Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 14Co/84/2024 6624203198 27. 01. 2025 JUDr. Eva Dzúriková ECLI:SK:KSBB:2025:6624203198.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 46,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 39C/10/2024-43 zo dňa 16. septembra 2024, takto rozhodol: Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 39C/10/2024-43 zo dňa 16. septembra 2024 u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
zr
odôvodnenie: 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 39C/10/2024-43 zo dňa 16. septembra 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že návrh spoločnosti Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255 (ďalej len „Slovenská televízia a rozhlas“ alebo „STVR“) na opravu platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 39C/10/2024-20 zo dňa 8. júla 2024 zamietol. 1.1 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrh na opravu platobného rozkazu nie je dôvodný, pretože v čase vydania platobného rozkazu, t. j. 8. júla 2024, spoločnosť Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480 (ďalej len „RTVS“ alebo „pôvodný žalobca“)) existovala. K zániku spoločnosti RTVS došlo až jej výmazom z obchodného registra, t. j. dňa 16. júla 2024. Súd prvej inštancie uviedol, že RTVS v čase vydania platobného rozkazu, t. j. už dňa 1. júla 2024 bola zrušená na základe zák. č. zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 157/2024 Z. z.“), avšak k jej zániku došlo až výmazom z obchodného registra, čo znamená, že v danom medziobdobí je potrebné považovať spoločnosť RTVS za subjekt s plnou právnou a procesnou subjektivitou. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh na opravu platobného rozkazu zamietol. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podala Slovenská televízia a rozhlas odvolanie, argumentujúc nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie a tvrdila, že v čase vydania platobného rozkazu pôvodný žalobca, t. j. Rozhlas a televízia Slovenska nedisponoval právnou subjektivitou, nakoľko zanikol „ex lege“ účinnosťou zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorého univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas, a preto požadovala, aby súd nesprávne označenie žalobcu v platobnom rozkaze opravil. 3. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 359, 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“
uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 5. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu konštatuje, že dňa 26. júna 2024, ešte pôvodný žalobca, doručil súdu prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd prvej inštancie o návrhu pôvodného žalobcu rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 39C/10/2024-20 zo dňa 8. júla 2024 (ďalej len „platobný rozkaz“). Platobný rozkaz bol riadne doručený žalovanej dňa 22. júla 2024. Pôvodnému žalobcovi bol platobný rozkaz odoslaný prostredníctvom systému elek. doručovania dňa 11. júla 2024. Z informácii o zmene v doručovaní (č. l. 70) vyplýva, že platobný rozkaz nebol pôvodnému žalobcovi účinne doručený, nakoľko adresát zanikol pred dátumom, ktorý je uvedený na doručenke (č. l. 24). Dňa 25. júla 2024 doručila STVR súdu prvej inštancie žiadosť o opravu, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na opravu platobného rozkazu, o ktorom rozhodol uznesením č. k. 39C/10/2024-43 zo dňa 16. septembra 2024. Proti tomuto uzneseniu podala STVR odvolanie. Odvolací súd za účelom ustálenia procesného okruhu strán sporu uznesením č. k. 14Co/84/2024-77 zo dňa 16. decembra 2024, právoplatným dňa 4. januára 2025, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to so spoločnosťou STVR. 6. V nadväznosti na konštatovaný procesný útok odvolateľa v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). 7. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona č. 157/2024 Z. z. a zák. č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska (ďalej len „zák. č. 532/2010 Z. z.“) odvolací súd konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku čoho bolo zasiahnuté do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 8. V tomto smere odvolací súd uvádza, že zák. č. 157/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2024. V zmysle ust. § 30 ods. 1 zák. č. 157/2024 Z. z. „Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona“. Podľa § 34 zák. č. 157/2024 Z. z. „Zrušuje sa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 242/2023 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z“. 9. Rozhlas a televízia Slovenska, ako aj spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas, predstavujú verejnoprávne subjekty (§ 18 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka), ktoré sú reglementované osobitnými právnymi predpismi. Osobitná právna úprava sa dotýka najmä aspektu ich vzniku (nadobudnutia právnej subjektivity). Ide o subjekty, ktorých vznik nie je viazaný na zápis do obchodného registra, ergo zápis má len deklaratórne účinky (porovnaj ust. § 12 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku). To znamená, že dané subjekty vznikajú aj zanikajú priamo zo zákona (pozri tiež E., I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, s. 290). Preto, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom používa pojem „zriadenie a zrušenie“ má sa tým súčasne na mysli „vznik a zánik“, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 10. Spoločnosť RTVS bola zriadená zák. č. 532/2010 Z. z. Účinnosťou zák. č. 157/2024 Z. z. došlo (1. júla 2024) k zrušeniu, ergo k zániku RTVS. V priebehu konania, pred súdom prvej inštancie, nastala vyššie uvedená právna skutočnosť, v dôsledku ktorej pôvodný žalobca dňa 1. júla 2024 stratil právnu
subjektivitu. V zmysle zák. č. 157/2024 Z. z. bola zriadená spoločnosť, ergo vznikla Slovenská televízia a rozhlas, na ktorú prešili v zmysle predmetného zákona všetky práva a povinnosti zanikajúceho subjektu (RTVS), ktorú situáciu právna doktrína označuje za, tzv. univerzálnu sukcesiu práv a povinností. 11. Z uvedeného potom vyplýva, že ak súd prvej inštancie v rámci hodnotenia (ne)dôvodnosti návrhu STVR na opravu platobného rozkazu vychádzal z premisy o konštitutívnych účinkoch zápisu údajov do obchodného registra, nemožno jeho postup označiť za správny. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu nebolo len vydanie napadnutého uznesenia ale aj vydanie platobného rozkazu, ktorý nereflektuje na vyššie uvedenú právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej sa stala STVR univerzálnym právnym nástupcom RTVS, a ktorej tak prislúcha právo domáhať sa odstránenia vytýkanej vady, sledujúc zabezpečenie práva na prístup k súdu. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že platobný rozkaz nie je v súčasnosti právoplatný, keďže nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu žalobcovi. 12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci samej, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).