Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215712 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215712.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni Ľ.A. T., L. X.X.XXXX, J. D. L. E. za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1499,40 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.apríla 2012 č.k. 10C/3/2012-70 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom. Z a v ä z u j e navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 44,38 €, ktoré je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu vo výške 82,90 €, odporkyni neuložil nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku trovy právneho zastúpenia vo výške 236,46 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2011 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1499,40 € z titulu nezaplatenia flexipôžičky. Súd vydal dňa 15.11.2011 platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.499,40 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.204,92 € od 13.4.2007 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 89,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 283,59 € právnemu zástupcovi navrhovateľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 6.12.2011 doručilo oznámenie o vstupe do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a následne dňa 3.1.2012 súdu bolo doručené vyjadrenie k žalobnému návrhu, ktoré obsahovalo námietku premlčania žalovaného nároku a žiadali priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.4.2012 doručil súdu späťvzatie žalobného návrhu. Súd prvého stupňa citoval ust. § 96 O.s.p., § 11 ods. 3, 4, 11 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, platného v čase začatia konania, § 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu konanie zastavil a zároveň priznal navrhovateľovi právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu. O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol tak, že odporcovi neuložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom - späťvzatím žalobného návrhu a teda nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vedľajší účastník v konaní bránil práva odporcu a v spojení s tým mu vzniklo právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom späťvzatím žalobného návrhu, je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že trovy konania priznané vedľajšiemu účastníkovi pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 154,58 €, a to za 3 úkony 1x podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2x podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 1x 57 €, 2x 58,69 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, odpor, vyjadrenie), 3 režijné paušály podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 1x 7,41 €, 2x 7,63 €, DPH 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Uviedol, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. b), nakoľko vedľajším účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa chrániace odporcu ako spotrebiteľa, teda právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval v konaní záujmy spotrebiteľa, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby znížil z požadovanej sumy 91,29 € na sumu 57 € a 58,69 €, určenej pre rok 2011, kedy prevzal zastúpenie právny zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa a pre rok 2012, kedy bol podaný odpor a vyjadrenie. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 51,98 € s DPH. Citoval ust. § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 O.s.p. a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatoval, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na to, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a bol toho názoru, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, nakoľko v opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že ak navrhovateľ namieta nadbytočnosť a nehospodárnosť právneho zastupovania vedľajšieho účastníka je potrebné argumentovať tým, že práve v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytovanej prostredníctvom združenia odporkyni nedošlo k správoplatneniu nezákonne vydaného platobného rozkazu. Konštatoval, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods.2 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Vyslovil názor, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s nižšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. Konštatoval, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ a práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Citoval ust. § 146 ods.2 O.s.p. a konštatoval, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Poukázal na novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Zdôraznil, že môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť, pričom aj predmetná právna vec je toho dôkazom. Konštatoval, že v predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je možné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Vyslovil názor, že v spotrebiteľských veciach ustanovenia § 150 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. nie je možné aplikovať za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Zdôraznil, že argumentácia navrhovateľa v jeho odvolaní na nepriznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi je nenáležitá a preto navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 63,94 €. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že je právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania, vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil. Súd prvého stupňa v predmetnej veci pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci nebol klientom advokáta odporca, ktorý v konaní vystupoval ako spotrebiteľ, ale klientom advokáta bol vedľajší účastník - združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a preto v danom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mal súd prvého stupňa aplikovať ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže vedľajší účastník v predmetnej veci odvolanie nepodal, odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius nemôže rozhodnúť v neprospech odvolateľa a vedľajšiemu účastníkovi titulom náhrady trov konania priznať viac (pri aplikácii § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), než mu priznal súd prvého stupňa. Na základe toho odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 44,38 €. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) - 29,35 €, 1 x režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH - 7,40 €. Trovy odvolacieho konania boli vyčíslené v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.