Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/204/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212221297 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212221297.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodník a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, Košice, IČO: 36 191 400, zast. AK JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom Rázusova 1, Košice, proti odporcovi F.. S. O.Q., bytom Š. XX, Košice, v konaní o zaplatenie 107,52 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 28C/320/2012-52 z 24.januára 2013 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 107,52 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,92 € od 19.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 18.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 20.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 18.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 18.7.2010 do zaplatenia a zo sumy 17,92 € od 18.8.2010 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 116,52 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným. Súd zistil v konaní podľa čl. III bod 3 VZP (bod 3 ustanovení zmluvy stanovil použitie Obchodného zákonníka), že je zákazník oprávnený využívať služby podľa ponuky poskytovateľa v súlade s podmienkami na poskytovanie služby podľa ustanovení zmluvy a v súlade so všeobecnými záväznými podmienkami za čo je povinný podľa čl. III, bod 4. písm. f) riadne a včas uhrádzať poskytovateľovi pripojenia dojednanú odplatu za podmienok stanovených zmluvou a podľa aktuálneho cenníka poskytovateľa a to na základe daňového dokladu - splátkového kalendára dodaného zákazníkovi poskytovateľom. Úhrady pravidelných užívateľských poplatkov je povinný realizovať na účet poskytovateľa uvedený na daňovom doklade najneskôr v deň ich splatnosti. Platba sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na účet poskytovateľa. Podľa čl. IV. bod 2. je poskytovateľ pripojenia v prípade omeškania zákazníka s platením úhrad vyplývajúcich preň zo zmluvy a všeobecne zmluvných podmienok oprávnený požadovať od zákazníka okrem nezaplatenej čiastky aj úrok z omeškania podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. z nezaplatenej čiastky. V priebehu nasledujúceho kalendárneho mesiaca bude zákazníkovi po úhrade nedoplatkov umožnené za úhradu podľa aktuálneho cenníka opätovné pripojenie so zachovaním zákazníkových dát. Po opätovnom neuhradení nedoplatkov zákazníkovi poskytovateľ všetky pôvodné zákazníkove dáta zruší a zmluvu ukončí. Podľa čl. III bod 1 písm. f) je poskytovateľ oprávnený v prípade porušenia povinností zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy a po predchádzajúcom upozornení písomnou formou alebo zaslaním emailu a po uplynutí dodatočnej doby 14 dní od zaslania výzvy na zaplatenie dočasne odpojiť zákazníka od počítačovej siete a to až do doby než bude obnovený stav zodpovedajúci zmluve. Dôvodil, že podľa čl. VI body 1 až 3 VZP, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Okrem prípadov uvedených v čl. IV VZP môže poskytovateľ od odstúpiť od zmluvy i v prípade ak stratí oprávnenie k poskytovaniu služby, prípadne inej prekážke v ďalšej prevádzke služieb, spôsobenej iným subjektom pri okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Zákazník môže vypovedať zmluvu z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Poskytovateľ môže vypovedať zmluvu , ak ďalej nemôže poskytovať službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby. Výpovedná lehota je trojmesačná začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Faktúrou č. 200901910056121 za zúčtovacie obdobie 02/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 18.03.2010. Faktúrou č. 200901910056122 za zúčtovacie obdobie 03/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 17.04.2010. Faktúrou č. 200901910056123 za zúčtovacie obdobie 04/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 19.05.2010. Faktúrou č. 200901910056124 za zúčtovacie obdobie 03/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 17.06.2010. Faktúrou č. 200901910056125 za zúčtovacie obdobie 06/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 17.07.2010. Faktúrou č. 200901910056126 za zúčtovacie obdobie 07/10 bola odporcovi vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 €, splatná dňa 17.8.2010. Citujúc §§ 1, 262, 269, 324 Obch. zák. s použitím ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., v znení účinnom od 15.01.2009 dôvodil, lebo ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri obrane odporcu proti uplatnenému nároku, založenej na tvrdení o zániku zmluvy následkom toho že služby prestal využívať a platiť za ne dohodnutú cenu, súd poukazuje na to, že platenie odplaty za poskytované služby nebolo zmluvou viazané na to, či a v akom rozsahu odporca služby i využíval. Pokiaľ preto odporca prestal služby využívať bez toho aby zároveň zmluvu ukončil spôsobom vyplývajúcim z uzavretej zmluvy alebo so zákona a k skončeniu nedošlo ani iným zákonom predpokladaným spôsobom, odporcova povinnosť platiť mesačné úhrady nezanikla a trvala i v celom posudzovanom období. Bez významu na posudzovaný prípad bolo tiež zmluvou upravené právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy pri opakovanom porušení povinnosti odporcom platiť dohodnuté mesačné úhrady. Podľa posúdenia súdu odstúpenie od zmluvy navrhovateľom bolo v zmluve koncipované ako právo navrhovateľa, ktorého realizácia je na jeho uvážení a autonómnej vôli. Toto právo navrhovateľ nerealizoval, od zmluvy neodstúpil a preto nemohli nastať ani účinky takéhoto odstúpenia v podobe zániku zmluvy. Naviac v zmluve je výslovne upravená situácia, pokiaľ zákazník nemôže naďalej služby využívať na dohodnutom mieste poskytovania služby, pre tento prípad zmluva jednoznačne stanovuje možnosť ukončiť zmluvu, inak povinnosť platiť naďalej paušálne úhrady. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého plne úspešnému navrhovateľovi patria trovy právneho zastúpenia advokátom vo výške 116,52 €, za úkony právnej služby nasledovne: 1/prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 16,60 € v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. a ďalšie, spolu priznal 116,52 €. V podanom odvolaní odporca žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. V odvolaní namietal, že má za to, že sú dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) O.s.p., lebo prvostupňový súd mu odňal právo konať pred súdom, lebo nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu. Účinne mu nedoručil predvolanie na pojednávanie pred súdom. Nemá ani vedomosť o nej. Preto na pojednávaní 24.1.2013 sa nezúčastnil a teda nemohol sa pred súdom brániť argumentmi, prečo nesúhlasí s nárokom navrhovateľa v uplatnenej výške. Dňa 19.12.2012 zaslal podanie navrhovateľa jemu a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril, následne po zaslaní jeho vyjadrenia už mu bol zaslaný a doručený rozsudok 30.1.2013 (rozsudok z 24.1.2013), súd sa týmto pádom nezaoberal skutočnosťami, ktoré on vo vyjadrení uviedol. Jeho argumenty sú relevantné minimálne na zníženie žalovanej sumy. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol navrhovateľ potvrdiť rozsudok ako vecne správny, žiadal priznať ďalšie trovy 29,29 € za vyjadrenie k odvolaniu v odvolacom konaní. Žalobca má za to, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou odporcu v odpore, lebo uviedol „platenie odplaty za poskytované služby nebolo zmluvou viazané na to, či a v akom rozsahu odporca služby i využíval. Na základe uzavretej zmluvy odporca využíval služby, zmluvu neukončil predpísaným a predpokladaným spôsobom, odporcova povinnosť platiť mesačné úhrady nezanikla a trvala i v celom posudzovanom období, bez významu je zmluvou upravené právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy pri opakovanom porušení povinnosti odporcom platiť dohodnuté mesačné úhrady, súd posúdil odstúpenie od zmluvy navrhovateľom ako právo navrhovateľa, ktorého realizácia je na jeho uvážení a autonómnej vôli. Preto navrhovateľ má za to, že závery súdu prvého stupňa sú vecne správne a treba rozsudok potvrdiť, vychádzajúc z obsahu zmluvy ako aj zo všeobecných zmluvných podmienok, súd si ozrejmil všetky sporné skutočnosti a svoje právne závery riadne odôvodnil. Odporcovi len vytýka prvostupňovému súdu svoju neprítomnosť a prejednanie veci a že tým bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávanie dňa 24.1.2013 bol odporca riadne predvolaný, predvolanie riadne prevzal a toto potvrdil svojim podpisom na doručenke. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, jeho dôvody presvedčivé a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., pričom skutočnosti uvedené v odvolaní už vysvetlil v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa. Z ustanovenia § 153 ods.1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods.1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. Treba uviesť, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) O.s.p. nie je daný, lebo odporcovi v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa realizoval nariadenie pojednávania na 24.1.2013, úpravou z 19.12.2012, predvolanie dostal podľa vlastnoručného podpisu, (č.l. 38) pripojená doručenka odporcu 15.1.2013, a to spolu s výzvou mu bolo doručené predvolanie vzor 14 O.s.p. Na odvolacom pojednávaní podľa obsahu zápisnice - č.l. 47, súd prvého stupňa konštatoval uznesením, že v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. bude súd pojednávať v neprítomnosti odporcu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd zákonne rozhodol na pojednávaní, vychádzal z listinných dôkazov a jeho rozhodnutie zodpovedá parametrom ust. § 157 O.s.p. o odôvodnení rozsudku. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a vzhľadom na námietky v odvolaní, ktoré sa týkali procesných nedostatkov súdu prvého stupňa, v ostatnej časti pri priznaní nároku navrhovateľovi v istine 107,52 € s prísl. ako aj trov konania, následne odkazuje na výstižné dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods.1, a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo úspešnému navrhovateľovi aj keď vznikli neboli priznané vzhľadom na to, že vo vyjadrení k odvolaniu už opakuje len svoje predchádzajúce stanoviská a preto ide o neúčelné trovy právneho zastúpenia vzhľadom na § 9, 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom odporca nebol úspešný v konaní a nemá na ich náhradu právo. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.