Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/236/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200604 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200604.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX H., t. č. ÚVTOS X., občan SR proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica - Kráľová, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu dňa 19. septembra 2019 v spojení s podaním žalobcu doručeným správnemu súdu dňa 07. februára 2020 sa žalobca domáhal prešetrenia konania žalovaného z dôvodu hrubého porušenia práv odsúdeného zo strany žalovaného, a to nemožnosťou telefonovania po uplynutí disciplinárneho trestu zákazu telefonovania po dobu dvoch mesiacov uloženým žalobcovi rozhodnutím žalovaného zo dňa 24. júna 2019. 2. V odôvodnení podania žalobca uviedol, že podáva žalobu za neoprávnené pozastavenie telefónneho styku, a to na základe skutočností, že dňa 24. júna 2019 bol žalobcovi uložený disciplinárny trest zákaz telefonovania v trvaní dvoch mesiacov. Tento disciplinárny trest nadobudol právoplatnosť dňa 24. júna 2019, pričom koniec tohto disciplinárneho trestu uplynul dňa 24. augusta 2019. Žalobca tvrdil, že od tohto dňa, t. j. 24. augusta 2019) až do 16. septembra 2019 stále nemohol telefonovovať. Podľa žalobcu takýmto konaním mu boli porušené práva na telefonovanie, nakoľko ako odsúdený má právo na telefonovanie podľa § 27 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o VTOS“). Ďalej uviedol, že výkon trestu nemá mať negatívny ani najmenší dopad pre mojich rodinných príslušníkov, tak to tento dopad malo, pretože mal návštevu dňa 15. septembra 2019 o 14:00 hod. a rodina žalobcu mala oňho strach vrátane brata žalobcu, ktorý je autista a nevníma okolie, ale táto udalosť sa na jeho správaní prejavila. Žalobca tiež uviedol, že posielal aj listovú korešpondenciu, domov mu prišla dvakrát prázdna obálka a raz len navštívenka v prázdnej obálke. Podľa tvrdenia žalobcu mala jeho rodina oprávnené obavy, nakoľko mala vedomosť, že mal vo väzení incident. Žalobca preto žiada od žalovaného finančné odškodné vo výške 2.500,- Eur. 3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 4. Podľa § 4 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). 7. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 8. Podľa § 4 Zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti a) zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, b) zabezpečuje ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu, c) zabezpečuje stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, d) zabezpečuje bezprostredné prenasledovanie obvinených na úteku z výkonu väzby, odsúdených na úteku z výkonu trestu odňatia slobody alebo odsúdených, ktorí sa nedovolene vzdialili z otvoreného oddelenia ústavu alebo nestráženého pracoviska mimo ústavu, alebo osôb umiestnených v detenčnom ústave, ak sú na úteku z detenčného ústavu (ďalej len „osoba na úteku“), e) zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, f) zabezpečuje činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených, g) zabezpečuje ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu a objektoch prokuratúry a nerušený priebeh konania v nich, h) zabezpečuje ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov zboru, objektov detenčného ústavu, objektov súdu a objektov prokuratúry, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu výkonu väzby, účelu výkonu trestu odňatia slobody, účelu výkonu detencie a nerušeného priebehu konania v objektoch súdu a objektoch prokuratúry, i) zabezpečuje v objekte súdu zadržanie obvineného a jeho dodanie do výkonu väzby a zadržanie odsúdeného a jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v súlade s osobitným predpisom,2a) <. j) vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného predpisu,3) <. k) zabezpečuje a vykonáva na území Slovenskej republiky eskorty obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dodávanie osoby po výkone trestu odňatia slobody na výkon ochranného liečenia do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na výkon ochrannej výchovy do výchovného zariadenia3a) <. alebo na výkon detencie do detenčného ústavu (ďalej len „dodávanie osoby“), l) vykonáva program ochrany svedka počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa osobitného predpisu,4) <. m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby, n) pôsobí vo vymedzenom rozsahu podľa osobitného predpisu5) <. ako orgán činný v trestnom konaní, o) odhaľuje trestné činy príslušníkov zboru a v objektoch zboru aj zamestnancov zboru, odhaľuje trestné činy obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a zisťuje ich páchateľov, p) plní úlohy na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, q) spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, obcami, ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, r) spolupracuje s väzenskými správami iných štátov, s) vedie evidencie a štatistiky potrebné na plnenie úloh zboru, t) plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.5a) <. 9. Podľa § 96 Zákona o VTOS dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 11. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ Zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 12. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ Zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 13. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 14. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 15. Správny súd preskúmal právomoc konať vo veci podania žalobcu. Žalobca sa podaním domáhal odškodného na základe porušovania jeho práva na telefonovanie podľa § 27 ods. 1 Zákona o VTOS. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP), pričom orgány verejnej správy vymenúva SSP v ustanovení § 4. Rozsah súdneho prieskumu je upravený v ustanovení § 6 SSP. 16. Zákon o ZVJS upravuje postavenie žalovaného, ktorý je súčasťou Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“), ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a/ až t/ Zákona o ZVJS. Žalovaný plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (žalovaný zabezpečuje napr. § 4 písm. a/ výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c/ stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/ penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody). Žalovaný podľa § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje Zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre žalovaného úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ktorého je žalovaný súčasťou, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z. z.). ZVJS, ako aj žalovaný, je primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie ZVJS, ako aj žalovaného, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 Zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť ZVJS, ako aj žalovaného, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4 písm. a/ až s/ Zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. Žalovaný pri rozhodovaní o možnosti žalobcu ohľadom rozsahu telefonovania vykonával činnosť podľa § 4 písm. a/ (zabezpečenie výkonu väzby a výkon trestu odňatia slobody), c/ (zabezpečenie stráženia obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými) a e/ (zabezpečenie penitenciárnej starostlivosti o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody) Zákona o ZVJS, teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone právomoc v oblasti verejnej správy. Žalovaný pri rozhodovaní ohľadom možnosti telefonovania žalobcu vykonával pôsobnosť podľa § 4 písm. a/ až s/ Zákona o ZVJS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto prešetrenie konania žalovaného nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 17. Konanie žalovaného bolo výsledkom rozhodovacieho procesu v rámci pôsobnosti žalovaného podľa § 4 Zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“) na úseku verejného práva trestnoprávneho charakteru, v ktorom žalovaný mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a rozhodovanie žalovaného ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 Zákona o VTOS, podľa ktorých žalovaný ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonom o ZVJS. Žalovaný teda rozhodoval podľa Zákona o VTOS súvisiaceho s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení žalovaného. 18. Konaním žalovaného bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (aj žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 18 Zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods. 3 písm. a/ Zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v zariadení žalovaného a podľa § 18 ods. 3 písm. d/ Zákona o prokuratúre je prokurátor povinný dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. 19. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ZVJS, ako aj žalovaný, nemajú postavenie orgánu verejnej správy (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 278/2017 z 24.05.2017). 20. Rozhodovanie žalovaného podľa Zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestného poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie rozhodnutí, resp. konania žalovaného ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017). Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“ (Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 715/2016 z 18.10.2016) 21. Právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadení žalovaného je daná predovšetkým zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre a § 96 Zákona o VTOS. Pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa Zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. 22. Pokiaľ žalobca napadol konanie a rozhodovanie žalovaného, ktorý nerozhodoval ako správny orgán na úseku verejného práva správneho, ale ako ozbrojený zbor na úseku verejného práva trestného, takéto konanie a rozhodnutia žalovaného nie je možné preskúmať správnym súdom v správnom súdnictve pre nedostatok právomoci správneho súdu podľa § 2, 4 a 6 SSP. 23. Keďže nie je daná jeho právomoc správneho súdu konať a rozhodnúť vo veci, správny súd rozhodol podľa § 18 ods. 1 SSP o zastavení konania a vec postúpil orgánu oprávnenému vo veci konať, a to Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre. 24. Správnosť postupov správnych súdov v obdobných veciach bola potvrdená aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015, 4Sžo/7/2016 a rozhodnutiami Ústavného súdu SR vo veciach I. ÚS 429/2017, III. ÚS 715/2016, I. ÚS 226/2017, I. ÚS 278/2017 a III. ÚS 507/2017. 25. Žalobca zavinil zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný, ktorého zákonný nárok na náhradu trov konania je daný (§ 171 ods. 1 SSP), si trovy konania neuplatnil (v konaní nebol ešte činný). Správny súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 26. Keďže žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia odškodného, správny súd odstúpil vec bez rozhodnutia podľa § 43 ods. 1 CSP aj Okresnému súdu Banská Bystrica ako vecne príslušnému na konanie. 27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.