Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/312/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204729 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812204729.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného S. městské dopravní podniky a.s., M. nábř. XXX/ XX S., U. republika, P.: XX XXX XXX, zastúpeného Z.. Z. T., advokátom, N. sady 5, S., Česká republika proti povinnej K. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom A.. E. F., Exekútorský úrad C., V. XX. augusta 2, XXX XX C. pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, o vymoženie 1 012,00 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.7.2012, č. k. 8Er/559/2012-16 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 6.7.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor na základe žiadosti oprávneného a rozsudku Okresného súdu S.-město č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.6.2010, žiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2 tretia veta, § 41 Exekučného poriadku a uviedol, že podľa platnej úpravy možno na území SR vykonať aj cudzí exekučný titul, avšak základnými predpokladmi je jeho uznanie. V danom prípade sa jedná o rozsudok Okresného súdu S. - město a výkon tohto rozhodnutia sa riadi Nariadením Rady č.44/2001 z 22. 12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej iba nariadenie/, ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci / č.193/1993 Z.z./, čo vyplýva z čl. 69 nariadenia ako aj čl. 288 ods.2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd prvého stupňa citoval čl. 38 ods.1 a čl. 53 nariadenia a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je predpokladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného v cudzom členskom štáte Európskej únie predloženie právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom oprávnený postúpi súdnemu exekútorovi a ten požiada príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže v danej veci súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia nepredložil vyhlásenie o vykonateľnosti, súd prvého stupňa podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu z dôvodu, že rozhodnutie je vecne nesprávne z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Oprávnený uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa mal oprávneného pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať na doloženie osvedčenia podľa čl. 54 a čl. 58, poprípade mal jeho predloženie odpustiť podľa čl. 55 ods.1 Nariadenia Rady č. 44/2001, čím došlo k ukráteniu procesných práv oprávneného, ktorý nemal možnosť doplniť svoje procesné podanie vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa mal oprávneného poučiť o jeho právnom názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, čo neurobil, preto je jeho rozhodnutie zjavne predčasné. Oprávnený sa nestotožnil s návrhom súdu prvého stupňa, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v čl. 38 nariadenia sa toto nenachádza a z čl. 47 nariadenia vyplýva opak a oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, aj keby malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Tvrdeniu súdu prvého stupňa odporuje aj čl. 42 ods.2 nariadenia. Oprávnený má za to, že súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľné v Slovenskej republike a exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia vyčkať. V odvolaní oprávnený zároveň navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu S. - město zo dňa 21.7.2010 čj. XXC/XXX/XXXX vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Oprávnený v podanom odvolaní napadol právne posúdenie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok vydaný súdom v Českej republike, pričom nespochybnil, že do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepredložil vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu a ani o toto nepožiadal. O vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu oprávnený požiadal až v podanom odvolaní. Problematika uznania a výkonu rozhodnutia je upravená v dvojstrannej Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č.193/1993 Z.z. /ďalej iba zmluva/ ako aj v práve Európskej únie, a to v Nariadení Rady č.44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej iba nariadenie/, ktoré od 1.5.2004, kedy došlo k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, je záväzné aj pre Slovenskú republiku. Podľa článku 69 nariadenia, toto nariadenie, pokiaľ ide o uznanie a výkon rozhodnutia, nahrádza dohovory a zmluvy uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, a teda aj vyššie uvedenú zmluvu uzavretú medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, a preto odvolací súd sa stotožňuje s posúdením súdu prvého stupňa, že podmienky na výkon rozhodnutia je potrebné posúdiť ako podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ tak aj podľa práva EÚ, a to vyššie uvedeného nariadenia, v ktorom problematika uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí je upravená v kapitole III. Podľa článku 38 bod 1. nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Z uvedeného znenia vyplýva, že predpokladom výkonu cudzieho rozhodnutia je, že na návrh zainteresovaného účastníka bolo cudzie rozhodnutie vyhlásené za vykonateľné, pričom podľa čl. 53 bod 2. nariadenia, účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia o vykonateľnosti predloží k nemu osvedčenie podľa vzoru v prílohe V, ktoré podľa čl. 54 nariadenia vydáva súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný. Oprávnený v podanom odvolaní uvedené ani nespochybňuje, avšak uvádza, že neboli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale že súd prvého stupňa ho mal podľa čl. 54 a 58 nariadenia vyzvať na doloženie osvedčenia alebo toto podľa čl. 55 ods.1 odpustiť. Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ I keď uznanie rozhodnutia, príp. jeho vyhlásenie za vykonateľné je v právomoci súdu Slovenskej republiky, tak osvedčenie, ktoré je podľa nariadenia k návrhu potrebné pripojiť, vydáva súd alebo iný príslušný orgán štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, t.j. v danom prípade súd Českej republiky. Vychádzajúc zo znenia uvedených ustanovení odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa, ak zistil rozpor žiadosti so zákonom, ktorým v danom prípade bola neexistencia vyhlásenia rozhodnutia za vykonateľné a nepredloženie osvedčenia podľa vzoru v prílohe V nariadenia, ktoré podľa čl. 54 nariadenia vydáva príslušný orgán Českej republiky, nebol povinný vyzývať oprávneného na predloženie uvedeného osvedčenia, ale boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Predloženie uvedeného osvedčenia je potrebné ku konaniu o uznanie cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ktoré konanie sa riadi normami medzinárodného práva, ktorými je vyššie uvedené nariadenie a ktoré konanie musí predchádzať konaniu o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré sa spravuje vnútroštátnym právom, ktorým je v danej veci Exekučný poriadok. Z uvedeného vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, v danej veci konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, v rámci ktorého je oprávnený povinný predložiť osvedčenie. Možnosť odpustiť predloženie osvedčenia je právom súdu v nostrifikačnom konaní, o začatie ktorého povinný nepožiadal a ktoré, ako je uvedené vyššie, má predchádzať konaniu podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd mal možnosť na predloženie osvedčenia stanoviť lehotu alebo jeho predloženie odpustiť, odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky na taký postup, a preto súd prvého stupňa dôvodne uvedenú možnosť nevyužil. V nostrifikačnom konaní bude potrebné posúdiť, či je možné odpustiť predloženie osvedčenia, keďže, ako vyplýva z úvodnej časti rozsudku, žalovaná sa v čase vyhlásenia rozsudku zdržiavala v Českej republike na neznámom mieste a nie je zrejmé, či jej bol ustanovený opatrovník, prípadne či jej bol rozsudok doručený na adresu jej trvalého bydliska v Slovenskej republike. Pritom riadne doručenie písomnosti, ktorou sa začalo konanie je podľa čl. 34 bod 2 podmienkou uznania rozsudku. Odvolací súd je podľa § 213 ods.1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, a z tohto vyplýva, že oprávnený k žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nepredložil vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ako ani osvedčenie podľa čl. 53 bod 2 v spojení s čl. 54 nariadenia, a teda neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže ostatným účastníkom také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.