KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica24. 2. 2020plný textcitované 11×

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/13/2020 z 24. 2. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2020, sp. zn. 11Co/13/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6719204076.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204076
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719204076.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej, ako členiek senátu, v právnej veci
žalobkyne: D. Q., nar. XX. novembra XXXX, bytom H. mestom XXXX, XXX XX E., zast. JUDr. Romanom
Juríkom, advokátom, so sídlom AK M. Flengera 4, 960 01 Nové Zámky, proti žalovanému: G. E. K.,
s.r.o., P.: XX XXX XXX, so sídlom S. 5, XXX XX C., zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/29/2019-44 zo dňa
18. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v celom rozsahu m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom
prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobkyňa p
o v i n n á zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
8C/29/2019-44 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté
uznesenie“) rozhodol nasledovne:
„I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. E., obec E., okres E., a to pozemky, parcela L. číslo XXXX, výmera XXX m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela L. číslo XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku trvalý
trávny porast, parcela L. číslo XXXX, výmera XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, parcela L. číslo
XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, parcela L. číslo XXXX, výmera XXXX m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba na parcele číslo XXXX, so súpisným číslom XXXX, druh
stavby rodinný dom, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom X. úradom E., katastrálnym
odborom, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej.
II. T. je povinná podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, a to v
lehote do XX dní od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby
vo vzťahu k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktorá sa mala uskutočniť dňa 25.09.2019 o 11.15 hod. v
Banskej Bystrici. V návrhu poukázala na skutočnosť, že už pôvodný veriteľ (VÚB, a.s.) dňa 24.10.2013
vydal oznámenie o začatí realizácie záložného práva vyplývajúceho zo zmlúv o zriadení záložného práva



zo dňa 30.05.2008 a 26.05.2009, uzavretých medzi právnym predchodcom žalovaného ako záložným
veriteľom a žalobkyňou ako záložcom. Zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečovali pohľadávku
záložného veriteľa z úverovej Zmluvy o poskytnutí Hypopôžičky, ktorú uzavrela dcéra žalobkyne M.
N. dňa XX.XX.XXXX (č. zmluvy XXXXX-XX) a zo Zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička, ktorú so
záložným veriteľom uzavrela žalobkyňa spolu so svojim manželom A. Q. dňa XX.XX.XXXX (č. zmluvy
17518-08). S výkonom záložného práva začal pôvodný veriteľ už v roku 2015, prebehli tri neúspešné
dražby a následne v roku 2018 postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy na žalovaného. Žalobkyňa mala
za to, že výkon záložného práva sa vedie vo vzťahu k premlčanej pohľadávke, premlčané by už malo
byť aj záložné právo. Za daného stavu nie je možný výkon záložného práva formou predaja zálohu
na dobrovoľnej dražbe, u žalovanej by tým mohlo dôjsť k stavu, že príde o strechu nad hlavou a zo
strany žalovaného by došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré nemá právny titul. Existuje tak
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne, bez okamžitej, aj keď len dočasnej
úpravy pomerov strán je jej právo neprimerane ohrozené. Neodkladným opatrením dôjde k dočasnému
obmedzeniu oprávnení záložného veriteľa, a to za účelom zabránenia vzniku ťažko napraviteľnej ujmy
na právach žalobkyne. Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa za to, že je nateraz potrebné uložiť
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, takýmto spôsobom nebude nijako dotknutá
existencia ani výška pohľadávky žalovaného voči žalobkyni či jej dcére.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods.1, § 325 ods.1, 2 písm. d), § 326 ods.1, § 329
ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ustanovenie § 3 ods.2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, jeho účel.

1.3 Konštatoval, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
ochrany pred zásahom do svojich majetkových a užívacích práv, keď nebolo v jej moci zabrániť
vykonávaniu dražby predmetných nehnuteľností iným spôsobom. Zmluva o zriadení záložného práva je
zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva; inštitút záložného práva umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. Výšku
dlhu si v prípade dobrovoľnej dražby veriteľ určí sám, vydá oznámenie o dražbe a dlžník nemá možnosť
ju priamo zastaviť. V prípade spornosti nároku veriteľa je neodkladné opatrenie jediným spôsobom
dočasného znemožnenia vykonania dražby. Okresný súd pritom zistil, že prebieha realizácia záložného
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Krupina, formou
dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa namieta premlčanie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o úvere a
tiež záložného práva; bude potrebné tieto právne úkony podrobiť súdnej kontrole vo veci samej, kedy sa
bude posudzovať, či a v akej výške je pohľadávka žalovaného vymáhateľná a či sú splnené podmienky
na vykonanie dobrovoľnej dražby.

1.4 Na základe vyššie uvedeného dospel okresný súd k záveru, že sú splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia; žalobkyňa preukázala, že žalovaný svojím konaním smeruje k
vykonaniu záložného práva, vlastnícke právo žalobkyne k založeným nehnuteľnostiam je priamo
ohrozené. Okresný súd žalobkyni poskytol právnu ochranu do doby, pokiaľ sa vyrieši spor vo veci
samej, ak bola z dôvodu premlčania spochybnená vymáhateľnosť pohľadávky, bolo by otázne, či je
možné predmet dražby dražiť. Neodkladným opatrením je možné tiež predísť vyhláseniu neplatnosti
dražby a ďalším právnym dôsledkom. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému
žiadna ujma, súčasný právny stav k sporným nehnuteľnostiam sa nemení, záložné právo naďalej
existuje, dočasne je pozastavený len jeho výkon. Existuje reálna hrozba toho, že vykonaním dobrovoľnej
dražby sa neoprávnene zasiahne do práv žalobkyne. Zákazom vykonať dobrovoľnú dražbu a uložením
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden
nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch; na strane žalovaného nemôže
nevykonávaním dražby v pôvodne stanovenom termíne vzniknúť ani neprimeraná ujma.

1.5 Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobkyni 30-dňovú lehotu na podanie žaloby vo veci samej
ohľadom určenia, či predmetné nehnuteľnosti sú alebo nie sú zaťažené záložným právom; poukázal
pritom na ustanovenie § 336 ods.1 Civilného sporového poriadku.

1.6 Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že vydaním
napadnutého uznesenia sa konanie končí, aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p. a plne
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu
100%.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
pre prípad, že jej odvolaniu súd prvej inštancie autoremedúrou nevyhovie navrhla, aby odvolací súd
rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu v časti prvého výroku „a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej“ a v časti druhého výroku zrušil a zároveň poučil žalovaného o možnosti
domáhať sa plnenia podaním žaloby o zaplatenie dlžnej sumy podľa všeobecných ustanovení Civilného
sporového poriadku alebo v upomínacom konaní. Odvolaním napadla druhý výrok a časť prvého výroku
vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť len do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. h) C.s.p., tvrdila tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietala, že sa domáhala výlučne nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré
by súd nariadil bez konania vo veci samej, za nesprávne právne posúdenie považovala záver súdu,
podľa ktorého okresný súd považoval za potrebné, aby sa vec meritórne riešila z iniciatívy žalobkyne,
navyše žalobou, ktorej petit vopred sám určil. Ak už súd prvej inštancie mal v úmysle donútiť žalobkyňu,
aby vec sama riešila, mal jej nechať väčšiu voľnosť pri rozhodovaní, akú žalobu podá. Ak súd prvej
inštancie vychádzal zo záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/2185/2019,
podľa ktorého premlčanie záložného práva má za následok jeho zánik, v slovenskej právnej praxi sa
takáto interpretácia následkov premlčania záložného práva neujala. Takýto výklad nemožno vyvodiť ani
z nálezu Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 11/2016. Z ustanovenia § 151j ods.2 Občianskeho zákonníka
naďalej vyplýva možnosť výkonom záložného práva uspokojiť aj premlčanú pohľadávku. Pokiaľ ide
o druh žalôb, do úvahy prichádzajú aj iné než tá, ktorú uložil žalobkyni podať súd; žalobkyňa mohla
procesne útočiť žalobou, ktorou by sa domáhala určenia, že výlučne žalovanému nepatrí záložné právo
k domu, pretože na neho neprešla pohľadávka následkom porušenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Mohla by rovnako podať žalobu, ktorou by sa domáhala zákazu výkonu záložného práva.
Žalobkyni však v tejto veci postačuje nariadenie neodkladného opatrenia bez nutnosti podávania žaloby
vo veci samej; súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 336 ods.1 prvú vetu; neaplikoval
však ustanovenie § 336 ods.1 druhú vetu C.s.p., ktorej aplikácia by bola v danom prípade vhodná.

2.2 Žalobkyňa v podanom odvolaní tiež poukázala na skutočnosť, že bez rozhodnutia vo veci samej sa
nedá objektívne ustáliť, či pohľadávka veriteľa je alebo nie je premlčaná, čo platí aj pre záložné právo,
záložné právo sa nemôže premlčať skôr, než zabezpečená pohľadávka. Môže sa premlčať súčasne
s pohľadávkou alebo neskôr. Malo by byť záujmom veriteľa, ak sa uchádza o svoju pohľadávku, aby
si ju procesne vhodným spôsobom uplatnil. Nie je záujmom záložcu vystavovať sa komplikovanému
súdnemu sporu, v ktorom má povinnosť preukazovať, že veriteľovi už nepatrí právo alebo aspoň nárok,
ktoré si veriteľ ani neuplatnil na súde, ale výlučne mimosúdnym výkonom záložného práva dobrovoľnou
dražbou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je možné uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej
len žalobcovi; nie žalovanému. Pohľadávka je ale právom veriteľa a nie jeho povinnosťou, teda ak sa
domnieva, že mu pohľadávka patrí, malo by byť na ňom, aby si pohľadávku uplatnil na súde. Až keď si
veriteľ pohľadávku uplatní na súde, budú dlžníci v záujme úspechu v spore procesne povinní preukázať,
že sa veriteľ mýli. Ak sa však veriteľ na súd neobráti, nič to nezmení na právnej istote záložcu ani dlžníkov.

3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365
ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

3.1 V konkrétnostiach tvrdil, že právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to,
že jeho vlastnícke právo bolo porušené, celý rad prostriedkov právnej ochrany, vrátane žaloby o
neplatnosť dražby. V dôsledku úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto osoby obnovujú
spätne v čase, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Poukázal na závery vyplývajúce z
rozhodnutia Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/2014 a tvrdil, že závery súdu prvej inštancie sú v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že vzhľadom k existencii prostriedkov právnej
ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka, odpadá potreba dočasnej úpravy
pomerov strán neodkladným opatrením. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, existuje žaloba na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Záložné právo predstavuje zákonom dovolený a najmä predpokladaný



zabezpečovací inštitút, predmetom záložného práva sú v danom prípade nehnuteľnosti. Záložca si
bol pri uzatváraní zmluvy o úvere vedomý toho, že v prípade, ak bude svoje povinnosti vyplývajúce z
tejto zmluvy porušovať, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Žalobca svoje povinnosti porušoval, svoj splatný záväzok
neuhradil, pohľadávka žalovaného voči žalobcovi tak každým dňom narastá o príslušenstvo, zároveň
neustále narastá majetková ujma žalovaného.

3.2 Žalovaný rovnako poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp.zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016, pričom tvrdil, že relevantná súdna prax dospela k záveru,
že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských
zmlúv touto formou nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z
práva únie. V danom prípade dražobník pri výkone dobrovoľných dražieb postupuje v súlade s platným
zákonom o dobrovoľných dražbách, tento musí byť aplikovaný ústavne konformne aj voči dražobníkovi.
Uvedený zákon je stále v platnosti, je v súlade s Ústavou SR, je jediným právnym predpisom, na základe
ktorého môže dražobník postupovať pri výkone dobrovoľných dražieb. Nariaďovaním neodkladných
opatrení prakticky automaticky po podaní návrhu žalobcov, je dražobníkom, hoci sa nedopustili žiadneho
porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, nehovoriac o
uviaznutých nákladoch na niekoľko rokov trvania súdnych sporov a následne ich opätovné vymáhanie.
Neodkladné opatrenie je tak absolútne neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv žalovaného,
vo vzťahu k „zbaveniu sa povinností“ splatiť dlžníkom poskytnutý úver, ktorý zabezpečuje práve majetok
žalobcu tým, že je znemožnené uskutočniť právom aprobovaný výkon záložného práva. V prípade
nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné rešpektovať ústavné pravidlá ochrany práva aj toho,
voči komu neodkladné opatrenie smeruje; ochrana jedného účastníka nemôže byť daná do takej miery,
aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.

3.3 Pokiaľ žalobkyňa poukázala na premlčanie záložného práva, žalovaný zdôraznil, že s výkonom
záložného práva začal ešte jeho právny predchodca písaným podaním zo dňa 24.10.2013, kedy
pohľadávka z úverových zmlúv premlčaná nebola. Záložné právo je právom, ktoré síce nepochybne
premlčaniu podlieha; premlčaniu podlieha záložné právo na uspokojenie právom zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku predaja zo zálohu, má to následok, ak sa záložca dovolá premlčania
tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
V písomnom vyjadrení tvrdil, že žalobkyňou uvádzané dôvody nemajú oporu v žiadnom zákonnom
ustanovení, neexistuje dôvod, aby súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie. Dobrovoľná dražba má
oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, je možné ju považovať za primerané a legitímne
opatrenie. V tomto smere poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, č.k.
11Co/144/2019-171 zo dňa 17.07.2019.

4.1 Žalovaný rovnako nesúhlasil s tým, aby povinnosť podania žaloby mala byť prenesená na
žalovaného; neodkladné opatrenie umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ
nebude rozhodnuté vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia bude na mieste len v prípadoch,
keď existujú konkrétne okolnosti preukazujúce potrebu neodkladnosti takejto úpravy pomerov strán,
najmä ak ide o nebezpečenstvo reálnej a bezprostrednej hroziacej ujmy. V danom prípade však ide
o nedôvodný zásah do zákonného práva žalovaného ako veriteľa zabezpečenej pohľadávky, ak by
účinky neodkladného opatrenia neboli limitované práve podaním žaloby o určenie zo strany žalobcu,
predstavovalo by takéto rozhodnutie neprimeraný zásah do práva veriteľa pohľadávky.

4.2 Ak žalobca namietal premlčanie výkonu záložného práva, žalovaný zdôraznil, že s výkonom
záložného práva začal ešte právny predchodca žalovaného, v čase, kedy pohľadávka z úverových zmlúv
nebola premlčaná, a preto nie je možné uvažovať o premlčaní záložného práva. Ak záujem o určenie
premlčania má len žalobkyňa, je na nej, aby podnikla procesné kroky k dosiahnutiu takéhoto určenia
zo strany súdu. Žalovaný v písomnom vyjadrení tiež namietol správnosť tretieho výroku napadnutého
uznesenia o trovách konania; tvrdil, že v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
takýmto rozhodnutím bude až rozhodnutie vo veci samej.



5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na svojom odvolaní a dôvodoch
v ňom uvedených. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zdôraznila, či odvolanie žalovaného
smeruje aj proti druhému výroku napadnutého uznesenia. Ak áno, je potrebné odvolanie žalovaného
proti druhému výroku uznesenia odmietnuť ako procesne neprípustné.

5.1 Ak žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia okresným súdom, tieto majú zrejme spočívať
v ujme, ktorú nariadením neodkladného opatrenia utrpel dražobník, žalovaný však túto ujmu
nekonkretizoval, argumentuje len všeobecne. Avšak neodkladné opatrenia nariadené súdmi nemôžu
dražobníkom spôsobiť ujmu, tým menej akokoľvek obmedziť ich právo podnikať, zo žiadneho
ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách (zákon č. 527/2002 Z.z.) nevyplýva, že by neodkladné
opatrenie malo nejaký vplyv na povinnosť navrhovateľa zaplatiť dražobníkovi odmenu. Jedinou
povinnosťou je povinnosť dražbu nevykonať. Z uvedeného žalobkyňa vyvodila, že skutkové zistenie
okresného súdu o tom, že nariadením neodkladného opatrenia neutrpí ujmu žiadna osoba, je správne.

5.2 Pokiaľ ide o právne prostriedky, ktorými má disponovať žalobkyňa, ide o žalobu o neplatnosť
dražby; v tomto prípade ide o následnú obranu. Ďalším prostriedkom obrany je však podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý treba podať pred uskutočnením dražby, ide o preventívnu
obranu. Do úvahy prichádza tiež žaloba vo veci samej, žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva.
Prichádza do úvahy aj určovacia žaloba o neexistencii záložného práva. Takéto prostriedky sa však
nevyhnutne viažu na preventívnu obranu v podobe podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Nakoľko žalobkyňa tvrdí, že došlo k premlčaniu obligačnej pohľadávky a zjavne aj záložného
práva, ako najefektívnejší a najhospodárnejší prostriedok obrany sa ponúka podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je v rozpore s požiadavkou hospodárnosti čakať, ako dopadne
dražba a potom sa brániť zložitou žalobou o neplatnosť dražby. Nariadenie neodkladného opatrenia v
danom prípade nemá fatálny dopad na postavenie veriteľa, pokiaľ si svoju požiadavku postrážil, má stále
dostatok možností, ako svoju pohľadávku uspokojiť, najmä podaním žaloby. V konkrétnom prípade aby
však veriteľ zrejme nebol úspešný v konaní, v ktorom by sa domáhal zaplatenia pohľadávky z dôvodu
jej premlčania a pravdepodobne tiež kvôli absencii vecnej legitimácie.

5.3 Žalobkyňa naďalej považovala napadnuté uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, za
vecne správne, nezasahujúce neprimerane do práv žalovaného a nezasahujúce ani do práv tretích osôb
a mala zato, že je na mieste v napadnutej časti uznesenie potvrdiť; V časti, ktorá sa týka súdom uloženej
povinnosti podať žalobu vo veci samej navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 13. februára 2020 krajský súd ako
súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne a žalovaného; z dôvodu,
že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou
úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (§ 330 ods.1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2
C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.



10. Odvolanie žalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č.XXXX pre k.ú. E., a to pozemkov parc.č.XXXX o výmere XXXmX, zastavaná plocha
a nádvorie; parc.č.XXXX o výmere XXXXmX, trvalý trávny porast; parc.č.XXXX o výmere XXXmX,
ostatná plocha, parc.č.XXXX/X o výmere XXXmX, ostatná plocha a parc.č.XXXX o výmere XXXXmX,
zastavaná plocha a nádvorie; ako aj stavby súp.č.XXXX, postavenej na parcele č.XXXX, rodinný dom.
K uvedeným nehnuteľnostiam žalobkyňa žiadala vydanie neodkladného opatrenia - povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva. Z listu vlastníctva č.W. (k.ú. E.), z časti C, ťarchy vyplýva ťarcha v prospech
žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.Z XXXXX-XX a č.Z XXXXX-XX; z poznámky
vyplýva oznámenie žalovaného o začatí realizácie záložného práva a oznámenie o dražbe č.079/2019
dražobníkom Aukčná spoločnosť s.r.o. Bratislava, v prospech žalovaného. Z uvedeného, ako aj zo
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa
ako záložca na základe zmlúv o zriadení záložného práva uzatvorených s právnym predchodcom
žalovaného, vyššie uvedené nehnuteľnosti založila na zabezpečenie pohľadávok, vzniknutých zo
Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 30.5.2008 (dlžník A. Q. a D. Q.) a zo
Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 26.5.2009 (dlžník M. N.). Realizácia
záložného práva žalovaným vyplýva z oznámenia o dražbe č.XXX/XXXX zo dňa 22.8.2019; dražba mala
byť vykonaná dňa 25.9.2019 v Banskej Bystrici.

10.1 Dňa 2.9.2019 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila
v podstate tým, pohľadávka zabezpečená záložným právom je premlčaná a premlčané je aj záložné
právo a zároveň tvrdila, že po vykonaní dražby by boli možnosti ďalšej obrany žalobkyne zúžené len na
možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby.

10.2 Krajský súd sa s názorom súdu prvej inštancie, že je dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nestotožňuje. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne
také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného úplne sa zdržať výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden právny predpis žalovanému nestanovuje povinnosť
absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude
vykonávať v súlade so zákonom.

10.3 Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného
stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci
zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na
splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo
má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie
predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného
práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti
veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne
splnená. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a predstavuje legitímny právny inštitút,
na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať žalovanému výkon jeho
záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so zákonom, bez zreteľa na to, že
sa jedná o obydlia žalobkyne.

10.4 Žalobkyňa netvrdila ani nepreukazovala splnenie svojho záväzku voči žalovanému (resp. jeho
právnemu predchodcovi), založenému úverovou zmluvou. Netvrdila a ani nepreukazovala, že by
nárok žalovaného vyplýval z neplatnej zmluvy (o úvere, resp. o zriadení záložného práva). Prípadné
skúmanie premlčania nároku založeného úverovou zmluvou (úverovými zmluvami) je v režime konania
o neodkladnom opatrení bezpredmetné, najmä ak § 151j ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že
záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná a pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená.
Z uvedeného vyplýva, že záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká; premlčanie ustanovenie §
151md Občianskeho zákonníka ako dôvod zániku záložného práva nedefinuje.



10.5 Ústavný súd Slovenskej republiky už v Náleze sp.zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011 vyslovil,
že „záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo,
ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je
upravené v § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho
zákonníka. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil
v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu,
má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže
úspešne domôcť speňaženia zálohu. Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým
predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky“.

10.6 Žalobkyňa namietala okrem premlčania pohľadávky aj premlčanie samotného záložného práva,
záložné právo sa v zmysle vyššie uvedeného premlčí v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať prvý krát. Žalobkyňa v návrhu však
svoje tvrdenia neosvedčila v rozsahu potrebnom pre posúdenie premlčania záložného práva. Už z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že veriteľ (právny predchodca žalovaného)
začal s výkonom záložného práva dňa 24.10.2013; žalovaný v podanom odvolaní pripojil predmetné
Oznámenie o začatí realizácie záložného práva (zn. 130365); začatie realizácie záložného práva
bolo podľa listu vlastníctva do katastra nehnuteľností zapísané dňa 29.10.2013. Je nesporné, že k
výkonu záložného práva pristúpil už právny predchodca žalovaného (dražby, ktoré sa mali uskutočniť
dňa 12.5.2015, 8.12.2015 a 22.1.2016); skutočnosť, že k úspešnej dražbe nehnuteľností nedošlo,
neznamená zánik záložného práva. Ak žalovaný po postúpení pohľadávky rovnako pristúpil k realizácii
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, žalobkyňa neosvedčila také skutočnosti, ktoré by mali za
následok konštatovanie premlčania záložného práva, najmä neosvedčila relevantné obdobie, po ktoré
by veriteľ (žalovaný, resp. jeho právny predchodca) záložné právo nerealizoval.

10.7 Žalobkyni patria v zmysle zákona č.527/2002 Z.z. námietky proti dražbe nehnuteľností, otázku
premlčania záložného práva namietanú žalobkyňou nie je možno posudzovať v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia; túto skutočnosť by bolo potrebné overiť vykonaním ďalších
dôkazov.

10.8 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa iba
poukazom na premlčanie záložného práva, bez potrebnej špecifikácie, neosvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov; neosvedčila, že by so strany žalovaného dochádzalo k výkonu záložného
práva v rozpore so zákonom.

10.9 Odvolaciemu súdu je známa rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, kedy nariadili
neodkladné opatrenia aj v prípade, ak nebola súčasne podaná žaloba vo veci samej, a uložili
navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote; v prevažnej väčšine sa jednalo
o prípady dobrovoľných dražieb na základe rozhodcovských rozsudkov, resp. úverov poskytnutých
nebankovými subjektmi.

10.10 Pri existencii záložného práva nemožno žalovaného nútiť, aby svoje právo na úhradu pohľadávky
vyplývajúcej z nesplateného úveru (jeho zostatku) uplatňoval len prostredníctvom exekúcie, pokiaľ mu
právny poriadok poskytuje v zákone č.527/2002 Z.z. aj iné právne prostriedky; zákon č.527/2002 Z.z. v
ustanovení § 21 ods.2 umožňuje osobe, ktorá spochybňuje platnosť záložnej zmluvy že boli porušené
ustanovenia zákona č.527/2002 Z.z., a bola tým dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby.

10.11 Samotná skutočnosť, že žalovaný mal začať s výkonom záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny
právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách a žalovanému nemožno
zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom. V
tomto smere nie je ani podstatné, že záložné právo je zriadené na obydlia žalobcov.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.



11.1 Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, táto s prihliadnutím na dôvody zmeny napadnutého
uznesenia okresného súdu neobstojí. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nebol dôvod zaoberať sa tvrdením nesprávneho právneho posúdenia
spočívajúceho v tom, že súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva len do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ nebol dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, nebol dôvod ani na postup podľa § 336 ods.1 C.s.p..

12. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú
ďalší procesný postup. V tomto prípade ale žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bez toho, aby bol návrh podaný so žalobou vo veci samej. Krajský súd, konajúc podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku, rozhodoval aj o všetkých trovách konania, prvoinštančného
ako aj odvolacieho, pretože zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 396 ods.2 C.s.p.), s prihliadnutím
na úspech strán sporu v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol meniac uznesenie okresného súdu,
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6719204076

  1. 18. 9. 2019Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/29/2019 z 18. 9. 2019zmenené
  2. 24. 2. 2020Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/13/2020 z 24. 2. 2020 (toto rozhodnutie)