Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/276/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200697 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200697.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Obec Dolný Bar, Dolný Bar č. 30, 930 14 Dolný Bar, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská agentúra životného prostredia, so sídlom Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 911 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - kód projektu: XXXXXXXXXXX (spis: SFXXX/XXXX, záznam: XXXXX/XXXX) zo dňa 25.októbra 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Slovenská agentúra životného prostredia (ďalej len „žalovaná") zaslala obci Dolný Bar (ďalej len „žalobca") dňa 25.10.2019 Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov spis: SF967/2019, F. z 25.10.2019 v súlade so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/X.XMP/XXXX a s usmernením č. 16/2008-U k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, pre projekt: „Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov Dolný Bar", kód projektu XXXXXXXXXXX pre prijímateľa obec Dolný Bar (ďalej len „žalobca"). Predmetná žiadosť je vystavená na základe zaslania Správy o zistenej nezrovnalosti č. T. zo dňa 23.09.2019 a na základe posúdenia námietok žalobcu zaslaných listom z 15.10.2019. Na základe námietok žalobcu žalovaná oznámila, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nemá dôvod a ani zákonnú možnosť spochybňovať závery konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v protokole o výsledku kontroly vykonanej v predmetnej veci. Vo vzťahu k namietaným skutočnostiam si žalovaná dovolila upozorniť na skutočnosť, že v zmysle § 146c ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa kontrola považuje za skončenú prerokovaním protokolu. Ďalej žalovaná uviedla, že pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania postupuje v súlade s § 27 ods. 4, resp. § 46ac ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., to znamená, ak: - ÚVO právoplatným rozhodnutím uloží pokutu za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo - bolo zo strany ÚVO zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania s tým, že za takéto porušenie sa neukladá pokuta v zmysle § 27a ods. 3 písm. a/ zákona č. 528/2008 Z.z., žalovaná prostredníctvom žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Podľa čl. 2 ods. 19 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu č. 1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/X.XMP/XXXX: „V prípade, ak Poskytovateľ identifikuje nedodržanie princípov a postupov verejného obstarávania, resp. porušenie pravidiel stanovených v legislatíve SR a EÚ až počas realizácie projektu, po úhrade oprávnených výdavkov v Žiadosti o platbu, vzťahujúcou sa k nákladom projektu, ktoré vyplývajú z realizácie verejného obstarávania (napr. na základe výsledkov kontroly v zmysle čl. 12 tejto Zmluvy), Poskytovateľ postupuje v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore". Podľa čl. 2 ods. 27 tejto zmluvy: „Činnosťou Poskytovateľa nie je dotknutá výlučná a konečná zodpovednosť Prijímateľa ako verejného obstarávateľa, alebo osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov SR a ES, základ ich princípov verejného obstarávania a zmluvy o poskytnutí NFP". S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaná týmto žalobcu žiadala o vrátenie vyčíslených finančných prostriedkov v sume 407 496,39 Eur, v termíne do 30 kalendárnych dní od doručenia tohto listu. Žalovaná zároveň žalobcu informovala o možnosti prijímateľa, ktorý nemôže vrátiť príspevok alebo jeho časť v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. riadne a včas písomne požiadať o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v zmysle § 28a zákona č. 528/2008 Z.z., pričom SO môže uzavrieť s prijímateľom: dohodu o splátkach ak a/ prijímateľ svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu aj výšky a súčasťou notárskej zápisnici je vyhlásenie prijímateľa, že súhlasí s jej vykonateľnosťou, b/ by sa prijímateľom zaplatením celého dlhu zhoršil jeho ekonomické alebo sociálne pomery, c/ sa prijímateľ v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane splatným - alebo dohodu o odklade plnenia, ak: a/ prijímateľ svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnici, čo do dôvodu aj výšky a súčasťou notárskej zápisnice je vyhlásenie prijímateľa, že súhlasí s jej vykonateľnosťou, b/ by sa prijímateľovi neumožnením odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery. V prípade nevrátenia finančných prostriedkov bude žalovaná postupovať v súlade s § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Záverom žalovaná žalobcu upozornila, že vzhľadom k ukončeniu rozpočtového roka 2019 je potrebné vrátiť prostriedky bankovým prevodom tak, aby najneskôr 06.12.2019 boli pripísané na účet uvedený v tejto žiadosti. Po 01.01.2020 je možné uskutočniť platbu kedykoľvek, najneskoršie do dátumu splatnosti. Súčasťou tohto neformálneho listu je formulárová Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z 25.10.2019, kde je v ods. 1 identifikovaný prijímateľ a partner - žalobca, v odseku 2 Identifikácia projektu/programovej štruktúry je uvedený názov projektu: Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov Dolný Bar, kód projektu/PŠ:XXXXXXXXXXX/XXXXXXX. V časti Identifikácia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov je uvedené kód žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov: XXXXXXXXXXX/ZXX, dátum splatnosti 19.01.20, dôvod vrátenia finančných prostriedkov - vrátenie zistenej nezrovnalosti, kód nezrovnalosti/FV-T., možnosť vrátenia formou započítania pohľadávok a záväzkov - nie. V časti 4 Finančná identifikácia - istina je uvedené - suma k vráteniu za zdroj EÚ (istina): 364 602,04 Eur, forma vrátenia finančných prostriedkov - bankový prevod, ďalej identifikácia banky, bankového účtu, IBAN a suma istiny k vráteniu spolu je vyčíslená spolu na 407 496,39 Eur, pričom suma za vlastné zdroje prijímateľa predstavuje 21 447,19 Eur a celková suma za všetky zdroje je 428 943,58 Eur. V časti 5 formuláru Finančná identifikácia - Pokuty a penále nie je uvedené nič a ani v časti 6 Zoznam príloh. V časti 7 Kontaktné údaje uvedené ako orgán, ktorú žiadosť vystavil žalovaná jej adresa a kontaktná osoba a dátum vydania 25.10.2019. Žiadosť je podpísaná riaditeľom V.. Y. H.. 2. Žalobca podal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 25.10.2019, kód žiadosti: XXXXXXXXXXX/ZXX (ďalej len „Žiadosť"), ktorú vzhľadom na konkrétne skutočnosti, jej povahu a dôsledky považoval prinajmenšom za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), príp. za rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, a teda ide o spôsobilý predmet prieskumu. Vydanie Žiadosti je výsledkom postupu upraveného zákonom o pomoci a podpore. Vzhľadom na povahu Žiadosti, jej obsah a právne dôsledky pre postavenie žalobcu predstavuje podľa žalobcu opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písmeno c/ SSP v materiálnom zmysle slova a preto je založená právomoc správneho súdu na konanie o podanej žalobe. Podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach. To znamená, že pre žalobcu sa rozhodnutím vytvára nová právna situácia. Preto pri posudzovaní, či Žiadosť vydaná žalovanou podlieha súdnemu prieskumu, je nutné skúmať či povolením v konečnom dôsledku došlo k vzniku, k zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu alebo či môžu byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. V tejto veci vydaná Žiadosť priamo stanovila povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky a u žalobcu tak vytvorila novú právnu situáciu, keď je tento nútený buď korekciu uhradiť bez možnosti legálne sa brániť proti kontrolným zisteniam, z ktorých Žiadosť vychádza (v tomto prípade závery Úradu pre verejné obstarávanie, ako podkladu pre rozhodnutie žalovaného), alebo sa vystaviť reálnemu následku (teda už ani nie hrozbe), že po neuhradení automaticky zo zákona nastupuje rozhodnutie o vrátení vyššej sumy ako tá, ktorá sa uvádza v Žiadosti. Aj s ohľadom na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (prípad C. vs. SR) žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, jej nesplnenie a následné zvýšenie predtým určenej sumy svojim charakterom de facto sú rozhodnutiami o sprísnení uložených povinnosti. Nárok žalovanej voči žalobcovi však vzniká už vydaním Žiadosti - nie až vydaním následného rozhodnutia pre prípad neuhradenia sumy podľa Žiadosti. V dôsledku takéhoto správneho aktu sa žalobca dostáva do novej právnej pozície, keďže je voči nemu uplatňovaný nárok na vrátenie už poskytnutej, prijatej a spotrebovanej pomoci. Po neuhradení žiadanej korekcie správny orgán rozhodne už o inej výške požadovanej sumy. Nebude rozhodovať akoby o opravnom prostriedku proti určenej korekcii ako takej. Preto postup vyplývajúci so zákona o pomoci a podpore, kedy neuhradením korekcie na základe Žiadosti nastupujú z tohto zákona právne následky v podobe samotného rozhodnutia o povinnosti vyššiu sumu, nemožno považovať za spojený viac stupňový administratívny proces, ale ide o zákonom stanovený spôsob určenia sankcie po nesplnení povinnosti určenej v Žiadosti. Uvedené rozhodnutie je výsledkom samostatného postupu procesne nenadväzujúceho na Žiadosť, ktoré by mohlo byť považované za pokračovanie prvotného správneho konania v dôsledku napr. podané opravného prostriedku. Žaloba preto tvrdí, že žaloba je prípustná a smeruje voči preskúmateľnému opatreniu ako predmetu správnej žaloby v rámci správneho súdnictva. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. 3. Podanie správnej žaloby proti Žiadosti odôvodnil žalobca tým, že: a/ Žiadosť je nepreskúmateľným opatrením/ rozhodnutím pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, na základe ktorých bola vydaná, b/ zistenie skutkového stavu žalovanou je neúplné, predčasné a nedostačujúce na riadne posúdenie veci, c/ skutkové zistenia a skutkový základ tvoriaci základ napádanej Žiadosti sú sporné, žalobcom síce spochybnené, na čo žalovaná vôbec nereflektovala a žiadnym spôsobom spornosť neodstránila, d/ vydanie Žiadosti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, e/ Žiadosť vydal orgán, ktorý na to zo zákona nie je oprávnený, f/ došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivé prejednanie a ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Za podstatnú vadu žalobca považoval nepreskúmateľnosť Žiadosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, na základe ktorých sa žalovaná vysporiadala so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dohľadu (vrátane vyjadrení a dôkazov označených žalobcom). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy SR je v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky stabilne interpretovaný tak, že jeho súčasťou je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky (napr. IV. ÚS 115/03). Základnou zásadou každého rozhodnutia musí byť jeho zrozumiteľnosť, a opodstatnenosť vychádzajúca z jednoznačne a nesporne ustálených skutkových zistení a právnych záverov. Aj keď sa žalobca voči Žiadosti bránil vecne odôvodneným podaním, žalovaná sa s ním vyporiadala formálnym spôsobom. Je neprípustné, aby v situácii, kedy sa rozhoduje o povinnosti vrátiť peňažné prostriedky, boli pochybnosti o tom, či podklady, z ktorých sa vychádza sú zákonné a teda či vydanie Žiadosti je legálnym postupom. Vydanie Žiadosti odkazuje na správu o zistenej nezrovnalosti, ktorá odkazuje na Protokol úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX - OK/X zo dňa 05.03.2015 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu č. XXXX-XXXX/XXXX - OK/XX. Tieto podklady sú nezákonnými podkladmi, na ktorých obsah sa nie je možné odvolávať, po obsahovej stránke sú podkladmi, ktoré sú založené na nepresných a nesprávnych záveroch, a súčasne podkladmi, ktoré sú v rozpore s viacerými kontrolami vykonanými riadiacim orgánom, ktoré boli vykonané a ktoré konštatovali správnosť postupu obstarávateľa. Nezákonnosť protokolu Úradu pre verejné obstarávanie v tom, že bol vydaný v postupe, ktorý je v rozpore s § 146c zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej aj „ZVO"). V súlade s § 146c ZVO „O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol." Vyššie označený protokol podľa žalobcu nebol vypracovaný v zákonnej lehote a súčasne nebol daný ani žiadny zákonný a právne akceptovateľný dôvod, aby sa tak stalo až po uplynutí zákonnej lehoty. Postup Úradu pre verejné obstarávanie považoval žalobca z procesno-právneho hľadiska za postup v rozpore so ZVO a je porušením ustanovenia § 146c ods. 1 ZVO, a na základe uvedeného považoval nepredloženie protokolu v lehote 90 dní za postup, kedy pre uplynutie lehoty na predloženie protokolu nie je možné hovoriť ani o protokole v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, teda protokol nemá povahu zákonného výsledku postupu, naopak ide o výsledok porušenia zákona a teda na jeho základe nie je možné vychádzať z neho a tvrdiť akékoľvek porušenia. Protokol ako podklad pre akékoľvek ďalšie úkony nemôže priamo a ani nepriamo byť ani po obsahovej a ani po formálnej stránke vydaný v rozpore so zákonom, pretože potom akýkoľvek postup odkazujúci na protokol je nezákonným. Z nezákonnosti východiskového procesu nie je možné nikdy vyvodiť zákonný výsledok, nie je možné sa teda na nezákonný protokol odvolávať a na jeho základe prijať žiadne závery o nezrovnalosti. Nezákonnosť napadnutého opatrenia videl žalobca v tom, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca poukazuje na to, že hoci spochybňoval podklady pre vydanie Žiadosti (protokol úradu pre verejné obstarávanie, resp. správu o zistenej nezrovnalosti) a aj samotnú správu o zistenej nezrovnalosti konkrétnymi a vecnými dôvodmi, žalovaná sa nimi nezaoberala. Rovnako predložil aj konkrétne závery Ministerstva životného prostredia, kde sa konštatuje, že neboli zistené žiadne nezrovnalosti (správa z kontroly zo dňa 11.07. 2012, správa z kontroly zo dňa 29.9. 2011). Opatrenie žalovanej popiera princípy právnej istoty, je absolútne nepredvídateľné, nepreskúmateľné, a postup pri vystavení korekcie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca napáda aj to, že Žiadosť vydala žalovaná, hoci jej zákon o pomoci a podpore takúto právomoc nepriznáva. Žiadosť by podľa zákona o pomoci a podpore mohol vydať len riadiaci orgán (definovaný v § 7 daného zákona), nie sprostredkovateľský orgán (definovaný v § 8). Záverom žalobca navrhol Žiadosť zrušiť. 4. Správny súd postupujúc v konaní podľa SSP vyzval žalovanú na vyjadrenie k správnej žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že správna žaloba je neprípustná, nakoľko Žiadosť je vylúčená z prieskumu správneho súdu. Podľa správnej žaloby, predmetom súdneho prieskumu má byť Žiadosť, ktorú žalovaná vydala v zmysle ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že Žiadosť nie je spôsobilým predmetom prieskumu. Právo na prístup k súdu v správnom súdnictve je vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (čo zhodne uvádza i samotný žalobca na str. 3 správnej žaloby). V zmysle uvedenej zásady, súdnemu prieskumu podliehajú v zásade takmer všetky rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy okrem tých, ktorých súdny prieskum je v zmysle ust. § 7 SSP. Podľa ust. § 7 písm. e/ SSP „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania." Podľa ust. § 7 písm. h/ SSP „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis." Osobitným predpisom, ktorý ustanovuje systém riadenia a kontroly projektov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, je Zákon o pomoci a podpore. Podľa ust. § 14 ods. 18 Zákona o pomoci a podpore: „Rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom." Ustanovenie § 27a Zákona o pomoci a podpore, ktoré predpokladá vydanie žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, je systematicky zaradené v druhej časti Zákona o pomoci a podpore. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že sa na Žiadosť vzťahuje vylúčenie preskúmateľnosti. K tvrdeniu Žalobcu, v zmysle ktorého podstatným pre určenie, či rozhodnutie alebo opatrenie podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce sa v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach, žalovaná uviedla, že uvedeným je prípustné sa zaoberať len za predpokladu, že súdny prieskum príslušného rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy nie je v zmysle ust. § 7 SSP vylúčený, čo s ohľadom na ust. § 14 ods. 18 Zákona o pomoci a podpore v spojení s ust. § 7 písm. h/ Správneho súdneho poriadku, nie je tento prípad. Žiadosť nemá charakter rozhodnutia, ani opatrenia konečného charakteru, proti záveru ktorých už Žalobca nemá právne možnosti obrany. Žiadosť sama o sebe nie je exekučným titulom a na jej podklade nemôže dôjsť k zásahu do práv a povinností Žalobcu. Žiadosť má tzv. predbežný charakter, čo jednoznačne vyplýva z koncepcie ust. §27a Zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie prvotne vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Až keď prijímateľ nenávratného finančného príspevku nenávratný finančný príspevok, resp. jeho časť, v súlade so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov dobrovoľne nevráti, podá riadiaci orgán podnet správnemu orgánu na konanie podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore, a správny orgán vydá rozhodnutie. Až právoplatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní v podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore, sa môže zmeniť právne postavenie Žalobcu a až predmetné rozhodnutie bude spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je rozhodnutím predbežnej povahy, pričom sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Zásahom do práv, resp. právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu môže byť až právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/37/2017, zo dňa 10.05.2018, kde je uvedené: „Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, a teda, že Správa (správa o zistenej nezrovnalosti, poznámka Žalovaného) a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu." „V tomto smere odvolací súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to, že predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v 1. rade v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné." Rovnako uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/41/2017, zo dňa 28.06. 2018, v ktorom Najvyšší súd judikoval nasledovné: „Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia (rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov, poznámka Žalovaného), ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva." „(...) Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné." Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 439/2018, zo dňa 01.08.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmaval porušenie práv sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 188/2016, zo dňa 07.12.2016, a následne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžk 8/2017, zo dňa 21.02.2018, ktorými bolo judikované, že Správa o zistenej nezrovnalosti o následná Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, nie sú spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa Správneho súdneho poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze uviedol nasledovné: „Ústavný súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., na ktorý odkazuje aj najvyšší súd vo svojom napadnutom uznesení a podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona (druhá časť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého bola vypracovaná správa a žiadosť, pozn.) nie sú preskúmateľné správnym súdom [v zákone odkaz na § 7 písm. h/ SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis]. Uvedené znenie zákona priamo vylučuje preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z. správnym súdom, a teda predstavuje zákonný rámec na vyslovenie právneho názoru vyjadreného najvyšším súdom v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého správne akty - predmetná správa a žiadosť - nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva." Na skutočnosti, že Žiadosť nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, nemenia nič ani závery Európskeho súdu pre ľudské práva v konaní vo veci C. c/a Slovenská republika č. sťažnosti 33392/12, zo dňa 23.05.2017, na ktoré sa odvoláva žalobca na str. 2 správnej žaloby (ďalej len „C. c/a Slovenská republika"). Predmetom konania vo veci C. c/a Slovenská republika bolo posúdenie sťažnosti sťažovateľa, v zmysle ktorej došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru v dôsledku toho, že vnútroštátny súd odmietol prejednať žalobu sťažovateľa súvisiacu s rozhodnutím o prerušení výkonu funkcie sudcu. Európsky súd pre ľudské práva v predmetnom konaní posudzoval skutkovo a právne odlišnú otázku, akou je otázka, ktorá je predmetom tohto konania. V danom prípade sťažovateľ, ako fyzická osoba, nemohol počas dvoch rokov trvania príslušného disciplinárneho konania vykonávať funkciu sudcu a súčasne mu bolo pozastavené vyplácanie 50% mzdy, čo zasiahlo do práv sudcu C.. V tomto prípade však nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu, nakoľko žalobcovi boli finančné prostriedky už poskytnuté, žalobca ich nevrátil, a teda naďalej nimi môže disponovať. Okrem uvedeného, proces správneho konania je časovo ohraničený, keď podľa ust. § 49 Správneho poriadku je správny orgán povinný vo veci rozhodnúť do 30 a v zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začatia konania. Počas celej doby trvania správneho konania pritom zostávajú finančné prostriedky v dispozičnej sfére Žalobcu a teda jeho právne postavenie nie je zmenené. V tomto smere preto nemožno ani len porovnávať citeľnosť zásahu rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ktoré malo okamžité účinky na právne postavenie dotknutého sudcu (sudca nemohol vykonávať svoju funkciu), so Žiadosťou, ktorá postavenie Žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nezmenila. Žalovaný ďalej na str. 3 správnej žaloby tvrdí, že pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný vždy posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie, resp. opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania. Žalovanej nebolo zrejmé, z akých právnych prameňov vychádza predmetné tvrdenie, nakoľko žalobca nešpecifikoval zdroje, z ktorých vychádzal. Žalovaná sa s predmetným tvrdením nestotožňuje, nakoľko pokiaľ je rozhodnutie/opatrenie orgánu verejnej správy zo súdneho prieskumu explicitne vylúčené osobitným predpisom, správny súd nemôže po naplnení predmetného predpokladu rozhodnutie/opatrenie fakticky preskúmavať. Na margo tvrdenia žalobcu o prípadnom posudzovaní dopadov rozhodnutia/opatrenia na základe práva a slobody uviedla, že právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku nie je základným ľudským právom. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015, zo dňa 08.06.2016, v zmysle ktorého: „Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky." Na prípustnosť súdneho prieskumu Žiadosti nemôže mať vplyv ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/26/2014, zo dňa 28.04.2016, na ktoré poukazuje žalobca. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predstavuje ojedinelé a skôr kontroverzné rozhodnutie, pričom od právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane odklonil v rámci svojej neskoršej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 200/2018 zo dňa 08.03.2018, v zmysle ktorého: „V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že už v minulosti riešil rovnakú otázku, a to otázku právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum správy a žiadosti podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Pripustil tiež, že postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, „keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn. 5 Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016)". Ako ďalej najvyšší súd uvádza, v tomto prípade ide však o rozhodnutie ojedinelé, ktoré predstavuje výnimku z ustálenej rozhodovacej praxe súdu a ktoré v aktuálnej rozhodovacej činnosti súdu nie je nasledované. (...) Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovanou v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca." Naopak, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžf/87/2015, zo dňa 14.02.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo dňa 14.02.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/37/2017, zo dňa 10.05.2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžfk/41/2017, zo dňa 28.06.2018, a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžk/5/2017, zo dňa 22.11. 2018, na ktoré poukazuje žalovaná, predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo všetkých uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva rovnaký právny názor, v zmysle ktorého žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie je spôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu je až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Osobitne žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.0 2017, podľa ktorého: „V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností." Nakoľko žalobca poskytnutý príspevok, resp. jeho časť na základe Žiadosti nevrátil, ďalší postup vyplýva zo Zákona o pomoci a podpore. Podľa ust. § 27 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore: „Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,66a) riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,66b) alebo b/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,66c) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a/." Podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore: „Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky." Podľa ust. § 27a ods. 7 Zákona o pomoci a podpore: „Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je: a/ riadiaci orgán, alebo b/ sprostredkovateľský orgán podľa ust. 8 ods. 5." Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832 zo dňa 08.10.2006 bolo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určené ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 663 zo dňa 13.11.2013 bola žalovaná schválená ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Životné prostredie. Rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore bude vydané podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"). Nakoľko pôjde o rozhodnutie prvostupňové, proti predmetnému rozhodnutiu bude prípustný riadny opravný prostriedok, ktorým môže byť v zmysle ust. § 53 Správneho poriadku odvolanie, resp. v zmysle ust. § 61 ods. 1 Správneho poriadku rozklad (v závislosti od orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal). Ustanovenie § 59 Správneho poriadku pritom uvádza: „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí." Žalobcove tvrdenie, že Žiadosť je rozhodnutím/opatrením, ktoré zasahuje do jeho práv a ktoré už nie je možné zmeniť, je preto nesprávne a v priamom rozpore so skutkovým stavom, ako i právnym stavom založeným príslušnými právnymi predpismi citovanými vyššie. Správny organ vydá rozhodnutie, voči ktorému bude prípustný opravný prostriedok. Až následne bude právoplatné rozhodnutie preskúmateľné súdom v správnom súdnom konaní. Žalovaná v tejto súvislosti považuje za nesprávne a účelové tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého po neuhradení nenávratného finančného príspevku, resp. jeho časti v zmysle Žiadosti „automaticky zo zákona nastupuje rozhodnutie o vrátení vyššej sumy, ako tá, ktorá sa uvádza v Žiadosti." Žalovanej nie je zrejmé, čo konkrétne mal žalobca na mysli pod pojmom "automaticky", avšak je potrebné zdôrazniť, že v prípade ak žalobca neuhradí nenávratný finančný príspevok, resp. jeho časť, v zmysle Žiadosti, správny orgán začne správne konanie, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok. V rámci správneho konania žalobca bude môcť predkladať dôkazy na preukázanie správnosti a pravdivosti svojich tvrdení. Ako každé správne rozhodnutie, i rozhodnutie v zmysle ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore bude musieť vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom príslušný správny orgán má v zmysle ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom správneho konania. Navyše, v prípade, ak Žalobca bude považovať rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní podľa ust. § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore za nesprávne, resp. nezákonné, bude mať možnosť napadnúť ho opravným prostriedkom. Z uvedených dôvodov nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého bude automaticky zo zákona vydané rozhodnutie o vrátení vyššej sumy, ako sumy, ktorá je uvedená v Žiadosti. Žalovaná ďalej namietala, že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto súdnom spore. I keby bola Žiadosť preskúmateľná, je potrebné si uvedomiť, že žalovaná má postavenie sprostredkovateľského orgánu, ktorý plní úlohy v mene a na účet riadiaceho orgánu, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Postup ustanovený v ust. § 27a Zákona o pomoci a podpore je postupom riadiaceho orgánu, tak ako to uvádza i názov predmetného ustanovenia "Postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania". Podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore: „Riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom." Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832 zo dňa 08.10.2006 bolo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určené ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 663 zo dňa 13.11.2013 bola žalovaná schválená ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Životné prostredie, pričom skutočnosť, že vykonáva určité úlohy, je dôsledkom udeleného splnomocnenia. Podľa ust. § 7 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore: „Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh." Podľa ust. § 7 ods. 4 Zákona o pomoci a podpore: „Zodpovednosť riadiaceho orgánu za plnenie úloh vykonávaných sprostredkovateľským orgánom nie je ustanovením odseku 3 dotknutá." Rozsah úloh, ktorých výkon bol zverený žalovanej, ako sprostredkovateľskému orgánu pre Operačný program Životné prostredie, je vymedzený v Splnomocnení sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu zo dňa 17.12. 2013 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „Splnomocnenie sprostredkovateľského orgánu"). Podľa čl. 4 ods. 1 bod ix. Splnomocnenia sprostredkovateľského orgánu: „Riadiaci orgán týmto udeľuje sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom splnomocnenie na plnenie úloh súvisiacich s implementáciou projektov, úloh súvisiacich s procesom monitorovania a hodnotenia pomoci, ako aj úloh súvisiacich s informovaním a publicitou v rámci Operačného programu Životné prostredie (ďalej ako „OP ŽP") v rámci prioritných osí 1, 2, 3, 4, 5 a 7, v nasledovnom rozsahu: V oblasti implementácie projektov: v prípade zistenia nezrovnalosti zabezpečovať riešenie, dokumentáciu a administráciu identifikovaných nezrovnalostí, vrátane finančného vysporiadania, v súlade s príslušnou legislatívou a ďalšou riadiacou dokumentáciou." V zmysle čl. 4 ods. 1 bod ix. Splnomocnenia sprostredkovateľského orgánu bol sprostredkovateľskému orgánu zverený výkon úloh súvisiacich s riešením, dokumentovaním a administráciou identifikovaných nezrovnalostí v spojení s ich následným finančným vysporiadaním. Z tohto dôvodu bola žalovaná oprávnená vydať Žiadosť. Pri vydaní Žiadosti však žalovaná nevystupuje ako samostatný subjekt, ale ako zástupca riadiaceho orgánu, v tomto prípade Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené, pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o správnej žalobe by za predpokladu splnenia podmienky preskúmateľnosti Žiadosti (ktorá však nie je daná) malo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie. Z udeleného Splnomocnenia sprostredkovateľského orgánu pritom nevyplýva ani právo žalovanej zastupovať riadiaci orgán v prípadnom súdnom konaní (ani za predpokladu, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky by malo postavenie Žalovaného). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 214/2011, zo dňa 18.01.2012: „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil." Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, zo dňa 29.06.2010: „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta." Žalobca nesprávne určil pasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní o Správnej žalobe, keď ako žalovaný subjekt označil žalovanú. Žalovaná vykonáva úlohy súvisiace s poskytovaním nenávratného finančného príspevku výlučne ako splnomocnený zástupca riadiaceho orgánu, ktorým je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Žalovaná namietala vo svojom vyjadrení aj to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody nezákonnosti postupu žalovanej. V zmysle ust. § 182 ods. 1 SSP „V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: e/ dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body")." V zmysle ust. § 178 ods. 1 SSP: „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch." Z vyššie citovaných ustanovení SSP je zrejmé, že obsahovou náležitosťou správnej žaloby musí byť tvrdenie žalobcu obsahujúce odôvodnenie, akým spôsobom bol žalobca rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V tomto prípade, samotný žalobca v Správnej žalobe uviedol nasledovné: „Vydanie Žiadosti je výsledkom postupu upraveného zákonom o pomoci a podpore." Postup žalovanej bol plne v súlade so Zákonom o pomoci a podpore, ktorý jej predpisuje postup, ktorý je povinná nasledovať v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. V tomto prípade sa jednalo o postup žalovanej podľa ust. § 27a ods. 3 Zákona o pomoci a podpore, v zmysle ktorého: „Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a/." Z dôvodovej správy k zákonu č. 97/2017 Z.z., ktorým došlo k novelizácii ust. § 27a Zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva nasledovné: „Doterajšie znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností riadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány povinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť ustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi." Žalovaná podotkla, že v tomto prípade nezrovnalosť zistil jednak samotná žlovaná, pričom nedostatky sú zhrnuté v správe o zistenej nezrovnalosti, a následne po podaní podnetu i Úrad pre verejné obstarávanie na základe vykonanej kontroly. Žalovaná nemá právomoc spochybňovať, resp. skúmať závery Úradu pre verejné obstarávanie. Pokiaľ Úrad pre verejné obstarávanie konštatuje porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, žalovaná má povinnosť predmetné závery Úradu pre verejné obstarávanie rešpektovať a nasledovať postup ustanovený Zákonom o pomoci a podpore. Žalovaná už vyššie v tomto vyjadrení uviedla a odôvodnila, že Žiadosť nie je rozhodnutím/opatrením, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv prijímateľa, k čomu doplnila, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 439/2018, zo dňa 01.08.2018: „Doručením správy o zistenej nezrovnalosti s výzvou na vrátenie finančných prostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z. z. tak ešte nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa s uložením právnej povinnosti." V zmysle bodu 37. uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 439/2018, zo dňa 1. 8. 2018: „Citovaná dôvodová správa zrozumiteľne dokumentuje, že žiadosť, prípadne správa adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. , nie je zavŕšením procesu uplatňovania povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť poskytnutú na predmet zákazky, a teda nie je spôsobilá zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Uvedené si evidentne uvedomuje aj samotný Žalobca, ktorý v Správnej žalobe uviedol, že v ďalšom konaní bude nasledovať vydanie rozhodnutia o vrátení nenávratného finančného príspevku. Ako žalovaná argumentovala už vyššie, proti rozhodnutiu správneho orgánu bude prípustný riadny opravný prostriedok, v ktorom môže žalobca uplatniť svoje námietky proti rozhodnutiu o vrátení finančných prostriedkov. V konečnom dôsledku, v prípade ak Žalobca napadne rozhodnutie na správnom súde, v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP možno zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ak ide o tzv. súvisiace resp. nadväzujúce rozhodnutie, čo svedčí o predbežnom charaktere Žiadosti a zvrátiteľnosti postupu naznačeného v Žiadosti. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť Žiadosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca však bližšie nešpecifikuje, v čom má takáto údajná nezrozumiteľnosť Žiadosti spočívať. Odhliadnuc od skutočnosti, že Žiadosť nie je rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, Žiadosť obsahovala presnú špecifikáciu zákonných ustanovení, na základe ktorých žalovaná uplatnila voči žalobcovi požiadavku na vrátenie finančných prostriedkov, presnú špecifikáciu ustanovení Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/X.XMP/XXXX, ktorá uplatnenie predmetného postupu podľa Zákona o pomoci a podpore predpokladá, a tiež odkaz na správu o zistenej nezrovnalosti č. T. zo dňa 23. 9. 2019 a závery z kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktoré sú obsiahnuté v protokole č. XXXX-XXXX/XXXX-OK/X., zo dňa 05.03.2015. Obsah všetkých predmetných dokumentov je žalobcovi dobre známy a disponuje nimi. Žiadosť obsahuje právne odôvodnenie postupu žalovanej, podľa ktorého zo záverov kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie vyplynulo, že žalobca porušil postupy verejného obstarávania, pričom predmetné porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa ust. § 146 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov: „ÚVO vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b/ a z vlastného podnetu." V súlade s ust. § 146c Zákona o VO, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci Úradu pre verejné obstarávanie do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol, ktorý doručia kontrolovanému subjektu. Kontrolovaný subjekt má právo sa k protokolu vyjadriť ešte pred jeho záverečným prerokovaním vo forme vyjadrenia podľa § 146a ods. 3 písm. e/ Zákona o VO, alebo ak sa preukážu ďalšie kontrolné zistenia, zamestnanci úradu vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Prerokovaním protokolu je kontrola zo strany Úradu pre verejné obstarávanie skončená. Žalobca v Správnej žalobe síce uviedol, že protokol Úradu pre verejné obstarávanie, č. XXXX-XXXX/XXXX-OK/X, zo dňa 5. 3. 2015 (v znení dodatku č. 1 k protokolu č. XXXX-XXXX/XXXX- OK/XX, zo dňa 30.09.2015), je nezákonným podkladom, a je založený na nepresných a nesprávnych záveroch, avšak nesprávnosť záverov protokolu nie je v správnej žalobe žiadnym spôsobom bližšie ozrejmená. Jediná výhrada žalobcu spočívala v tvrdení, že protokol bol vydaný neskôr, až po uplynutí 90 - dňovej lehoty, čo však podľa názoru žalovanej nespôsobuje jeho nesprávnosť alebo nezákonnosť. Takéto konštatovanie je vyjadrením príliš formalistického prístupu žalobcu. Žalobca na str. 5 správnej žaloby poukazuje taktiež na to, že spochybňoval podklady pre vydanie Žiadosti. Správny súd je pri právnom prieskume napádaného rozhodnutia /opatrenia limitovaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom žalobca v rámci správnej žaloby nepredložil žiadne tvrdenia ani dôkazy o nesprávnosti, resp. nezákonnosti podkladov pre vydanie Žiadosti. Žalovaná poukázala na to, že uvedené ničím podložené tvrdenia žalobcu v správnej žalobe nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie správnej žaloby. Žalovaná súčasne poukázala na to, že žalobca v rámci správnej žaloby poukazoval na viaceré údajné dôvody nezákonnosti Žiadosti, svoje tvrdenia však nijako neodôvodnil, ani nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť jeho tvrdení. Žalobca uviedol, že údajná nezákonnosť Žiadosti je daná okrem iného neúplným, predčasným a nedostačujúcim zistením skutkového stavu. Žalobca však toto svoje tvrdenie podrobnejšie nezdôvodnil. Obdobne žalobca uviedol, že Žiadosť vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neodôvodnil však, v čom spočíva údajné nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca ďalej odôvodnil údajnú nezákonnosť Žiadosti aj tým, že došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivé prejednanie a ustanovení o konaní, žalobca však opäť nezdôvodnil, v čom malo spočívať údajné porušenie práva na spravodlivé prejednanie. Odhliadnuc od skutočnosti, že Žiadosť nie je spôsobilým predmetom prieskumu, a teda aj keby žalobca svoje námietky špecifikoval a odôvodnil, jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom odvolaní, súdna prax považuje za nedostatok správnej žaloby. Žalobca taktiež uviedol, že Žiadosť vydala žalovaná hoci jej Zákon o pomoci a podpore takúto právomoc nepriznáva. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, nakoľko podľa ust. § 7 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore: „Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh." V zmysle ust. § 8 ods. 2, prvá veta, Zákona o pomoci a podpore: „Sprostredkovateľský orgán plní úlohy v súlade so splnomocnením." Splnomocnenie sprostredkovateľského orgánu bolo Žalovanému udelené dňa 13.12.2013, pričom v zmysle čl. 4 ods. 1 bod ix. Splnomocnenia sprostredkovateľského orgánu bol žalovanej ako sprostredkovateľskému orgánu zverený výkon úloh súvisiacich s riešením, dokumentovaním a administráciou identifikovaných nezrovnalostí v spojení s ich následným finančným vysporiadaním. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Žiadosť bola vydaná v súlade so zákonom, žalovaná uplatnila voči žalobcovi len zákonom predpokladaný postup a žiadnym spôsobom negatívne nezasiahla do práv žalobcu. Záverom žalovaná navrhla žiadosť odmietnuť podľa § 98 ods. 1 SSP pre neprípustnosť. 5. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 7 písm. b/, e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaná v Žiadosti, ktorej preskúmania a zrušenia sa žalobca domáha, s poukazom na tam uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami požiadala žalobcu o vrátenie sumy 407 496,39 Eur, v termíne do 30 kalendárnych dní od jej doručenia. Žalovaná zároveň žalobcu informovala o možnosti prijímateľa, ktorý nemôže vrátiť príspevok alebo jeho časť, písomne požiadať o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia za tam špecifikovaných podmienok. Žalobca bol súčasne poučený o tom, že v prípade nevrátenia finančných prostriedkov bude žalovaná postupovať v súlade s § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Záverom žalovaná žalobcu upozornila, že vzhľadom k ukončeniu rozpočtového roka 2019 je potrebné vrátiť prostriedky bankovým prevodom tak, aby najneskôr 06.12.2019 boli pripísané na účet uvedený v tejto žiadosti a po 01.01.2020 je možné uskutočniť platbu kedykoľvek, najneskoršie do dátumu splatnosti. 11. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Žiadosti, ktorú považoval za spôsobilý predmet prieskumu správnym súdom, z viacerých dôvodov pričom mal zato, že: - Žiadosť je nepreskúmateľným opatrením/rozhodnutím pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, na základe ktorých bola vydaná, - zistenie skutkového stavu žalovanou je neúplné, predčasné a nedostačujúce na riadne posúdenie veci, - skutkové zistenia a skutkový základ tvoriaci základ napádanej Žiadosti sú sporné, žalobcom síce spochybnené, na čo žalovaná vôbec nereflektovala a žiadnym spôsobom spornosť neodstránila, - vydanie Žiadosti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - Žiadosť vydal orgán, ktorý na to zo zákona nie je oprávnený, - došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivé prejednanie a ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnutú Žiadosť zrušil. 12. Podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. (2) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. (3) Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a/. (4) Ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. (5) Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. (6) Správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a/ zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5 týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b/ v protokole podľa osobitného predpisu, ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný záznam podľa osobitného predpisu. (7) Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a/ riadiaci orgán alebo b/ sprostredkovateľský orgán podľa 8 ods. 5. (8) Orgán podľa osobitného predpisu je povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať riadiaci orgán o prerokovanom protokole, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania, a o rozhodnutí, ktorým sa právoplatne uložila pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. (9) Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. (10) Povinnosť poskytovateľa vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti podľa odsekov 1 a 4 môže byť nahradená navrhnutím vykonania vzájomného započítania podľa § 28 ods. 4; ustanovenia odsekov 2, 3, 5 a 9 týkajúce sa žiadosti o vrátenie sa uplatnia v návrhu na vykonanie vzájomného započítania primerane. 13. Správny súd predovšetkým skúmal, či Žiadosť je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle ustanovení SSP možné považovať za „rozhodnutie" (podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo, či Žiadosť je možné považovať za „opatrenie" (podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté) a teda, či táto Žiadosť podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení SSP. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Žiadosť nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide síce o správny akt vydaný orgánom verejnej správy, avšak predbežnej, resp. poriadkovej povahy, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), resp. nemá povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) priamo dotknuté, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ s poukazom na § 7 písm. e/ SSP odmietol ako neprípustnú. Správny súd k uvedenému záveru dospel na základe preskúmania obsahu Žiadosti a na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, so zohľadnením ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, z ktorej možno vybrať najmä nasledujúce rozhodnutia. 14. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 z 14.02.2017 uzavrel, že „V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57/2018, t.zn. ide o rozhodnutie najvyššej súdnej autority (čl. 2 ods. 2 CSP), od ktorého záverov sa možno odkloniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré z podanej správnej žaloby nevyplývajú. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto uznesenia na prvom mieste zdôraznil, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach č.l. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku (obdobne to platí podľa SSP) z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu, či postupu orgánov verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený na tejto procesnej dohody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. K právomoci správneho súdu uviedol, že správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správny súdy nepreskúmavajú. Tieto rozhodnutia sú vymedzené zákonom. V danej veci najvyšší súd skonštatoval, že sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z., keďže predmetom tejto veci bolo vrátenie prostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva. Najvyšší súd sa ďalej nestotožnil s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava SR vo svojej druhej hlave, ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Najvyšší súd mal za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáhal žalobca. Prejednávanú vec teda nemohol posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp. - § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieva žalobca. Najvyšší súd ďalej zdôraznil osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom ako prijímateľom a žalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako žalovaný tvrdí a pre tradične právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah tak s prvkami súkromného práva, ako práva verejného, t.j. s vložením najmä najmä administratívnych postupov kontroly, auditu, použitia, vymáhania, resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP, ale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená žalobcom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory. 15. Vzhľadom na to, že rozhodnutie najvyššieho súdu uvedené v predchádzajúcom odseku sa týka preskúmania žiadosti podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., teda ide o rovnaký správny akt, ako je tomu v danom prípade (Žiadosť vydaná žalovanou je práve uplatnením postupu podľa § 27a ods. 1 cit. zákona), správny súd sa stotožňuje s odôvodnením označeného uznesenia najvyššieho súdu, ktoré je plne použiteľné pre odôvodnenie odmietnutia správnej žaloby žalobcu. Zo správnej žaloby žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by uplatneniu právneho názoru najvyššej súdnej autority v podobnej veci bránili. Možno pritom poukázať aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, týkajúcu sa uplatnenia postupu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Sžk/8/2017 z 21.02.2018 poukázal na to, že podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy a Žiadosti. Rozhodujúcou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré krajský súd zhodne so žalovaným považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho uznesenia stotožnil. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorým sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledku určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach" treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzule s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písm. a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z., keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov na realizáciu aktivít projektu: „Progresívna technológia prípravy mikrokompozitných materiálov pre elektrotechniku". Najvyšší súd dal do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenia ešte podporne odkazuje na § 7 písm. h/ SSP. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa a žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere Najvyšší súd poukázal na vyjadrenia žalovaných o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania správy aj žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistovalo právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Predmetnú správu a žiadosť by mohli považovať podľa názoru senátu Najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravené v § 27a citovaného zákona. Kasačný súd zdôraznil, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 2. v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle správneho poriadku podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť 1 a 1 násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 2. vydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmavané správnym súdom, či nezasiahlo do práv sťažnovateľa. Uvedený záver je podopretý aj novšou judikatúrou najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 1Sžf/87/2015, 1Sžf/95/2015, 4Sžf/56/2015). K uvedenej sťažnosti žalovaní uviedli, že pri vypracúvaní správy a žiadosti vychádzali z prvotných informácií a preto nie je vylúčené, že v rámci správneho konania sa výška korekcie upraví alebo bude vyvodený iný relevantný dôsledok. Samotný žalovaní tvrdia, že správa a žiadosť sú podkladmi pre vydanie správneho rozhodnutia, nie sú samé o sebe rozhodnutiami, informujú o výške korekcie a ďalších zisteniach. Najvyšší súd dodal, že prv než sa začne správne konanie, kde sa bude preukazovať porušenia zákona o verejnom obstarávaní postupom podľa správneho poriadku, je potrebné, aby prijímateľ finančného príspevku bol vyzvaný na jeho vrátenie v súvislosti so zistenou korekciou Žiadosťou a aby mu bola oznámená táto korekcia a až následne je možné začať správne konanie, ak prijímateľ nevráti tento príspevok. Zákon teda sám vyžaduje, aby bola najskôr prijímateľovi doručená Žiadosť a Správa, lebo bez tohto postupu nie je možné začať správne konanie. Zároveň zo Správy pritom vyplýva, že vznikli neoprávnené výdavky porušením ustanovenia § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. je konštatované porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Na základe citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomocí súdov, resp. nie sú preskúmateľné súdom. 16. Najvyšší súd SR aj v rozsudku 3Sžfk/7/2016 z 31.07.2018 skonštatoval, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na podklade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 z 14.02.2017 na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností". Kasačný súd sa aj tu stotožnil s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom pre ďalšie administratívne konanie a v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy správne konanie ešte nie je začaté. Tieto akty preto sami o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu úradu osvedčiť ako procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti. doplnil, že ustanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. odrádza prijímateľov príspevku od namietania zistených nezrovnalostí. Naznačuje potencionálny rozpor s právom na súdnu a inú právnu ochranu, pretože priamo zvyšuje sankciu len v dôsledku namietania správy o nezrovnalosti. Kasačný súd skonštatoval, že uvedené otázky možno preskúmať až na základe rozhodnutia, prípadne podať návrh Ústavnému súdu na začatie konania v súlade právnych predpisov by bolo možné až v štádiu konania, kedy toto ustanovenie by bolo voči sťažovateľovi realizované. 17. Obdobne vec posúdil najvyšší súd aj v rozsudku 4Sžfk/37/2017 z 10.05.2018. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, ktorý uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon vyslovene z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmavania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktorému zaručuje ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania v rozhodnutiach správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EU nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou ústavy SR, resp. Dohovorov o ľudských právach a základných slobodách. Ďalej mal krajský súd - správny súd za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predné zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správy a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd dospel k názoru, že v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu vo vyslovených rozsudkoch 5Sžf/26/2012 a 4Sžf/56/2015 k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu a žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjadenávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa, ani Žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmavanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. V rámci kasačného konania kasačný súd skúmal povahu napadnutej Správy a Žiadosti, pričom kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Správy o zistení nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožnil. Doplnil, že rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmania podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Kasačný súd konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2002 Z.z., keďže predmetom preskúmavanej veci bolo eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na porušenie podmienok zmluvy o NFP, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade dal do pozornosti § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Toto ustanovenie podporne odkazuje na § 7 písm. h/ SSP. Stotožnil sa s názorom krajského súdu v tom, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samy o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere poukázal na opakované vyjadrenia žalovaného v prvom a druhom rade o predčasnom podaní žaloby a uviedol, že povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Vychádzajúc z predmetných ustanovení mal kasačný súd za to, že predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Zdôraznil, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v prvom rade v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle Správneho poriadku podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť 11 násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný v prvom rade vydaním rozhodnutia, až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv sťažovateľky. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom. 18. Správny súd poukazuje na obsah označených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorého závery možno v plnom rozsahu vzťahovať na daný prípad a s ktorými závermi sa stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Žiadosť nie je správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by mal povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nie je ani správnym aktom, ktorý by bol formálne označený ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Nie je ani takým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Nejedná sa teda o správny akt - opatrenie, ktorým by bolo alebo mohlo byť priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu tak, ako to tvrdí v žalobe. Naopak ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samo o sebe nemalo za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Žiadosť je vo svojej podstate len opatrením informatívnej, t.j. predbežnej, resp. poriadkovej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v jeho dôsledku nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a osobitným správnym aktom (odlišným o Žiadosti) mu uloží povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Žiadosť teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Samotné vydanie a oznámenie Žiadosti (iba ktoré okolnosti tvorili predmet konania) tak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu tak, ako to predpokladá ust. § 7 písm. e/ SSP, v dôsledku čoho je jej súdne preskúmavanie na základe podanej správnej žaloby neprípustné. 19. Na skutočnosti, že Žiadosť nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, nič nemení ani poukaz žalobcu na závery Európskeho súdu pre ľudské práva v konaní vo veci C. c/a Slovenská republika. Žalobca v správnej žalobe nijako nevysvetlil aký konkrétny dopad majú mať tieto závery na prejednávanú vec. Individualizáciu právnych záverov súdu vo vzťahu k danej veci zaňho nemohol urobiť správny súd, ktorý, postupujúc v medziach dispozičnej zásady (§ 134 ods. 1 SSP), nemohol vec posudzovať na základe nekonkrétnej námietky, teda na základe svojich domnienok o jej obsahu. Požadovaný následok na uvedené právne posúdenie ne/prípustnosti preskúmania Žiadosti správnym súdom nespôsobil ani poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 26/2014, ktoré sa týka opatrenia iného charakteru - správy z vládneho auditu v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré samo o sebe má spôsobilosť na preskúmanie zákonnosti správnym súdom len výnimočne, za splnenia zákonných podmienok. 20. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že Žiadosť nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Preto bola správna žaloba žalobcu neprípustná, následkom čoho ju správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g/ s poukazom na § 7 písm. e/ SSP odmietol. 21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorej platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok na uplatnenie § 171 SSP. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.