interpretačného pravidla obsiahnutého v ustanovení § 4 ods.4 zákona o
obecnom zriadení určenie poplatku za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľovi malého zdroja je
výkonom samosprávy. Tým je daná právomoc súdu v zmysle § 250l ods.1 O.s.p. rozhodovať o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu obce o určení poplatku za znečisťovanie ovzdušia určeného
prevádzkovateľovi malého zdroja.

V konaní bolo sporné, či prevádzka čerpacej stanice skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG)
podlieha poplatkovej povinnosti ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia v zmysle § 6 ods.6 zákona č.
401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Čerpacie stanice látok uvedených v prílohe č.
1 vyhl.č. 410/2012 sú ako stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia (§ 3 ods.1 písm.a/, § 4 zákona
č. 137/2010 Z.z., § 3 ods.1 vyhl. č. 410/2012) členené na veľké zdroje, stredné zdroje alebo malé
zdroje znečisťovania podľa prahových kapacít, ktoré sú stanovené len pre veľký zdroj a stredný
zdroj znečisťovania. Malým zdrojom znečisťovania je technológia s kapacitou menšou, ako je prahová
kapacita pre stredné zdroje. Pod číslom kategórie 4.5 prílohy č. 1 vyhl.č. 410/2012 sú stanovené prahové
kapacity pre veľký zdroj a stredný zdroj pri samostatných prečerpávacích zariadeniach palív, mastív,
petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín tlakom pár podľa prílohy č. 3 druhej časti bod
2.2, pričom z okruhu látok, pre ktoré sa určujú prahové kapacity pre veľký zdroj, stredný zdroj a tým
aj pre malý zdroj znečisťovania sa vylučujú skvapalnené uhľovodíkové plyny (LPG) a stlačený zemný
plyn naftový (CNG). Aby bolo možné čerpacie stanice LPG považovať za malý zdroj znečisťovania,
nesmeli by byť vylúčené v prílohe č.1 bod4.5 citovanej vyhlášky a aj pri nich by musela byť stanovená
prahová kapacita pre ich zaradenie do kategórie veľkých, stredných alebo malých zdrojov znečisťovania
ovzdušia.

Vyhlášku č. 410/2012 Z.z. vydalo Ministerstvo životného prostredia SR na základe zákonného
zmocnenia obsiahnutého v ustanovení § 33 písm.a/ zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší. Podľa tohto
ustanovenia všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ustanoví okrem iného aj
veľké zdroje, stredné zdroje, ich členenie, kategorizáciu a podobné zmeny, vymedzenia a členenie



zariadení stacionárnych zdrojov. Pretože čerpacia stanica skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG)
nepodlieha kategorizácii ako stacionárny zdroj znečisťovania nemožno ju považovať za malý zdroj
znečistenia ovzdušia. Preto prevádzkovanie čerpacej stanice skvapalnených uhľovodíkových plynov,
t.j. LPG nepodlieha poplatkovej povinnosti v zmysle § 6 ods.6 zákona o poplatkoch za znečisťovanie
ovzdušia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil ho na
ďalšie konanie. V zmysle § 250r O.s.p. odporca je viazaný právnym názorom súdu.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia
v sume 340,90 eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej - § 13a ods.1 písm.c/ cit. vyhlášky, 2x režijný paušál za každý
úkon v zmysle § 16 ods.3 vyhl. a daň z pridanej hodnoty (2x 134,- eur + DPH v sume 56,82 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citované v ďalších rozhodnutiach