Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/20/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200494 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200494.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky Y. L. U. K. X. Á. V. P. S. Y. Á. , V. XX, F. - F. X. Y., proti odporcovi Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, Popradská 78, Košice, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 24.03.2014 č. 229/22/2014-K1, za účasti Slovenského pozemkového fondu, Letná 27, Košice, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24.03.2014, č. 229/22/2014-K1. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 zb. o úprave vlastníckych práv k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm.c) zákona vyriekol, že navrhovateľka spĺňa podmienky zákona pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm.p) a n) zákona, že navrhovateľke sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. X. Y., pozemnoknižná vložka č. XXX ako parc. č. XXXX, druh pozemku K. Y. Y. XX H.X, lebo pozemok je zastavaný a podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákon a sa takéto pozemky nevydávajú. Súčasne rozhodol, že nepriznaním vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa §11 ods. 2 zákona. Súčasne rozhodol, že oprávnená osoba získa náhradu v podiele 1/1. Rozhodnutie odporcu bolo doručené navrhovateľke dňa 28.03.2014. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu v časti týkajúcej sa druhu pozemku, ako ďalej uviedla z dôvodu, že: “už pri kúpe uvedenej nehnuteľnosti parc.č. XXXX, kat. územie F. X. Y. v roku XXXX mojimi rodičmi X.. E. H. C. H. K.. F.Š. a ostatnými spoluvlastníkmi uvedená nehnuteľnosť bola odkúpená na stavebné pozemky. Na základe dohody o reálnej deľbe pozemkov spoluvlastníci na uvedenej nehnuteľnosti postavili rodinné domy a zostávajúce časti nehnuteľnosti sa užívali ako záhrady. Rozhodnutím Odboru výstavby Obvodného národného výboru Košice -Staré Mesto č. j. výst. 1773/75 zo dňa 20.11.1975 za účelom uskutočnenia akcie IBV v Košickej Novej Vsi boli vyvlastnené nehnuteľnosti pre Československý štát ObNV Košice - Košická Nová Ves (medzi iným aj nehnuteľnosť na parc.č. XXXX) ako „záhrady“ a nie ako role. Je pravdou, že na Katastrálnom úrade k zmene druhu pozemku nedošlo, ale v skutočnosti sa nehnuteľnosť užívala nie ako roľa, ale ako záhrada. Ak posúdim význam slova záhrada, t.j. časť obrábanej pôdy, vysádzaná s rôznymi druhmi rastlín, stromov, obyčajne ohradené s významom slova roľa, t.j. časť ornej pôdy. oddelená od iných polí brázdami, tak je na posúdenie, čo v konkrétnom prípade uvedená nehnuteľnosť bola záhrada alebo roľa. Nebolo by správne, aby bol občan pri náhrade poškodený z dôvodu neprevedenia zmeny na katastrálnom úrade. V časti týkajúcej sa práva na náhradu 69 m2 a nie 232 m2 súhlasím za podmienky, ak nehnuteľnosť parc.č. XXXX bola za výmenu z vyvlastnenej parcely č. XXXX ( 783m2). Poznamenávam, že som si návrh na náhradu v rozsahu 234 m2 uplatňovala na základe schválenej dohody, kde sa uvádzala iba parc. XXXX.“ K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 28.04.2014, pričom k námietkam navrhovateľky uviedol, že: O uvedenom reštitučnom nároku rozhodoval bývalý Pozemkový úrad Košice - mesto rozhodnutím č. 12/93-PÚ zo dňa 14.01.1993, kde schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorú podpísala s povinnou osobou Mestom Košice, zastúpenou námestníkom primátora K.. K. L. a podľa ktorej povinná osoba Y. L., K.. H. nadobudla nehnuteľnosti p.č. EN č. XXX/ X s druhom pozemku záhrada o výmere 360 m2 a p.č. EN č. XXX/X s druhom pozemku zastavaná plocha o výmere 354 m2 v celosti. O zvyšnej vyvlastnenej nehnuteľnosti pôvodnej parcely rozhodol runajší úrad rozhodnutím č. 229/22/2014-Kl., A/2014/09957/16 zo dňa 24.03.2014, ktorým priznal právo na náhradu za časť vyvlastnenej parcely o výmere 69 m2, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné vydať s pôvodným druhom pozemku roľa. Včas podaným opravným prostriedkom sa oprávnená osoba Y. L. domáha preskúmania rozhodnutia v časti týkajúcej sa druhu pozemku vzhľadom k tomu, že už pri kúpe uvedenej nehnuteľnosti par.č. XXXX, k. ú. F. X. Y. v roku 1960 jej rodičmi neb. E. H.Á. C. H. K.. F. a ostatnými spoluvlastníkmi uvedená nehnuteľnosť bol odkúpená na stavebné pozemky. Na základe dohody o reálnej deľbe pozemkov spoluvlastníci si na uvedenej nehnuteľnosti postavili rodinné domy a zostávajúce časti nehnuteľnosti sa užívali ako záhrady. Rozhodnutím Odboru výstavby Obvodného národného výboru Košice -Staré Mesto č. j. výst. 1773/75 zo dňa 20.11.1975 za účelom uskutočnenia akcie IBV v Košickej Novej Vsi boli vyvlastnené nehnuteľnosti pre Československý štát ObNV Košice - Košická Nová Ves (medzi iným aj nehnuteľnosť na parc.č. XXXX) ako „záhrady“ a nie ako role. Je pravdou, že na Katastrálnom úrade k zmene druhu pozemku nedošlo, ale v skutočnosti sa nehnuteľnosť užívala nie ako roľa, ale ako záhrada. Podľa názoru oprávnenej osoby by nebolo správne, aby bol občan pri náhrade poškodený z dôvodu neprevedenia zmeny na katastrálnom úrade. Podľa kópie PKV č. XXX k.ú. F. X. Y. bola pozemnoknižná parcela č. XXXX evidovaná ako roľa. Podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu č. 761-703-0034-72, ktorý bol vyhotovený v novembri 1975 a ktorý vychádza iba z údajov platných v katastri nehnuteľností (inak by nebol overený vtedajším Strediskom geodézie) bola parcela vedená rovnako s druhom pozemku roľa. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie prebiehalo až v roku 1975, teda so značným časovým odstupom od vypracovania geometrického plánu, obrátil sa správny orgán listom sp. zn. 2012/01316-1-Kl. dňa 01.02.2012 na Správu katastra Košice so žiadosťou o informáciu, či v čase prechodu na štát bol zmenený druh pozemku predmetnej parcely, nakoľko vyvlastňovanie rozhodnutie uvádza pri parcele č. XXXX druh pozemku záhrada. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice vo svojej odpovedi sp. sz. L13601/2012 zo dňa 06.03.2012 uviedol, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX pôvodné katastrálne územie F. X. Y. je v časti A: Majetková podstata evidovaný údaj o pozemnoknižnej parcele č. XXXX druh pozemku roľa o výmere X F.. E. XX Š.. R.. Aj samotná oprávnená osoba v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia súdom uvádza, že zmena druhu pozemku nebola prevedená v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného je zrejmé, že do času vyvlastnenia nedošlo k zmene druhu pozemku zápisom do KN pri parcele č. XXXX z PKV XXX k.ú. F. X. Y. a teda správny orgán nemôže uznať námietku oprávnenej osoby, že nehnuteľnosť už v tom čase užívali ako záhradu. Aj z ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v jeho konštantnej judikatúte jednoznačne vyplýva, že pre konajúci správny orgán je rozhodujúci druh pozemku v čase jeho prechodu na štát evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností a po vykonaní dokazovania navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie správneho orgánu č. 229/22/2014-Kl., A/2014/09957/16 zo dňa 24.03.2014 potvrdil v plnom rozsahu.“ Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom a po vypočutí účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods.1 zákona o pôde). Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd. Podľa § 11 ods. 1, 5 zákona o pôde, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že: a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď fyzická osoba nadobudla stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v § 8. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 9 zákona o pôde v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd prihliada na tie procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa druhu pozemku súd uvádza, že odporca sa s touto námietkou navrhovateľky dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom k tejto námietke výslovne v rozhodnutí uviedol: “ správny orgán sa zaoberal aj otázkou druhu pozemku v čase vyvlastňovacieho konania nakoľko oprávnená osoba sa domáha náhrady za druh pozemku záhrada. Podľa kópie PKV č. XXX k.ú. F. X. Y. bola pozemnoknižná parcela č. XXXX evidovaná ako roľa. Podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu č. 761-703-0034-72, ktorý bol vyhotovený v novembri 1975 a ktorý vychádza iba z údajov platných v katastri nehnuteľností (inak by nebol overený vtedajším Strediskom geodézie) bola parcela vedená rovnako s druhom pozemku roľa. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie prebiehalo až v roku 1975, teda so značným časovým odstupom od vypracovania geometrického plánu, obrátil sa správny orgán listom sp. zn. 2012/01316-1-Kl. dňa 01.02.2012 na Správu katastra Košice so žiadosťou o informáciu, či v čase prechodu na štát bol zmenený druh pozemku predmetnej parcely, nakoľko vyvlastňovanie rozhodnutie uvádza pri parcele č. 1175 druh pozemku záhrada. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice vo svojej odpovedi sp. sz. L13601/2012 zo dňa 06.03.2012 uviedol, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX pôvodné katastrálne územie F. X. Y. je v časti A: Majetková podstata evidovaný údaj o pozemnoknižnej parcele č. XXXX druh pozemku roľa o výmere X F.. E. XX Š.V.. R.. Na základe uvedeného je zrejmé, že do času vyvlastnenia nedošlo k zmene druhu pozemku zápisom do KN pri parcele č. XXXX z PKV XXX k.ú. F. X. Y. a teda správny orgán nemôže uznať námietku oprávnenej osoby, že nehnuteľnosť už v tom čase užívali ako záhradu.“ Keďže vyššie uvedené tvrdenie odporcu zodpovedná v obsahu administratívneho spisu odporcu sa nachádzajúcim listinným dôkazom a uvedenému tvrdeniu odporcu zodpovedá odpoveď na list odporcu zo dňa 01.02.2012, ktorým bývalá Správa katastra Košice oznamuje odporcovi, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX pôvodné katastrálne územie F. X. Y. je v časti A: Majetková podstata evidovaný údaj o pozemnoknižnej parcele č. XXXX druh pozemku roľa o výmere X F.. E. XX Š.. R., súd túto námietku navrhovateľky nemohol akceptovať ako dôvodnú s poukazom aj na ďalej citované ustanovenie § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností údaje, evidencie nehnuteľností sú záväzné pre plánovane a riadenie poľnohospodárskej výroby, pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a sú aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach. Ako z vyššie citovaného zákonného ustanovenia platného v čase prechodu vlastníctva na štát vyplýva, predmetný sporný pozemok bol vedený ako roľa, čo odporca v rozhodnutí aj odôvodnil s poukazom na časť prechodu vlastníctva na štát. K námietke navrhovateľky, ktorá nebola jasne formulovaná v časti týkajúcej sa priznania práva na náhradu 69 m2 a nie 234 m2 súd uvádza, že sa odporca s touto námietkou taktiež zaoberal a dostatočne vysporiadal a uviedol, že: „Správny orgán si z Katastrálneho odboru Okresného úradu Košice vyžiadal kópiu geometrického plánu č. 761-703-0034-72 z novembra 1792, ktorý bol vyhotovený ako podklad pre vyvlastňovacie konanie. Podľa výkazu plôch k uvedenému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, ktorý vychádza z údajov katastra nehnuteľností bola parcela XXXX z PKV XXX k.ú. F. X. Ves vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov K. V. R. H. v podiele 8/16, vo vlastníctve E. H. R. H. 4/16 a V. F. R. H. v podiele 4/16 (darovacia zmluva medzi rodičmi a oprávnenou osobou zjavne nebola zapracovaná do KN operátu a zápisy do PKV sa robili iba do roku 1964). Podstatné pre posúdenie väčšej výmery na náhradu pre oprávnenú osobu je ale tá skutočnosť, že podľa uvedeného geometrického plánu parcela C-KN XXX/ X, ktorá bol v rámci reštitučného konania v roku 1993 vrátená oprávnenej osobe ako parcely E-KN XXX/ X C. XXX/X, bola vytvorená z časti parcely mpč. XXXX z PKV XXX o výmere 549 m2 a z časti mpč. parcely XXXX z PKV č. XXX o výmere 165 m2, ktorá však bola vo vlastníctve iných fyzických osôb. Teda v parcelách E-KN XXX/X a E-KN XXX/X, ktoré boli vydané oprávnenej osobe je aj predmetných 165 m2, ktoré jej ani jej rodičom nikdy nepatrili. Kúpna zmluva, ktorú predložila oprávnená osoba ako dôkaz toho, že bola vlastníkom časti parcely XXXX z PKV XXX o výmere 165m2, bola uzavretá medzi čsl. štátom zastúpeným Obvodným národným výborom v Košickej Novej Vsi a fyzickými osobami C. H., E. H., L. H. C. H. Z. K.. H. ako skutočnými spoluvlastníkmi predmetnej parcely. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnenej osobe boli vrátené parcely, ktoré boli pred vyvlastnením v ich podielovom spoluvlastníctve ale aj časť, ktorú získal štát na základe kúpnej zmluvy.“ Pretože uvedené tvrdenie odporcu zodpovedá obsahu administratívneho spisu odporcu súd na vyššie uvedené poukazuje a pretože navrhovateľke nemožno navrátiť to, čo nepatrilo jej rodičom, preto súd nemohol uznať ani túto námietku navrhovateľky za dôvodnú. Po preskúmaní rozhodnutia odporcu v rozsahu a z dôvodov, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku súd uzatvára, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že navrhovateľka sama vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že na katastrálnom úrade k zmene druhu pozemku nedošlo, a predmetná nehnuteľnosť sa len užíval ako záhrada aj keď bola vedená ako roľa, a teda bola si vedomá toho, že zmene kultúry pozemku nikdy nedošlo. Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi právo na náhradu trov konania neprináleží, preto súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. (250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.