Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/71/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710206083 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7710206083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu DAGSHER, spol. s r.o., Košice, Kpt. Jaroša 10, IČO: 36 600 512, zast. Š. M., X. XXX, proti žalovanému Erika- Direct, s.r.o., Košice, Krivá 23, IČO: 36 602 841, zast. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Zbrojničná 12, IČO: 31 962 238, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/68/2010-56 z 29.11.2010-56 z 29.11.2010 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa žalobou, došlou súdu 11.5.2010 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. 2189/11, č. 2189/13, č. 2189/14, č. 2189/15, č. 2189/16 - zast. plochy a nádvoria a penziónu č. s. 52, postaveného na parc. č. 2189/14, mostovej váhy na parc. č. 2189/15, garáže stojacej na parc. č. 2189/16, garáže stojacej na parc. č. 2189/20 a 2189/21 v k.ú. obce Budkovce. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol vlastníkom žalovaných nehnuteľností od 9.7.2008 na základe kúpy od predávajúceho Š. M. ( kúpna zmluva na čl. 12 a LV na čl. 7 ), že žalobca 5.12.2008 predal nehnuteľnosti P. Š. (kúpna zmluva a LV v prílohovej obálke), ktorá ich v r. 2010 previedla na žalovaného (kúpna zmluva na čl. 34 a LV na čl.6), že všetky kúpne zmluvy prešli riadnym vkladovým konaním na Správe katastra Michalovce, že žalovaný je doposiaľ vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník na základe kúpy (čl.6), že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a P.. Š. (prílohová obálka) zistil, že v čl. IV. bod 6. predávajúci - žalobca, prehlásil, že po zaplatení celej kúpnej ceny si nebude v ďalšom nárokovať na prevádzané nehnuteľnosti a v čl. V. bod 3 zmluvné strany prehlásili, že zmluva je súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, že nebola uzatvorená v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok. Ďalej reprodukoval výpoveď žalovaného na pojednávaní 20.10.2010 ( zápisnica na č.l. 47). Vychádzajúc z § 132 ods. 1, § 46 ods. 1, § 133 ods. 2 OZ, § 7 písm. c), § 31 ods. 1 a § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. (ich znenie citoval) dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, že však neuviedol dôvod, pre ktorý sa cíti byť ich vlastníkom, že zo žaloby vyplýva, že malo ísť iba o dočasný prevod vlastníckeho práva zo žalobcu na F.. Š. resp. F.. Š., že ako dôvod uviedol, že podľa ústnej dohody medzi ním a F.. Š., nehnuteľnosti mali slúžiť na zabezpečenie záväzku, a to pôžičky, ktorú mal žalobcovi poskytnúť pán Š., že ústne dohody mali potvrdiť navrhnutí svedkovia, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe sú však právne irelevantné vo vzťahu k zákonnej úprave nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj k zákonnej úprave zabezpečenia záväzkov, že na tejto skutočnosti by nič nezmenili ani výpovede svedkov, ktorí by ústne dohody potvrdili, že OZ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kúpou vyžaduje písomnú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, že tiež určuje, že vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, že vkladové konanie a následný zápis vlastníctva do katastra osvedčuje, že kupujúci nadobudol vlastnícke právo v súlade s právnymi predpismi, že všetky zmluvy predložené do konania, a to zmluva medzi p. M. a žalobcom, medzi žalobcom a P.. Š. a medzi P.. Š. a žalovaným, boli uzavreté v súlade so zákonom a všetky prešli vkladovým konaním na Správe katastra v Michalovciach, pretože povolenie vkladu je vyznačené na každej zmluve a nadobúdatelia boli zapísaní ako vlastníci na LV. Poukázal na to, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť zmluvy neplatné a ktoré by odôvodňovali tvrdenie žalobcu o vlastníckom práve k žalovaným nehnuteľnostiam, že ústne dohody, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú neplatné, že žalobca navyše pri prevode nehnuteľnosti v zmluve prehlásil, že si nebude nárokovať na prevádzané nehnuteľnosti a zmluvu uzavrel slobodne, vážne, nie v tiesni alebo za inak nevýhodných podmienok, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a P.. Š. neobsahuje žiadne ustanovenia o obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami a neobsahuje ani žiadne podmienky viazané na vznik, zmenu alebo zánik práva (§36 a nasl. OZ), že to sa týka aj zmluvy uzavretej medzi P.. Š. a žalovaným. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že malo ísť o dočasný prevod vlastníctva, ktorý mal zabezpečiť pohľadávku veriteľa žalobcu, že v občianskom práve existuje množstvo inštitútov, ktoré slúžia na zabezpečenia záväzku, a ktoré mohol žalobca a jeho veriteľ využiť, že musia však mať písomnú formu, či už ide o záložné právo (§ 151a a nasl.), zabezpečenie záväzkov prevodom práva (§ 53), alebo o zábezpeku (§ 555), že príp. mohol využiť inštitút predkupného práva (§ 602 a nasl.). Vychádzajúc z § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. (jeho znenie citoval) vyvodil záver, že ak žalobca mal v úmysle nehnuteľnosťami iba zabezpečiť pohľadávku veriteľa, mal si overiť všetky zákonné možnosti pre takýto postup, že jeho neznalosť v tomto smere nemôže ísť na úkor vlastníka, ktorý svoje vlastnícke právo nadobudol zákonom predpísaným spôsobom. K tvrdeniu žalobcu, že ponuku p. Š. na dočasný prevod prijal v tiesni, pretože nemal peniaze na opravu penziónu, a nemohol si vybaviť úver dodal, že neuviedol dôvod, pre ktorý úver nemohol získať a prečo bol v tiesni. Z predloženého LV ( č.l.7 ) mu nevyplynulo, že nehnuteľnosti boli zaťažené, pretože v časti C: ťarchy, nie sú žiadne záznamy, že naopak žalovaný nehnuteľnosti zaťažil záložným právom, pretože si zobral úver v Poštovej banke za účelom vyplatenia kúpnej ceny nehnuteľností ( č.l. 6 ). Ďalej poukázal na to, že v konaní nejde o určenie vlastníckeho práva proti pôvodnému vlastníkovi, ale proti následnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva, že v tomto kontexte musí zmluvy posudzovať samostatne, a v prípade zmluvy uzavretej medzi P.. Š. a žalovaným nezistil rozpor so zákonom, že žalovaný v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti a nemal dôvod o jeho vlastníctve pochybovať, že mu predložil množstvo dokladov, ktoré svedčia o tom, že vykonal všetko na zistenie vlastníctva nehnuteľností a v súlade so zákonom nehnuteľnosti kúpil. Ku skutočnosti, že žalovaný poprel, že by mal informácie o ústnych dohodách medzi žalobcom a F.. Š. uviedol, že ak by o nich aj vedel, tieto dohody by ho nezaväzovali, že ak dohody porušil žalobcov veriteľ, ide o ich vzájomný vzťah a zodpovednosť, ktorá nemôže byť na ujmu žalovaného. K tvrdeniu žalobcu , že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností uviedol, že nemajú oporu v zákone a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, aj keď bol vo veci úspešný, pretože ich nevyčíslil ,v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku (§151 ods. 1,2 O.s.p.). Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od vlastníka zapísané v katastri nehnuteľnosti v dobrej viere, že konanie účastníkov kúpnej zmluvy bolo v rozpore s ich vôľou, keď konali po predchádzajúcej dohode a uzrozumení Ľ.. Š., ktorý je manželom P.. Š. a konateľky žalovaného, ktorú ako svedka nepredvolal, že žalovaný za daných okolností nadobudol nehnuteľnosť bez právneho titulu a za peniaze D.. Š., že jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nie je bez pochýb jednoznačné aj s prihliadnutím na tieto neodstránené rozpory v tvrdeniach účastníkov, že tieto okolnosti tak uzavretú zmluvu o prevode vlastníctva práva robia od začiatku neplatnou. Potvrdil, že je pravdou, že zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným neobsahuje žiadne ustanovenia o obmedzení nakladania v písomnej forme požadujúcej pre vklad do katastra, ale iba preto, že bol ubezpečený aj s vedomím žalovaného Ľ.. Š. o spätnom prevode nehnuteľnosti na neho uzavretím kúpno-predajnej zmluvy, že ak súd motív konania a jeho dobromyseľnosť neakceptoval a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, rozhodol tak predčasne. Preto tvrdenie žalovaného, že žiadne rokovania medzi nimi neprebiehajú, boli zavádzajúce, že súd jednostranne pri rozhodovaní toto vzal do úvahy. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že ich považuje za neopodstatnené, keď súd vykonal dokazovanie v súlade so zákonom a v intenciách návrhov účastníkov konania, že sporná nehnuteľnosť bola ním nadobudnutá legálne a prefinancovaná bankou a nie za peniaze Ľ.. Š., že nedisponoval okamžitou finančnou hotovosťou, preto jeho konateľka s ekonómkou spracovali požadujúce podklady pre bankový úver, že Poštová Banka a.s. ,pob. Košice po preskúmaní predložených dokumentov schválila požadovaný úver - výšku kúpnej ceny, ktorá pozostávala z predajnej ceny hnuteľného a nehnuteľného majetku ( dôkaz - v spise nachádzajúce sa Kúpne zmluvy na hnuteľný a nehnuteľný majetok, Úverové zmluvy, LV), že 19.4.2010 sa stal výlučným vlastníkom celého nehnuteľného a hnuteľného majetku, ktorý na základe Preberacieho protokolu prevzal v ten istý deň, že predávajúci nezabezpečil vyprázdnenie celej nehnuteľnosti, ale nechal p. Š. .M. ml. s dcérou a sestru Y. M. so synom naďalej neopodstatnene užívať apartmány, hoci sa v kúpnej zmluve písomne zaviazal, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani záväzky voči tretím osobám a v deň Preberacieho protokolu zabezpečí vyprázdnenie celej nehnuteľnosti. On nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne a v súlade so zákonom, a o pravosti a platnosti kúpnej zmluvy neboli a nie sú žiadne pochybnosti, na celú transakciu pri poskytovaní finančných prostriedkov dozerala financujúca Poštová banka, a.s. a kontrolovala všetky dokumenty, vrátane kúpnej zmluvy. Žiadal rozsudok podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť a náhradu trov konania si neuplatnil. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a aj keď v odvolaní výslovne neuvádza odvolací dôvod, aj podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z jeho obsahu vyplýva, že skutočnosti ním uvedené sa dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod. Ani jeden z odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu, pričom žalobca v odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré dôkazy ním navrhované súd vo veci nevykonal, ktoré by boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu, ktorý vyslovil v odôvodnení rozsudku, ktorý si osvojuje , pokiaľ nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov , lebo mali potvrdiť len ústne dohody k žalovaným nehnuteľnostiam , ktoré mal za právne irelevantné, a to vo vzťahu k zákonnej úprave nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zákonnej úprave zabezpečenia záväzkov, na čom by nič nezmenili ani svedecké výpovede, vychádzajúc z § 46 ods. 1 OZ ( písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov). Ak by medzi účastníkmi konania žalobcom tvrdená ústna dohoda aj bola uzavretá, bola by absolútne neplatná, pre nedostatok jej písomnej formy. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal aj v odvolacom konaní plný úspech, avšak si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhrada nebola priznaná a žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.