Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3T/8/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7003898837 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7003898837.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY A. súd v A. v senáte zloženom z predsedu senátu P.. A. A., sudcov P.. L. F. a P.. M. A., v trestnej veci proti obžalovanému F. V. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § XXX ods. 1, X Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. mája XXXX takto r o z h o d o l : X. obžalovaný F. V., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., T. XX X. obžalovaný U. B., nar. XX. X.XXXX v A. C., trvale bytom A., Q. č. XX 1/ dňa 4. 5. XXXX spoločným konaním s už odsúdeným M. Q. obžalovaní F. V. a U. B. ako konatelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom v A. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou M. s.r.o. A. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci podnikateľskej obchodnej činnosti v úmysle podviesť spoločnosť N. Q. a.s. so sídlom v A., uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - XXX H. zákonníka a § 358 H. zákonníka s obchodnou spoločnosťou N. Q. a.s. so sídlom v A., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.X predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť M. s.r.o. A. zaviazala v lehote do XX dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške X.XXX.XXX.- Sk, pričom už v čase podpisu zmluvy obžalovaní vedeli, že za postúpené pohľadávky nezaplatia, po podpise zmluvy prevzali pohľadávky spoločnosti N. Q. a.s. voči I. v hodnote X.XXX.XXX.- Sk, ktoré odpredali, dohodnutú odplatu v dohodnutom termíne spoločnosti N. Q. a.s. ani zčasti neuhradili, pričom až po podaní trestného oznámenia spoločnosťou N. Q. a.s. postupne uhradili sumu X.XXX.XXX,XX Sk a do dnešného dňa im neuhradili sumu XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €) 2/ dňa XX. 3. XXXX v A. spoločným konaním s už odsúdeným M. Q. obžalovaní F. V. a U. B. ako konatelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom v A. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou M. s.r.o. A., ktorej jediným konateľom bol už odsúdený M. Q. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej podnikateľskej činnosti uviedli do omylu spoločnosť F. s.r.o. so sídlom v B., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti P. P. tak, že sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - XXX H. zákonníka a § 358 H. zákonníka, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.X predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť M. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške 8.469.826,23 Sk, pričom už v čase podpisu zmluvy obžalovaní vedeli, že odplatu za postúpené pohľadávky neuhradia a že túto použijú pre vlastnú potrebu a na základe splnomocnenia konateľom spoločnosti M.. s už odsúdeným Q., obžalovaní F. a U. odplatne postúpili predmetné pohľadávky na spoločnosť N.S.A. a.s. so sídlom v B., ktorá dňa 2. 4. 2001 a dňa 3. 4. 2001 zaplatila za predmetné pohľadávky formou bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet spoločnosti M. s.r.o. č. 2625720306 založený v pobočke K. a.s. v A. odplatu vo výške 6.732.000.- Sk, tieto prostriedky vybral už odsúdený M. Q. z účtu a použil ich v menšej časti pre vlastnú potrebu a väčšiu časť týchto finančných prostriedkov odovzdal obžalovaným F. V. a U. B., ktorí ich použili na doposiaľ nezistené účely, pričom dohodnutú odplatu za pohľadávky neuhradili, čím spôsobili spoločnosti F. s.r.o. škodu vo výške 8.496.826,23 Sk (XXX XXX,XX €) 3/ dňa 4. 4. XXXX v A. spoločným konaním s už odsúdeným M. Q. obžalovaní F. V. a U. B. ako konatelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom v A., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28. 3. XXXX so spoločnosťou M. s.r.o., ktorej jediným konateľom je už odsúdený M. Q. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej činnosti uviedli do omylu spoločnosť K. hospodárstvo s.r.o. A. tak, že sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 H. zákonníka so spoločnosťou K. hospodárstvo s.r.o. A., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 zmluvy a to neuhradené faktúry dlžníka I. X. a.s. A. v celkovej sume 2.070.855,60 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť M. s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť spoločnosti K. hospodárstvo s.r.o. A. odplatu vo výške 1.863.770,04 Sk, hoci už v čase podpísania zmluvy vedeli, že spoločnosti K. hospodárstvo s.r.o. A. uvedené prostriedky nezaplatia a dňa 23. 5. XXXX dlžník - spoločnosť I. X. a.s. A. v sídle svojej spoločnosti na ul. P. č. X v A. vyplatila dlžnú sumu zástupcovi spoločnosti M. s.r.o. A. a tieto prostriedky už odsúdený M. Q., obžalovaní U. B. a F. V. použili na nezistený účel, čím spoločnosti K. hospodárstvo s.r.o.A. spôsobili škodu vo výške 2.070.885,60 Sk (XX XXX,XX €) 4/ (podľa obžaloby XX) dňa 27. 9. 2001 a dňa 1. 10. 2001 po spoločnej a vzájomnej dohode obžalovaní F. V. a U. B., ako konatelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom v A. na ul. F. č. 22, IČO : XX XXX XXX na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou M. s.r.o., ktorej jediným konateľom je už odsúdený M. Q., so sídlom v A., na ul. B. č. XX, IČO : XX XXX XXX sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 H. zákonníka a § 358 H. zákonníka so spoločnosťou H. a spol. so sídlom O. č. XXX, V. nad K., IČO : XX XXX XXX, ktorú zastupoval konateľ spoločnosti P. G., ktorých predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetných zmlúv a to neuhradené faktúry dlžníka I. Q. republiky, A. XX, K., IČO : XX XXX XXX, na základe ktorých sa zaviazala spoločnosť M., s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmlúv uhradiť postupcovi H. a spol. podľa zmluvy zo dňa 27. 9. 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 729.488.- Sk a podľa zmluvy zo dňa 1. 10. 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 901.536,20 Sk, pričom z uvedených pohľadávok uhradili P. G. celkovo sumu 600.000.- Sk, ktoré menovaný prevzal v dňoch 2. 10. 2001 a dňa 28. 11. 2001 osobne v A. a zvyšné peniaze ani zčasti neuhradili a použili pre vlastnú potrebu a taktiež na bližšie nezistené účely, čím takto svojím konaním sa obžalovaní obohatili vo svoj prospech a spôsobili spoločnosti H. a spol. celkovo škodu vo výške 1.031.024.-Sk (34 223,73 €) 5/ (podľa obžaloby 14) dňa 1. 6. 2001 v A. po spoločnej a vzájomnej dohode obžalovaní F. V. a U. B., ako konatelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom v A., na ul. F. č. 22, IČO : XX XXX XXX, na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou M. s.r.o., ktorej jediným konateľom je už odsúdený M. Q., so sídlom v A., na ul. B. č. XX, IČO : XX XXX XXX, sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka so spoločnosťou E. V. a.s., so sídlom V. 460, IČO : XX XXX XXX, ktorú zastupovali F. D. - predseda predstavenstva a P.. P. H., člen predstavenstva, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy a to neuhradené faktúry dlžníka I. Q. republiky, L. dopr. cesty, I. 1, A., IČO : XX XXX XXX v celkovej sume 4.614.680.- Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť M. s.r.o. v piatich splátkach od podpísania zmluvy uhradiť postupcovi v období od 1. 6. 2001 do 29. 6. 2001 dohodnutú odplatu, pričom konateľ spoločnosti M. s.r.o. už odsúdený M. Q. a konatelia spoločnosti Z. s.r.o. obžalovaní F. V. a U. B. už v čase uzavretia zmluvy konali s úmyslom, že uvedenú pohľadávku po vymožení od I. spoločnosti E. a.s. v plnej výške neuhradia a použijú pre úhradu dlhov voči iným spoločnostiam, ktorým dlhovali finančné prostriedky, pričom celkovo z uvedenej sumy uhradili spoločnosti E. a.s. sumu 3.600.000.- Sk na účet v Slovenskej sporiteľni č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX bezhotovostným prevodom a zároveň dňa 28. 9. 2001 už odsúdený M. Q. prevzal od spoločnosti E. a.s. na základe faktúry č. P 121104 sumu 510.734,40 Sk, ktorú obžalovaní použili na bližšie nezistené účely a následne na výzvy spoločnosti E. a.s. na zaplatenie pohľadávky nereagovali, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti E. a.s. škodu vo výške 503.945,60 Sk (16 727,93 €) t e d a obžalovaný F. V. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ (podľa obžaloby 11/), 5/ (podľa obžaloby 14) rozsudku na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom škodu veľkého rozsahu obžalovaný U. B. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ (podľa obžaloby 11/), 5/ (podľa obžaloby 14) rozsudku na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom škodu veľkého rozsahu, t ý m s p á c h a l i obžalovaný F. V. - pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 v štádiu dokonania obžalovaný U. B. - pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 v štádiu dokonania Z a t o i m s ú d u k l a d á : obžalovanému F. V. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1. 1. 2006, s použitím čl. 6 ods. 1, 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovanému U. B. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1. 1. 2006, s použitím čl. 6 ods. 1, 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. 1. 2006 ukladá obžalovanému F. V. a U. B. nahradiť poškodeným spoločnostiam : N. Q. A., a.s., Q. 10, A. škodu vo výške 925,46 eur (XX.XXX,XX Sk) F. spol. s r.o., T. 48, A. škodu vo výške 282 042,96 eur (8.496.826,20 Sk) K. O., s.r.o., A. 7, A. škodu vo výške 68 739,81 eur (2.070.855,60 Sk) H. a spol., O. č. 153, V. nad K. škodu vo výške 32 198,10 eur (970.000.- Sk) E. V., a.s., V. 460 škodu vo výške 16 727,92 eur (503.945,60 Sk). Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. 1. 2006 súd poškodené strany : F. Q., spol. s r.o. J. 5, B. B. U. I., a.s., O. č. 7, I. F., s.r.o., B. XX, X. U. - D.. X. U., A. XXXX/XX, K. L., s.r.o., X. XXX firma L. - D.. P. L., X. XXX U. B., a.s., X. cesta č. XX, B. P., a.s., V. ulica XXX, X. F. O., a.s., T. Vansovej 1054, X.F., s.r.o., B. 8, A. s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných F. V. a U. B., svedka M. Q., vypočutím svedkov - poškodených D.. I. B. (K. O., s.r.o. A.), P. G. (H. a spol.), P.. E. E. (E. V., a.s. - I.P.R. A., a.s.), L. E. (N. Q. A., a.s.), npor. F.. P. V., J.. P. P. (F., spol. s r.o.), D.. P. F., X.. (E. V., a.s.), P.. D. C. (N. Q. A., a.s.), D.. D. V. (F., s.r.o.), L. Q., P.. F. F. (F. O., a.s.), F. G., J. V., P. J. (F., spol. s r.o.), P. V. (P., a.s.), M. K., P. A. (F. Q., spol. s r.o.), D.. X. U., D.. P. L., D.. V. Q. (U. I., a.s.) prečítal výpovede ďalších vo veci vypočutých svedkov a oboznámil sa s jednotlivými listinnými dôkazmi. Krajský súd v trestnej veci obžalovaných F. V. a spol. rozhodol rozsudkom dňa 5. 2. 2007, ktorým obžalovaní F. V. a U. B. boli oslobodení podľa § 226 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. 1. 2006 pre skutky právne posúdené ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 a v časti štádiu dokonania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol dňa 9. 12. 2008 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušený vo vzťahu k obžalovaným F. V. a U. B.. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení vyslovil právny názor, že krajský súd sa nedôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupoval jednostranne, tieto vyhodnotil v zásade len v prospech obžalovaných F. V. a U. B. a vyslovil záver, aby krajský súd vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo, ako aj v ich súhrne a potom vo veci rozhodol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. 2. 2010 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 To 8/2010 zo dňa 31. 5. 2011 zrušil, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poukázal na to, že krajský súd pochybil, keď nevyčerpal celý skutok tak, ako bol obom obžalovaným kladený za vinu obžalobou krajského prokurátora a poukázal aj na nesprávne rozhodnutie ohľadne náhrady spôsobenej škody. Obžalovaný F. V. a obžalovaný U. B. tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a k veci nevypovedali. K výpovedi M. Q. obžalovaný F. V. uviedol, že počul nejaké indície, avšak nie od M. Q., že mu bolo naznačené, aby vypovedal proti nemu a proti U. B., že bude prepustený z väzby. Obžalovaný U. B. k výpovedi Q. uviedol, že tento na hlavnom pojednávaní ako obžalovaný povedal pravdu a túto výpoveď potvrdil aj v pozícii svedka po poučení o krivej výpovedi. Na svoju obhajobu v rámci záverečných rečí prostredníctvom svojho obhajcu poukázali na vykonané dôkazy na hlavných pojednávaniach, z ktorých vyplynulo, že oni neboli zakladateľmi, spoločníkmi ani zodpovednými štatutárnymi zástupcami firmy M. s.r.o. Oni ako štatutárni zástupcovia firmy Z. s.r.o. uzatvárali zmluvy o sprostredkovaní s firmou M. s.r.o. podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, čím vznikol medzi dvoma spoločnosťami obchodno-záväzkový vzťah. Na základe týchto zmlúv sa firma Z. s.r.o. zaviazala vykonávať činnosť pre firmu M. s.r.o., smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o postúpení pohľadávok s jednotlivými spoločnosťami, určenými firmou M. s.r.o. Výsluchom štatutárnych zástupcov jednotlivých spoločností, aj nepoškodených spoločností bolo preukázané, že podmienky na uzatváranie zmlúv o postúpení pohľadávok boli určené výlučne firmou M. s.r.o. a uvedené zmluvy boli podpísané štatutárnym zástupcom firmy M. s.r.o. - M. Q., ktorý to aj potvrdil vo svojej výpovedi. Tieto skutočnosti len dokazujú, že firma Z. s.r.o. nemala žiadne tzv. zastreté spôsoby, pretože spoločnosť Z. s.r.o. bola známa právnym subjektom ako spoločnosť M. s.r.o. Konkrétne zmluvy o postúpení pohľadávok medzi firmou M. s.r.o. a jednotlivými spoločnosťami boli podpisované a realizované medzi dvoma zmluvnými stranami a každá zo zmluvných strán sa s obsahom zmluvy riadne oboznámila. Jednotlivé svedecké výpovede zástupcov firiem preukázali, že v mnohých prípadoch boli podmienky zmlúv o postúpení pohľadávok spočiatku zo strany firmy M. s.r.o. aj dodržané a nedošlo ku vzniku škody. V konaní nebolo dokazovaním preukázané, že obžalovaní F. V. a U. B. riadili firmu M. s.r.o., pretože išlo o riadne založenú obchodnú spoločnosť s ustanovenými orgánmi v zmysle platného Obchodného zákonníka. Aj pokiaľ sa vychádza zo zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje, nemožno skúmať, či M. Q. mal alebo nemal skúsenosti s podnikaním ani pri vzniku živnostenských oprávnení v rámci voľných živností nikto neskúma a ani nikto nie je oprávnený pochybovať o možnostiach a schopnostiach jednotlivých žiadateľov a podnikateľov. Poukazujú na skutočnosť, že zmenená výpoveď M. Q. by mala vyvolať pri objektívnom hodnotení dôkazov aspoň pochybnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaných F. V. a U. B. a nie v ich neprospech, najmä ak spoločnosti M. s.r.o. a Z. s.r.o. sú z hľadiska obchodného práva dva odlišné právne subjekty a obžalovaní F. V. a U. B. nemohli ovplyvňovať činnosť firmy M. s.r.o., dodržanie alebo nedodržanie podmienok uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok, prípadne ovplyvňovať konanie jednotlivých spoločností, či využijú možnosť odstúpenia od podpísaných zmlúv o postúpení pohľadávok alebo nie. Naopak, z výpovedí svedkov bolo potvrdené, že konanie obžalovaných F. V. a U. B. bolo konaním na základe uzatvorených zmlúv o sprostredkovaní s firmou M. s.r.o., ktoré im umožňovali len rokovať s jednotlivými spoločnosťami o možnosti a záujme uzavrieť konkrétne zmluvy o postúpení konkrétnych pohľadávok. Každá z poškodených strán uzatvárala zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou M. s.r.o. Táto skutočnosť bola každej z poškodených strán známa, teda neboli uvedené do omylu. Konanie obžalovaných F. V. a U. B., ktorí konali na základe zmlúv o sprostredkovaní nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej v žiadnom z bodov obžaloby. Vychádzajúc z výpovede M. Q. je zrejmé, že konanie obžalovaných F. V. a U. B. nemožno posudzovať a hodnotiť ako ich spoločné konanie, keďže M. Q. konal sám. Obžalovaní F. V. a U. B. nemohli ovplyvňovať činnosť firmy M. s.r.o., dodržanie alebo nedodržanie podmienok uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok, prípadne ovplyvňovať konanie jednotlivých spoločností, či uplatnia alebo neuplatnia svoje právo odstúpenia od podpísaných zmlúv o postúpení pohľadávok. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že sa obžalovaní F. V. a U. B. obohatili na úkor dotknutých firiem alebo uviedli ich štatutárnych zástupcov z tohto dôvodu do omylu pri uzatváraní zmlúv o sprostredkovaní. Zmluvy o sprostredkovaní riadne viedli v účtovníctve svojej spoločnosti tak, ako aj každé čiastočné alebo úplne uhradené sprostredkovateľské odmeny. Bolo preukázané, že obžalovaní sa snažili aktívne dosiahnuť riešenie vzniknutých nárokov na strane poškodených, najmä v spolupráci so spoločnosťou M. s.r.o. V každom zmluvnom vzťahu sa vyžaduje od zmluvných strán obozretnosť pri uzatváraní zmlúv, avšak neschopnosť dodržať zmluvný záväzok nie je samo osebe trestnoprávne významnou skutočnosťou, najmä z hľadiska naplnenia všetkých znakov trestného činu. Poukazujú na skutočnosť, že nemožno pochybovať o výpovedi M. Q. na hlavnom pojednávaní len preto, že bol niekedy zamestnancom firmy Z. s.r.o. a vedome si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. V konaní bolo jasne a dostatočne preukázané, že obžalovaní F. V. a U. B. ako štatutárni zástupcovia firmy Z. s.r.o. uzatvorili zmluvy o sprostredkovaní s firmou M. s.r.o. Na základe tohto obchodno- záväzkového vzťahu nemožno od sprostredkovateľa očakávať, že bude zárukou pre ďalšie postupy a konanie zmluvných strán v obchodno-záväzkových vzťahoch. Obžalovaný F. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným a že výpoveď M. Q. keď ich obvinil, nie je pravdivá. Poukázal na to, že celé konanie už trvá dlhší čas, skutky sú z roku 2001 a on ešte stále aj t. č. podniká, nemal a nemá žiadne protiprávne konanie. Má tri deti, z ktorých najmladšie má tri roky, ďalšie končí 2. ročník strednej školy a tretie dieťa chodí na gymnázium. Je rozvedený, žije s družkou a s trojročným dieťaťom, ale stará sa aj o dve deti, ktoré má s bývalou manželkou, na ktoré prispieva jednak na výživu, ale aj na nájomné, pretože dve deti žijú s matkou a ona nemá taký príjem, aby mohla utiahnuť domácnosť. Žije s družkou, ktorá je s ročným dieťaťom na materskej dovolenke. Obžalovaný U. B. sa pripojil k obžalovanému F. V., čo sa týka výpovede M. Q. a ďalej uviedol, že s bývalou manželkou má 18-ročnú dcéru a s družkou má 14-ročného syna. O obidve deti sa stará, pretože ani bývalá manželka, ani družka nepracujú, on platí výživné, nájomné a potreby do školy a je jediným živiteľom oboch rodín. Pracuje spoločne v jednej firme s obžalovaným F. V.. Konanie obžalovaných F. V. a U. B. bolo len dôsledkom uzatvorených zmlúv o sprostredkovaní a týmto konaním neboli naplnené znaky trestnosti ich činu, ktoré by napĺňali stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Skutky obžalovaných nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a v časti v štádiu dokonania podvodu. Svedok Ing. L. E. vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako finančný riaditeľ spoločnosti N. Q. A., a.s. jednal s konateľmi firmy Z. s.r.o. F. V. a U. B., ktorí zastupovali spoločnosť M. s.r.o., ktorá sa zaoberala odkupovaním pohľadávok. Uzavreli dve zmluvy o postúpení pohľadávok voči I. medzi spoločnosťou N. Q. A., a.s. a spoločnosťou M. s.r.o. A., v zastúpení konateľom M. Q. a to na sumu 8.145.837.- Sk, ktorá bola ku dňu 19. 6. 2001 prevedená, čím bola pohľadávka v plnej výške spoločnosti N. Q. A., a.s. uhradená. Pri uzatvorení druhej zmluvy, kde pohľadávka voči I. činila sumu 6 miliónov Sk boli podmienky také isté ako v predošlej zmluve, s jednou zmenou, že odplata mala byť uhradená do 30-tich dní bez záloh. Táto povinnosť zo strany spoločnosti M. s.r.o. A. nebola uhradená, pohľadávku začala spoločnosť M. s.r.o. A. uhrádzať postupne. Z celkovej výšky 6 miliónov Sk uhradili spoločnosti N. Q. A., a.s. sumu vo výške 5.972.119,50 Sk, dlžná suma zostala 27.880,50 Sk. S nárokom na jej úhradu sa pripojili k náhrade škody, ako aj k trestnému stíhaniu v prípravnom konaní. Svedok JUDr. D. C., ako riaditeľ spoločnosti N. Q. A., a.s. na hlavnom pojednávaní uviedol vo svojej výpovedi, že z celkovej sumy 6.000.000.- Sk bolo uhradených 5.972.119,50 Sk, neuhradená suma zostala vo výške 27.880,50 Sk a pripojil sa k náhrade škody. S obžalovaným F. V. jednal, ale až následne, keď neboli čiastky uhradzované. On pri samotných zmluvách aktívne nevystupoval, vystupoval tam poverený pracovník spoločnosti. Svedok F. B. potvrdil, že od spoločnosti M. s.r.o. A. zakúpili aj pohľadávky spoločnosti N. Q., a. s. Košice. Svedok RSDr. P. P. ako konateľ spoločnosti F., spol. s r.o. uviedol, že spoločnosť F., spol. s r.o. bola v marci v roku 2001 vlastníkom pohľadávok voči I.. Dňa 23. 3. 2001 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou M. s.r.o. a spoločnosťou F., spol. s r.o. Odplata za postúpenie pohľadávok bola dohodnutá vo výške 8.496.826,23 Sk, podľa zmluvy mala byť uhradená do 30 dní od uzavretia, teda do 24. 4. 2001. Jednali s F. V. a U. B., ktorí navrhli, že sa uzatvorí zmluva o postúpení pohľadávok, ich zisk mal spočívať v tom, že predložia zmluvu o sprostredkovaní medzi firmou F., spol. s r.o. a firmou M. s.r.o. Na základe tejto zmluvy mali uhradiť 12 % z dohodnutej odplaty inej spoločnosti. Dňa 23. 3. 2001 došlo k podpisu zmluvy, F. V. a U. B. priniesli zmluvu podpísanú Q., z ktorej bolo preukázané, že konateľom spoločnosti M. s.r.o. bol M. Q., ktorý bol na zmluve aj podpísaný. Podpis bol originálny. Následne informovali dlžníka I. o postúpení pohľadávok. Keďže do 7 dní nebola dodaná zmluva o sprostredkovaní, dozvedeli sa, že ich pohľadávky, ktoré boli predmetom zmluvy sa predávajú so skontom 25 % ďalším podnikateľským subjektom, nadobudli podozrenie, že boli spoločnosťou M. s.r.o. podvedení a že spoločnosť M. s.r.o. nemá v úmysle zaplatiť dohodnutú odplatu a dodržať dohodnuté podmienky. Spoločnosť F., spol. s r.o. od zmluvy o postúpení pohľadávok platne odstúpila. Spoločnosť M. s.r.o. nesúhlasila s odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávok a odvolávala sa na porušenie zmluvy zo strany spoločnosti F., spol. s r.o., čo vyplynulo z listu od spoločnosti M. s.r.o. zo dňa 5. 10. 2001. Úkony zo dňa 12. 4. 2001 nemenili nič na veci, že I. uvedené pohľadávky mohli zaplatiť postupníkovi spoločnosti M. s.r.o., prípadne ďalšiemu inému postupníkovi, čo aj urobili. O týchto skutočnostiach spoločnosť F., spol. s r.o. informoval listom zo dňa 30. 12. 2001 aj spoločnosť M. s.r.o., ale tá aj napriek tomu nezaplatila za pohľadávky dohodnutú odmenu. Má informácie, že spoločnosť M. s.r.o. predala spoločnosti N.S.A., a.s. pohľadávky, ktoré im postúpili za 25 % skonto. Zástupca spoločnosti N.S.A., a.s. ich informoval, že za tieto pohľadávky zaplatili odplatu spoločnosti M. s.r.o. Pripojili sa k trestnému konaniu a k náhrade škody vo výške 8.496.826,23 Sk. Na vymoženie pohľadávky sa nevedie žiadny súdny spor, ani exekučné konanie. Svedok P. J. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že ku skutku a k podrobnostiam sa nevie vyjadriť. Prevzal spoločnosť F., spol. s r.o. od 1. 1. XXXX od pána F. L., ktorý ho informoval, že spoločnosť má pohľadávku a toho času spoločnosť F., spol. s r.o. riadne vykonáva činnosť a pohľadávka v sume 8.496.826.- Sk im nebola uhradená. Svedok Ing. L. A., konateľ firmy N.S.A. B. a.s. uviedol, že podpísal dňa 2. 4. 2001 za spoločnosť N.S.A. B. a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou M. s.r.o. A.. Išlo o pohľadávku pôvodného veriteľa, spoločnosti F., s.r.o. B.. Za obchod riadne spoločnosti M. s.r.o. A. zaplatili prevodným príkazom. Zmluva bola podpísaná konateľom spoločnosti M. Q.. Svedok Ing. I. B. vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol ako konateľ spoločnosti K. O., s.r.o. A., že mali dlžníka a to I. potraviny, a.s., ktorý im pravidelne neplatil, mal dlh 2.070.855,60 Sk. Prišiel za ním V., ktorý ponúkol odkúpenie pohľadávky za sumu 1.863.770,04 Sk. Bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky, kde firma M. s.r.o. sa zaviazala túto sumu uhradiť do 30 dní. Firma M. s.r.o. túto sumu v lehote neuhradila a ani následne a po uplynutí 30-dňovej lehoty sa zmluva stala neplatnou. Až od vyšetrovateľa sa dozvedel, že spoločnosť I. uhradila spoločnosti M. s.r.o. A. celý dlh vo výške 2.070.855,60 Sk. M. Q. sa vyjadril k výpovedi svedka, uviedol, že on vybral peniaze za I., tieto odovzdal nemenovaným osobám. Neboli to však obžalovaní F. V. ani U. B.. Obžalovaný F. V. k výpovedi svedka uviedol, že on jednal s Ing. B. na základe zmluvy o sprostredkovaní medzi nimi a firmou M. s.r.o., avšak samotné peniaze on nevyberal, teda preplatenie pohľadávky on už neriešil. On peniaze neprevzal. Svedok X. B., riaditeľ spoločnosti I. A., a.s. potvrdil že dňa 9. 5. 2001 dostali oznámenie o postúpení pohľadávky K. v čiastke 2.070.855,60 Sk od spoločnosti M. s.r.o. A.. Uvedenú sumu spoločnosti M. s.r.o. Košice vyplatili v hotovosti. Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť F. Q., s.r.o. B. B. v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila spoločnosti M. s.r.o. A., podpísanej obžalovaným Q. pohľadávku dlžníka I. Slovenskej republiky vo výške 2.523.712,90 Sk ako štvrtú zmluvu. Nakoľko v stanovenej 30-dňovej lehote predmetná pohľadávka zo strany spoločnosti M. s.r.o. nebola uhradená, spoločnosť F. Q., s.r.o. od zmluvy o postúpení pohľadávky odstúpila, nakoľko nebol pri nebol pripísaný na ich účet finančný obnos. Ona pracovala ako obchodný referent, bola poverená spoločnosť zastupovať, škoda im nevznikla, tak si ju neuplatňujú. Pri predchádzajúcich troch zmluvách o postúpení pohľadávok a to na sumu 1.660.719,50 Sk zo dňa 29. 5. 2001, ďalšia zmluva zo dňa 14. 6. 2001 vo výške 2.625.552.- Sk a taktiež zo dňa 4. 7. 2001 vo výške 1.200.283,50 Sk nevznikli žiadne problémy a všetky boli uhradené, čo potvrdzujú aj výpisy z účtov ich spoločnosti. Svedok Ing. V. Q. vo funkcii riaditeľa a predsedu predstavenstva U. I., a.s. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2001 bola spoločnosť U. I., a.s. vo veľmi zlej situácii, čo sa týka pohľadávok, pretože odberatelia neuhrádzali faktúry. Dohodli sa na znení zmlúv o postúpení pohľadávok a na zmluve o sprostredkovaní so spoločnosťou M. s.r.o., ktorú zastupovali F. V. a U. B.. Zmluvy boli riadne podpísané štatutárnym zástupcom M. Q.. Išlo o neuhradené faktúry dlžníka I. Q. republiky vo výške 3.585.274.- Sk. Išlo o dve zmluvy, z ktorých zo zmluvy, ktorá bola podpísaná 17. 7. 2001 prišli peniaze 10. 8. 2001 vo výške 1,5 milióna Sk, ale z prvej zmluvy o postúpení pohľadávok neprišla žiadna platba. I. Q. republiky po uzavaretí oboch zmlúv o postúpení pohľadávok písomne oznámili postúpenie týchto pohľadávok. Po odstúpení od zmluvy z 9. 7. 2001 I. informovali a oznámili im odstúpenie od tejto zmluvy, čo akceptovali a I. im postupne túto pohľadávku a príslušné faktúry uhradili. Nepripojili sa k náhrade škody, pretože škoda im nevznikla. Svedok Ing. D. V., konateľ firmy F., s.r.o. X. uviedol tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že postúpili pohľadávku dlžníka I. Q. republiky na firmu M. s.r.o. v celkovej výške 5.500.000.- Sk. Bola spísaná riadna zmluva, ale vzhľadom k tomu, že firma M. s.r.o. v dohodnutom termíne 30 dní od podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok nesplnila svoju povinnosť uhradiť dohodnutú sumu 5.500.000.- Sk, na základe toho podľa zmluvy o postúpení pohľadávok čl. IV. ods. 6 sa stala táto zmluva od počiatku neplatnou. Požiadali I. o pozastavenie ďalších krokov pri riešení pohľadávok vzhľadom k neplneniu povinnosti od firmy M. s.r.o. Žiadna škoda im nevznikla. Svedok Ing. X. U. vo svojich výpovediach uviedol, že je majiteľom firmy U. - Ing. X. U.. Dňa 8. 8. XXXX uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou M. s.r.o. D. o pohľadávku voči dlžníkovi I. Q. republiky vo výške 1.333.014,20 Sk. V zmluve bolo dohodnuté, že do 30 dní od podpísania zmluvy táto spoločnosť uhradí dohodnutú odplatu, to však nedodržala a preto bola zmluva po uplynutí uvedenej doby zrušená. Nakoniec bola pohľadávka priamo uhradená I. SR. Nepripájajú sa k náhrade škody, pretože táto im nevznikla. Svedok Ing. P. L. ako riadiateľ firmy L. - Ing. P. L. vo svojej výpovedi uviedol, že uzavrel so spoločnosťou M. s.r.o. A. zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom zmluvy boli neuhradené faktúry dlžníka I. Q. republiky v sume 1.274.339.- Sk a v sume 1.146.034,35 Sk. Spoločnosť M. s.r.o. nedodržala 30- dňovú lehotu, že uhradí dohodnutú odplatu, preto boli zmluvy neplatné a došlo k zrušeniu týchto zmlúv. Tieto pohľadávky im nakoniec boli uhradené priamo I.. Nepripojili sa k náhrade škody, pretože táto im nevznikla. Svedok Ing. P. K. za spoločnosť U. B., a. s. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v lete roku 2001 sa obrátili na spoločnosť M. s.r.o. A. s tým, že firma M. im poslala návrh zmluvy o postúpení pohľadávky. Na návrh právnika vložili do zmluvy klauzulu, že ak do 30 dní zmluvný partner nezaplatí pohľadávku, odstúpia od zmluvy, čo aj urobili, škoda im nevznikla. Svedok P. G. za spoločnosť H. a spol. V. nad K. vo svojej výpovedi z prípravného konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval ako podnikateľ, I. SR boli v platobnej neschopnosti, dlhovali mu peniaze, preto postúpil pohľadávky firme M. s.r.o., kde podpísaný bol M. Q., firma mu bola doporučená susedom. Osobne jednal so V. a B., išlo o sumu 1.631.024.- Sk. Po dvoch dňoch od podpísania zmluvy zistil od riaditeľa X. Q., že pohľadávky boli vyplatené. Spojil sa s B., najprv dostal 100.000.- Sk, potom 500.000.- Sk. K výpovedi svedka M. Q. uviedol, že peniaze vo výške 600.000.- Sk vybral on, dal ich V. a B., aby ich odovzdali. Ostatné peniaze dal iným nemenovaným osobám. Obžalovaný F. V. sa vyjadril, že on spoločne podpísal zmluvu o sprostredkovaní a postúpení pohľadávky s P. G. a firmou M., najprv vyplatili 100.000.- Sk, tieto peniaze doniesol M. Q.. Spoločne ich odovzdali P. G.. Keď P. G. urgoval ďalšie peniaze, kontaktoval sa s M. Q., ktorý doniesol 500.000.- Sk a z pokladne tieto peniaze boli vyplatené P. G.. Svedok P. V. vo svojej výpovedi uviedol, že vystupoval vo funkcii generálneho riaditeľa P., a.s. Riadne bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok postupcu spoločnosti P., a.s. voči dlžníkovi I. Q. republiky na postupníka spoločnosti M. s.r.o. Zmluva bola podpísaná M. Q. a išlo o sumu 4.325.387.- Sk. V zmysle čl. V. bod 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania postupníka s úhradou odplaty za postúpenie pohľadávky, táto zmluva stráca platnosť a postupca sa prvým dňom omeškania stáva vlastníkom postúpenej pohľadávky, k čomu aj došlo. Došlo k porušeniu uvedeného bodu zmluvy, o čom zaslali aj spoločnosti M. s.r.o. list - zánik zmluvy zo dňa 2. 5. 2001. Tým im teda nebola spôsobená žiadna škoda, nepripojili sa k trestnému konaniu, ani nežiadajú uhradiť žiadnu škodu. Svedok JUDr. F. F., zamestnaný ako právnik v podniku F. O., a.s. X. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky s firmou Z. s.r.o., kde bola dohodnutá aj doba splatnosti, ktorá však márne uplynula, to znamená, že čo bolo dohodnuté zo strany firmy Z. s.r.o., nebolo splnené. Zotrval na svojej výpovedi, že zmluva bola uzatvorená s firmou Z. s.r.o. a nie s firmou M. s.r.o. Došlo zrejme k omylu pri výpovedi v prípravnom konaní. Obžalovaný F. V. uviedol na hlavnom pojednávaní, že svedok vypovedal pravdu, bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok prostredníctvom firmy Z. s.r.o., keďže sa nepodarilo pohľadávku riešiť, vrátili túto pohľadávku firme F. O., a.s. Svedok Ing. P. F. X.. - konateľ akciovej spoločnosti E. V., a.s. k okolnostiam prípadu sa nevedel bližšie vyjadriť. Vo funkcii bol krátko a evidujú dlžobu vo výške 503.945.- Sk. Svedkyňa JUDr. E. E. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila len k uplatnenej náhrade škody a to vo výške 503.945,60 Sk. Svedkyňa JUDr. P. H. bola členkou predstavenstva spoločnosti E. V., a.s. vo svojej výpovedi uviedla, že mali neuhradené faktúry dlžníka I. Q. republiky v celkovej sume 4.614.680.-Sk. Spoločnosť M. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uhradila spoločnosti E. V., a.s. sumu 3.600.000.- Sk, neuhradená časť zostala v sume cez 500.000.- Sk. Jednala s U. B. a F. V. na základe zmluvy, ktorá bola podpísaná konateľom M. Q.. Druhú zmluvu, ktorú uzavreli s firmou M. s.r.o. zrušili a z tejto zmluvy nevyplývajú pre firmu M. s.r.o. A. žiadne povinnosti voči ich spoločnosti. Svedok P. F., zástupca spoločnosti M+M A. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že firma sa zaoberala faktoringom a forfeitingom a medzi inými postupovali pohľadávky firmy M. s.r.o. Všetky doklady boli podpísané Q.. Súčasťou zmluvy medzi spoločnosťou M+M A. s.r.o. a spoločnosťou M. bolo aj oznámenie pôvodného postupcu dlžníkovi, teda I. o postúpení pohľadávok. Svedok L. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že M. Q. poznal v tom čase asi 6 rokov. Navrhol mu, či nebude spolumajiteľom firmy M. s.r.o., že bude môcť hýbať s účtom firmy. Aj sa stal spolumajiteľom firmy, bola to len dohoda medzi nimi. Notárske zápisnice nepodpisoval. V Tatrabanke mal po dohode s M. Q. podpisové právo. M. Q. mu dával pokyny, kedy má z účtu vybrať peniaze a koľko peňazí má vybrať. Vybral viackrát niekoľko 100.000.- Sk, najväčšia suma bola 300.000.- Sk. Nikdy nevybral peniaze bez jeho príkazu a čo vybral, stále mu odovzdal, bolo to väčšinou pred bankou. M. Q. mu dal jednu plnú moc na výber peňazí, nevie ju presne definovať z právneho hľadiska, aký mala charakter - obsah, ale mal len jednu plnú moc, na základe ktorej vyberal peniaze. Nikdy sa s M. Q. nebavil o tom, odkiaľ má peniaze, peniaze vyberal on preto, lebo M. Q. v tom čase pil, mal problémy s alkoholom. M. Q. potvrdil pravdivosť výpovede svedka L. Q. na hlavnom pojednávaní a uviedol, že svedkovi na základe splnomocnenia dal aj podpisový vzor, na základe ktorého mohol vyberať z účtu peniaze. Svedok F. G. v prípravnom konaní uviedol, že pomáhal pri vypracovaní dokladov a zmlúv o nákupe a predaji pohľadávok pre obžalovaných F. V. a U. B. a jednalo sa asi o 25 zmlúv. Potvrdil, že M. Q. chodil vyberať peniaze z banky v doprovode J. V. a potom peniaze odovzdali obžalovaným F. V. a U. B.. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti Z. s.r.o., jeho úlohou je uzatvárať zmluvy s tichými spoločníkmi, prijímať vklady a príjmy do pokladne spoločnosti, vyplácať spoločníkov, spisovať zmluvy, ktoré mala spoločnosť M. s.r.o. s inými osobami. Išlo o predaj a nákup pohľadávok. Do banky pre peniaze chodil M. Q. a J.. Peniaze z pokladne sa dávali na výplatu pre pána V., platili sa účty za telefón a prevádzkové náklady. Všetky údaje sa neevidovali, pretože pokladničná kniha sa neviedla za spoločnosť, len pre potreby spoločníkov. Svedok J. V. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval ako realitný maklér vo firme Z. s.r.o. Obžalovaní F. V. a U. B. boli jeho nadriadení. M. Q. pozná dávnejšie ako A. bývajúceho na K., spolu robili ako robotníci na stavbe. Z funkcie prevádzkara po vytvorení pobočky D. s.r.o. šiel robiť aktivity smerujúce k realitnej činnosti. M. Q. tiež postú D. s.r.o. šiel robiť aktivity smerujúce k realitnej činnosti. M. Q. tiež postúpil a začal obchodovať s pohľadávkami. Nikdy nebol pri jednaniach medzi M. Q., F. V. a U. B.. Obžalovaní U. B. a F. V. ho poverili, aby chodil s M. Q., pretože tento nemal vodičský preukaz. Keď chodili pre peniaze do banky a doniesli ich do firmy, nikdy nebol pri tom, keď spolu jednali M. Q. a obžalovaní F. V. a U. B.. X. si, že niekoľkokrát obžalovaní F. V. a U. B. dali peniaze, ktoré sa aj poukázali na účet v prospech spoločnosti N. Q. A., a.s. Obžalovaní F. V. a U. B. ho poverili, aby sa v Prahe poobzeral po nejakej reštaurácii do prenájmu, aby zohnal do prenájmu malý byt, aby neplatili drahé peniaze za ubytovanie pri jeho služobných cestách. X. si v Prahe prenajal byt, jednal aj ohľadne reštaurácie, ale bolo to nereálne. V októbri 2001 išiel na služobnú cestu, išiel vlakom a M. Q. išiel s ním, ale nepovedal mu prečo. On si myslel, že ide na výlet. Zdôveril sa mu, že nemá peniaze, videl, že bol na tom fyzicky aj psychicky zle. Videl, že nemá kam ísť, tak mu nechal kľúče od bytu, služobnú hotovosť 7.000.- Sk a odišiel naspäť. M. mu nepovedal aké má problémy, ani prečo sa chce zdržať v Prahe. Keď sa stretol s F. V. a U. B., tak im vysvetlil, čo sa stalo s M. Q.. On bol v Prahe ešte v máji 2002 kvôli realitám a aby zaplatil nájomné. Následne keď sa potreboval skontaktovať s M. Q., tak ho našiel doma. Išlo o prepis spoločnosti M. s.r.o., ktorú vlastnil. Stretli sa na notárskom úrade, prevod sa zrealizoval, pretože M. Q. ju chcel aj tak zlikvidovať. Svedkyňa M. K. vo svojej výpovedi uviedla, že do 30. 6. 2002 robila účtovníctvo. So spoločnosťou M. s.r.o. sa zoznámila cez obžalovaného M. Q.. Dosť pil, chcel od nej vypísať tlačivo k DPH, bol opitý a nevedel ani svoje IČO. Od mája 2001 sa začal pekne obliekať a prestal piť. Obžalovaný U. B. mal na starosti stavbu a obžalovaný F. V. ekonomiku. Od septembra ho nevidela, vraj žil v Prahe. J. účtovníctvo pre spoločnosť M. s.r.o. neviedla, práce v súvislosti s účtovníctvom pre firmu Z. s.r.o. už skončila. Nikdy nebola svedkom, že by obžalovaný Q. niesol nejaké peniaze do kancelárie obžalovaných F. V. a U. B.. Pamätala si, že boli zmluvy medzi firmou Z. s.r.o. a firmou M. s.r.o. o sprostredkovaní zmluvy o postúpení pohľadávok, ale ako tieto obchodné aktivity prebiehali, k tomu sa vyjadriť nevedela. Svedok npor. F.. P. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (č. l. 1369-1370) uviedol, že pri výsluchu M. Q. bol jeho obhajca P.. Q.. Poučil ho podľa zákona a ten spontánne vypovedal, on ho na nič nenavádzal, odpovedal na položené otázky. M. Q. sa k výpovedi svedka npor. Mgr. P. V. vyjadril, že bol zadržaný v meste Púchov, bol spútaný, pripútaný k oku, ktoré bolo upevnené ku stene. Z. bol prevezený do A.. Nebol riadne vyspatý, bol spútaný a vypovedal dvakrát. Prvýkrát keď ho doniesli z Púchova do kancelárie pána P. V. a potom na druhý deň bol vypočutý za prítomnosti obhajcu. Keďže predtým pracoval pre F. V. a U. B., začal „to“ tvrdiť na nich z dôvodu, že z nich nemal strach. Bál sa iných ľudí, ktorých nechce menovať, bál sa týchto ľudí preto, lebo im nedával čiastky, ktoré vyberal. Potvrdil, že je pravda, že ho svedok npor. Mgr. P. V. nenavádzal na výpoveď, myšlienka obviniť F. V. a U. B. vyšla z neho. Krajský súd po zrušení veci na hlavnom pojednávaní na návrh procesných strán - obžalovaných F. V. a U. B. vypočul už odsúdeného M. Q. v pozícii svedka. Svedok M. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2001 založil firmu M. s.r.o. s činnosťou preberania pohľadávok, vymáhania pohľadávok a mal širší výber pohľadávok, ktorý spracoval medzi tými ľuďmi, ktorých neuvádzal ani na predchádzajúcich pojednávaniach. Dostal sa k obžalovaným F. V. a U. B., ktorí mu sem - tam sprostredkovali nejakú pohľadávku. Peniaze bral on a obžalovaným dával provízie okolo 10.000.- až 30.000.- Sk za jednu pohľadávku. Peniaze za pohľadávky odovzdával ľuďom, ktorých nechcel menovať. M. Q. uviedol, že chce dať veci na správnu mieru, že firmu M. s.r.o. A. založil sám, chcel podnikať v rámci obchodnej činnosti, stavebnej činnosti a v rámci postúpení pohľadávok. Pánov V. a B. krivo obvinil, pretože u nich pracoval od roku 1996, poznal ich, vedel, že majú skúsenosti v oblasti obchodovania, využil ich preto, lebo sú to dobrí ľudia a vedel, že mu neublížia. Čo sa týka finančných prostriedkov, tieto preberal on sám osobne, odovzdával ich osobám, ktoré nechce menovať z obavy o svoj život. Uvedomuje si, že poškodil F. V. a U. B.. Informácie o pohľadávkach mal od nemenovaných ľudí, stále poprosil pána B. a V., aby v jeho mene vystavovali papiere, lebo on sa nechcel ukazovať. Za túto pomoc, ktorú mu poskytovali a z obchodu im dával finančné provízie. Približne po pol roku sa B. a V. pýtali na peniaze, ktoré dostával, on im povedal, že to vyrovná sám. Všetky peniaze týkajúce sa obchodu, ako aj pečiatku odovzdal nemenovaným ľuďom, ktorých menovať nechce. Chcel sa vyhnúť trestnému stíhaniu a preto neprávom obvinil B. a V.. Aj on bol zneužitý určitými ľuďmi. Vyberal čiastky v sume 500.000.- Sk, 800.000.-Sk, bola tam aj suma 2 milióny Sk. Tieto peniaze odovzdával ľuďom, ktorých nechce menovať, bolo to asi v 15 prípadoch. Ľutuje, čo sa stalo, nechcel nikomu úmyselne ublížiť, ani nikomu poškodiť. Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi uviedol, že sa v roku 1996 zoznámil s majiteľom firmy Z. s.r.o. F. V. a U. B., kde pracoval ako pomocný robotník, dlhoval manželke výživné 27.000.- Sk a v tom čase za neho F. V. a U. uhradili aj dlžné výživné. Mal založiť obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným, podklady pre založenie spoločnosti mu odovzdali F. V. a U. B. a pri ich vyhotovení mu pomáhal G.. On len podpísal doklady a odniesol na obchodný register. Podnikateľské aktivity vykonávali F. V. a U. B.. On disponoval s účtami, za čo dostával odmenu. Je pravdou, že vybral peniaze aj bez vedomia F. V. a U. B.. Začala sa o neho zaujímať polícia, odišiel do Prahy, kde za ním chodievali F. V. a U. B., ktorí mu platili nájom a telefón a pred odchodom do Prahy mal podpísať väčšie množstvo dokladov bez dátumu. Uviedol, že trvá na výpovedi, aj na písomnom podaní, ktoré je súčasťou jeho výpovede. Proti V. a B. vypovedal tak preto v prípravnom konaní, pretože keď bol zadržaný, bolo mu naznačené, resp. on to pochopil tak, že ak bude tvrdiť skutočnosti proti V. a B., tak bude prepustený zo zadržania. Na svoju obhajobu v rámci záverečných rečí prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že spoločnosť s názvom M. s.r.o. A., so sídlom B. XX, Košice, IČO : XXXXXXXX bola založená zakladateľskou listinou z 30. 11. 1999 vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX NZ XXX/XX, kde jediným spoločníkom a konateľom je M. Q.. V uvedenej spoločnosti nevlastnia obchodný podiel a nie sú ani tichými spoločníkmi obžalovaní F. V. a U. B.. Je teda v rozpore s konštatovaním obžaloby, že uvedenú spoločnosť mali založiť všetci traja obžalovaní, v úmysle vylákať pohľadávky. Predmetom spoločnosti M. s.r.o. A. bol okrem iného faktoring a forfaiting, sprostredkovanie obchodu, služieb a dopravy, ako aj poradenská a konzultačná činnosť v oblasti obchodu a služieb. Jediným jeho previnením je, že v súvislosti s vyššie uvedeným predmetom podnikania konajúc v mene spoločnosti uzatváral na základe zmluvy o sprostredkovaní v nadväznosti na nákup a následný predaj neuhradených pohľadávok, zmluvy o postúpení pohľadávky v súlade s § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávok, pričom však jednotlivým postupníkom dohodnutá odmena celkom alebo sčasti vyplatená nebola. Poukazuje na to, že jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvárané s odkazom na § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení boli koncipované tak, že v prípade neuhradenia stanovenej odplaty zo strany postupcu k rukám postupníka zmluva sa stáva neúčinnou, resp. v zmluvách bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. v platnom znení). V zmysle § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Takmer všetky spoločnosti uvedené v obžalobnom návrhu využili možnosť odstúpiť od predmetných zmlúv, v dôsledku čoho im nevznikla škoda a ako sa v priebehu konania vyjadrili, nepripájali sa k trestnému stíhaniu. Obhajoba M. Q. sa nestotožňuje s tvrdením obžaloby, že obžalovaní uzatvárali zmluvy o postúpení pohľadávky v úmysle získať pohľadávky a nezaplatiť za nich, teda v úmysle obohatiť sa na ich úkor, pretože poškodení si boli vedomí formulácií zmlúv, poznali ich a mali aj vedomosť o zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tvrdenie obžaloby vyvracia aj fakt, že niektoré z uvedených pohľadávok (pohľadávky spoločností, ktoré nevyužili právo od zmluvy odstúpiť), v rámci žalovaných skutkov boli celkom alebo aspoň čiastočne uspokojené. Pri uzatváraní predmetných zmlúv M. Q. nevedel, ani netušil, že nebude v možnostiach firmy M. s.r.o. A. poukázať odplaty v dohodnutých výškach. V priebehu rozsiahleho dokazovania nebol preukázaný úmysel podmieňujúci trestnosť činu uvedeného v obžalobe. M. Q. nepopiera podpísanie jednotlivých zmlúv, nepopiera prevzatie finančných prostriedkov, mal obavu o svoj život, cítil sa zneužitý určitými ľuďmi a ľutuje čo sa stalo. Krajský súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to prečítaním výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosti Z. K. s.r.o., vložka č. XXXXX/V, z ktorého mal krajský súd za preukázané, že štatutárnym orgánom - konateľom od 23. 9. 2005 je M. Q. a spoločníkmi sú X. B. a Q. Z. a výška vkladu každého spoločníka je 400.000.- Sk. Dátum aktualizácie bol k 18. 11. 2009. Uvedený dôkaz navrhli obžalovaní F. V. a U., ktorí uviedli, že týmto dôkazom chceli poukázať na skutočnosť, že Q. podnikal aj v iných firmách, zaoberal sa s pohľadávkami a teda nebol zatiahnutý nimi do ich podnikania a že M. Q. mal schopnosti samostatne podnikať a keďže obchodný podiel bol na M. Q. prevedený 13. 10. 2006 je dôkazom, že M. Q. a jeho spoločníci (nikto dodnes nehľadal neznámu osobu) stále podnikajú a táto firma je obžalovaným V. a B. absolútne neznáma. M. Q. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť, či vykonával inú sprostredkovateľskú službu a či mal založené aj iné firmy, ale on túto firmu Z. K. s.r.o. nezaložil, k menám, ktoré nechcel uviesť povedal, že ich ani neuvedie, ale prítomní obžalovaní F. V. a U. B. to neboli. Účtovníctvo robil sám a iba sem - tam mu pomáhala pani K.. Osoby, ktoré nechce ani teraz označiť mu dávali vypísané daňové priznanie a on ich iba podpísal. Obžalovaný F. V. poukázal k výpovedi svedka M. Q. na skutočnosť, že v prípravnom konaní boli na M. Q. vedené určité tlaky zo strany vyšetrovateľa. M. Q. ich poznal, spolupracovali, poznali sa dlhé roky, takže z nich strach nemal a touto výpoveďou nepotvrdil, že oni stáli za celou trestnou činnosťou. Poukázal aj na to, že aj existencia firmy Z. K. s.r.o. ukazuje nato, že niekto robí za M. Q. a on sa ho bojí. Obžalovaný U. B. k výpovedi svedka M. Q. uviedol na hlavnom pojednávaní, že spolu s obžalovaným V. viedli svoje účtovníctvo, do ktorého dávali svoju činnosť na základe zmluvy o sprostredkovaní pohľadávok a vlastne podľa ich účtovníctva sa zdokumentovala činnosť firmy M. s.r.o. a ak by to účtovníctvo nemali, tak by dodnes nič nebolo zdokumentované, tak skôr ide z ich strany o spoluprácu. Krajský prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 14. 5. 2012 uviedol, že trvá na svojej záverečnej reči z februára 2010, ktorú predniesol pred zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR, navrhol krajskému súdu, aby rozhodol o vine obžalovaných F. V. a U. B. tak, aby boli uznaní za vinných za skutky 1/, 2/, 3/, 11/, 14/ obžaloby. Ďalšie skutky 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 15/ obžaloby boli vypustené vzhľadom na stanovisko Generálnej prokuratúry SR, ktoré bolo prezentované pred NS SR tak, že odvolanie vo veci obžalovaného M. Q. bolo vzaté späť čo do viny, aj čo do trestu. Tak bolo podané odvolanie aj vo vzťahu k obžalovaným F. V. a U.i. Navrhol, aby krajský súd dôsledne vyhodnotil konanie obžalovaných a týmto uložil spravodlivý trest odňatia slobody nepodmienečne a to znížený pri aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., pretože konaním obžalovaných bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Navrhol tiež rozhodnúť o náhrade škody podľa stanoviska NS SR v uznesení na strane 9. Splnomocnenec poškodenej strany F. s. r. o. navrhol, keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa musí rešpektovať, aby krajský súd zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej strane F., spol. s r.o. sumu vo výške 282 042,96 eur. Obhajkyňa obžalovaných zotrvala na svojich predchádzajúcich záverečných rečiach a uviedla, že v celom konaní obžaloba neprodukovala dôkaz, ktorý by preukazoval, že boli to práve jej klienti, ktorí uviedli poškodených do omylu. Práve naopak, dokazovaním bolo preukázané, že poškodení obchodovali s firmou M. a nie s jej klientmi a tu poukázala na vykonané dokazovanie, na dôkazy, výpovede Q. a aj na listinné dôkazy, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú. Podľa jej názoru išlo o klasický obchodný vzťah a nie o podvodné konanie, ako to produkuje prokurátor vo vzťahu k jej klientom. Aj keď Najvyšší súd SR a tu poukázala na tú časť jeho uznesenia, aby prvostupňový súd starostlivo zvažoval všetky vykonané dôkazy, vyslovil určitý právny záver, po vyhodnotení všetkých dôkazov dospela k záveru, že nejde o trestnoprávnu zodpovednosť, ale o obchodno - právnu zodpovednosť a preto tak, ako to uvádzala v predchádzajúcich návrhoch, navrhla obidvoch obžalovaných spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný F. V. a U. B. sa pripojili k návrhom svojej obhajkyne. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, aj v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že obžalovaní F. V. a U. B. v bode 1/, 2/, 3/, 4/ (podľa obžaloby 11/) a 5/ (podľa obžaloby 14/) naplnili znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák., ako po objektívnej, tak aj po subjektívnej stránke. Obžalovaní F. V. a U. B. sú zo spáchania skutkov v bode 1/, 2/, 3/, 4/ (podľa obžaloby 11/), 5/ (podľa obžaloby 14/) usvedčovaní výpoveďou spoluobžalovaného, t. č. už odsúdeného M. Q., ktorý vo svojej prvotnej výpovedi podrobne popísal spáchanie skutkov a to od času, čo sa zamestnal vo firme Z. s.r.o. A., patriacej obžalovaným F. V. a U. B. ako pomocný robotník. V tom čase oni za neho uhradili aj dlžné výživné. Z jeho výpovede z prípravného konania tak aj logicky vyplýva, že obžalovaní mali motív žiadať od neho protislužbu a to založenie firmy M. s.r.o. A.. Aj ďalšie jeho tvrdenie, že kúpou a predajom pohľadávok sa začal zaoberať až rok po založení firmy M. s.r.o. má oporu vo výpise z obchodného registra, pričom návrh na takúto formu podnikania vyšiel od obžalovaných F. V. a U. B.. Krajský súd neuveril zmenenej výpovedi M. Q. na hlavných pojednávaniach, pretože aj skutočnosť vyplývajúca z jeho osobných charakteristík, že má ukončené len základné vzdelanie a jeho profesná kariéra spočívala len vo vykonávaní pomocných prác a s podnikateľskou činnosťou nemal žiadne skúsenosti tvorí reálny podklad k tým skutočnostiam, že aj podklady na založenie, resp. daňové priznanie firmy mu vyhotovili obžalovaní F. V. a U. B.. Rovnako ako M. Q., aj svedok F. G. potvrdzoval, že pomáhal pri vypracovaní dokladu a zmlúv o nákupe a predaji pohľadávok pre obžalovaných F. V. a U. B.. Svedok potvrdil, že M. Q. chodil vyberať peniaze do banky v doprovode ďalšieho zamestnanca firmy Z. s.r.o. J. V. a potom peniaze odovzdali obžalovaným F. V. a U. B.. Krajský súd neuveril výpovedi M. Q., že peniaze odovzdával neznámym osobám, pretože žiadne neznáme osoby z dostupných dôkazných prostriedkov sa nijakým spôsobom nepodieľali na príprave a výkone nákupu a predaja pohľadávok a takéto osoby nie sú uvedené ani v žiadnej z výpovedí svedkov. S výpoveďou M. Q. z prípravného konania korešponduje aj výpoveď J. V. a tá skutočnosť, že keď trestná činnosť obžalovaných začala byť v pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, firma Z. s.r.o. M. Q. ubytovala v Prahe a zabezpečila mu aj finančné prostriedky. Krajský súd poukazuje aj na ďalšie preukázané skutočnosti a to, že M. Q. nemal potrebné finančné prostriedky na podnikanie, keďže v inkriminovanom čase neplatil ani výživné na svoje maloleté deti. Toto za neho najskôr uhradila firma Z. s.r.o. a práve za to od neho žiadali protislužbu -založenie firmy M. s.r.o., čo potvrdil jednak M. Q., keď sa odišiel skryť do Prahy a uvedenú skutočnosť potvrdil aj vyššie spomínaný svedok J. V.. Neplnenie vyživovacej povinnosti mal krajský súd za preukázané trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z č.l. 1574. Z vyššie rozvedených konkrétnych skutočností mal krajský súd za preukázané, že M. Q. mohol uvedené podnikanie vykonávať len na základe odbornej a finančnej spolupráce s firmou Z. s.r.o., t. j. obžalovanými F. V. a U. Bérešom, pričom obaja spoluobžalovaní museli vedieť o schopnostiach M. Q., o situácii firmy M. s.r.o. a jej platobnej schopnosti, o čom svedčí aj neplnenie záväzku firmy Z. s.r.o. voči spoločnosti N. Q., a.s. A., k čomu sa vyjadril svedok J. V. vo svojej výpovedi. Subjektívna stránka konania obžalovaných je naplnená vo forme priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaní založili spoločnosť M., s.r.o. A. v úmysle vylákať od rôznych spoločností pohľadávky, v úmysle nezaplatiť za nich a na úkor týchto spoločností sa obohatili a spôsobili tak následok - škodu veľkého rozsahu. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných je vysoký, pretože na úkor cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili takýmto konaním škodu veľkého rozsahu, čím ohrozili objekt chránený Trestným zákonom a to nedotknuteľnosť majetku iného. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutky v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/ a 15/ obžaloby, ktorých sa už právoplatne odsúdený M. Q. a obžalovaní F. V. a U. B. mali dopustiť tak, ako sú uvedené v obžalobnom návrhu, nie sú trestnými činmi. Vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená obhajoba obžalovaných F. V. a U. B. žiadnymi inými dôkazmi navrhnutými obžalobou, nebola spochybnená ani vyvrátená, ani iné nové dôkazy zo strany obžaloby neboli súdu navrhnuté. Krajský súd mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, XX/, 12/, 13/, 15/ obžaloby išlo o obchodno- právny vzťah a to o odplatné postúpenie pohľadávok. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávky boli uzavreté v súlade s § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a boli koncipované tak, že v prípade neuhradenia stanovenej odplaty zo strany postupcu k rukám postupníka, zmluva sa stáva neúčinnou, resp. v zmluvách bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy. V zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodníka zákonníka (č.l. 499) sa zmluvné strany postupca a postupník dohodli na predmete zmluvy, na cene a platobných podmienkach, kde je presne špecifikované pod bodom 2. čl. III cena a platobné podmienky, že odplata bude postupcovi uhradená do 30 dní od podpísania zmluvy. V prípade, že uvedená odplata nebude v lehote vyplatená postupcovi v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy, stáva sa táto zmluva neplatnou od začiatku s dôsledkami uvedenými v ustanovení § 457 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. IV. pod bodmi 1.- 5. boli určené práva a povinnosti zmluvných strán a z čl. V. záverečných ustanovení vyplýva, napr. z bodu 3, že zmluvné strany prehlasujú, že zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, jej obsah je im úplne zrozumiteľný a určitý, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a na znak súhlasu s obsahom zmluvy táto bola vlastnoručne podpísaná tak postupcom, ako aj postupníkom. Následne na uvedené nadväzuje aj ustanovenie § 48 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, z ktorého je preukázané, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V zmysle § 457 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý účastník povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Krajský súd mal preukázané z výsluchov svedkov, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, že spoločnosti v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10, 12/, 13/ obžaloby boli s podmienkami zmlúv o postúpení pohľadávok uzrozumené a každá zo spoločnosti využila jednu z podmienok zmlúv, že v prípade, ak nedôjde k úhrade dohodnutej výšky odplaty či už v celej výške alebo v dohodnutej lehote, zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je od počiatku neplatná. Jednotlivé spoločnosti v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10, 12/, 13/ obžaloby využili možnosť odstúpiť od predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho im nevznikla škoda a ako vyplýva aj z ich vyjadrení nepripájali sa k trestnému stíhaniu. Vzhľadom k okolnostiam týkajúcich sa bodu 15/ obžaloby mal krajský súd za preukázané, že aj v tom prípade, čo sa týka zmlúv o postúpení pohľadávok išlo o obchodno-právny vzťah, kde dlžník M. s.r.o. a spoludlžník Z. s.r.o. A. uznali záväzok voči spoločnosti M+M spol. s r.o. v celkovej výške 18.568.064,35 Sk, ktorý bol predmetom uznania a predstavuje záväzok, ktorý dlžníkovi, firme M. s.r.o. vznikol voči spoločnosti M+M s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, o postúpení na sumy 5.500.000.- Sk, 9.482.790,35 Sk a 3.585.274.- Sk a spoločnosť M. s.r.o. A. ako na č.l. 331 vystavila zmenku dňa 14. 11. 2001 na sumu 18.568.064.- Sk pre M+M A. s.r.o. Z predmetnej zmenky z č. l. 330 krajský súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 14. 11. 2001 v A. spoločnosťou M. s.r.o. A., na sumu 18.568.064.- Sk a ako ďalej vyplýva zo zmenky ručenie za spoločnosť M. s.r.o. A. podpísala spoločnosť Z. s.r.o. A. pre spoločnosť M+M A., s.r.o., B. X/A, z čoho mal súd za preukázané, že uvedená zmenka bola prijatou zárukou pri obchodno-právnom vzťahu a zábezpekou pre spoločnosť M+M A. s.r.o. Krajský súd nezistil z vykonaného dokazovania, že by v čase uzatvárania zmlúv o postúpení pohľadávok obžalovaní F. V. a U. B. konali v úmysle získať pohľadávky a nezaplatiť za nich, teda že by konali v úmysle obohatiť sa na úkor iného. Predmetom spoločnosti M. s.r.o. A. bolo okrem iného faktoring a forfaiting, sprostredkovanie obchodu služieb a dopravy, ako aj poradenská a konzultačná činnosť v oblasti obchodu a služieb. Svoju činnosť spoločnosť M. s.r.o. A. realizovala prostredníctvom zmlúv, ktorých obsah a podmienky boli zmluvným stranám úplne zrozumiteľné, určité, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená a na znak súhlasu boli vlastnoručne zmluvnými stranami podpísané. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi krajský súd dospel k záveru, že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť, že obžalovaní F. V. a U. B. v skutkoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/ a 15/ konali v úmysle, ktorý sa vyžaduje ako zákonný znak subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. a vzhľadom k tomu, že uvedené skutky boli krajským prokurátorom žalované ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák., spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., súd uvedené skutky pokračujúcej trestnej činnosti obžalovaných F. V. a U. B. vypustil tak, ako sa to stalo aj pri právoplatnom rozhodnutí o vine a treste u teraz už odsúdeného M. Q., potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 13/2007 zo dňa 9. 12. 2008, keďže tieto nie sú trestnými činmi a boli by pokračujúcou trestnou činnosťou trestného činu podvodu, za ktorú boli obžalovaní F. V. a U. B. uznaní vinnými. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania nemá pochybnosť o tom, že tak ako už u právoplatne odsúdeného M. Q., ani u obžalovaných F. V. a U. B. nešlo v skutkoch uvedených v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/,10/, 12/, 13/ a 15/ o konanie vykazujúce znaky trestného činu, ale o obchodno-právne vzťahy, ktoré vznikali na základe zmlúv o sprostredkovaní. Z uvedených dôvodov konštatoval krajský súd, že skutky uvedené v obžalobe sa stali, ale nie sú trestnými činmi. Obžalovaný F. V. je v mieste bydliska charakterizovaný všeobecne. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný U. B. je v mieste bydliska charakterizovaný všeobecne. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd prihliadal na ustanovenia § 23, § 31 ods. 1 a § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006. Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Za pomery páchateľa, ktoré sú dôvodom na aplikáciu citovaného ustanovenia je treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase ukladania trestu a za ktoré treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska citovaného ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody by páchateľ pociťoval podstatne citlivejšie ako iný páchateľ. Európsky dohovor o ochrane ľudských právach a základných slobôd (ďalej len Dohovor) v znení Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 vo svojom článku 6 ods. 1, 3 Dohovoru upravuje právo každého, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom zriadeným zákonne a ktorý zabezpečuje osobe obvinenej z trestného činu právo na spravodlivé súdne konanie, vrátane uloženia spravodlivého trestu. Vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného F. V. mal krajský súd za preukázané, že obžalovaný má tri deti, najmladšie má tri roky a dvaja starší majú 17 rokov a 18 rokov, ktorí navštevujú gymnáziá. Najmladšie dieťa, T. sa narodil 31. 12. 2008. Je rozvedený, staršie deti má s bývalou manželkou, ktorá nemá taký príjem, aby utiahla celú domácnosť, takže on platí deťom výživné a prispieva aj na nájomné. Najmladšie dieťa má s družkou AL., s ktorou nie je v manželskom zväzku, ale žijú v spoločnej domácnosti a stará sa o dieťa. Družka je t. č. na materskej dovolenke a on sa finančne stará o obidve rodiny. Z listinných dôkazov mal krajský súd za preukázané že J. V. so svojím ex-manželom, obžalovaným F. V., s ktorým sa rozviedla v roku 2006 udržiava do dnešného dňa kontakt. Majú spolu dvoch synov vo veku 17 a 18 rokov. Obaja synovia študujú na gymnáziach a majú ambície pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Nebyť finančnej pomoci bývalého manžela, by sa tieto ciele nemohli uskutočniť. O obe deti sa aj napriek tomu, že si založil novú rodinu svedomito stará. Je s nimi v dennom kontakte, či už ich odnesie na angličtinu, alebo na tréning a venuje sa chlapcom. Mnohokrát ich po dohode s ňou berie aj mimo určených dní na víkendy alebo voľné dni, ako aj počas prázdnin. Z jej mesačného príjmu 500 € po odpočítaní pravidelných mesačných nákladov na byt (240 €), cestovné (40 €), stravné v školskej jedálni (40 €), telefóny (30 €), ostane cca 150 € mesačne, takže bez finančnej podpory jej ex-manžela, ktorá je mesačne vo výške 500 € si nevie predstaviť, ako by utiahla chod domácnosti, takisto sa jej snaží pomôcť či už formou väčšieho potravinového nákupu, ošatenia pre deti alebo hotovosťou na mimoriadne výdavky ako školské výlety, stužková, atď. Obaja sa snažia, aby ich spoločné deti nepociťovali psychickú, ale ani materiálnu ujmu z nášho rozchodu. Majú spolu korektný vzťah a vždy sa snažia o to, aby deti čo najmenej pociťovali ich rozchod. Z listinných dôkazov je preukázané, že T. J. v období od 24. 7. 2009 do 31. 12. 2011 bola na materskej dovolenke, pred materskou dovolenkou pracovala ako prevádzkarka v U. reštaurácii pre spoločnosť C., s.r.o., ktorá už spomínanú reštauráciu neprevádzkuje od 1. 1. 2010, z toho dôvodu bol s ňou ukončený pracovný pomer a k 8. 2. 20012 bola odhlásená zo sociálnej poisťovne zo strany bývalého zamestnávateľa. Toho času má podanú žiadosť o evidenciu na úrade práce a mala by poberať podporu v nezamestnanosti cca 200 €. Žiadnu inú možnosť zamestnať sa momentálne nemá. Žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným F. V., s ktorým spoločne vychovávajú syna T., nar. 31. 12. 2008 a celý finančný chod domácnosti (nájom, splátka hypotéky na byt, domácnosť, atď.) zabezpečuje jej partner. Bez finančného zabezpečenia chodu domácnosti F. V. by sa ocitli v existenčných problémoch, z toho vyplýva, že sú finančne odkázaní na príjem jej partnera. Vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného U. B. mal krajský súd za preukázané, že tento je rozvedený a s bývalou manželkou má 19- ročnú dcéru, ktorá je žiačkou Q., F. 17 v A.. Bývalá manželka nepracuje, celú domácnosť, včetne výživného a nájomného zabezpečuje on. S družkou žije v spoločnej domácnosti, starajú sa o 15-ročného syna a je jediným živiteľom oboch rodín. Podporuje finančne aj dcéru, aj svoju súčasnú spoločnú domácnosť vzhľadom na nízke príjmy aj bývalej aj súčasnej partnerky. Uplynutie doby viac ako 11 rokov od spáchania skutku a 10 rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru považovať za okolnosť, ktorú môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Krajský súd poukazuje v súvislosti s dĺžkou konania na skutočnosť, že obvinenie podľa § 160 ods. 1 Tr. por. bolo obžalovaným vznesené uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ A., ČVS : KUV-XX/OVEK-XXXX zo dňa 20. 6. 2002 a to pre pokračovací trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Na základe uvedeného je teda nepochybné, že trestné konanie proti obžalovaným trvá od roku 2002, t. j. viac ako 10 rokov z dôvodov, ktoré nezavinili obžalovaní. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžaloba na obžalovaných F. V. a U. B. bola podaná dňa 16. 5. 2003 na Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 3 T 8/03 dňa 8. 3. 2004 vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Na podklade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 To 47/2004 zo dňa 3. 5. 2005 bola vec zrušená a krajskému súdu bolo uložené vo veci konať a rozhodnúť. Krajský súd vo veci rozhodol dňa 5. 2. 2007. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 13/2007 bola dňa 9. 12. 2008 trestná vec zrušená vo vzťahu k obžalovaným F. V. a U. B., aby krajský súd vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd opätovne rozhodol rozsudkom dňa 8. 2. 2010 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 8/2010 zo dňa 31. 5. 2011 bola trestná vec zrušená a vrátená krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd pritom poukazuje na legálnu definíciu účelu trestu podľa § 23 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Krajský súd aplikujúc právo obžalovaných na spravodlivé súdne konanie, zohľadňujúc dĺžku trestného konania a skutočnosti, že obaja obžalovaní sú jediní živitelia svojich rodín, ktoré sú odkázané na ich finančné príjmy ako jediný zdroj a nepodmienečné tresty odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzby 5 až 12 rokov by boli pre obžalovaných, aj vo vzťahu k ich rodinám neprimerane prísne, znížil dolnú hranicu zákonom stanovených trestných sadzieb na dva roky, nakoľko je toho názoru, že účel trestného konania dostatočne zabezpečí aj trest kratšieho trvania, aj vzhľadom na beztrestnosť obžalovaných v čase od spáchania uvedených trestných činov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu. Krajský súd prihliadajúc na pomery obžalovaných, zohľadňujúc ich doterajší bezúhonný život (doposiaľ súdom odsúdení neboli), obaja obžalovaní sa starajú o osoby, ktoré sú na nich závislé svojou výživou a výchovou, ako aj dĺžku trestného konania má dôvodne za to, že aj podmienečným odkladom dvojročného trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou troch rokov, z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účelnejšie, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. V rámci pomerov obžalovaných súd vyhodnotil, čo bolo nesporne preukázané vykonanými dôkazmi, že organizátorom celej trestnej činnosti bol už odsúdený M. Q.. Nasvedčujú tomu aj okolnosti, za akých došlo k vyberaniu peňazí odsúdeným M. Q. a jeho jednaním v súvislosti s podnikaním. Súd vyššie uvedené zistenia hodnotil v rámci pomerov páchateľov a to napriek tomu, že by sa mohli tieto zistenia javiť ako súčasť okolnosti prípadu. Predovšetkým je ale treba vychádzať z princípu spravodlivosti. Vyššie rozvedené skutočnosti a celý spôsob života obžalovaných a to aj po spáchaní činov v súhrne a komplexne bolo potrebné vyložiť v ich prospech a to v rámci ich osobných pomerov. V priebehu konania si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, preto krajský súd zaviazal obžalovaných F. V. a U. B., aby uhradili spoločne a nerozdielne poškodeným spoločnostiam N. Q. A., a.s., Q. XX, A. škodu vo výške 925,46 eur, (27.880,50 Sk), F. spol. s r.o., T. XX, A. škodu vo výške (282 042,96 eur (8.496.826,20 Sk), K. O., s.r.o., A. 7, A. škodu vo výške 68 739,81 eur (2.070.855,60 Sk), H. a spol., O. č. XXX, V. nad K. škodu vo výške 32 198,10 eur (970.000.- Sk), E. V., a.s., V. XXX škodu vo výške 16 727,92 eur (503.945,60 Sk). Vzhľadom k tomu, že krajský súd vypustil skutky 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, pretože tieto nie sú trestnými činmi, poškodených F. Q., spol. s r.o. J. 5, B. B., U. I., a.s., O. č. 7, I., F., s.r.o., B. XX, X., U. - D.. X. A. TH.y, L., s.r.o., X., firma L. - Ing. P. U., a.s., X., B., P.s., V. F. a.s., T. V., F. per analogiam s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 (osem) dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.